Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPs/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522203619
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1522203619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E. - F., zastúpeného procesným opatrovníkom G.
H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/XX, K., korešpondenčná adresa: Psychiatrická nemocnica
Philippa Pinela Pezinok, so sídlom Malacká cesta 63, Pezinok, a zastúpený advokátom JUDr. Ľubošom
Jurčom, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v konaní o návrhu Okresnej prokuratúry Bratislava V, so
sídlom Prokofievova 4, Bratislava, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní A. B. C. proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. apríla 2023, č.k. 12Ps/6/2022-145, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním obmedzil A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/XX, E. - F., v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu nakladania s finančnými
prostriedkami presahujúcimi jednorázovo 30,- eur a mesačne presahujúcimi sumu 150,- eur, v rozsahu
uzatvárania akýchkoľvek zmlúv o úveroch, hypotékach a iných zmluvných záväzkov právnej povahy,
v rozsahu rozhodovania o mieste svojho pobytu a o spôsobe postupu a výkonu liečby a zdravotnej

starostlivosti, v rozsahu nakladania s hnuteľným a nehnuteľným majetkom vrátane uzatvárania zmlúv,
ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, záložné právo, vecné bremeno
alebo vecné právo k nehnuteľnostiam, v rozsahu vystupovania pred štátnymi, správnymi orgánmi a
verejnoprávnymi inštitúciami, vrátane preberania listových zásielok (výrok I.), zároveň A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX ustanovil za opatrovníka L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX
J. (výrok II.), rozhodol, že opatrovník je oprávnený a povinný opatrovanca zastupovať v rozsahu
obmedzenia spôsobilosti pri uvedených právnych úkonoch (výrok III.), opatrovník je povinný podávať

správu o výkone funkcie opatrovníka príslušnému súdu vždy k 01.12. a k 01.06. v každom roku
(výrok IV.). Ďalej súd rozhodol, že trovy dôkazov hradí štát (výrok V.) a že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (výrok VI.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že Okresná prokuratúra
Bratislava V sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.05.2022, doplneným podaním zo dňa
23.05.2022 domáhala začatia konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony A. B. C. z dôvodu,
že z trestnej veci vedenej Okresnou prokuratúrou Bratislava V pod sp. zn. 4Pv/25/22/1105 boli získané
poznatky o psychiatrickom ochorení A. B. C., keď v rámci dokazovania zo znaleckého posudku č.

20/2022 zo dňa 14.03.2022 vypracovaného znalkyňou MUDr. Denisou Mészárosovou vyplýva záver, že
menovaný trpí závažnou duševnou poruchou paranoidnou schizofréniou s chronickým priebehom bez
remisie diagnostikovanou ako diagnóza F.20, pričom toto ochorenie má vplyv na myslenie a konanie.
Okrem paranoidných bludov trpí aj megalomanickými bludmi, je presvedčený o svojej výnimočnosti,prítomné je zamieňanie identity. K svojmu stavu je nekritický, jeho úsudok je chorobne zmenený,
prítomná je úplná anozognózia. Vzhľadom ku chronickému priebehu ochorenia a anozognózii, ako
aj farmakorezistencii je vhodným adeptom na detenciu. Absolvoval 2 krát ochranné ústavné liečenie,

ktoré mu bolo premenené na ambulantné. Menovaný bol psychiatricky hospitalizovaný s diagnózou
paranoidná schizofrénia, pričom všetky hospitalizácie boli za asistencie polície, nakoľko pod vplyvom
duševnej poruchy páchal rôzne protiprávne skutky. Ochranné ústavné liečenie mu bolo prvýkrát
uložené od 11.07.2017 do 23.11.2017 za prečin nebezpečného vyhrážania, druhýkrát od 03.10.2019 do
04.12.2020 rovnako za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. Trestné

stíhania, ktoré boli voči menovanému vedené, boli zastavené (išlo o šírenie poplašnej správy, kedy
menovaný umiestnil na svoj pozemok tabule, že ide o zamínované územie), v minulosti bol agresívny
aj voči iným osobám, vyhrážal sa, že ich pozabíja. Matka posudzovaného je liečená pre obdobnú
diagnózu. Toho času nie je žiadna blízka osoba, ktorá by mu mohla pomôcť, aby neohrozoval seba
a okolie. Pobyt menovaného na slobode je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, jeho správanie je
nevyspytateľné, nakoľko koná pod vplyvom duševnej poruchy, bez schopnosti uvedomiť si závažnosť

svojho ochorenia a posúdiť protiprávnosť svojho konania a jeho následky. Navrhovateľ preto navrhol,
aby súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, pričom
navrhol obmedzenie v rozsahu úkonov týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti, udeľovania
súhlasu s umiestnením a zotrvaním v zariadeniach zdravotnej starostlivosti, udeľovania súhlasu s
vyšetreniami, so spôsobom postupu a výkonu liečby a zdravotnej starostlivosti, v rozsahu rozhodovania

o mieste pobytu ako právneho aj faktického, čo zahŕňa aj rozhodovanie o poskytovaní sociálnych
služieb vrátane umiestnenia do takého zariadenia, nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom,
t.j. samostatne uzatvárať zmluvy zaväzujúce k plneniu materiálnych a finančných záväzkov, preberať
na seba ručiteľské alebo iné zabezpečovacie záväzky, kupovať nehnuteľnosti odplatne či bezodplatne,
prenajímať či zaťažovať nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, vstupovať do zmluvných vzťahov, ktorých

obsahom by bola dispozícia s finančnými prostriedkami alebo inými majetkovými hodnotami s výnimkou
disponovania s finančnými prostriedkami v rozsahu 20 eur až 30 eur týždenne, v oblasti vybavovania
úradných záležitostí, teda samostatne vystupovať a konať pred štátnymi orgánmi, správnymi orgánmi,
orgánmi územnej samosprávy, finančnými inštitúciami a bankami, poisťovňami, poštou, vybavovať a
preberať a spravovať svoj dôchodok a v rozsahu preberania doručovaných zásielok. Za opatrovníka

menovanému navrhol L. H., nar. XX.XX.XXXX. Osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná, A. B. C. v konaní
pred súdom žiadal obnoviť konania a chcel preukázať, že veci, o ktorých sa hovorí nespáchal. Nesúhlasí
s obmedzením spôsobilosti na právne úkony. Má mamu, o ktorú sa musí starať. Dúfa, že to bude
spravodlivý súdny proces, celé toto konanie spôsobila organizovaná zločinecká skupina K., ktorá má
záujem mu rozkradnúť jeho lukratívne majetky. Vlastní dom na D. M. a pozemky v mestskej časti

F. a v katastrálnom území L.. Primárku žiadal o prijatie do zamestnania, nevyjadrila sa.... písal na
políciu, žiadal, aby urobili domovú prehliadku na kradnuté bicykle... videl ich na G. XXX ...v garáži 8
bicyklov. Chce spojiť všetky svoje trestné stíhania, kde chce dokázať svoju nevinu. Navrhuje, aby bol
vypracovaný kontrolný znalecký posudok Odvodovou komisiou do vojenskej správy, podľa posledného
posudku, ktorý vydali, je odvedený. Navrhuje tiež výsluch A. D. C., ktorý preukáže, že je normálny.

Kladie si otázku či je bežné, že niekto taký ako on, kto trpí takým ochorením má vodičský preukaz,
s ktorým sa dá ísť aj do Číny a ako je možné, že prešiel psychotestami na nosenie a držanie strelnej
zbrane asi 6 rokov dozadu. Má iba európsky zbrojný preukaz, na Slovensku nevlastní strelné zbrane,
potreboval by na to doložky. V prípade obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, by súhlasil s tým,
aby jeho opatrovníčkou bola L. H.. S navrhovaným opatrovníkom E. N. F. nesúhlasí, keďže starosta,

pán M. je rodinou so K.. Právny zástupca osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná navrhol zamietnuť
návrh, keďže ani samotný znalec nedal odpoveď, aká bude potrebná doba na hospitalizáciu A. B. C..
Pôvodný návrh navrhovateľa považuje za predčasný, keďže nebolo vykonané komplexné dokazovanie.
Doplnenie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zo strany navrhovateľa považuje za
zásah do ústavných práv menovaného, teda práva vlastniť majetok a nakladať s ním. Uvedenému

obmedzeniu nezodpovedá ani vykonané dokazovanie. V časti disponovania s finančnými prostriedkami
v rozsahu 20-30 eur týždenne je návrh neurčitý. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom G. H. O., ktorá
by sa vyjadrila k tomu, či a ako menovaný užíval predpisované lieky, navrhol pojednávanie odročiť
za účelom oboznámenia sa so spisom a za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku.
Procesná opatrovníčka považovala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony za dôvodný.

Menovaného A. B. C. v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela Pezinok poznajú dlhšie obdobie. Je u
nich umiestnený v zariadení od 27.01.2022, kedy bol premiestnený z Psychiatrickej kliniky UNB Ružinov.
OkresnýsúdBratislavaIIrozhodovaloprípustnostiprevzatiamenovanéhodozdravotníckehozariadenia
a toho času je vedené aj konanie o prípustnosti držania menovaného v zdravotníckom zariadení. NaOkresnom súde Bratislava V prebieha aj konanie o nariadenie ochranného psychiatrického liečenia
ústavnou formou, v ktorom bola menovanému nariadená ústavná psychiatrická liečba. Voči uvedenému
rozhodnutiu bol podaný opravný prostriedok. Jediný príjem p. C. je dávka v hmotnej núdzi vo výške

63,80 eur mesačne. Je mu vyplácaná do nemocnice v Pezinku. Prebieha proces prípravy všetkých
lekárskych správ a v blízkej dobe by malo dôjsť k požiadaniu o invalidný dôchodok u menovaného.
U menovaného ide o dlhoročný problém a nevidí iné riešenie, ako obmedzenie jeho spôsobilosti a
umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb. Navrhovaná opatrovníčka L. H. je sesternica A. B. C.,
ktorá po ozrejmení jej účelu konania uviedla, že ak dôjde u menovaného k obmedzeniu spôsobilosti

na právne úkony súhlasí s tým, aby bola ustanovená za jeho hmotnoprávnu opatrovníčku, nakoľko
neexistuje žiadna iná osoba z rodiny, ktorá by funkciu opatrovníka vykonávala. Zo znaleckého posudku
č. 9/2022, vypracovaného súdom ustanoveným znalcom MUDr. Vojtechom Pálházym vyplýva, že A. B.
C. trpí závažnou duševnou poruchou, ktorá je podľa MKCH-10 označená ako: Paranoidná schizofrénia,
s ťažkými postprocesuálnymi zmenami (F20.0), suspektná komorbidná, indikovaná porucha s bludmi
(F 22.0). Menovaný nie je v dôsledku psychického stavu schopný spravovať svoje záležitosti, nie je

schopný samostatne robiť právne úkony, posúdiť ich zmysel a význam, vystupovať pred štátnymi a
správnymi orgánmi, ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, hospodáriť so svojim majetkom,
rozhodovať o svojej liečbe, zaobstarávať si svoje potreby a vybavovať svoje záležitosti. Menovaný nie
je schopný pre duševnú poruchu obstarávať svoje záležitosti bez toho aby ohrozil seba, resp. následne
tretie osoby. Dôvodom sú naďalej pretrvávajúce bludy, bludný úsudok, bezprostredná hrozba bludnej

motivácie konania. U menovaného pretrváva neadekvátne vyhodnotenie situácie z okolitej reality, nie je
kritický ku svojej duševnej poruche, trpí tzv. anozognóziou- absentovanie pocitu prežívania chorobnosti,
nie je schopný plne pochopiť zmysel a význam konania a rozhodnutia. Menovaný je odkázaný na pomoc
inej osoby a aktuálne je odkázaný na pobyt v ústave sociálnej starostlivosti. Podľa súčasnej úrovne
psychiatrickej vedy, v dohľadnej dobe sa nedá predpokladať zlepšenie zdravotného stavu, vzhľadom

na to, že trpí rezistenciou na psychofarmakologickú liečbu a postprocesiálnym defektom osobnosti.
Umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti je nevyhnutné pre ochranu jeho života a zdravia. Znalec
MUDr. Vojtech Pálházy sa v konaní pred súdom pridržal záverov uvedených v znaleckom posudku,
kedy uviedol, že A. C. trpí anozognóziou - nie je schopný si priznať svoju chorobu, nemá kontakt s
objektívnou realitou. Už v r. 2016 bola u menovaného diagnostikovaná schizofrénia. Za celé obdobie sa

ochorenie postupne vyvíjalo, toho času sú prítomné aj postprocesuálne zmeny. U menovaného potvrdil,
že trpí závažnou duševnou poruchou, ktorou je schizofrénia s paranoidnými bludmi. Aj v minulosti mal
nariadenú ochrannú liečbu, avšak k zmenám nedošlo. U menovaného ide o chronický progredujúci
stav, pri ktorom základná porucha - schizofrénia je nemenná, je však za určitých teoretických okolností
možná sociálna úzdrava. U menovaného však k sociálnej úzdrave nedošlo, nie je schopný korigovať

svoje názory a bludy, ktorými trpí. Zo spisovej dokumentácie menovaného je zrejmé, že formálne
sa liečil napr. aj u G. H. O., kde mu boli predpisované potrebné lieky. Nie je však zrejmé, či ich aj
naozaj užíval. Uviedol, že nevedia reálne preukázať užívanie, resp. neužívanie liekov, vedia to však
vyhodnocovať podľa toho, ako sa menovaný správal. Keď je teraz hospitalizovaný v nemocnici v
Pezinku a lieky dostáva pod dohľadom, došlo k útlmu správania s paranoidným nábojom. Prognóza jeho

ochorenia je neistá, skôr negatívna. Liečba viac krát zlyhala. Lieky uňho neúčinkujú, tak ako by mali a
vyvinula sa lieková rezistencia. Menovaný napr. roky odmieta preberať invalidný dôchodok zo Sociálnej
poisťovne, má úplne narušené reálne vnímanie sveta. Odmietanie invalidného dôchodku predstavuje u
menovaného porušenie zdravého úsudku. Vychádza z toho, že ak by prijal invalidný dôchodok, potvrdí
svoje ochorenie. On sám o sebe tvrdí, že je zdravý a invalidný dôchodok nepotrebuje. Poukázal aj

na tú skutočnosť, že matka A. B. C. má obdobnú diagnózu a v prípade, že sú spolu, navzájom sa
podporujú, udržiavajú sa v paranoidných bludoch, ide o tzv. indukovanú poruchu. Samotná základná
diagnóza menovaného vedie k poruchám správania, kedy prevládajú aj emócie a menovaný môže byť
nebezpečný pre seba a iných. Za situácie, keď dôjde k dobrej spolupráci s ustanoveným opatrovníkom,
je možné uvažovať o tom, že by menovaný mohol disponovať nejakou finančnou hotovosťou. Aktuálne

je veľmi ťažké odhadnúť dĺžku liečby, menej ako jeden rok by to nemalo byť, všetko záleží od
postprocesuálnych zmien, u menovaného ide o ťažký stav. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa
§ 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 13 ods. 2, 231 písm. a), § 233 ods. 1, § 236, §
239, § 240 ods. 1, 3, § 243 1, 2, § 244, § 248 ods. 1, 2, § 275 CMP. Z vykonaného dokazovania,
vychádzajúc najmä zo záverov znaleckého posudku, ako aj výpovede znalca, mal súd jednoznačne

za preukázané, že u A. B. C. sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozhodnutia, nakoľko výsledky znaleckého dokazovania
smerujú k tomu, že menovaný v dôsledku duševnej poruchy nie je vôbec schopný obstarávať svoje
záležitosti. Menovaný trpí paranoidnou schizofréniou ťažkého stupňa s rozvinutým post-procesuálnymdefektom a s pridruženou trvalou poruchou s bludmi. Uvedená diagnóza jednoznačne vyplýva zo
všetkých doposiaľ vykonaných znaleckých posudkov (vo veci A. B. C. boli v priebehu jedného roka
vyhotovené tri znalecké posudky - posudok G. P. G. v trestnom konaní, posudok G. G. N. v konaní

o vyslovení prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a napokon posudok MUDr.
Vojtecha Pálházyho v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony). Uvedená diagnóza je
klasifikovaná ako závažná chronická duševná porucha, ktorá ovplyvňuje správanie, vnímanie, myslenie,
emócie a osobnosť človeka. Ide o jednu z najťažších duševných chorôb, pri ktorej dochádza k postupnej
degradáciicelejosobnostičloveka,úbytkukognitívnychfunkcii.Ideonevyliečiteľnúadoživotnúchorobu.

Podľa vyjadrenia znalca vplyvom liekov je možné dosiahnuť, aby sa choroba dostala do určitej sociálnej
únosnosti. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy, že napriek opakovaným aj dlhodobým hospitalizáciám
a liečbe u menovaného nedošlo ku kompenzácii zdravotného stavu, znalci opakovane potvrdili u
menovaného farmako-rezistenciu. Diagnóza menovaného má trvalý charakter, toto ochorenie môže
prebiehať chronicky, ako je to u A. B. C. alebo v atakoch, to znamená, že sú prítomné stavy zlepšenia
a prítomné stavy zhoršenia. U menovaného je ochorenie chronické a rezíduum znamená, že sú stále

prítomné príznaky duševného ochorenia a dochádza k trvalému poškodeniu osobnosti. Následne môže
dochádzať aj k poškodeniu myslenia, intelektových schopností, schopnosti úsudku a kritičnosti, nielen
k svojmu ochoreniu, ale vo všeobecne objektívnych skutočnostiach. Z vyjadrenia znalca jednoznačne
vyplýva, že v ambulantných podmienkach nie je možné zabezpečiť spoluprácu v liečbe, menovaný je ku
svojmu zdravotnému stavu absolútne nekritický, liečbu úplne odmieta. Pri uvedenej duševnej poruche

možno hovoriť o jednej z najťažších, nevyliečiteľných a doživotných duševných chorôb. V dôsledku
svojho ochorenia nie je menovaný schopný obstarávať svoje záležitosti, ani samostatne konať. Nie
je schopný vykonávať takmer žiadne právne úkony bez potenciálneho rizika pre seba alebo svoje
okolie. Nepredvída dôsledky svojho konania, nepociťuje zodpovednosť voči svojim povinnostiam, jeho
konanie ovládajú bludné predstavy (stratu kontaktu s objektívnou realitou mohol súd pozorovať aj

bezprostredne pri vyjadreniach na pojednávaní). Kvôli svojmu ochoreniu bol menovaný opakovane
hospitalizovaný na psychiatrii, kde jeho nastavenie na liečbu po prepustení, viedlo opäť len k ďalšej
nedobrovoľnej hospitalizácii. Jeho nepredvídateľné správanie ohrozuje na zdraví jeho samotného, ako
aj jeho okolie, menovaný sa pod vplyvom duševnej choroby opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Podľa
vyjadrenia znalca ide o človeka, ktorý potrebuje doživotnú opatrovateľskú psychiatrickú starostlivosť.

Prognóza zlepšenia je neistá, skôr negatívna. Znalec ju viaže, len na hypotetickú možnosť objavenia
nových psychofarmák. Súd, majúc na zreteli, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza
do úvahy ako posledná možnosť, ako zabezpečiť ochranu posudzovanej osoby a ochranu spoločnosti,
zaoberal sa aj úvahami či v uvedenej veci nie je možné dosiahnuť potrebnú ochranu aj inými menej
obmedzujúcimi opatreniami. Po vykonanom dokazovaní však s ohľadom na dlhotrvajúce problémy a

prejavy duševnej choroby menovaného, kedy ani liečba nepriniesla žiadne zlepšenie a toho času ani
najbližšie rodinné okolie nedokáže menovaného korigovať, usmerňovať pri neadekvátnych prejavoch a
dohliadať na jeho liečbu, je zrejmé, že menej obmedzujúce opatrenia neprinesú žiadnu zmenu daného
stavu. Rovnakou poruchou trpí aj matka posudzovaného, dochádza k interakcii a podnecovaniu týchto
dvoch osôb, čo je obzvlášť nežiadúce. Počas liečby a aj v čase rozhodovania súdu sa prejavujú u

menovaného v jeho myslení bludy rovnakého zamerania a smerovania, spomína rovnaké osoby a
rovnaké krivdy. Ambulantná liečba sa ukázala ako neúčinná, nedostatočná. Súd mal za preukázané, že
duševné poruchy, ktorými A. B. C. trpí, nie sú prechodné a majú negatívny dopad na jeho postavenie
v právnych i spoločenských vzťahoch. Boli preukázané okolnosti, ktoré sú takej intenzity, že napĺňajú
hmotnoprávne predpoklady pre zásah do spôsobilosti menovaného, keďže nie je možné použiť menej

represívne prostriedky, súd preto obmedzil menovaného A. B. C. na právne úkony. Pri ochrane práv
menovanéhovovzťahukfinančnýmprostriedkomanehnuteľnostiam,súdzobraldoúvahy,žemenovaný
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú, F., ako aj ďalších pozemkov, preto súd menovanému A. B. C.
obmedzil spôsobilosť v rozsahu uzatvárania zmlúv, nakladania s majetkom vrátane uzatvárania zmlúv,
ktorých predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, záložné právo, vecné bremeno

alebo vecné právo k nehnuteľnostiam, nakoľko týmto obmedzením bude menovaný ochránený pred
vplyvmi iných ľudí, ktorí by ho mohli zneužiť a prinútiť, napr. podpísať zmluvy, ktoré nebudú v jeho
prospech a ktoré pod vplyvom trvalého duševného ochorenia, nebude vedieť vyhodnotiť. K disponovaniu
s finančnými prostriedkami a vstupovaniu do zmluvných vzťahov, súd obmedzil menovaného na právne
úkony, pričom ponechal menovanému možnosť disponovania s hotovosťou primeranou pre obstaranie

vecí bežnej potreby, uvedené však limitoval jednorázovo na sumu 30 eur a mesačne na sumu do
150 eur tak, aby sa menovaný nerozvážnymi platbami, ktoré v dôsledku svojho ochorenia nie je
schopnýadekvátnevyhodnocovať,nedostaldosociálnehoaekonomickéhodebaklu.Ďalejsúdobmedzil
menovaného na právne úkony a to rozhodovanie o mieste pobytu a o spôsobe postupu a výkonuliečby a zdravotnej starostlivosti s ohľadom na opakované nedobrovoľné psychiatrické hospitalizácie,
opakované páchanie trestnej činnosti, kedy pobyt menovaného ponechaný bez akéhokoľvek dohľadu
je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, jeho správanie je nevyspytateľné, kedy aj podľa výsledkov

znaleckého dokazovania menovaný koná pod vplyvom duševnej poruchy, bez schopnosti uvedomiť si
závažnosť svojho ochorenia, bez schopnosti uvedomiť si protiprávnosť svojho konania a jeho následky.
A napokon obmedzil súd menovaného aj na právne úkony vo vzťahu k štátnym orgánom, správnym
orgánom a verejnoprávnym inštitúciám, vrátane preberania listových zásielok z dôvodu jeho zreteľného
odklonu od reality vplyvom duševných porúch, ktorými menovaný trpí. Pri rozsahu obmedzenia

spôsobilosti na právne úkony, súd zobral do úvahy viaceré skutočnosti, a to opakovane páchanú
trestnú činnosť menovaného (kedy posudzovaný svojím konaní ohrozoval tak svojich susedov- šírením
poplašnej správy, ako aj iné osoby, pri ktorých bolo jeho konanie klasifikované ako nebezpečné
vyhrážanie), opakované nedobrovoľné hospitalizácie na psychiatrickom oddelení s liečbou bez efektu,
nedodržiavanie predpisovanej liečby, odmietanie prijatia invalidného dôchodku, domáce prostredie,
ktoré podľa vyjadrenia znalca vedie k tzv. indukovanej psychóze a zohľadnil tiež znalcom popisovanú

farmako-rezistenciu menovaného. Menovaný je nebezpečný tak sám pre seba ako aj pre svoje okolie,
kedy špecifikácia oblastí života, v ktorých nie je schopný obstarávať svoje záležitosti samostatne je
značne rozsiahla, keďže posudzovaný vníma celý okolitý svet cez prizmu svojej duševnej poruchy
a nedokáže optimálne obstarávať svoje záležitosti, ani samostatne konať bez potenciálneho rizika.
Absolútna strata kritickosti a súdnosti, vyplýva zo základného ochorenia (paranoidnej schizofrénie).

Keďže súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony menovaného, bolo potrebné tejto osobe v rozsahu
tohtoobmedzeniaustanoviťopatrovníka.SúdustanovilsesternicumenovanéhoL.H.,nar.XX.XX.XXXX,
ktorá s ustanovením za opatrovníka súhlasila a ktorá je zároveň aj spôsobilá na právne úkony v plnom
rozsahu a je bezúhonná. S ustanovením uvedenej opatrovníčky súhlasili všetci účastníci konania. Súd
mal za to, že ustanovená opatrovníčka bude svoje povinnosti a práva z tejto funkcie vykonávať v záujme

menovaného,pričomjejuložilpovinnosťpodávaťpríslušnémusúdusprávuovýkonefunkcieopatrovníka
vždy k 01.06. a l 01.12. v každom roku. Záverom súd uviedol, že v uvedenom konaní zamietol návrh
právneho zástupcu na odročenie pojednávania, nakoľko v zmysle § 183 a nasl. Civilného sporového
poriadku nevzhliadol žiadny dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Súd zamietol tiež návrh A. B.
C. na doplnenie dokazovania výsluchom ošetrujúcej lekárky G. H. O. a výsluchom A. D. C., nakoľko

uvedené návrhy boli prednesené bezprostredne pred vyhlásením rozhodnutia vo veci, po vykonanom
znaleckom dokazovaní a pre konanie nemali žiadny zásadný význam. Výsluch svedka A. D. C., ktorý nie
je osobou odborne spôsobilou vyjadrovať sa k psychiatrickej diagnóze menovaného, považoval súd aj
s ohľadom na vykonané znalecké dokazovanie, za dôkaz nadbytočný, rovnako tak výsluch ošetrujúcej
lekárky G. H. O. bol považovaný za nadbytočný a nehospodárny. Súd rovnako zamietol návrh na

vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku a „kontrolného znaleckého posudku odvodovou komisiou
do vojenskej správy“, vychádzal pritom zo skutočnosti, že závery znaleckého posudku neboli žiadnym z
účastníkov konania rozporované a v čase rozhodovania nebola súdu známa ani žiadna iná skutočnosť,
pre ktorú by mal byť kontrolný znalecký posudok vyhotovený. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 52 CMP a o trovách dôkazov podľa § 251 ods. 1 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie osoba,
o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, A. B. C., v ktorom uviedol, že nesúhlasí so zbavením
svojprávnosti, má za to, že bolo porušené jeho ústavné právo na slobodu pohybu a slobodu vlastniť
majetok. Žiadal, aby bol predvolaný a posudzovaný pred komisiou sociálnej poisťovne, posudkovými

lekármi, odvodovou komisiou vojenskej správy, žiadal o vykonanie psychotestov na nosenie a držanie
strelnej zbrane a vypracovanie IQ testu. Uviedol tiež, že má vodičský preukaz, s ktorým môže jazdiť do
Číny a že sa musí strať o svoju matku. Zároveň podal odvolanie aj prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorýhoodôvodnilpoukazomnaustanovenie§365ods.1písm.a),b),e),f),g).Uviedol,žeposudzovaný
vzhľadom k svojej chorobe nebol spôsobilý zvoliť si advokáta v dostatočnom časovom predstihu a

keďže advokát nemal pred posledným pojednávaním žiaden čas na preštudovanie spisu a prípravu,
zamietnutie odročenia pojednávania považuje odvolateľ za skutočnosť, že neboli splnené procesné
podmienky na vynesenie napadnutého rozsudku a súd tým odvolateľovi znemožnil uskutočňovať jemu
patriace procesné práva. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď navrhoval, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom G. H. O.,

jeho ošetrujúcej lekárky, ktorá mohla svojím svedectvom objasniť ambulantnú liečbu odvolateľa, pričom
tento dôkaz mohol mať zásadný vplyv na rozhodnutie súdu. Navrhoval tiež, aby súd nechal vyhotoviť
kontrolný znalecký posudok z dôvodu, že sa jedná o tak intenzívny zásah do ústavných práv odvolateľa,
že takýto znalecký posudok je podľa odvolateľa nevyhnutý na ustálenie skutkového stavu, ktorý návrhsúd taktiež zamietol. Má za to, že absencia týchto dôkazov spôsobila, že súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a je možné uzavrieť, že sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany. Navrhol,
aby odvolací súd vykonal dokazovanie v intenciách, ako ich navrhol odvolateľ na súde prvej inštancie a

návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Okresná prokuratúra Bratislava V v písomnom vyjadrení k odvolaniu osoby, o spôsobilosti ktorej
sa koná uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné. Je toho názoru, že súd sa vysporiadal so

všetkými skutočnosťami podstatnými pre konanie, rozhodnutie súdu vychádza z náležite zisteného
skutkového stavu, ktoré bolo zabezpečené vykonaním dokazovania v rozsahu nevyhnutnom pre toto
konanie, pričom súd následne vec aj správne právne posúdil. Skutočnosti uvádzané odvolateľom a jeho
právnym zástupcom v podaných odvolaniach nie sú podľa názoru prokuratúry dôvodom na zmenu,
resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. K odvolacím námietkam uviedla, že s týmito sa už súd prvej
inštancie vo svojom rozsudku komplexne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal v bodoch 40. a nasl.

odôvodnenia a preto len na ne poukázala, pričom sa v plnom rozsahu s nimi stotožnila bez potreby ich
opakovania. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Bratislava V odvolateľ opätovne uviedol,
že je toho názoru, že postupom súdu prvej inštancie došlo k pochybeniu tak, ako to uviedol v odvolaní.

Opätovne navrhol, aby odvolací súd vykonal dokazovanie v intenciách, ako ich navrhol odvolateľ na
súde prvej inštancie a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, alternatívne, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 236 CMP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania,preskúmalnapadnutýrozsudokakoajkonaniemupredchádzajúce,bezohľadunarozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,
pretože napadnutý rozsudok je v celosti vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
A. B. C. na podnet Okresnej prokuratúry Bratislava V. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo návrhu vyhovené a A. B. C. bol
obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku

a ktorým mu súčasne za opatrovníka bola ustanovená sesternica, L. H..

7. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,vdôsledku

čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a poukazuje na správnosť jeho dôvodov v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP iba na
doplnenie reagujúc na odvolacie argumenty uvádza nasledovné:

8. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov

do duševnej integrity fyzickej osoby a jej súkromia, preto je nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej
moci boli výsledkom starostlivého a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s odborníkom,
resp. znalcom. Z ustanovenia § 248 ods. 2 CMP vyplýva povinnosť súdu buď pozitívnym alebo
negatívnym spôsobom vymedziť rozsah právnych úkonov, ktoré obmedzená osoba môže alebo
nemôže sama vykonávať. Tak ako samotné skúmanie prítomnosti duševnej poruchy, ktorá má byť

dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, rovnako aj rozsah právnych úkonov, ktorých
sa obmedzenie týka je otázkou, vyriešenie ktorej sa nezaobíde bez znaleckého skúmania, resp. bez
odborného vyjadrenia lekára, keďže na uvedené nemá súd potrebné odborné znalosti. Preto opierajúc
sa predovšetkým o názor odborníka, ktorý vo vzťahu k zistenej duševnej poruche a jej prejavom
ukonkrétnejosobysúdmusívrozhodnutínastaviťrozsahobmedzeniatak,abyzabezpečilprimerané,čo

najmenej represívne a zároveň účinné záruky tak, aby osobe bola poskytnutá ochrana pred neuváženým
konaním tejto osoby, poškodzujúcom ju samotnú a pred jej prípadným zneužitím zo strany tretích osôb.
Jednou zo zásad uplatňovaných pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je, aby
tento prostriedok ochrany zasahoval do spôsobilosti osoby na právne úkony v čo najmenšom rozsahu,pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú, ale zároveň tak, aby účel opatrenia bol zachovaný. Aj v danom
prípadepretosúdvychádzalpredovšetkýmzozisteníznalcaustanovenéhovpredmetnomkonaní.Podľa
názoru znalca MUDr. Vojtecha Pálházyho ako vyplýva z podaného posudku č. 9/2022, menovaný A. B.

C. trpí závažnou duševnou poruchou, ktorá je podľa MKCH-10 označená ako: Paranoidná schizofrénia,
s ťažkými postprocesuálnymi zmenami (F20.0), suspektná komorbidná, indikovaná porucha s bludmi
(F 22.0) a anozognóziou, teda nie je schopný si priznať svoju chorobu, nemá kontakt s objektívnou
realitou,pričomideopsychickéochorenietrvaléhorázuaumenovanéhosúpredpokladynaobmedzenie
jeho spôsobilosti na právne úkony. Znalec uviedol, že menovaný nie je v dôsledku psychického stavu

schopný spravovať svoje záležitosti, nie je schopný samostatne robiť právne úkony, posúdiť ich zmysel a
význam, vystupovať pred štátnymi a správnymi orgánmi, ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky,
hospodáriť so svojim majetkom, rozhodovať o svojej liečbe, zaobstarávať si svoje potreby a vybavovať
svoje záležitosti. Znalec zotrval na svojich záveroch v konaní pred súdnom prvej inštancie s tým, že
vo vzťahu k disponovaniu s finančnými prostriedkami a vstupovaniu do zmluvných vzťahov, znalec v
záveroch znaleckého posudku uviedol, že menovaný vôbec nie je spôsobilý disponovať s finančnými

prostriedkami a obstarávať svoje záležitosti samostatne. Následne vo svojom vyjadrení pred súdom
pripustil možnosť, kedy pri dobrej spolupráci s ustanoveným opatrovníkom, je možné uvažovať o
tom, že by menovaný mohol disponovať nejakou finančnou hotovosťou. Odvolací súd sa preto plne
stotožnil s tým, ako súd prvej inštancie vymedzil rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony
A. B. C., pretože tento rozsah vyplynul z vykonaného dokazovania, keď každé jednotlivé obmedzenie

súd prvej inštancie aj odôvodnil dostatočným spôsobom, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. Odvolací
súd tiež má za to, že prípadné ďalšie dokazovanie navrhnutými svedeckými výpoveďami bolo v svetle
záverov znaleckého dokazovania už nadbytočné a nemohlo by privodiť iné rozhodnutie vo veci. Tvrdenia
menovaného, že nie je psychiatrický pacient, sú v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania,
v rámci ktorého bolo jednoznačne preukázané, že menovaný trpí paranoidnou schizofréniou ťažkého

stupňa s rozvinutým post-procesuálnym defektom a s pridruženou trvalou poruchou s bludmi. Menovaný
bol opakovane hospitalizovaný na psychiatrických oddeleniach, mal nariadenú ochrannú liečbu a znalec
potvrdil duševnú poruchu trvalého charakteru, ktorej prejavom je práve to, že si nepripúšťa svoje
ochorenie, odmieta liečbu, nie je schopný korigovať svoje názory a bludy, ktorými trpí, pričom ide o stav
trvalý. Tvrdenia A. B. C. v odvolaní sú totožné s jeho tvrdeniami počas celého konania, ktoré tvrdenia

však neboli preukázané, naopak, boli vyvrátené závermi znaleckého posudku. Vedený týmito úvahami
tak odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu za správne, keďže vychádza zo skutkových zistení vyplývajúcich z posudku
znalca, tiež zo správneho súhrnného vyhodnotenia všetkých zistených individuálnych okolností prípadu
a rešpektuje účel, ktorý zákon inštitútom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sleduje. Odvolací

súd nepovažoval postup súdu prvej inštancie v danej veci neodročením pojednávania za nesprávny
procesný postup a znemožnenie odvolateľovi uskutočniť mu jeho procesné práva, keď mal za to, že
odvolateľ mal dostatočný časový priestor na splnomocnenie advokáta, keď predvolanie na pojednávanie
na deň 14.4.2023 prevzal dňa 14.3.2023, teda mesiac pred termínom pojednávania, právneho zástupcu
však splnomocnil až v deň pojednávania.

9. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď odvolací súd
považoval za správne aj rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania štátu i rozhodnutie o náhrade trov
konania.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.