Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622203735
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6622203735.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. C. D., zastúpená Mgr. Lenka Diabelková, LL.M., advokátka, so sídlom Poprad, Letná
3370/10, IČO: 53 286 066, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom Bratislava, Majerníkova
3/A, IČO: 42 185 190, o zaplatenie 600,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 15Csp/113/2022-114 zo dňa 24. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 15Csp/113/2022-114 zo dňa 24. apríla 2023 vo výroku I.,

II., III. a V. p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalovaného proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 15Csp/113/2022-114
zo dňa 24. apríla 2023 o d m i e t a .

III. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec (ďalej „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“)
výrokom I. rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 600,- eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 600,- eur od 28. októbra 2022 do zaplatenia, všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 905900009
zo dňa 23. augusta 2019 je neplatná. Výrokom III. určil, že dohoda o započítaní pohľadávok zo zmlúv o
úvere zo dňa 23. augusta 2019 je neplatná. Výrokom IV. žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáha
určenia, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.
augusta 2019 v časti 2. v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak sa spotrebiteľ dostane
do omeškania s úhradou svojho dlhu podľa zmluvy, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú

pokutu vo výške 10 % ročne z dlžnej čiastky a úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne“, je neprijateľná,
zamietol. Výrokom V. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100
%, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 39, § 451 ods. 1 a 2, §
456, § 107 ods. 1 a 2, §517 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 3, § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „nariadenie vlády“), § 4 ods. 2 písm. c), § 7 ods. 1, § 7 ods. 2 písm. a), b), § 7 ods. 4 a 5
zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochranespotrebiteľa), § 232 ods. 3, § 298 ods. 1, § 301, § 305 ods. 1 až 3, § 306, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

1.2Vodôvodnenírozsudkusúdprvejinštanciekonštatoval,žežalobkyňasapodanoužaloboudomáhala
proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 600,- eur s príslušenstvom, určenia
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23. augusta 2019 a dohody o
započítaní pohľadávok zo zmlúv zo dňa 23. augusta 2019, určenia, že zmluvná podmienka uvedená
v časti 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23. augusta 2019 je neprijateľná a

náhrady trov konania. V podanej žalobe uviedla, že žalobkyňa dňa 30. septembra 2010 uzatvorila so
žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere I/“). Na základe tejto zmluvy bol
žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 12
mesačných splátkach vo výške 82,- eur a zaplatiť tak žalovanému celkovo čiastku vo výške 989,- eur.
Dohodnuté splátky žalobkyňa uhradila. Napriek uvedeným skutočnostiam, podľa tvrdenia žalovaného,
mal byť dlh žalobkyne zo zmluvy o úvere I/ k 23. augustu 2019 v sume 9 738,64 eur. Dňa 23. augusta

2019 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len
„zmluva o úvere II/“). Na základe tejto zmluvy mal byť žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
7 700,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala uhrádzať v 77 pravidelných mesačných splátkach vo výške
100,- eur, počnúc dňom 26. septembra 2019. Dňa 23. augusta 2019 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným
dohodu o započítaní pohľadávok zo zmlúv o úvere (ďalej len „zmluva o započítaní pohľadávok“).

Na základe tejto dohody o započítaní pohľadávok sa žalobkyňa a žalovaný dohodli na započítaní
pohľadávky žalobkyne zo zmluvy o úvere II/ v sume 7 700,- eur voči údajnej pohľadávke žalovaného voči
žalobkyni v sume 9 738,64 eur zo zmluvy o úvere I/, na základe čoho zanikla pohľadávka žalovaného
voči žalobkyni zo zmluvy o úvere I/. Na základe zmluvy o úvere I/ bol teda žalobkyni poskytnutý úver vo
výške 500,- eur, pričom žalovaný požadoval, aby mu žalobkyňa vrátila takmer dvadsaťnásobok istiny, t.

j. sumu viac ako 9 738,64 eur. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že sa jedná jednoznačne
o úžernícky úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatný podľa ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa zároveň dospela k záveru, že nekalou obchodnou praktikou chcel žalovaný obísť
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj Občiansky zákonník, a to uzatvorením zmluvy
o úvere II/ a zmluvy o započítaní pohľadávok.

1.3 Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že medzi stranami sporu bolo nesporné, že
žalovaný ako veriteľ uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníčkou dňa 30. septembra 2010 zmluvu o úvere I/,
na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 500,- eur, ktorý mala uhradiť
v 12-ich mesačných splátkach po 82,- eur, počnúc dňom 25. novembra 2010, t. j. celkovo mala na

úvere uhradiť sumu 989,- eur. Tiež bolo medzi stranami nesporné, že dňa 23. augusta 2019 bola medzi
žalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluva o úvere II/, v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo
výške 7 700,-eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 77-ich mesačných splátkach po 100,- eur, počnúc
dňom 26. septembra 2019, t. j. úrok z úveru činil 0% (bezúročný úver). Z listinného dôkazu predloženého
žalobkyňou (č. l. 6 spisu) mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 23. augusta 2019 došlo medzi

stranami sporu k uzavretiu ďalšieho právneho úkonu, a to k uzavretiu zmluvy o započítaní pohľadávok, v
ktorej bolo konštatované, že veriteľ a dlžník uzavreli dňa 30. septembra 2010 zmluvu o úvere I/, a ku dňu
podpísania zmluvy o započítaní pohľadávok vyčíslil žalovaný záväzok dlžníka (žalobkyne) zo zmluvy
o úvere I/ v sume 9 738,64 eur. V zmluve o započítaní pohľadávok bolo ďalej konštatované, že veriteľ
(žalovaný) a dlžník (žalobkyňa) uzavreli dňa 23. augusta 2019 zmluvu o úvere o úvere II/, na základe

ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 7 700,- eur. Následne sa zmluvné strany
dohodli na započítaní pohľadávky dlžníka voči pohľadávke veriteľa, na základe čoho ku dňu podpisu
zmluvy o započítaní pohľadávok dlžníkovi (žalobkyni) zanikol dlh zo zmluvy o úvere I/ v rozsahu 7 700,-
eur započítaním jej pohľadávky voči veriteľovi (žalovanému), spočívajúcej v poskytnutom úvere v sume
7 700,- eur (zo zmluvy o úvere II/), t. j. veriteľ zo zmluvy o úvere II/ sa zaviazal dlžníkovi (žalobkyni)

vyplatiť čiastku vo výške 0,00 eur.

1.4 Z vyššie uvedeného bolo podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný ako veriteľ bez
zjavného dôvodu vyčíslil v zmluve o započítaní pohľadávok dlh žalobkyne zo zmluvy o úvere I/ v sume 9
738,64 eur, hoci v zmysle zmluvy o úvere I/ sa žalobkyňa zaviazala uhradiť dlh v celkovej výške 989,- eur,

teda žalovaný žiadal od žalobkyne zaplatenie sumy, ktorá 10-násobne prevyšovala celkovú sumu úveru
aj s úrokmi s tým, že jej dal možnosť splniť dlh zo zmluvy o úvere I/ poskytnutím ďalšieho „bezúročného“
úveru v sume 7 700,- eur, ktorý bude v celej výške poukázaný na úhradu dlhu zo zmluvy o úvere I/.
Týmto konaním žalovaný postupoval jednoznačne v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti aprimel spotrebiteľa - žalobkyňu k takému ekonomickému správaniu (v predstave odpustenia časti dlhu),
ktoré by pri znalosti všetkých okolností inak nerealizovala. Žalovaný teda vedome konal tak, že žalobkyni
vyčíslil jej dlh zo zmluvy o úvere I/ v sume 9 738,64 eur (hoci istina poskytnutého úveru bola len 500,-

eur) a dal jej možnosť uhradiť tento dlh formou poskytnutia ďalšieho úveru v sume 7 700,- eur, ktorá
suma poskytnutého úveru bude započítaná na úhradu dlhu zo zmluvy o úvere I/, čím tento dlh zanikne
a žalobkyňa sa prostredníctvom poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere II/ zaviazala splatiť viac ako
desaťnásobok pôvodne poskytnutého úveru s tým „benefitom“, že jej žalovaný ako veriteľ už nebude
účtovať žiadne ďalšie úroky a poplatky.

1.5 Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný pri uzatváraní
zmluvy o úvere II/ a zmluvy o započítaní pohľadávok použil nekalú obchodnú praktiku, ktorou primel
žalobkyňu k uzavretiu pre ňu zjavne nevýhodných právnych úkonov a zároveň sa dopustil konania v
rozpore s dobrými mravmi, keď od žalobkyne žiadal úhradu dlhu zo zmluvy o úvere I/ v sume 7 700,-
eur, čo predstavuje takmer 1 000 % navýšenie dlžnej istiny úveru (pôvodná istina úveru 500,- eur).

Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné právne úkony sú absolútne neplatné v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko svojím obsahom a účelom odporujú zákonu (§ 7
ods. 1, 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa ) a priečia sa zároveň dobrým mravom.

1.6 Ďalej sa žalobkyňa domáhala z dôvodu plnenia z neplatného právneho úkonu vydania

bezdôvodného obohatenia v sume 600,- eur, ktorá suma predstavuje čiastku uhradenú žalobkyňou
žalovanému zo zmluvy o úvere II/. Nakoľko mal súd prvej inštancie v konaní dostatočne preukázané, že
žalobkyňa zaplatila žalovanému z neplatného právneho úkonu sumu 600,- eur, žalovaný sa na jej úkor
bezdôvodne o túto sumu obohatil, a preto ho súd prvej inštancie zaviazal k povinnosti vrátiť žalovanú
sumu žalobkyni ako bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie dodal, že žalovaný je preukázateľne v

omeškaní so splnením peňažného dlhu, preto žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalobkyňa
žiadala zaviazať žalovaného na úhradu úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia
žaloby žalovanému. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 27. októbra 2022, kedy už žalovaný bol
preukázateľne v omeškaní so splnením dlhu. Preto súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznal žalobkyni aj úrok z omeškania a zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 600,- eur od 28. októbra 2022 do zaplatenia.

1.7 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP. Žalobkyňa mala v spore plný úspech (neúspech len v nepatrnej časti navrhovaného výroku IV.
žalobného návrhu), preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške

tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj len ako „odvolateľ“) odvolanie z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a uviedol, že žalobkyňa s ním uzatvorila dňa 23. augusta 2019
zmluvu o úvere II/, ktorou poskytol žalobkyni úver vo výške 7 700,- eur. Z uvedeného vyplýva, že

predmetná zmluva o úvere II/ nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu,
že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Dodal, že žalobkyňa s ním uzavrela zmluvu
oúvereII/,ktorejneoddeliteľnousúčasťousúvšeobecnépodmienkyposkytnutiaspotrebiteľskéhoúveru.
Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,
a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia. Vzhľadom na túto

skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť
viazaný aj všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa v prípade, že
po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo
že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy
bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Uvedené právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o úvere II/
a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. Žalovaný zdôraznil, že nedostatok
opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný bol toho
názoru, že zo zmluvy o úvere II/ nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje
zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere II/, ktorá nebola nikdy právoplatne

vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol
(nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z
poctivých zdrojov. Žalovaný odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.3. K podanému odvolaniu sa žalobkyňa nevyjadrila.

4. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení,
že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou – žalovaným (§ 359, § 362 ods. 1 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), vec
preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 385 ods. 1 „a contrario“ napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I., II., III. a V.

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Z dôvodu, že žalovaný odvolaním napadol rozsudok
okresného súdu v celom rozsahu a po zistení, že výrok IV. rozsudku okresného súdu nebol vydaný
v neprospech žalovaného, odvolací súd, podľa ustanovenia § 386 písm. b) v spojení s ustanovením §
359 CSP, odvolanie žalovaného proti výroku IV. rozsudku okresného súdu odmietol.

5. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobkyne z titulu bezdôvodného

obohatenia na základe plnenia z (absolútne) neplatnej zmluvy o úvere II/. Žalobkyňa svoj nárok
odôvodňovala tým, že so žalovaným dňa 30. septembra 2010 uzatvorila zmluvu o úvere I/, na základe
ktorej jej bol zo strany žalovaného poskytnutý úver vo výške 500,- eur, a ktorý sa zaviazala splatiť v 12
mesačných splátkach vo výške 82,- eur a zaplatiť tak celkovo sumu 989,- eur, ktoré splátky uhradila.
Napriek tomu, podľa tvrdení žalovaného, mal byť dlh žalobkyne zo zmluvy o úvere I/ ku dňu 23. augusta

2019 v sume 9 738,64 eur. Na základe zmluvy o úvere II/ mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver v sume
7 700,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v 77 mesačných splátkach v sume 100,- eur. Dňa
23. augusta 2019 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným zmluvu o započítaní pohľadávok, v zmysle ktorej
sa dohodli na započítaní pohľadávky žalobkyne zo zmluvy o úvere II/ v sume 7 700,- eur voči údajnej
pohľadávke žalovaného voči žalobkyni v sume 9 738,64 eur zo zmluvy o úvere I/, na základe čoho

zanikla pohľadávka žalovaného voči žalobkyni zo zmluvy o úvere I/. Na základe zmluvy o úvere I/ bol
žalobkyni poskytnutý úver v sume 500,- eur, pričom žalovaný žiadal, aby mu žalobkyňa zaplatila takmer
dvadsaťnásobok istiny, t. j. sumu viac ako 9 738,64 eur. Žalovaný sa snažil zmluvou o úvere II/ a zmluvou
o započítaní pohľadávok konvalidovať nezákonný úrok v zmluve o úvere I/. Zmluva o úvere II/, ktorá je
bezúročná, tak podľa názoru žalobkyne kryla len neprimeraný úrok zo zmluvy o úvere I/. Išlo tak podľa

žalobkyne zo strany žalovaného o nekalú obchodnú praktiku. V konaní bolo nesporné, že z titulu zmluvy
o úvere II/ zaplatila žalobkyňa žalovanému sumu 600,- eur.

6. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II., III. a V. je vecne správny, preto odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s
odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje,
pričom k námietkam odvolateľa v podanom odvolaní v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 CSP uvádza
nasledovné.

7. Žalovaný svoju procesnú obranu v odvolaní kumuloval do tvrdení, že zmluva o úvere II/ nemôže byť
považovanázabezúročnúabezpoplatkovúazdôraznil,žezmluvaoúverejeplatná.Dodal,žežalobkyňa
ako dlžníčka mala slobodnú vôľu rozhodnúť sa či uzavrie zmluvu o úvere II/ a tvrdil, že nenastala ani
jedna z foriem bezdôvodného obohatenia.

8. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný, ako
odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zohľadnené v štádiu
prvoinštančného konania, a ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v § 384 ods. 2 a 3 CSP o ďalšie
nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní.
Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie správne a náležite zisteného
skutkového stavu a neboli naplnené procesné predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať
dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3, v spojení s

ustanovením § 366 CSP).

9. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie bolo podľa názoru odvolacieho súdu
jednoznačne preukázané, že žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalobkyňou v pozícii spotrebiteľa zmluvuo úvere I/, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v sume 500, - eur, a ktorý mala žalobkyňa
uhradiť v 12-tich mesačných splátkach po 82,- eur (celkovo 989,- eur). V konaní bolo ďalej preukázané,
že v ten istý deň (23. augusta 2019) bola medzi žalovaným a žalobkyňou uzavretá zmluva o úvere

II/ a zmluva o započítaní pohľadávok, pričom v zmluve o započítaní pohľadávok bolo uvedené, že
žalobkyňa ako dlžníčka má voči žalovanému ako veriteľovi z titulu zmluvy o úvere I/ dlh v sume 9 738,64
eur, ako aj to, že žalovaný a žalobkyňa uzavreli zmluvu o úvere II/, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal poskytnúť žalobkyni úver v sume 7 700 eur. V zmysle zmluvy o započítaní pohľadávok sa
žalovaný a žalobkyňa dohodli na započítaní pohľadávky žalobkyne voči pohľadávke žalovaného, na

základe čoho ku dňu podpisu zmluvy o započítaní pohľadávok (23. augusta 2019) zanikol dlh žalobkyne
zo zmluvy o úvere I/ v rozsahu 7 700 eur, a to započítaním jej pohľadávky voči žalovanému, spočívajúcej
v poskytnutí úveru v sume 7 700,- eur z titulu zmluvy o úvere II/.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie o povahe nekalej obchodnej
praktiky žalovaného, ktorý bez zjavného dôvodu vyčíslil v zmluve o započítaní pohľadávok dlh žalobkyne

z titulu zmluvy o úvere I/ v sume 9 738,64 eur, hoc sa žalobkyňa zaviazala uhradiť predmetný dlh (z
titulu zmluvy o úvere I/) v celkovej sume 989,- eur, a teda žalovaný žiadal od žalobkyne zaplatenie
sumy, ktorá desaťnásobne prevyšovala celkovú sumu úveru aj s úrokmi s tým, že jej dal možnosť
splniť dlh zo zmluvy o úvere I/ poskytnutím ďalšieho, len na oko sa javiaceho bezúročného úveru
v sume 7 700,- eur, čím žalovaný ako veriteľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti

a dotlačil žalobkyňu ako spotrebiteľa, v predstave odpustenia časti dlhu, k úkonu, ktorý by za bežných
okolností nezrealizovala. Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žalovaný
pri uzatváraní zmluvy o úvere II/ a zmluvy o započítaní pohľadávok použil nekalú obchodnú praktiku,
ktorou donútil žalobkyňu k uzavretiu pre ňu jednoznačne nevýhodných zmlúv, čím sa žalovaný dopustil
konania, ktoré sa klasifikuje ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď od žalobkyne žiadal úhradu

úveru z titulu zmluvy o úvere I/ vo výške, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje pôvodnú istinu úveru (v sume
500,- eur). Z uvedeného dôvodu tak súd prvej inštancie dospel k správnym záverom o neplatnosti zmluvy
o úvere II/ a zmluvy o započítaní pohľadávok pre ich rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 7 ods. 1 a 5 Zákona o ochrane spotrebiteľov). Preto, ak žalobkyňa zaplatila žalovanému
sumu 600,- eur z titulu zmluvy o úvere II/, čo nebolo v konaní sporné, a ktorú zmluvu súd prvej inštancie

vyhlásil za neplatnú, došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu uplatnenom
žalobkyňou.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k jednoznačnému záveru, že súd prvej inštancie na základe
riadne vykonaného dokazovania náležite zistil skutkový stav, vec po právnej stránke správne posúdil

a svoje závery v aspekte zabezpečenia práva na spravodlivý proces aj riadne odôvodnil. Na druhej
strane, žalovaný v podanom odvolaní neprodukoval žiadne relevantné odvolacie námietky, ktoré by
boli spôsobilé záver súdu prvej inštancie zmeniť. Z vyššie uvedených dôvodov tak považoval odvolací
súd odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., II., III.,
a v závislom výroku V. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

14. Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalovaný sa odvolaním domáhal zrušenia rozsudku súdu
prvej inštancie v celom rozsahu, a teda účinky odvolania smeroval aj proti rozsudku súdu prvej
inštancie čo do výroku IV., ktorým súd žalobu v časti zamietol. Odvolací súd tak v rámci skúmania
podmienok prípustnosti odvolania, ktoré je povinný skúmať „ex offo“ zistil, že odvolanie žalovaného
proti výroku IV. nie je prípustné, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v danom výroku nezakladá voči

žalovanému negatívne právne účinky, resp. rozsudok súdu prvej inštancie v napadanom výroku IV.
nestavia žalovaného do horšieho právneho postavenia, než v akom sa nachádzal pred podaním žaloby,
v dôsledku čoho nedošlo na strane žalovaného ako odvolateľa k naplneniu zákonných podmienok
prípustnosti odvolania v zmysle § 359 CSP. Z uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu neostávalo iné,
než odvolanie žalovaného proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 386 písm. b) CSP

odmietnuť.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255 ods. 1 CSP)a vyslovil, že žalobkyni, ktorej by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní inak vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalovanému, náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko jej celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.