Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115206244
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1115206244.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Vydavateľský dom ELITA
spol. s r. o., Trenčianska 56/F, 821 09 Bratislava, IČO: 44 300 662, zast. JUDr. Vlasta Klimentová,
advokát, Sliezska 9, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Mgr. Ing. Tomáš Čalfa, Pribišova 31, 841 05
Bratislava, správca úpadcu: MULTIMEDIA Publishing spol. s r. o., Pluhová 20, 900 28 Ivanka pri Dunaji,
IČO: 35 765 160, zast. HRADSKÝ s. r. o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava, IČO: 50 917 528, o
vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 9Cbi/7/2015-219 zo dňa 16. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/7/2015-219 zo dňa 16.
novembra 2021 potvrdzuje.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom žalobu
zamietol a druhým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania prvoinštančného a

odvolacieho konania vo výške 100 % voči žalobcovi. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. §
132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 a 2, § 217 ods. 1, § 218 ods. 1, § 391 ods. 2, § 470 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 44 ods. 1, § 67, § 73, § 76, § 78 ods. 1,
2, 4 a 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 1, § 59a ods. 1, 2, 3
a 4, § 261 ods. 1, 8 a 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 37 v spojení
s § 38 ods. 1 a § 40, § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 a
2, § 4 a 5 ods. 1, § 28 ods. 1, 2 a 3 v spojení s § 29, § 31 ods. 1 a 2, § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o

katastri nehnuteľností (ďalej len „katastrálny zákon“).

2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vylúčenia súpisových zložiek majetku úpadcu,
sp. zn. 3K/4/2014, a to 1/6 nebytového priestoru č. XX, X. D.., E.. Č.. XXXXX, pozemok XXXXX/XX, F.
Z.. XX/F, X. D.. R., zapísaný na LV č. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku: 32054/406777. Súpisná hodnota vo výške 161.777,20 EUR.
Rovnako tak sa domáhal aj nároku na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania rozsudkom zo dňa 23.05.2019 č.k. 9
Cbi/7/2015-124 vylúčil predmetnú nehnuteľnosť zo súpisu všeobecnej podstaty majetku úpadcu sp.
zn. 3K/4/2014, uložil správcovi povinnosť vylúčiť tento majetok a tretím výrokom rozhodol o nároku nanáhradu trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v čase uzatvorenia, resp. povolenia vkladu Katastrálny úrad neskúmal -
nemal povinnosť skúmať § 59a ObZ. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil

s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave uvedenom v rozhodnutí sp. zn. 4CoKR/33/2014 zo
dňa 24.02.2015, ktorý je použiteľný na prejednávanú vec, v zmysle ktorého zákon neustanovuje, kto má
zakladať do zbierky listín doklady potrebné v zmysle § 59a ods. 1 ObZ a do akej lehoty tak musí urobiť
(uskutočniť tak). Súd prvej inštancie tak v zhode s tvrdením žalobcu uviedol, že nedošlo k porušeniu §
59a ObZ uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2008 a jej dodatku č. 1 zo dňa 03.12.2008. Platnosť

zmluvy nastala dňom jej podpisu, resp. podpisom dodatku č. 1, t.j. dňom 03.12.2008 a účinnosť dňom
03.03.2015 návrhom na založenie Znaleckého posudku č. 22/2015 zo dňa 26.02.2015, ktorým bola
stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti ku dňu 27.11.2008 na 160.000 EUR spolu s rozhodnutím
jediného spoločníka, do zbierky listín. Z procesnej opatrnosti, na potvrdenie žalobcom uvádzaných
skutočností, žalobca dňa 25.04.2019, doručil Okresnému súdu Bratislava I, návrh na založenie do
zbierky listín, a to aj samostatne kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru zo

27.11.2018 a dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru zo dňa
03.12.2008. Na základe uvedeného súd prvej inštancie, v zhode s tvrdením žalobcu konštatoval, že
vlastnícke právo žalobcu je riadne preukázané a zápis do všeobecnej podstaty úpadcu je v rozpore s
§ 78 ods. 1 ZKR.

4. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 18.03.2021 sp. zn.
1CoKR/16/2020 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
odôvodnení rozhodnutia odvolací súd vysvetlil princíp kauzality prevodu vlastníckeho práva v zmysle §
133 ods. 2 OZ. Ďalej uviedol, že vklad nie je podmienkou účinnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti,
ale podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva. Účinnosť zmluvy nastáva spravidla už jej platným

uzavretím. Už od okamihu podpísania platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, účastníkom zmluvy
spravidla vznikajú práva a povinnosti (napr. povinnosť zaplatiť kúpnu cenu). Podľa § 59a sa v prípade
zmluvy medzi osobami tam uvedenými a spadajúcimi do vecného rozsahu pôsobnosti daného pravidla,
musí oceniť nadobúdaný majetok znaleckým posudkom (alebo zjednodušeným postupom podľa § 59b)
a zmluva musí byť uložená do zbierky listín, inak nenadobudne účinnosť. Navyše, ak je predmetná

zmluva uzatvorená v priebehu dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí byť okrem toho schválená
valným zhromaždením akciovej spoločnosti. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhrnul, že správca
úpadcu konal v súlade s § 78 ZKR a zahrnul do súpisu majetku majetok, ktorého zápis bol sporný
a následne postupoval v súlade s ustanoveniami ZKR, keď vyznačil poznámku spornosti do súpisu
majetku a vyzval listom osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčali a následne

požiadalsúdouloženieosobeuvedenejvnávrhusprávcu,abyvlehoteurčenejsúdom,niekratšejako30
dní, podala žalobu proti správcovi. Druhoinštančný súd z dôvodu objasnenia posudzovaných právnych
úvah, poukázal na skutočnosť, že § 59a ktorý sa do kódexu dostal v roku 2001 tzv. veľkou novelou
ObZ (500/2001 Z. z.), má chrániť spoločnosti pred odčerpávaním majetku osobami z vnútra spoločnosti,
čiže súvisí s nadobúdaním majetku medzi spriaznenými osobami. Účelom tohto ustanovenia má byť

predovšetkým udržanie základného imania spoločnosti, konkrétne spoločností s ručením obmedzeným
a akciových spoločností, resp. ochrana spoločníkov, akcionárov a veriteľov spoločnosti. Paragraf
obsahuje sprísnené podmienky, akými sú predovšetkým nutnosť znaleckého ocenenia majetku a jeho
uloženie do zbierky listín obchodného registra spolu s predmetnou zmluvou skôr, než dôjde k zápisu do
osobitnej evidencie (t.j. ešte pred povolením vkladu do katastra).

5. Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom žaloby je posúdenie otázky vylúčenia súpisových zložiek
majetku úpadcu vedenom v konkurznom konaní na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 3 K 4/2014,
a to 1/6 nebytového priestoru č. XX, X. D.., E.. Č.. XXXXX, pozemok XXXXX/XX, F. Z.. XX/F, X.
D.. R., zapísaný na LV č. XXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

spoluvlastnícky podiel k pozemku: 32054/406777, ktorého súpisná hodnota je výške 161.777,20 EUR.

6. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.09.2014, sp. zn. 3K/4/2014, bol na majetok
prevodcu vyhlásený konkurz. Správca zaevidoval sporný majetok do súpisu v konkurze, čo následne
uverejnil v Obchodnom vestníku č. 5/2015 z 09.01.2015. Konkurz bol vyhlásený zverejnením v

Obchodnom vestníku dňa 08.04.2014, teda skoro rok pred uložením znaleckého posudku do zbierky
listín. Sporným v konaní nebolo, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v roku 2008, ktorej predmetom bol
prevod nehnuteľnosti z úpadcu na žalobcu, bolo zapísané základné imanie v hodnote, z ktorého kúpna
cena tvorí sumu minimálne 10 % hodnoty základného imania (súpisná hodnota nehnuteľností, ktorábola predmetom prevodu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v sume 161.777,20 EUR). Sporným nebolo
ani to, že v čase uzatvorenia zmluvy nebol vypracovaný znalecký posudok, ktorým by boli predmetné
nehnuteľnosti ohodnotené, a preto takýto znalecký posudok nebol ani založený v zbierke listín úpadcu,

pred zápisom do osobitnej evidencie. Sporným nebolo ani to, že v čase uzatvorenia zmlúv, ktorým
predmetom bol prevod nehnuteľnosti z úpadcu, resp. právneho predchodcu úpadcu na žalobcu, bol
vlastníkom prevádzaných nehnuteľností právny predchodca úpadcu.
7. Naopak rozporovaným v konaní bolo, či správca úpadcu konal v súlade s § 78 ZKR a zahrnul do
súpisu majetku majetok, ktorého zápis bol sporný. Sporným skutkovým tvrdením medzi stranami sporu

je to, či kúpna zmluva a jej dodatok č. 1, ktorého predmetom bol prevod nehnuteľností z úpadcu na
žalobcu, nadobudla účinnosť, a teda, či vlastnícke právo k nehnuteľnosti účinne prešlo na žalobcu, a
či do súpisu všeobecnej podstaty zapísaná nehnuteľnosť patrí alebo nepatrí. Sporným bolo, či úpadca
vôbec nadobudol majetok v hodnote najmenej 10 % hodnoty základného imania, ak to bol úpadca,
ktorý prevádzal predmetnú nehnuteľnosť (tvrdenie žalobcu z pojednávania konaného dňa 16.11.2021,
že úpadca nenadobudol žiaden majetok). Súd sa v ďalšom zaoberal otázkou, či uzavretá kúpna zmluva,

ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti z úpadcu na žalobcu, nadobudla účinnosť a následne, či
bola spôsobilá mať zamýšľané účinky.

8. Len pre doplnenie s poukazom na tú skutočnosť, že vklad do katastra nehnuteľností nezakladá
dobrú vieru evidovaného, že je vlastníkom, súd upozornil na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27.04.2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR č. 5/2021 vydaného pod č. R 56/2021.

9. S ohľadom na ustálené sporné a nesporné skutkové tvrdenia, ako aj vykonané dokazovanie je
zrejmé, že úpadca kúpnou zmluvou v znení dodatku č. 1, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti

špecifikovanej v bode 1 tohto rozhodnutia, z úpadcu na žalobcu, nadobudol majetok na základe kúpnej
zmluvy uzatvorenej s osobou, ktorá v rozhodnom čase bola blízkou zakladateľom, resp. spoločníkom
spoločnosti v zmysle § 59a ods. 1, ods. 3 ObZ (spoločník žalobcu - kupujúceho, G. H., je blízka osoba
spoločníka predávajúceho, B.. N. H.) za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného
imania bez určenia hodnoty predmetu zmluvy určenej znaleckým posudkom. V tomto smere súd uviedol,

že je nesprávna domnienka žalobcu, že predmetné ustanovenie je možné aplikovať len v tom prípade,
ak by úpadca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť, lebo z výkladu pojmu „nadobudol majetok“ je zrejmé,
že môže ísť aj o nadobudnutie finančného protiplnenia za predaj nehnuteľnosti do majetku spoločnosti,
teda o získanie kúpnej ceny v protihodnote najmenej 10 % hodnoty základného imania, čo splnené
bolo. Znalecký posudok na ohodnotenie predmetnej nehnuteľnosti bol vypracovaný až v roku 2015,

kedy bol aj následne založený do Zbierky listín (dňa 03.03.2015). S ohľadom na uvedené skutočnosti je
zrejmé, že do doby povolenia vkladu katastra nehnuteľnosti nenastali obligačno-právne účinky (prevod
nehnuteľnosti) kúpnej zmluvy, a preto nemohlo dôjsť ani k vecno-právnym účinkom. Splnenie uvedenej
podmienky, na to aby vôbec nastali obligačno-právne účinky predmetnej kúpnej zmluvy, nie je možné
ani konvalidovať neskorším postupom žalobcu, ktorým sa snažil zhojiť vadu kúpnej zmluvy, avšak keďže

v čase podpisu znalecký posudok nebol uložený v zbierke listín pred zápisom do osobitnej evidencie,
žalobca sa nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

10. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca sa nemohol stať účinne vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanejvsúpisepodstatyúpadcu.Pretosprávcaúpadcukonalvsúlades§78ZKRazahrnuldosúpisu

majetku majetok, ktorého zápis bol sporný. S ohľadom na uvedené súd predmetnú žalobu zamietol.
11. K bodu 39. uznesenia odvolacieho súdu uviedol, že sa súd stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 2CoKR/28/2017 zo dňa 31.10.2017 v otázke týkajúcej sa posúdenia a výkladu § 133
ods. 2 OZ, pričom z rozhodnutia tohto súdu je zrejmé, že sa zaoberal totožnou spornou právnou otázkou,
teda situáciou, keď sa jeden z účastníkov snažil o konvalidáciu právneho úkonu uložením zmluvy spolu

so znaleckým posudkom do zbierky listín obchodného registra dodatočne. Naproti tomu z rozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoKR/33/2014 zo dňa 24.02.2015 vyplýva, že nie je v tomto konaní
aplikovateľné, keďže krajský súd posudzoval aplikáciu § 59a ObZ v prípade predaja hnuteľnej veci, kde
sa pre vecno-právne účinky nevyžaduje zápis v katastri nehnuteľnosti.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 3 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu vo
výške 100 %. Súd trovy konania určil podľa úspechu v konaní, a keďže bol žalovaný v plnom rozsahuúspešný nielen na súde prvej inštancie, ale aj na odvolacom súde, súd mu predmetný nárok priznal v
rozsahu 100 %.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že
odvolanie podáva v celom rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Má za to, že konaním súdu došlo k pochybeniu a vadám, ktoré sú na ťarchu žalobcu. Namietal, že
súd porušil jednak povinnosť uvedenú v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) CSP, v tom, že vo veci
vykonal dokazovanie avšak vykonané dôkazy nesprávne a neúplne skutkovo vyhodnotil tak, že dospel

k nesprávnemu skutkovému zisteniu, na ktorom následne postavil právny názor, ktorým odôvodnil
svoje rozhodnutie. Pochybenie videl v posúdení Kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.2008, v znení dodatku
č. 1 z 03.12.2008. Namietal, že z ust. bodu 44. odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd rešpektoval
usmernenie odvolacieho súdu tak, ako je uvedené v bode 42. uznesenia odvolacieho súdu, teda posúdil
kúpnu zmluvu, avšak nesprávne vyhodnotil stav, či mohla táto zmluva spôsobiť stranami predpokladané
následky.

Zastáva názor, že nebolo naplnené ust. § 59as ObZ, pretože subjekty, ktoré realizovali transakciu,
neboli v postavení zakladateľa ani spoločníka tak, ako to predpokladá toto ustanovenie. Nestotožnil sa
so záverom súdu o aplikácii ustanovenia 59a ods. 3 ObZ, ktoré súd nevysvetlil, ani nezdôvodnil právny
názor a logický postup, ako k tomuto názoru dospel. Má za to, že súd mylne v rozpore s citovanými
ustanoveniami vyhodnotil vzťah zmluvných strán v kúpnej zmluve, ako vzťah blízkych osôb, odvíjajúc

ho od príbuzenského vzťahu G. H. a B.. N. H.. Omyl súdu videl v tom, že kúpnu zmluvu uzatvárali
právnické osoby medzi sebou, nie so zakladateľom, alebo spoločníkom, ako to predpokladá ust. ObZ.
Mal za to, že uvedené neoprávňuje na konštatovanie, že došlo k naplneniu podmienky ust. § 59a ObZ.
Ak by súd pojednával o ovládaných a ovládajúcich osobách tak, ako to predpokladá ust. § 66a ObZ, v
ďalšom, ani definícia týchto osôb nie je aplikovateľná na predmetný zmluvný vzťah. Odvolateľ zotrváva

na presvedčení, že uniesol v celom rozsahu dôkazné bremeno svojich tvrdení, že predmetná kúpna
zmluva je platná a účinná.
Namietal, že súd postavenie osôb, vystupujúcich ako zmluvné strany kúpnej zmluvy, nesprávne právne
posúdil, v dôsledku čoho ich zaťažil obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Nesprávne
právne posúdenie videl aj v pripustení nároku žalovaného, ktorý sa domáhal vylúčenia majetku zo

súpisu majetku, nakoľko pripustil jeho spornosť vyplývajúcu z nesprávneho právneho posúdenia. Na
postup súdu prvej inštancie ho zaviazal v bode 42. odôvodnenia uznesenia odvolací súd. Nesprávnym
posúdením v rámci vyhodnocovania skutkového stavu súdom, nebolo rešpektované uvedené, teda
nebol rešpektovaný právny záver a postup určený odvolacím súdom, ktorý je pre konanie záväzným.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júna 2010 sp. zn. 5ObO/52/2010

a mal za to, že nie sú splnené podmienky v ust. 59a ObZ, teda žalobcovi prináleží k veci, nehnuteľnosti,
ktorú žiada, vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu, tzv. „lepšie právo“, a to vlastnícke právo, ktoré
mu zaručuje pri vylúčení nehnuteľnosti konkurznej podstaty úpadcu. Zároveň právnou argumentáciou
odvolateľ preukázal aj vady konania, vedúce k dôvodnosti podaného odvolania.
Záverom uviedol, že má za to, že súd pristúpil k hodnoteniu dôkazov formalisticky a v rozpore s obsahom

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 29. februára 2012, nakoľko žaloba o vylúčenie
veci zo súpisu podstaty, nie je právnym prostriedkom na určenie vlastníctva, t.j. nerieši sa ňou zmena
zápisu v katastri nehnuteľností.
Navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým vyhovie žalobe v celom rozsahu a prizná žalobcovi
nárok na náhradu trov celého konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s
napadnutým rozsudkom, ktorý považuje za vecne správny a zákonný a má za to, že odvolacie dôvody
uvedené v odvolaní žalobcom, neboli naplnené. Zároveň sa pridržiava v celom rozsahu svojej skutkovej
a právnej argumentácie obsiahnutej v predchádzajúcich podaniach v súdnom spise.

K pojmu „blízka osoba“ v nadväznosti na § 59a ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaný uviedol,
že nakoľko Obchodný zákonník neobsahuje legálnu definíciu pojmu „blízka osoba“, je potrebné per
analogiam aplikovať na predmetné právne vzťahy ust. § 116 Občianskeho zákonníka, konkrétne vetu
za bodkočiarkou daného ustanovenia v spojení s § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka.

Uviedol tiež, že právnické osoby sú subjekty umelo vytvorené osobami fyzickými, ktoré teda nevytvárajú
svoju vôľu samé od seba, ale táto je vytváraná fyzickými osobami, ktoré majú z jej činnosti
prospech (akcionári, spoločnci, atď.). Každá právnická osoba svoju takto kreovanú vôľu prejavuje
navonok zas prostredníctvom fyzických osôb, oprávnených konať menom právnickej osoby. V dôsledkurozhodovacích procesov v rámci právnických osôb a v dôsledku interakcií s inými osobami, vznikajú
medzi týmito osobami rôzne právne vzťahy. Osobné, majetkové alebo iné prepojenia teda môžu
existovať nielen medzi fyzickými osobami, ale tiež medzi právnickými a fyzickými osobami, ako aj

medzi právnickými osobami navzájom. Hlavným predpokladom je to, aby medzi fyzickými osobami,
ktoré pôsobia v štruktúrach právnickej osoby a fyzickými osobami na strane druhej, existovala určitá
kvalifikovaná prepojenosť „blízkosť“.
K lehote pre uloženie zmluvy so znaleckým posudkom do zbierky listín žalovaný poukázal na poslednú
vetu ust. § 59a Obchodného zákonníka, ktorý jednoznačne určuje lehotu na uloženie zmluvy zo

znaleckým posudkom do zbierky listín, a to nasledovne: „Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do
osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená
do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.“
Zákon teda explicitne kogentnou právnou normou určuje, že tak má byť urobené pred zápisom do
osobitnej evidencie. Neskoršie splnenie tejto povinnosti už nemôže konvalidovať ex lege trvajúcu
neúčinnosť zmluvy v zmysle nevyvolania ňou zamýšľaného účinku prevodu vlastníctva.

Záverom navrhol, aby odvolací súd, po preskúmaní odvolania žalobcu, rozsudok Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 16.11.2021 ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý nad rámec uvedeného doplnil, že podľa neho
na celý kontext obsahu odvolania žalovaný nedal relevantné protiargumenty. Mal za to, že z vyjadrenia
žalovaného k podanému odvolaniu, v časti týkajúcej sa pojmu blízkej osoby, žalovaný opomenul
aplikáciu pojmu blízkych a spriaznených osôb, pri osobitnej právnej úprave v zmysle ZKR, čo je
nevyhnutné z pohľadu na meritum konania, ako spor súvisiaci s konkurzným konaním.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že v českej odbornej literatúre dominuje názor, že relevantná
judikatúra v otázke právnických osôb ako blízkych osôb je veľmi neuspokojivá, nakoľko sa
vyznačuje metodologickou nedôslednosťou a všeobecnou tendenciou k rozširovaniu vzťahu blízkosti na
najrôznejšie spôsoby prepojenia fyzických a právnických osôb, pričom však nejde o aplikáciu analógie
§ 853 Občianskeho zákonníka, resp. ide o zmiešavanie so zovšeobecnením § 116 Občianskeho

zákonníka (napr. bulletin advokácie 2012, roč. 19, č. 3).
Žalobca vo svojej replike na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu tiež uviedol, že podľa jeho názoru
žalovaný konal v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného
zákonníka, a preto jeho výkon práva nemôže požívať právnu ochranu.

Uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil vlastnú judikatúru, porušil právnu istotu a tým i právo na
spravodlivý súdny proces a legitímne očakávania. Namietal, že súd sa vo svojom rozhodnutí nestotožnil
so svojím predchádzajúcim rozhodnutím a odklonil sa od neho bez toho, aby svoj odklon náležite
odôvodnil.

16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že mu nie je zrejmé, a žalobca ani žiadnym
spôsobom nevysvetlil, akým spôsobom žalovaný opomenul aplikáciu pojmu blízkych a spriaznených
osôb, pri osobitej úprave obsiahnutej v ZKR. Zákon má vlastnú definíciu spriaznených osôb, kam
zaraďuje aj blízke osoby, ktorá sa použije len na účely ZKR. V danej veci išlo o aplikáciu § 59a ods.
3 ObZ, ktorý nie je inštitútom konkurzného konania a požiadavky obsiahnuté v ZKR, ktoré sa týkajú

spriaznených osôb, sa na tento prípad nemajú dôvod použiť.
Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný túži dostať do dispozície predmetné
nehnuteľnosti a uspokojiť svoje špekulatívne potreby, či očakáva korupčné aktivity od prípadných
záujemcov o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, tak takáto argumentácia žalobcu je už nielen
argumentáciou ad hominem, ale má výrazný difamačný charakter vo vzťahu k žalovanému a žalovaný

sa voči týmto absolútne nepodloženým tvrdeniam žalobcu dôrazne ohradzuje. V závere svojho podania
opakovane žiadal Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmalnapadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať

alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne v súlade ust. § 387 ods. 1 CSP.

18. Za spornú odvolací súd považuje skutočnosť, či uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom

bol prevod nehnuteľností úpadcu na žalobcu, nadobudla účinnosť a následne, či bola spôsobilá mať
zamýšľané účinky. Predmetom odvolacieho prieskumu je zároveň posúdenie, či je medzi stranami
kúpnej zmluvy personálne prepojenie, a či súd prvej inštancie postupoval správne, keď zamietol nárok
žalobcu v celom rozsahu.

19. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

20. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

22. Podľa § 44 ods. 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

23. Podľa § 67 ZKR, konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky,
d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu,
ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

24. Podľa § 73 ZKR, zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu zabezpečuje správca počas celého
konkurzu; správca pritom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení
úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné
mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť aj členovia veriteľského
výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení veritelia ohľadom majetku

tvoriaceho ich oddelenú podstatu.

25. Podľa § 76 ZKR, súpis majetku podstát je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok.
Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných
osôb, správca aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu

a osobitne pre každú oddelenú podstatu. Súpis je správca povinný vyhotoviť do 60 dní od vyhlásenia
konkurzu,vprípadochhodnýchosobitnéhozreteľamôžesúdlehotunavyhotoveniesúpisuajopakovane
predĺžiť. Vyhotovený súpis je správca povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. Správca
je povinný súpis bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. Správca je povinný súpis pravidelne
zverejniť v Obchodnom vestníku.

26. Podľa § 78 ods. 1 ZKR, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej
podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa
do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných
dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise

poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu
svedčia.27. Podľa § 78 ods. 2 ZKR, správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku
písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy
uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe

uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči
správcovi.

28. Podľa 78 ods. 4 ZKR, súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie
kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá
sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu
poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne
uplynula lehota na podanie tejto žaloby

29. Podľa § 1 ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako
aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno nešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

30. Podľa § 59a ods. 1, 2 ObZ, ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej
zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania,
musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť
účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy

potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým
posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. (2) Ak spoločnosť uzatvára
zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred
schváliť valné zhromaždenie spoločnosti.

31. V zmysle § 59a ods. 3 ObZ, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré
spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré
sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak
spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania.

32. Podľa § 59a ods. 4 ObZ, ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na zmluvy
uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo
správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá
v tom čase danej ponuke a dopytu.

33. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 261 ods. 8, 9 ObZ, pri použití tejto časti zákona je rozhodujúca povaha účastníkov pri
vzniku záväzkového vzťahu. Zmluvy medzi uvedenými osobami, ktoré nie sú upravené v hlave tejto

časti zákona, a sú upravene ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

35. Podľa § 37 v spojení s § 38 ods. 1 a § 40 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak

je jeho význam nepochybný. Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na
právne úkony. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

36. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, sa vlastníctvo vkladom

do katastra nehnuteľnosti podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 588 v spojení s § 589 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemudohodnutú cenu. Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je
zmluva neplatná podľa § 40a.

38. Podľa § 1, § 2 katastrálneho zákona, je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľnosti. Súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom
bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného
práva, a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k
nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí,

zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva
trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). Kataster slúži aj ako
informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na
oceňovanienehnuteľností,najmäpozemkov,naochranupoľnohospodárskehopôdnehofondualesného
pôdnehofondu,natvorbuaochranuživotnéhoprostredia,naochranunerastnéhobohatstva,naochranu
národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných

výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.

39.Podľa§4,§5ods.1katastrálnehozákona,právaknehnuteľnostiamsadokatastrazapisujúvkladom
práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
(ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam
majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona. Vklad je úkon správy katastra;
vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

40. Podľa § 28 ods. 1, ods. 2, ods. 3 v spojení s § 29 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo

zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne
účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Vklad
podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.

41. Podľa § 31 ods. 1, ods. 2 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to

najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či
sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne
právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa
katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

42. Podľa § 70 katastrálneho zákona, údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Údaje
katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia sú
hodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Hodnovernýmazáväznýmúdajomkatastrajeajvýmera
parcely, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným

po účinnosti tohto zákona.

43. Žalobca v podanom odvolaní namietal pochybenie súdu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, v tom,
že vo veci súd vykonal dokazovanie, avšak vykonané dôkazy nesprávne a neúplne skutkovo vyhodnotil
tak, že dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, na ktorom následne postavil právny názor, ktorým

odôvodnil svoje rozhodnutie. Namietal, že Kúpna zmluva zo dňa 27.11.2008, v znení Dodatku č. 1 zo
dňa 03.12.2008, bola nesprávne posúdená v tom zmysle, že subjekty, ktoré realizovali transakciu kúpnej
zmluvy, neboli v postavení ani zakladateľa, ani spoločníka, ako to normuje § 59a ObZ, t.j. tak, ako to
posúdil súd prvej inštancie. Omyl bol v tom, že kúpnu zmluvu uzatvárali právnické osoby medzi sebou,
nie so zakladateľom, alebo spoločníkom, ako predpokladá vyššie uvedené ustanovenie.

44. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý uviedol, že v prejednávanej veci ide o
dve právnické osoby, ktorých v čase podpisu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovému
priestoru, boli jedinými spoločníkmi a konateľmi p. B.. N. H., V.., a p. G. H. (otec a dcéra - blízke
osoby). V čase podpisu zmluvy bola predávajúcim spoločnosť Nakladateľstvo ELITA, s.r.o., ktorej

jediným spoločníkom a konateľom, bol v čase podpisu zmluvy B.. N. H., V.., a kupujúcim spoločnosť
Vydavateľský dom ELITA, s.r.o., teda žalobca, v ktorej v čase podpisu zmluvy bola jediným spoločníkom
a konateľom p. G. H.. Predávajúci, v tom čase Nakladateľstvo ELITA, s.r.o., bol neskôr zlúčenýso spoločnosťou VYDAVATEĽSTVO ELITA, s.r.o., pričom táto neskôr zmenila obchodné meno na
MULTIMEDIA Publishing, s.r.o., teda žalovaný, resp. úpadca, ktorého správcom je žalovaný.

Odvolací súd preto zastáva názor, že § 59a ods. 1, v spojení s ods. 3 ObZ, bol správne aplikovaný
na daný prípad, pretože je možné konštatovať jednak blízkosť právnických osôb, ako zmluvných strán
navzájom, a tiež blízkosť v akejkoľvek kombinácii medzi stranami kúpnej zmluvy. Teda spoločník alebo
konateľ,vovzťahukspoločnosti,predstavujúcejdruhúzmluvnústranu.Neobstojípretotvrdeniežalobcu,
že uniesol v celom rozsahu dôkazné bremeno svojich tvrdení a teda, že predmetná kúpna zmluva je

platná a účinná bez podriadenia sa obmedzeniam v zmysle ust. § 59a ObZ.

45. Rovnako tak namietal, že súd nesprávne interpretoval § 59a ObZ, vo vzťahu k určeniu lehoty na
uloženie zmluvy a znaleckého posudku do zbierky listín, pretože z dikcie ust. § 59a ObZ, nevyplýva
žiadna lehota. Odvolací súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožňuje a dodáva, že posledná veta ust.
§ 59a ObZ, explicitne stanovuje lehotu na uloženie zmluvy so znaleckým posudkom do zbierky listín.

Uvedené predstavuje kogentnú normu, a určuje, že tak má byť urobené pred zápisom do osobitnej
evidencie. Odvolací súd zdôrazňuje, že neskoršie splnenie tejto povinnosti nie je spôsobilé konvalidovať
ex lege trvajúcu neúčinnosť zmluvy, nakoľko v ust. § 59a ObZ je normovaný zákonný imperatív (... musí
byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom a táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť
skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín....).

Vyššie uvedené korešponduje s komentárom profesora Milana Ďuricu k ust. § 59a ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého je nesporné, že podmienkou účinnosti zmluvy je uloženie znaleckého posudku
a zmluvy do zbierky listín tak, ako je uvedené v ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia je len interný
postup vo vnútri spoločnosti, ktorý nemá vplyv na platnosť právneho úkonu navonok.

46. Odvolací súd poukazuje na bod 46. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktorý
sa dostatočne vysporiadal s aplikovateľnosťou rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2CoKR/28/2017 zo dňa 31.10.2017, vyčerpávajúco uviedol aj dôvod, pre ktorý bol právny názor v ňom
uvedený použiteľný aj na posudzovanú vec a prečo nebol akceptovateľný právny názor prezentovaný v
rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.02.2015 sp. zn. 4CoKR/33/2014.

47. Odvolací súd zastáva názor, že v posudzovanom prípade spadajú zmluvné strany kúpnej zmluvy
do okruhu subjektov vymedzených v ustanovení § 59a ObZ, a z tohto právneho posúdenia je potrebné
následne vychádzať pri uplatnení vyššie uvedeného paragrafu a jeho interpretácii. Odvolací súd
považujezapotrebnédoplniť,žeužvosvojomzrušujúcomrozhodnutíjasneprecizoval,ženeboloúlohou

súdu prvej inštancie posúdiť aplikovateľnosť ust. § 59a ObZ, ale priamo aplikovať toto ustanovenie na
posudzovaný právny stav a z tejto aplikácie vyvodiť právne účinky, tak ako to urobil súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí. V posudzovanej veci je jasne preukázané, že v prípade zmluvných strán kúpnej
zmluvy sa jedná o osoby spadajúce do vecného rozsahu pôsobnosti ust. § 59a ObZ. Neobstojí tvrdenie
žalobcu a ním uvádzaná argumentácia smerujúca k tvrdenému splneniu podmienok podľa § 59a ObZ

pre vyvolanie prevodu vlastníctva (nie argumenty o neprípustnosti aplikácie uvedeného paragrafu).
Uvedeného si zrejme bol vedomý sám odvolateľ, t.j. žalobca, keď sa snažil konvalidovať svoj právny
úkon dodatočným uložením znaleckého posudku do zbierky listín.

48. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie

v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP), pričom prieskumná činnosť odvolacieho
súdu zahŕňala tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto preskúmaval nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté
rozhodnutie vzišlo.

49. Po prejednaní veci sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
ako aj s precíznou argumentáciou žalovaného, konzistentnou počas celého konania.

50. Odvolací súd dodáva, že odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi
vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po

právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov aleboz prednesov strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

51. Rovnako tak odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne

ho interpretoval na prejednávaný spor.

52. Podľa názoru odvolacieho súdu odvolacie dôvody, prezentované žalobcom v odvolaní zo dňa 14.
12. 2021 neboli preukázané ako dôvodné.

V prejednávanej veci je nesporné, že uvedené zákonné predpoklady pri nadobudnutí predmetných

nehnuteľností splnené neboli, nakoľko striktné ust. § 59a Obchodného zákonníka neumožňuje uloženie
zmluvy so znaleckým posudkom dodatočne.

53. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom

zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj
odvolacím súdom, iný, než napadnutým uznesením vyslovený právne záver nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

54. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

55. Vzhľadom na vyššie uvedené, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správne.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

58. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP.
Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, o
ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

59. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).