Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200736
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vačok

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja

Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej
veci žalobcu: Fifty-Fifty, s.r.o., so sídlom: Strojnícka 18, 080 01 Prešov, IČO: 36 479 861, zastúpený:
JUDr. Eugen Kostovčík - advokát, so sídlom: Gelnická 33, 040 11 Košice, registrovaný v Slovenskej
advokátskej komore pod č. 2967, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/55/2019-74 z 21. apríla
2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta .

II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov
kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101089056/2019 z 9. mája 2019
(ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 1“), ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. daňový
poriadok v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“) v sume 4.254,76 € za zdaňovacie obdobie jún 2013. Správca dane nepriznal žalobcovi
nadmerný odpočet v sume 4.254,76 € a vyrubil daň v sume 126,44 €.

2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 1 odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 102189177/2019
z 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 1“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku
rozhodnutie správcu dane č. 1 potvrdil.
3. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101089269/2019 z 9. mája 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu
dane č. 2“), ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku žalobcovi určil rozdiel DPH v sume 6.611,22
€ za zdaňovacie obdobie júl 2013. Správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 577,99
€ a vyrubil daň v sume 6.033,23 €.

4. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 2 odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 102189238/2019
z 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 2“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku
rozhodnutie správcu dane č. 2 potvrdil.
5. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101093405/2019 z 9. mája 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu
dane č. 3“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 2.444,58
€ za zdaňovacie obdobie august 2013. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 3 odvolal. Žalovaný
rozhodnutím č. 102189291/2019 z 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 3“) podľa

§ 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 3 potvrdil.
6. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101095565/2019 z 10. mája 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu
dane č. 4“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 4.269,33
€ za zdaňovacie obdobie október 2013. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 4 odvolal. Žalovanýrozhodnutím č. 102189344/2019 z 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 4“) podľa
§ 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane č. 3 potvrdil.
7. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101096386/2019 z 10. mája 2019 (ďalej len „rozhodnutie správcu

dane č. 5“), ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku žalobcovi určil rozdiel DPH v sume 8.481,52
€ za zdaňovacie obdobie november 2013. Správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume
7.140,79 € a vyrubil daň v sume 1.340,73 €.
8. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu dane č. 5 odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 102189408/2019
z 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 5“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku

rozhodnutie správcu dane č. 5 potvrdil.
9. Dôvodom pre vydanie predmetných rozhodnutí bolo, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom
stanovenýchpodmienokprepriznanieuplatnenéhooslobodeniaoddane.Podľanázoruorgánovverejnej
správy žalobca nepreukázal dodanie tovaru (drogistický tovar) odberateľovi PA TEAM CONSULTING
Kft. do iného členského štátu - Maďarska. Nebola preukázaná skutočná preprava tovaru, čím došlo k
porušeniu § 43 odsek 1, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej

len „zákon o DPH“).
II. Konanie pred správnym súdom
10. Žalobca podal voči rozhodnutiam žalovaného č. 1-5 všeobecné správne žaloby na Krajský súd v
Prešove (ďalej len „správny súd“). Namietal v nich, že rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie, skutkový stav, ktorý vzala verejná správa za základ napadnutých
rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Žalobca navrhol, aby správny
súd rozhodnutia žalovaného č. 1-5, prípadne aj rozhodnutia správcu dane č. 1-5, zrušil a jednotlivé veci
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
11. Správny súd podľa § 65 ods. 1 SSP spojil jednotlivé veci dovtedy vedené pod sp. zn. 6S/55/2019,

6S/56/2019, 6S/57/2019, 6S/58/2019. 6S/59/2019 na spoločné konanie. Vec bola ďalej vedená pod sp.
zn. 6S/55/2019.
12. Správny súd rozsudkom č. k. 6S/55/2019-74 z 21. apríla 2022 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“)
všeobecné správne žaloby podľa § 190 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“)
ako nedôvodné zamietol. V posúdení okrem iného uviedol:

· odberateľ PA Team Consulting Kft. nepriznal nadobudnutie tovaru od slovenského platiteľa (žalobcu) a
prepravca nepotvrdil, že tovar opustil územie Slovenska. Celý obchodný vzťah nebol riadne preukázaný;
· určujúcou podmienkou na oslobodenie od dane je uskutočnenie prepravy tovaru do iného
členského štátu. Túto skutočnosť je povinný preukázať žalobca. Preprava bola spochybnená viacerými
skutočnosťami, napr. používaním vozidiel EČV: N. D. a N. XXX. V CMR predložených žalobcom chýbala

vyplnená časť o mieste vykládky tovaru;
·odberateľvdaňovýchpriznaniachzaobdobia1Q-3Q/2013nevykázalžiadneintrakomunitárneobchody
so žalobcom. Za obdobie 4Q/2013 daňové priznanie nepodal;
· žalobca si nespomenul na mená i priezviská osôb konajúcich za odberateľa. Neoveril si tiež, či tieto
osoby majú oprávnenie konať za odberateľa. Tovar bol vydávaný na základe vkladania finančných

prostriedkov na účet žalobcu v Prešove;
· žalobca nepredložil dôkazy o tom, že odberateľ dodaný tovar žalobcom predal ďalšej spoločnosti v
Maďarsku, ktorá ho následne predala ukrajinským osobám;
· zástupca odberateľa (M. T.) verbálne obchod potvrdil spôsobom: myslí si, že transakcie uvedené na
faktúrach boli reálne, podpis na dokladoch je jeho a myslí si, že tovar bol následne predaný. Nepreukázal

to žiadnym dokladom. Navyše v danom čase bol študentom denného štúdia na univerzite v Miskolci.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
13. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Navrhol v nej, aby kasačný súd
zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutia žalovaného, prípadne aj rozhodnutia správcu
dane a vec vráti na ďalšie konanie. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti oprel o § 440 ods. 1 písm.

f) SSP. Podľa jeho názoru správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby
uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Žalobca uviedol. že odôvodnenie rozsudku správneho súdu z väčšej časti obsahuje len
prepis administratívneho spisu, opis odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov, reprodukciu žalobných
dôvodov a vyjadrenia k žalobe. Správny súd v plnom rozsahu prevzal závery rozhodnutí žalovaného

čo do skutkových zistení ako aj právneho posúdenia. Vlastná argumentácia, právne posúdenie veci
správnym súdom, je v rozsudku veľmi strohá bez toho, aby súd prezentoval vlastné závery ako výsledok
konfrontáciizáverovžalovanéhoanámietokžalobcu.Absentujemyšlienkovýproces,ktorýbyozrejmoval
ako správny súd k svojim záverom dospel. Správny súd tak nenaplnil požiadavky na presvedčivosťodôvodnenia rozsudkov vyplývajúcu z § 139 odseku 2 SSP. Z rozsudku správneho súdu navyše vyplýva
zjavná selekcia jednotlivých skutkových zistení. Podľa názoru žalobcu má rozsudok správneho súdu
množstvo procesných vád takého charakteru, že súdne konanie ako celok bolo nespravodlivé. A preto

aj jeho výsledok s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci je nespravodlivý. Rozsudok správneho
súdu nemožno považovať za riadne a vyčerpávajúce odôvodnený.
14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)

preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11
písm. h) SSP.
16. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
17. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP účinného do 30. júna

2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je
prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol
uhradený.
18. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho
rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

19. Správny súd vlastné posúdenie uviedol v bodoch 103-177 rozsudku. V tomto posúdení sa detailne
zaoberá dôvodmi, pre ktoré vec vyhodnotil v súlade s výrokom. Správny súd poukazuje na viaceré
nezrovnalosti, pre ktoré sa stotožnil so závermi orgánov verejnej správy.
20. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Z predmetného ustanovenia vyplýva,
že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý bol povinný preukázať podmienky pre oslobodenie od
DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu (porovnaj Rybánsky Ľ., komentár k zákonu
o DPH, https://www.aspi.sk/products/lawText/13/40000/1/2#pa_43).
21. Z § 43 ods. 1 zákona o DPH vyplýva, že jednou z takýchto podmienok je dodanie tovaru, ktorý je

odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Správny súd sa podrobne venoval
skutočnostiam, v dôsledku ktorých bolo toto dodanie spochybnené. Správny súd sa venoval posúdeniu v
rámci prepravy tovaru, ako aj ďalším skutočnostiam týkajúcim sa obchodného vzťahu. Tak ako kasačný
súd uvádza v bode 12 tohto rozsudku, správny súd poukázal na viacero skutočností, pre ktoré považoval
za potrebné žaloby zamietnuť.

22. Nosná časť kasačnej sťažnosti sa nachádza v bode II. V tejto časti žalobca polemizuje so závermi
a názormi správneho súdu. Táto polemika však skôr nasvedčuje tomu, že správny súd odôvodnil svoj
rozsudok riadne, ale žalobca sa s jeho závermi nestotožnil. Pre účely dokazovania je však podstatné,
že dôkazné bremeno má v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku žalobca (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/7/2015 z 26. januára 2017, rozsudok tunajšieho

súdusp.zn.3Sfk/27/2021z30.novembra2022).Napriektomusprávcadanevykonalpomernerozsiahle
dokazovanie, ktoré výrazným spôsobom spochybnilo reálne uskutočnenie intrakomunitárnych dodávok
deklarovaných žalobcom.
23. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov. Z predmetného ustanovenia je tak zrejmé, že správca dane vedie dokazovanie
až do momentu, kým je na základe ustáleného skutkového stavu možné vo veci rozhodnúť. Dôkazy
je pritom potrebné hodnotiť v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti. Pokiaľ teda správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že boli dostatočne spochybnené
obchody medzi žalobcom a odberateľom v rámci intrakomunitárnych dodávok na základe vzájomného

vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Kasačný súd
opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu. Správca dane a žalovaný tak nemali
povinnosť viesť ešte rozsiahlejšie dokazovanie s cieľom podporiť to, čo bolo zistené a ustálené z už
dovtedy vykonaného dokazovania.
24. V kontexte uvedeného neustojí námietka, že správny súd v plnom rozsahu prevzal závery rozhodnutí

žalovaného čo do skutkových zistení ako aj právneho posúdenia. Z rozsudku správneho súdu vyplýva,
že sa správny súd s posúdením orgánmi verejnej správy stotožnil. Je tak prirodzené, že správny súd
poukazoval na vykonané dokazovanie a právne závery orgánov verejnej správy. To však neznamená,že by z rozsudku správneho súdu nevyplývalo, ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty v
napadnutých rozhodnutiach žalovaného č. 1-5).
25. Z § 139 ods. 2 SSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie posúdenie podstatných

skutkových tvrdení a právnych argumentov. Pritom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.
26. Kasačný súd znova zdôrazňuje, že správny súd uviedol pomerne rozsiahle vlastné posúdenie.
To, že toto posúdenie sa zhodovalo čo do obsahu s posúdením orgánov verejnej správy nemôže byť
vadou rozsudku správneho súdu, pretože správny súd sa s orgánmi verejnej správy stotožnil. Samotná

presvedčivosť rozsudku je pritom viazaná na jeho zrozumiteľnosť a logickosť (porovnaj Mazák, J.:
Základy občianskeho procesného práva. Iura Edition, Bratislava 2002, s. 299). Všetky tieto atribúty boli
naplnené. Z rozsudku správneho súdu je zrejmé, ako sa vysporiadal s vecou v rámci skutkového a
právneho posúdenia.
27. So zreteľom na uvedené rozsudkom správneho súdu nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý
proces (§ 440 ods. 1 písm. f SSP). Rozsudok správneho súdu jasne prezentuje vlastné posúdenie,

vrátane vyhodnotenia skutkových tvrdení a právnych argumentov. Za predpokladu, že by tento rozsudok
nebol riadne odôvodnený, žalobca by nebol schopný v kasačnej sťažnosti (časť II.) polemizovať so
závermi a posúdením správneho súdu. Kasačný súd tak s prihliadnutím na všetky popísané skutočnosti
vyhodnotil kasačné námietky žalobcu za nedôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

28. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné a nevzhliadol vady, na ktoré
by mal prihliadať z vlastnej iniciatívy (uznesenie sp. zn. 19SVs/1/2022 z 29. marca 2023), rozhodol podľa
predmetného ustanovenia. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci

prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude aj tento
rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Košiciach.
29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a
§ 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani

žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd
nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej
vety SSP priznané.
30. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Správca dane a žalovaný nemajú povinnosť viesť rozsiahlejšie dokazovanie s cieľom podporiť to, čo

bolo zistené a ustálené z už dovtedy vykonaného dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.