Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/79/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221204464
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7221204464.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. Š., nar. XX.X.XXXX a V. Z. M., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., B. N.V. Č.. X, K., deti rodičov: V.. P. K., nar.
X.X.XXXX,bytomW.XX,K.,zastúpená:JUDr.JozefomGöblom,advokát,sosídlomPytliacka15,Košice
a J.. V. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, K., aktuálne bytom W. XX, K.J., zast. JUDr. Jaroslava
Paľová, advokátka, Adllerova 2189/22, 040 22 Košice, v konaní o návrhu matky na úpravu práv a
povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného

súdu Košice č. k. 19P/60/2021 - 220 zo dňa 25. 10.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského
súdu Košice č. k. 19P/60/2021 - 288 zo dňa 6.6.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku IV.

II. Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch II. a III. tak, že za obdobie od 29.1.2021
do 15.11.2021 je otec povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 220 eur mesačne a na výživu
maloletého V. Z. sumou 180 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Dlžné výživné za obdobie od 29.1.2021 do 15.11.2021 na maloletú A., ktoré je vo výške 1 391,29
eur a dlžné výživné za obdobie od 29.1.2021 do 15.11.2021 na maloletého V. Z., ktoré je vo výške 1
047,42 eur je otec povinný zaplatiť dňom doručenia tohto rozsudku k rukám matky.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

„I. Konanie v časti návrhu na úpravu osobnej starostlivosti o maloleté deti, ich zastupovanie, správu
majetku a o úprave styku zastavuje.

II. Za obdobie od 29.01.2021 do 30.11.2021 je otec povinný prispievať na výživu maloletej A. mesačným
výživným vo výške 220 € a na výživu maloletého V. Z. mesačným výživným vo výške 180 €, k rukám
matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Dlžné výživné za obdobie od 29.01.2021 do 30.11.2021 na maloletú A. vo výške 1.721,99 € a na
maloletého V. Z. vo výške 1.318 € je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od doručenia tohto rozsudku.

IV. Návrh matky na výživné za obdobie od 01.05.2020 do 28.01.2021 zamieta.V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

2. Rozsudok vo výrokoch II., III. a IV. odôvodnil tým, že predmetom konania ostala len otázka výživného,
keďže rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 17P/8/2021 - 99 zo dňa 11.10.2021 bolo manželstvo rodičov
rozvedené a na čas po rozvode bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej boli deti zverené
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Výživné nebolo určené.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2021. Súd konštatoval, že predstavy oboch rodičov o

výške výživného boli rozdielne, uviedol, že medzi rodičmi nebolo sporné, že za celé obdobie, za ktoré
bolo určované výživné, otec na výživu detí prispel spolu sumou 1 000 eur. Súd skonštatoval, že v mesiaci
jún 2021 boli deti celý mesiac v osobnej starostlivosti otca.

3. Súd prevej inštancie ďalej uviedol, že „Súd po výsluchu účastníkov konania a po oboznámení
sa s obsahom zápisnice z konania o rozvod ustálil, že nenašiel žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa, ktoré by opodstatňovali priznanie výživného za obdobie od mája 2020 do podania návrhu na
rozvod manželstva. Otec poprel, že by existovala medzi rodičmi dohoda o plnení výživného a matka
tvrdila, že existencia tejto dohody vyplynie aj z obsahu rozvodového spisu. Súd po oboznámení sa s
obsahom rozvodového spisu nezistil, že by existovali dôkazy preukazujúce existenciu takejto dohody
a pri výpovediach rodičov na pojednávaní v konaní o rozvod sa na takúto dohodu ani jeden z rodičov

neodvolával. Samotná skutočnosť, že matka akceptovala psychické rozpoloženie otca po jeho odchode
zo spoločnej domácnosti, a teda existencia empatie na jej strane voči bývalému manželovi (čo následne
označila za dôvod, prečo návrh nepodala skôr) nemôže byť podľa názoru súdu vyhodnotená ako dôvod
hodný osobitného zreteľa, ktorý by opodstatňoval postup súdu podľa ustanovenia § 77 ods. 1 posledná
veta.Okrempocituempatiematkaneoznámilasúdužiadnureálnuprekážku,ktorábyjejbrániladomáhať

sa výživného v uvedenom časovom období. Napriek uvedenému však súd priznal výživné od podania
návrhu na rozvod, teda od 29.1.2021, čo samo o sebe je priznaním výživného pred podaním návrhu,
pretože návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode bol opätovne ako samostatný
návrh podaný až dňa 31.5.2021. V tomto konkrétnom prípade však súd akceptoval skutočnosť, že obaja
rodičia sa zhodli a otec súhlasil a sám navrhol, aby bolo o dlžnom výživnom rozhodnuté už za obdobie

od podania návrhu na rozvod. Podľa obsahu rozvodového spisu bol návrh na rozvod súdu doručený dňa
29.1.2021 Z uvedeného dôvodu súd výživné priznal za obdobie od 29.1.2021.

Otec v rozhodnom období platil výživné na každé z detí po 100 € mesačne. Následne súhlasil so
sumou 200 € mesačne. Vekový rozdiel medzi deťmi podľa názoru súdu nezakladá dôvody pre platenie

výživného na každé z detí v rovnakej výške. Rodičia sa však zhodli na tom, že už zaplatené výživné
rozdelili medzi obe deti v rovnakej sume po 100 €. Súd východziu sumu 400 € mesačne, ktorú otec
odsúhlasil ako výživné na deti považuje za sumu, ktorá je primeraná možnostiam a schopnostiam
otca. Sumu ktorá je primeraná odôvodneným potrebám detí súd modifikoval vzhľadom k veku a teda
rozdielnym odôvodneným potrebám detí tak, že výživné na V. Z. určil v rozsahu 180 € mesačne a na

A. 220 € mesačne. Výživné v uvedenej výške pokryje uspokojenie základných potrieb maloletých detí
za rozhodné obdobie , pričom jeho výška zohľadňuje aj podiel matky na vyživovacej povinnosti voči
maloletým,ktorúsiplnilanielenvýlučnýmpeňažnýmplnením,aleajzabezpečenímosobnejstarostlivosti
a vecných plnení, pričom súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že otec zabezpečil podmienky pre realizáciu
striedavej osobnej starostlivosti na týždennej báze striedania v svojej novej domácnosti.

Dlžné výživné súd vypočítal denným a následne mesačným násobkom určeného výživného za obdobie
od 29.1.2021 do 16.11.2021, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode. A to v prípade V. Z.
za január 2021 3x16 € a 10x180 €, spolu 1818 € a v prípade A. 3x7,33 € a 10x220 €, spolu 2221,99
€. Od uvedeného výživného súd odpočítal za každé z detí po 500 €, pretože zaplatenie výživného vo

výške 1000 € spolu, ktoré rodičia rozdelili rovným dielom, mal súd nielen za preukázané, ale zároveň
nebolo medzi rodičmi sporné.“

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52 CMP.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to proti jeho výroku IV.
Uviedla, že predmetný výrok IV. je nesprávny a nedostatočne odôvodnený. Konštatovala, že návrh na
určenie výživného na čas pred rozvodom manželstva podala spolu s návrhom na rozvod manželstva,
ktorý podala 29.1.2021. Na základe výzvy súdu matka zobrala návrh na úpravu rodičovských práv apovinností na čas do rozvodu späť a 31.5.2021 podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností
voči maloletým deťom na čas do rozvodu ako samostatný návrh. Je presvedčená, že konajúci súd
nesprávne vyzval matku maloletých detí na to, aby zobrala svoj návrh vo veci úpravy rodičovských

práv do rozvodu späť. Stačilo procesne toto konanie vylúčiť na samostatné konanie. Súd uviedol,
že nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali priznanie výživného za
obdobie od mája 2020 do podania návrhu na rozvod manželstva. Napriek uvedenému však súd priznal
výživné odo dňa podania návrhu na rozvod, teda od 29.1.2021, čo samo o sebe je priznaním výživného
pred podaním návrhu, pretože návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode

bol opätovne ako samostatný návrh podaný až dňa 31.5.2021. V tomto konkrétnom prípade však súd
akceptoval skutočnosť, že obaja rodičia sa zhodli a otec súhlasil a sám navrhol, aby bolo o dlžnom
výživnom rozhodnuté až za obdobie od podania návrhu na rozvod. Konajúci súd podľa matky na jednej
strane akceptuje a vyhodnotil návrh matky ako opodstatnený, keď priznal existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa, ale na druhej strane tak urobil len sčasti. V tomto právnom posúdení vidí matka určitú
zmätočnosť. Ak dôvody hodné osobitného zreteľa vyplynuli z vykonaného dokazovania v danej veci, tak

platia pre celý prípad a pre celé konanie, nielen pre určitý čas. Dôvody hodné osobitného zreteľa nevidí
len v existencii alebo neexistencii dohody medzi rodičmi o tom, že otec bude prispievať matke na výživné
do rozvodu. Tieto dôvody vyplývajú z celkového komplexného dokazovania v tomto konaní, ako aj v
rozvodomkonaní.Matkadodržalasúčasťdohodyasúhlasilasostriedavoustarostlivosťoustzv.nulovým
výživným. Urobila tak aj napriek tomu, že aj kolízny opatrovník aj konajúci sudca apelovali na matku,

že má nárok na priznanie výživného. Matka expressis verbis neuviedla a nepovedala o dohode medzi
rodičmi, ale každému musí byť jasné, že takto sa rodičia dohodli a matka v dobrej viere stále verila, že aj
otec dodrží svoju časť dohody a vykompenzuje jej výdavky na deti počas ich odlúčenia do rozvodu. Otec
však zmenil rétoriku a všetko popiera, a to všetko v najkritickejšom období, ktoré postihlo všetky rodiny,
keď deti zostali dlhodobo doma. Matka nechcela pandemickú OČR kvôli platu, ale po nociach chodila

do práce. Cez deň sa učila s deťmi, varila im, robila nákupy a robila všetko potrebné v domácnosti. V
tomto období otec neprispieval na výživu pre deti. Otec až po sestrinom upozornení začal prispievať
a posielať na obe deti po 100 eur a urobil to presne päťkrát od júna do októbra spolu v sume 1 000
eur. Od novembra nastala striedavá starostlivosť, kde sa dohodli na striedavej starostlivosti bez určenia
výživného. Matka poukázala na to, aké výdavky v súvislosti s deťmi mala. Poukázala na to, že v roku

2021 jej zomrel otec a platila ešte aj všetky výdavky spojené s pohrebom cca 700 eur. Súd porušil právo
na rovnosť účastníkov a zjavnou neodôvodnenosťou, ako aj arbitrárnosťou, teda svojvôľou. Poukázala
na to, že existuje rozpor v hodnotení, postupe, aplikácii a výklade práva. Ide o logický a racionálny, ako
aj vecný rozpor. Došlo k nesprávnym právnym záverom, súd nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia,
ktoré odvodil z vykonaných dôkazov. Vykonané dokazovanie neodôvodňuje závery konajúceho súdu.

Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie a určil, že za obdobie od 1.5.2020 do 28.1.2021 je otec
povinný prispievať na výživu maloletých detí.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj otec, a to proti výrokom
II. a III. Poukázal na to, že zo zhodných vyjadrení účastníkov konania vyplynulo, že otec v júni

2021 zabezpečoval všetky potreby maloletých detí. Poukázal na to, že takýmto spôsobom plnil svoju
vyživovaciu povinnosť voči deťom, pričom súd sa s touto skutočnosťou nevysporiadal. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodol tak, že zohľadní obdobie od 1.6. do 30.6.2021 ako obdobie plnenia vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom formou osobnej starostlivosti a určí výživné aj dlžné výživné s
prihliadnutím na túto skutočnosť.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu matky otec uviedol, že súd správne rozhodol, že matka nepreukázala dôvody
hodné osobitného zreteľa od 1.7.2020. Poukázal na to, že matka prvýkrát podala návrh na úpravu práv a
povinností na čas do rozvodu manželstva dňa 29.1.2021, pričom otec akceptoval tento deň, od ktorého
malo byť určené výživné a otec to ani nerozporoval. Matka však žiadala priznať výživné spätne od

1.7.2020 bez toho, aby tento návrh odôvodnila dôvodmi hodnými osobitného zreteľa.

8. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam otca a matky nevyjadril.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako ja konanie, ktoré mu prechádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je čiastočne vo výroku vecne správne a čiastočne je potrebné ho
zmeniť.11. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.

Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára
ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej

stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

12. Súd zamietol návrh na určenie výživného za čas do 29.1.2021 a zároveň uviedol, že nezistil žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať výživné za čas pred podaním návrhu.
Je nesporné a preukázané, že matka návrh na určenie výživného za čas do rozvodu doručila prvý krát
súdu dňa 29.1.2021, spolu s návrhom na rozvod a úpravu práv a povinností na čas po rozvode. Súd prvej
inštancie mal správne návrh na určenie výživného za čas do rozvodu vylúčiť na samostatné konanie,
pričom by matke zostal zachovaný deň začiatku konania, teda 29.1.2021. V danom prípade však súd

vyzval matku na čiastočné späťvzatie návrhu, matka na výzvu súdu návrh zobrala späť v časti určenia
výživného za čas do rozvodu a nový návrh doručila súdu opätovne 31.5.2021 (kedy sa formálne začalo
konanie 19P/60/2021).

13. Súd prvej inštancie upravil vyživovaciu povinnosť otca počnúc od 29.1.2021 (za obdobie pred

začatím konania 19P/60/2021) práve z dôvodu, že konanie o úpravu práv a povinností k maloletým
deťom na čas do rozvodu sa prvýkrát začalo 29.1.2021 (a tiež z dôvodu, že s takýmto postupom otec
súhlasil). Súd prvej inštancie výslovne neuviedol, že toto boli dôvody hodné osobitného zreteľa na
priznanie výživného za čas pred formálnym začatím konania. Podľa názoru odvolacieho súdu priznanie
výživného od 29.1.2021 je vecne správne a spravodlivé, pretože týmto rozhodnutím súd napravil

následky toho, že nesprávne vyzval matku na čiastočné späťvzatie návrhu. Túto skutočnosť (nesprávny
postup súdu) možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre priznanie výživného za čas
pred začatím konania. Zároveň sa takýmto rozhodnutím nezaložila existencia dôvodov osobitného
zreteľa na priznanie výživného aj za čas pred 29.1.2021. Správne súd prvej inštancie uviedol, že zo
spisu nevyplývajú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať výživné aj zas

pred týmto dátumom. Matka bola povinná tvrdiť a preukazovať dôvody, pre ktoré nepodala návrh na
určenie výživného v čase, kedy jej otec výživné neplnil, pričom takýmto dôvodom by mohla byť aj
tvrdená dohoda účastníkov o plnení výživného, avšak takáto dohoda v konaní preukázaná nebola. Za
dôvod hodný osobitného zreteľa nie je bez ďalšieho možné považovať iba skutočnosť, že nie je plnené
výživné na maloleté deti. Túto situáciu mohla matka vyriešiť podaním návrhu včas. Odvolací súd nezistil

dôvody osobitného zreteľa vyplývajúce z celkového komplexného dokazovania v tomto konaní, ako aj
v rozvodom konaní. Preto v tejto časti, teda vo výroku IV. bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený
ako vecne správny postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.

14.Odvolanieotcajedôvodné,keďotecsprávnepoukázalnato,ževjúni2021sacelýmesiaconosobne

staral počas celého mesiaca o všetky potreby maloletých detí, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu
je potrebné započítať ako úplné splnenie vyživovacej povinnosti za tento mesiac. Výživné teda malo
byť v danom prípade určené za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX (nie do 30.11.2021), pretože
od 16.11.2021 platí úprava rozvodového rozsudku. Súd vychádzal zo sumy výživného pre maloletú F.
XXX eur a pre maloletého V. Z. 180 eur. Táto suma medzi rodičmi nebola sporná a aj podľa hodnotenia

odvolacieho súdu je primeraná pomerom rodičov aj potrebám maloletých detí. Dlžné výživné za maloletú
A. je teda tvorené sumou 21,29 eur za 3 dni mesiaca január 2021, ďalej sumou X. x XXX eur za obdobie
od februára do mája a za obdobie od júla do októbra XXXX, ďalej sumou 110 eur za 15 dní mesiaca
november 2021. Od tohto súčtu je potrebné odpočítať plnených 500 eur, čo teda spolu činí 1 391,29
eur. Výživné na maloletého V. Z. je tvorené sumami 17,42 eura za 3 dni mesiaca január 2021, potom

8x 180 eur ako výživné za mesiace február až máj a júl až október 2021, sumou 90 eur za 15 dní
mesiaca november 2021, od súčtu je potrebné odpočítať sumu plneného výživného 500 eur, čo spolu
činí 1 047,42 eur.15. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil výroky II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí za obdobie od
29.1.2021 do 15.11.2021, určil dlžné výživné s prihliadnutím na výrok rozsudku, na zaplatenú sumu 500

eur na každé dieťa a na skutočnosť, že otec v júni 2021 splnil svoju vyživovaciu povinnosť naturálnym
plnením. Splatnosť dlžného výživného súd určil v súlade s § 44 CMP dňom doručenia rozhodnutia,
pretože nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej splatnosti tejto povinnosti.

16. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CMP a §

52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach
vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno
sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa
iných ustanovení CMP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).