Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Michal Pollák
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/58/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010230
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322010230.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, pre
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 06.06.2022,
č. k. 31T/17/2022-125, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.11.2023 takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v D.,
trvale bytom E. XXXX/XX, D.,
o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 12 (dvanásť)
mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 2 (dva) roky.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 06.06.2022, č. k. 31T/17/2022-125 uznal obžalovaného A.
B. C. za vinného, že
dňa 06.10.2021 v čase o 12.15 hod. po ceste I/62 v smere od Sládkovičova na Senec viedol po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov ako vodič motorové vozidlo Hyundai i30 EČ: C., kde na
10.00 km narazil prednou časťou do zadnej časti pred ním idúceho motorového vozidla Jeep Cherokee
EČ: D., ktoré po zrážke vymrštilo vpravo do zvodidiel v smere jazdy a jeho vozidlo Hyundai i30 po
zrážke začalo na vozovke rotovať, prešlo do protismeru, kde sa mu vodič jazdiaci v smere od Senca na
motorovom vozidle Škoda Fabia EČ: F. vyhýbal z jeho pohľadu vľavo, pričom došlo ku kontaktu pravej
bočnej strany vozidla Škoda Fabia a pravej bočnej strany vozidla Hyundai i30, a pričom obvinenému boladychovou skúškou o 12.50 hod. nameraná hodnota 1,13 mg/l alkoholu v dychu, čím spôsobil Slovenskej
správe ciest škodu na zvodidlách vo výške 1 816,19 €, G. H. I. škodu na vozidle Jeep Cherokee vo výške
5 000 €, G. H. D. škodu na vozidle Škoda Fabia vo výške 1 000 € a spoločnosti SODEMA, s.r.o. škodu
na vozidle Hyundai i30 vo výške 9 733 €,
teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil z
nedbanlivosti väčšiu škodu na cudzom majetku,
čím spáchal úmyselný prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. c)
Trestného zákona.
Za to mu súd uložil podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, s
poukazom na § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, peňažný trest vo výške 1 300 (tisíctristo) €. Podľa
§ 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, mu
ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona
súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní
2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil nahradiť poškodenému
Slovenská správa ciest, IČO: 00 003 328, sídlo Miletičova 19, Bratislava, škodu vo výške 1 816,19 €.
2. Proti tomuto rozsudku podal na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie prokurátor,
a to do výroku o treste. Obžalovaný odvolanie nepodal.
3. Podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 17.06.2022 prokurátor písomne odôvodnil podané
odvolanie nasledovne (skrátene):
3.1. Súd obžalovanému nesprávne priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona.
Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti predpokladá úplnú náhradu škody spôsobenej trestným činom
(primerane uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.09.2019, sp. zn. 5Tdo/53/2019 - str. 3. a 4.), avšak
obžalovaný škodu neuhradil úplne, o čom napokon svedčí aj výrok o náhrade škody, ktorým súd podľa §
287ods.1TrestnéhoporiadkuuložilobžalovanémupovinnosťnahradiťpoškodenémuSlovenskáspráva
ciest škodu vo výške 1.816,19 eur. Nesprávnym je i názor súdu, že táto poľahčujúca okolnosť bola
daná tým, že: „vec riadne riešil s poisťovňou“ (viď str. 3, ods. 3 napadnutého rozsudku). Z jazykového
(gramatického) výkladu je zrejmé, že priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti vyžaduje aktívne konanie,
ktorým sa páchateľ pričiní o odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Z obsahu spisu nevyplýva
jediná skutočnosť, ktorá by preukazovala aktívne pričinenie sa obžalovaného o to, že nehodu riešila
poisťovňa. Priznanie poľahčujúcej okolnosti pritom musí mať svoj materiálny odraz vo vykonanom
dokazovaní, čo v danom prípade nie je splnené.
3.2. Súd pochybil aj pri ukladaní druhu trestu. Nedostatočne prihliadol na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie a osobu obžalovaného. Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku vyplýva,
že obžalovaný dňa 06.10.2021 v čase o 12:15 pod vplyvom alkoholu s hodnotou 1,13 mg/l spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej poškodil ďalšie 2 vozidlá. Prvé vozidlo JEEP Cherokee dokonca vymrštilo
do zvodidiel a vozidlo obžalovaného narazilo do protiidúceho vozidla. Obžalovaný tak nielenže viedol
vozidlo pod vplyvom alkoholu, ale spôsobil tým aj vážnu dopravnú nehodu s ďalšími dvomi účastníkmi.
Nejednalo sa pritom o jazdu pod vplyvom alkoholu vo večerných hodinách, resp. v noci, kedy je výskyt
iných účastníkov cestnej premávky menší. Naopak, obžalovaný pod vplyvom alkoholu jazdil na pravé
poludnie v stredu, kedy je objektívne zvýšené riziko stretu s inými účastníkmi. Treba pripomenúť, že
obžalovaný dopravnú nehodu spôsobil pod vplyvom alkoholu 1,13 mg/l. Ide o hodnotu takmer 2,5
promile alkoholu v krvi. Už len táto hodnota alkoholu zásadne zvyšuje nebezpečnosť činu kladeného
obžalovanému za vinu. Naviac dopravnou nehodou spôsobil škodu vo výške 9.733 eur. Takmer 4
násobne prekročil povinný znak použitej právnej kvalifikácie „väčšia škoda“. Keďže ide o ohrozovací
trestný čin, obžalovaný ohrozil zdravie dvoch ľudí, pričom vzhľadom na okolnosti dopravnej nehody
mohlo dôjsť aj k vážnejším následkom na ich zdraví. Obžalovaný pritom už bol 3 krát postihnutý za
priestupky na úseku cestnej premávky.
3.3. Majúc vyššie uvedené na zreteli, peňažný trest nie je spôsobilý naplniť účel trestu. Iba trest odňatia
slobody, počas ktorého bude sledované správanie obžalovaného, vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Uloženie peňažného trestu ani iných neodradí od páchania tohto
trestného činu. To platí o to viac, keď v priestupkovom konaní len za „prosté vedenie vozidla pod vplyvom
alkoholu“ (bez dopravnej nehody) sú ukladané pokuty v obdobnej výške ako uložený peňažný trest.
3.4. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d),
písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozsudkom rozhodol vo veci tak,
že obžalovanému uloží primeraný podmienečný trest odňatia slobody.
4. K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný vyjadril podaním zo dňa 28.06.2022 nasledovne (skrátene):4.1. Rozsudok prvostupňového súdu považuje za správny a zákonný a trest uložený mu prvostupňovým
súdom za dostatočný, proporcionálny a po zohľadnení obsahu celého súdneho spisu aj za dostatočne
individualizovaný. Z totožných dôvodov považuje odvolanie prokurátora za nedôvodné v celom rozsahu.
4.2. Skutok, ktorý spáchal úprimne ľutuje a tak trest, ako aj konanie, ktoré jeho uloženiu predchádzalo,
sú pre neho výrazným životným ponaučením. Doposiaľ nebol trestaný a mimo priestupkov na úseku
cestnej premávky ani postihnutý v správnom konaní. Z uvedených skutočností, ako aj z hodnotenia jeho
zamestnávateľa, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že až na pár excesov súvisiacich s vedením
osobného motorového vozidla, viedol a aj vedie riadny a usporiadaný život.
4.3. Z uvedených dôvodov žiada odvolací súd, aby po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti
napadnutého rozsudku, odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.
5. Na rozhodnutie o odvolaní prokuratúry nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa konalo za
prítomnosti prokurátora a obžalovaného.
6. Prítomný prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že prvostupňový súd pri ukladaní trestu mylne
vychádzal z trestnej sadzby prejednávaného trestného činu v trvaní jedného roka, ktorá sadzba
je pri určenej právnej kvalifikácii skutku dva roky. Peňažný trest ako druh trestu a zároveň jeho
súdom ustanovená výmera sú nepostačujúce na zabezpečenie účinkov individuálnej a tiež generálnej
prevencie. Navrhol zrušenie výroku o treste a spôsobe jeho výkonu v rozsudku prvostupňového súdu
a vzhľadom na množstvo a výšku promile zistenú v dychu obžalovaného v čase spáchania skutku
modifikoval odôvodnenie odvolania tak, že obžalovanému navrhol uložiť krátky nepodmienečný trest
odňatia slobody so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň
navrhol uložiť mu trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní minimálne 2 roky.
7. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že trestný čin sa stal v októbri 2021. Udialo sa mu veľa
zlých vecí a v tejto súvislosti prišiel o prácu. Aktuálne nemá žiaden príjem. Daný skutok oľutoval. Prvý
výrok na súde bol s tým, že zaplatí peňažný trest a vykoná dvojročný trest zákazu činnosti, prokurátor sa
odvolal, žiadal podmienku na dva roky a teraz modifikoval svoj návrh na nepodmienečný trest odňatia
slobody. Uložený trest zákazu činnosti mu skomplikoval život, bol pre neho dostatočným ponaučením
a prípadné uloženie nepodmienečného trestu by už bolo na slučku.
8. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
9. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
10. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na
vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa) meritórne zaoberal
len preskúmaním napadnutého výroku o treste.
11. Prokurátor namieta neexistenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Trestného zákona a
uloženie nesprávneho druhu trestu. Odvolací súd považuje tieto námietky v celom rozsahu za dôvodné.
12. Z tých dôvodov, ktoré uviedol prokurátor vo svojom odvolaní, a ktoré sú citované v bode 3.1. tohto
rozsudku odvolacieho súdu, priznal prvostupňový súd nesprávne obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. k) Trestného zákona. Aj odvolací súd konštatuje, že priznanie tejto poľahčujúcej
okolnosti predpokladá jednak náhradu škody páchateľom a jednak odstránenie aj nemateriálnej škody,
t. j. iných škodlivých následkov trestného činu. Zákon však rozlišuje škodlivé následky trestného
činu a spôsobenú škodu. Kým pri škodlivých následkoch sa nevyžaduje, aby páchateľ odstránil tieto
následky úplne, ale stačí, ak k tomu svojím aktívnym konaním prispeje, pri náhrade škody musí ísť
o jej úplnú náhradu a páchateľ musí toto konanie realizovať dobrovoľne, na základe vlastnej iniciatívy.
V uvedenom prípade k náhrade celkovo spôsobenej škody preukázateľne nedošlo, preto nebolo možné
obžalovanému priznať túto poľahčujúcu okolnosť.
13. Pri neexistencii žiadnej priťažujúcej okolnosti a jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l)
Trestného zákona (ktorá bola prvostupňovým súdom správne zistená), bolo potrebné trestnú sadzu
uvedenú v § 289 ods. 3 Trestného zákona upraviť podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona,
teda znížiť hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo prvostupňový súd neurobil správne,
nakoľkovychádzalznesprávnejtrestnejsadzby.Prvostupňovýsúdvodôvodnenínapadnutéhorozsudku
konštatoval, že pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o jednu
trestu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov. Je evidentné, že prvostupňový
súd vychádzal z hornej hranice trestnej sadzby vo výmere 1 rok, čo ale nezodpovedá trestnej sadzbe
uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona v § 289 ods. 3, ktorá je daná do 2 rokov. Upravená trestná
sadzba v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona je správne do 16 mesiacov.
14. Prvostupňový súd zistil správne skutkový stav vo vzťahu k výroku o treste, a preto mohol odvolací
súd sám rozhodnúť o treste pre obžalovaného, postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolací súd mohol zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaného, a to na základe odvolania
podaného len prokurátorom, v neprospech obžalovaného.
15. Čo sa týka druhu trestu, v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s odvolacími námietkami
prokurátora a považuje pôvodne uložený peňažný trest, vzhľadom na osobu obžalovaného, charakter
trestnej činnosti, ako aj skutočnosť, že prišiel o prácu, za jednak neprimerane mierny spáchanej trestnej
činnosti, ale aj neúčelný, ktorý by dostatočne nezabezpečil zákonom predpokladaný účel vymedzený v
§ 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorým je nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
či vytvoriť mu podmienky pre to, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu
prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti.
16. Predpokladom uloženia samostatného peňažného trestu je zistenie, ktoré je nevyhnutné konkrétne
odôvodniť, a to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa. Súd
musí tiež vziať do úvahy majetkové pomery páchateľa, ako aj skutočnosť, aký bude mať výkon trestu
dopad na páchateľovu rodinu a jeho blízke osoby. Odvolací súd má však za to, že prvostupňový súdzistenéskutočnostinesprávnevyhodnotil,pretožerozborcharakteruazávažnostispáchanéhotrestného
činu a osobných pomerov obžalovaného neodôvodňujú uloženie peňažného trestu.
17. Pri rozhodovaní o druhu trestu pre obžalovaného je potrebné prihliadnuť na minulosť obžalovaného,
ktorý aj napriek bezúhonnosti z trestnoprávneho hľadiska, bol opakovane postihnutý za spáchanie
priestupkov na úseku cestnej premávky. Predchádzajúce postihnutia za porušovanie dopravných
predpisov u obžalovaného očividne neviedli k náprave, a preto uloženie miernejšieho trestu by vzhľadom
na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa nemohlo byť vo vzťahu k osobe obžalovaného považované
za účinné.
18. Navyše vzhľadom na to, že obžalovaný je nezamestnaný, nie je podľa názoru odvolacieho súdu
obžalovaný ani schopný zaplatiť peňažný trest vo výške 1.300 eur a v takomto prípade do úvahy nemôže
prichádzať jeho uloženie.
19. Prihliadnuc teda na túto skutočnosť, okolnosti spáchanej trestnej činnosti, jej následok, na zavinenie,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy dospel odvolací súd
k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnúdobu12mesiacovuloženýobžalovanémuprispodnejtrestnejsadzbestanovenejvustanovení
§ 289 ods. 3 Trestného zákona lepšie zaručí splnenie účelu trestu. Takto uložený trest je zákonný
a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj možnostiam nápravy a prevýchovy
obžalovaného a zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.
20. Odvolací súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora prednesenom na verejnom zasadnutí, ktorým
navrhoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to s poukazom na množstvo alkoholu,
ktoré obžalovaný nafúkal.
21.Ktejtonámietkeprokurátoraomožnejneúčelnostitrestuodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladom
pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona v tomto
prípade odvolací súd udáva, že pri svojom rozhodovaní musel zohľadniť, že zákonodarca za spáchanie
predmetného trestného činu stanovil sadzbu trestu odňatia slobody do 2 rokov, pričom množstvo
alkoholu v dychu obžalovaného zákonodarca nezohľadnil ako kvalifikačný znak, či kritérium, ktoré
by vylučovalo uloženie alternatívnych druhov trestov a ani možnosť jeho podmienečného odkladu.
Jedná sa tak, z hľadiska stanovenej trestnej sadzby, o prečin, za ktorý z hľadiska generálnej prevencie
zákonodarca považoval za postačujúce stanoviť hornú hranicu trestnej sadzby na 2 roky, čím umožnil
za jej spáchanie aj uloženie alternatívnych trestov aj podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody
(s výnimkou ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona). Nie je úlohou súdu posudzovať správnosť
zákonnej úpravy, pretože mu táto úloha, ako osobe interpretujúcej a aplikujúcej právo, neprináleží. Z
rovnakého dôvodu nie je namieste, aby súd zákonnú úpravu možností ukladania rôznych druhov trestov
zužoval tým, že z hľadiska splnenia generálnej prevencie automaticky vylúči možnosť uloženia iných
druhov tzv. alternatívnych trestov, či možnosť podmienečného odkladu trestu odňatia slobody, hoci
sú splnené zákonné podmienky na ich aplikáciu. Týmto by v prípade konkrétneho páchateľa výrazne
prevažoval prvok generálnej prevencie nad individuálnou prevenciou, čo v právnom štáte nie je želaný
stav. Zároveň platí, že z hľadiska primeranosti trestu je potrebné uložiť trest v súlade so zákonnou
úpravou, avšak zároveň taký druh trestu a v takej výmere, ktorý je nevyhnutný na splnenie účelu trestu,
inak by uložený trest atribút primeranosti nespĺňal.
22. V tomto prípade sa v osobe obžalovaného jedná o osobu, ktorá doposiaľ nepáchala trestnú činnosť a
dopustila sa spáchania priestupkov na úseku cestnej premávky iného charakteru, ako spáchaný trestný
čin.
23. Samotné priestupkové postihy obžalovaného ani množstvo nameraného alkoholu v dychu podľa
názoru odvolacieho súdu neodôvodňujú ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom je
nevyhnutné zohľadniť, že sa jedná o prvý trestný čin, ktorého sa počas svojho života dopustil. Odvolací
súd okolnosti namietané prokurátorom pri ukladaní trestu zohľadnil, keď u obžalovaného vylúčil uloženie
alternatívnych trestov a ukladal trest odňatia slobody, avšak nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili,
aby bol obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložený. Zároveň obžalovanému z týchto
dôvodov uložil aj trest zákazu činnosti v trvaní 2 roky.
24. Keďže obžalovaný sa dopustil spáchania prečinu a doposiaľ na neho nebolo vplývané žiadnou
trestnoprávnou sankciou, nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu práve
trestom uloženým odvolacím súdom. Správanie obžalovaného počas skúšobnej doby bude súdom
sledované a v prípade, ak by neviedol riadny život, bude mu nariadený výkon uloženého trestu odňatia
slobody.
25. Odvolací súd ďalej uložil obžalovanému, tak ako prvostupňový súd, trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel v cestnej premávke vo výmere 2 roky, nakoľko sa súdenej trestnej činnosti dopustil
v súvislosti s vedením motorového vozidla a uloženie tohto druhu trestu si vyžaduje účinná ochranaspoločnosti, tu najmä ostatných účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej
činnosti. Takto uložený trest považuje odvolací súd za zákonný a primeraný, nakoľko má predpoklady
pre dosiahnutie svojho účelu a v prípade obžalovaného má významný výchovný charakter.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.