Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/120/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010307
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6723010307.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a

sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Adriány Považanovej v trestnej veci obžalovaného A.
B., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí
dňa 21. novembra 2023, o odvolaní obžalovaného A. B., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 1T/19/2023 zo dňa 13.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
1T/19/2023 zo dňa 13.10.2023 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom C. XX, XXX XX C., t. č. v
Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici

podľa 201 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch)
rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/71/2023 zo dňa 07.07.2023 bol obžalovaný A. B. uznaný

za vinného, pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

1/ v presne nezistenom čase dňa 08.09.2019 v meste Detva, okres D., v nestotožnenom byte v bytovke v
blízkosti pohostinstva Skala na ulici Obrancov mieru, aj napriek tomu, že vedel, koľko rokov má maloletá
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. G. XX, ako táto stála v miestnosti bytu, pristúpil k nej, začal ju
bozkávať a dávať jej dole tričko, vyzliekol jej nohavice a vykonal s ňou súlož,

2/ v presne nezistenom čase, vo večerných hodinách dňa 09.09.2019 v meste Viedeň v Rakúskej
republike na presne nezistenom mieste v jednoizbovom byte, aj napriek tomu, že vedel, koľko rokov má
maloletá E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. G. XX, vykonal s ňou súlož.Za to okresný súd obžalovaného A. B. odsúdil podľa 201 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods.
3, ods. 8, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 49 ods. 2, § 46 Trestného zákona na trest odňatia

slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré
dodatočne dňa 18.10.2023 prostredníctvom obhajcu odôvodnil. V podanom odvolaní uviedol, že pokiaľ
ide o nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, tento nepovažuje za celkom
adekvátny s spravodlivý, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj s poukazom na jeho (najmä rodinné)
pomery. Poukázal, že pokiaľ ide o skutok, za ktorý ho súd uznal vinným, jeho spáchanie nepoprel, pričom
v zmysle ust. § 257 ods. l písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je

vinný a je mu to ľúto. Ďalej uviedol, že skutky sa stali dňa 08. a 09.09.2019, t. j. pred viac ako štyrmi
rokmi, pričom poškodenú od doby spáchania skutku ani raz žiadnym spôsobom nekontaktoval a ani
nevyhľadával. Aj uvedená okolnosť, t. j. odstup času od spáchania skutku, nemala zostať pri určení
druhu a výmery trestu nepovšimnutá. Má za to, že plynutím času sa znížil stupeň nebezpečnosti jeho
činu pre spoločnosť, v dôsledku čoho sa znížila aj potreba postihnutia jeho osoby nepodmienečným

trestom odňatia slobody vo výmere až 36 mesiacov, keďže odstupom času sa míňa aj účel samotného
trestu. Vyslovil názor, že v súvislostí s uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody pri určovaní
druhu a výšky trestu, nezohľadnil ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona. V tejto súvislosti uviedol,
že má tri maloleté deti, z ktorých dve žijú s matkou a tretie dieťa má so súčasnou partnerkou (družkou),
ktorá žije vo Viedni. Jeho rodina (partnerka a tri maloleté detí) sú na ňom existenčne i citovo závislé. Za

takýchto okolností, jeho partnera nie je schopná vo Viedni samostatne zvládnuť opateru a starostlivosť
oichrodinu.Rovnakotakjehopartnerkanemádostatokfinančnýchprostriedkovnato,abypočasvýkonu
jeho nepodmienečného trestu odňatia slobody, finančne zabezpečila chod domácnosti. Je nesporné, že
jeho pobytom v ústave na výkon trestu odňatia slobody, a to na tak dlhú dobu (36 mesiacov), sa jeho
rodina dostane do existenčných problémov, ktorých následky budú trvalé, resp. nezvratné. Trest, ktorý

mu teda prvostupňový súd uložil v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody, bude vo výraznej
miere aj trestom pre jeho rodinu. V ďalšej časti uviedol, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia
druhu a výšky trestu o. i. uviedol, že v danom prípade nebolo možné výkon trestu odňatia, slobody
podmienečne odložiť, nakoľko trestný čin spáchal počas plynutia skúšobnej doby. K tomu uviedol, je
pravdou, že skutky sa stali v čase, keď mu podľa trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec zo dňa

03.04.2017. sp. zn. 22T/20/17, plynula skúšobná doba v trvaní troch rokov, a to do 25.04.2020. avšak t.
č. sa na jeho osobu už hľadí ako keby nebol odsúdený, keďže v trestnom konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod sp. zn. 22T/20/17, bolo rozhodnuté, že sa v skúšobnej dobe osvedčil. Záverom
navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. 322 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o
treste zmenil a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v kratšom trvaní než 36 mesiacov, event.

uložil trest odňatia slobody, ktorý podmienečne odloží so skúšobnou dobou a probačným dohľadom.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na dôvodoch odvolania
a navrhla v intenciách odvolania aj rozhodnúť.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na mimoriadnu
závažnosť a nebezpečnosť konania obžalovaného a v tomto smere potom považoval trest za primeraný.
K odstupu času od spáchania skutku uviedol, že to bolo zavinením obžalovaného, ktorý sa vyhýbal
trestnému konaniu a musel byť kvôli tomu súdom prvého stupňa vzatý do väzby. Keďže napadnutý
rozsudok považuje za dôvodný, trest za primeraný, navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako

nedôvodné.

ObžalovanýA.B.naverejnomzasadnutíuviedol,ženesúhlasístým,čouviedolprokurátor,pretožesana
všetky úkony dostavoval, iba v jednom prípade neprišiel na súd. Poukázal na svoju rodinnú situáciu, že
má 3 maloleté deti, z toho jedno sa narodilo v septembri tohto roku. Vzhľadom k tomu, že jeho družka,

nemá kde vo Viedni bývať, toto dieťa bolo umiestnené do reedukačného centra vo Viedni a ak by mu
bol uložený trest vo výmere 36 mesiacov, mohol by o toto dieťa prísť.Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k

vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného je
čiastočne dôvodné.

Krajský súd konštatuje, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom

dňa 13.10.2023 v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je
vinný zo spáchania žalovaného skutku. Následne samosudca v súlade s ustanovením § 257 ods. 5
Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a
písm. h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovaného prijal a súčasne § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,

v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o
treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že výrok o vine (vrátane právnej kvalifikácie), ktorý bol
vyhlásený na základe prijatia vyhlásenia obžalovaným podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

nie je možné odvolaním napadnúť a v odvolacom konaní vecne preskúmať, keďže podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku, vyhlásenie obžalovaného je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), t. j. z dôvodu zásadného
porušenia práv obžalovaného na obhajobu. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k
výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané

a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaných odvolaní v zmysle § 317 ods. 1 Tr.
por. len výrok o uloženom treste.

Vychádzajúc z tejto situácie, potom odvolací súd preskúmaval výrok o uloženom treste a zistil, že súd
prvého stupňa pri ukladaní trestu odňatia slobody dostatočne neprihliadol na všetky zásady významné

pre ukladanie trestov a na účel trestu tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 34 Trestného zákona, čo malo
za následok, že uložený trest je neprimerane prísny, preto podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o treste následne rozhodol sám.

Pokiaľ ide ukladanie trestu, odvolací súd v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prihliadol na

všetky významné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre správnu individualizáciu trestu, pričom vychádzal
z účelu trestu. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak

aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
okolností a priťažujúcich okolností. Odvolací súd, tak ako aj súd prvého stupňa prihliadol na dve
poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., pretože obžalovaný sa k spáchanej
trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní svojej trestnej

činnosti.Aniodvolacísúdpriosobeobžalovanéhonevzhliadolpriťažujúceokolnostipodľa§37Tr.zák.,a
to ani podľa písm. m), že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený, pretože predchádzajúce odsúdenia
má obžalovaný zahladené. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností,
znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prípade obžalovaného
A. B. druh a výmera trestu bola stanovená zákonným ustanovením § 201 ods. 1 Tr. zák. umožňujúce

obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere na tri až desať rokov. Na základe modifikovanej
trestnej sadzby, obžalovanému potom hrozil trest odňatia slobody na 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel
odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie na osobu obžalovaného nie je
potrebné vplývať trestom odňatia slobody na základe modifikovanej trestnej sadzby, ale účel trestu bude

možné dosiahnuť aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Odvolací súd pripomína, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a súd
toto jeho vyhlásenie prijal. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, ak možno páchateľovi trestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) toto ustanovenie

per analogiam použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (po prijatí takého
vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne
účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie
súdu o druhu a výške uloženého trestu. Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle
rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona, avšak v iných smeroch je prípustná, ak v
prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo

vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Na základe uvedeného preto krajský súd u obžalovaného
použil analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. pre ukladanie trestu. Vychádzajúc
z ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby. Po
zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel odvolací

súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie je primeraný a zákonu zodpovedajúci
trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, pritom vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 3 Tr. zákona
podľa ktorého, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby.

Pokiaľ okresný súd argumentoval, že obžalovaný skutok spáchal v čase plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia vo veci 22T/20/2017 (vedené Okresným súdom Lučenec) a s prihliadnutím
na znenie § 49 ods. 2 Tr. zák., preto odklad výkonu trestu odňatia slobody už neprichádzal do úvahy,
tak s takýmto záverom sa odvolací súd nemohol stotožniť, pretože Okresný súd Lučenec dňa 14.3.2023
rozhodol, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia (vo veci 22T/20/2017)

osvedčil, preto sa podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený a v takom
prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. Napriek uvedenému odvolací súd
uložil vymeraný trest ako nepodmienečný, pretože neboli splnené zákonné podmienky na podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a to ani za súčasného uloženia
probačného dohľadu podľa § 51 ods. 1 Tr. zák., a to vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý už bol

v minulosti opakovane odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť a doteraz uložené tresty odňatia slobody
s podmienečným odkladom výkonu a ani alternatívny trest (trest povinnej práce), nemali na jeho osobu
dostatočný prevýchovný účel, preto výkon trestu u neho je nevyhnutný.

Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu

odňatia slobody, odvolací súd ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dospel
odvolací súd k záveru, že z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie, takto uložený trest, nemožno
považovať za neprimeraný. Uložený trest zodpovedá zásadám ukladania trestov ustanoveným v §

34 a § 38 Trestného zákona a takýto postih obžalovaného je adekvátny, zodpovedá požiadavkám
zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie.

Spoukazomnazhorarozvedené dôvodysenátkrajskéhosúdurozhodoltakakojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.