Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/75/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7823200103
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7823200103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti G. E., nar. XX.XX.XXXX a A. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní maloleté deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A.,
deti rodičov - matky G. E., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, A., právne zastúpenej JUDr.
Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom Námestie 1. mája 11, Rožňava a otca A. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXXX/X, A., právne zastúpeného JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom AK so sídlom v
Rožňave, Cyrila a Metoda 4, v konaní na návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností vo vzťahu k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
č.k. 8P/11/2023-123 zo dňa 22.05.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudok zamietol návrh matky a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným
súdu dňa 13.1.2023 domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

synom tak, aby súd zveril obe maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca maloletých detí
platiť výživné. Návrh odôvodnila tým, že otec starostlivosť o maloletého G., ktorý bol zverený do jeho
osobnej starostlivosti, nezabezpečuje a zveruje syna do starostlivosti starej matky Y. M., čo neprispieva
zdravému a harmonickému vývinu mal. G.. Matka tiež dôvodila, že maloleté deti by chceli byť v jej
starostlivosti, pretože ona zabezpečuje všetky ich potreby a otec sa o deti nestará. Zanedbáva ich
zdravotnú starostlivosť. Súd uviedol, že v danom prípade nedošlo k podstatným zmenám pomerov,
ktoré by odôvodňovali zmenu v úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Súd schválil dohodu

rodičov rozsudkom sp. zn. 8P/72/2022 zo dňa 14.6.2022, keď maloletého A. zveril do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov a maloletého G. do výchovy a starostlivosti otca. Zmenou pomerov nie je akákoľvek
zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu úpravy, musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho,
podstatného charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia.
Je pravdou, že krátke obdobie dvoch mesiacov sa maloletý G. zdržiaval u svojej mamy, ale následne
od mamy odišiel a už neprejavil záujem vrátiť sa k nej, naopak, odmieta návrat k matke a prejavil vôľu
zostať u otca, resp. starej matky.

2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že „Súd s poukazom na vyššie uvedené vzhľadom na zistený
skutkový stav dospel k záveru, že s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa, je potrebné
návrh matky zamietnuť. Z predložených listinných dôkazov ale hlavne z vyjadrenia účastníkov konaniavyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú vysokokonfliktné. Súd má za to, že v tomto prípade tu nejde ani tak
o problém medzi rodičmi a deťmi, ale o neprirodzený vzťah medzi rodičmi, ktorý sa negatívne prenáša
na deti. Rodičia sú dlhodobo v intenzívnom konflikte, navzájom sa obviňujú, nie sú schopní rozpoznávať

skutočnýzáujemdetí,anioddeliťhoodsvojichzáujmov.Žiaľ,maloletédetisúovplyvňovanénegatívnymi
pomermi v rodine. V neposlednom rade súd apeluje na rodičov maloletých detí, aby zvážili prípadné
zverenie maloletých detí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že by rodičia určité
okolnosti z predchádzajúceho obdobia svojim aktívnym prístupom postupne eliminovali, čím by sa mohla
docieliť opätovná možnosť stretávania sa maloletého dieťaťa - G. s matkou a maloletého A. s otcom.

Zároveň je nevyhnutné, aby došlo k náprave vzťahov medzi matkou maloletých detí a ich starou matkou.
Zlepšeniu vzťahu medzi rodičmi by mohlo viesť k zlepšeniu vzťahu aj medzi deťmi. Je potrebné, aby
obaja rodičia vyvinuli maximálne úsilie k tomu, aby sa ich vzťahy zlepšili, pretože každé dieťa potrebuje
oboch rodičov. Zároveň je potrebné rešpektovať aj vôľu maloletých detí. „

3. Súd uviedol, že v súvislosti s navrhnutými dôkazmi zo strany matky, a to nariadením znaleckého

dokazovania, súd tento návrh zamietol, pretože vykonanie takéhoto znaleckého dokazovania by bolo
nehospodárne a naviac nie je dôvodné nariadenie znaleckého dokazovania hlavne s prihliadnutím na
vek maloletých detí a ich výpovede, z ktorých je zrejmá vôľa maloletých detí. Znalecké dokazovanie už
bolo vykonané v prechádzajúcich konaniach, kedy deti boli ešte v útlom veku. Deti by v súvislosti so
znaleckým dokazovaním sa museli podrobiť ďalším vyšetreniam, absolvovať ďalšie výsluchy, čím by boli

traumatizované. Už aj samotný výsluch na súde ich stresoval. Momentálne sa deti javia byť spokojné a
stotožnené so stavom takým, aký v súčasnosti je. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie
ust. § 52 CMP.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Uviedla, že poslednou

úpravou, rozsudkom zo dňa 14.6.2022, bol síce maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti otca, ale
v skutočnosti sa táto úprava v praxi nerealizovala a nerealizuje, pretože syn G. je v starostlivosti starej
matky Y. M.. Dieťa bolo v starostlivosti starej matky, ktorá pestuje voči svojej dcére - matke maloletých
detí - negatívny postoj. Matka musí znášať tvrdé, vulgárne prístupy od vlastnej matky a od brata H.
M., ktorí voči nej zaujímajú nepriateľský postoj. Matka sa domáha obnovy plnohodnotného vzťahu

s maloletým synom, aby nedošlo k syndrómu zavrhnutého rodiča. Nedôvodené odmietanej matky a
nechuť stretávať sa s mamou samo o sebe nemôže byť dôvodom na pretrvávanie takéhoto stavu. Pokiaľ
súdpoukazujenanázordieťaťa,jepotrebnéhovypočuťsplnouvážnosťouarešpektom,avšaknemožno
ho brať za definitívny pre rozhodnutie súdu. Názor dieťaťa nemohol byť a nemôže byť uprednostnený
pred inými zisteniami. Názor dieťaťa, maloletého G., je v konflikte lojality voči jednému z rodičov,

t.j. matky. Matka navrhovala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom je potrebné podrobiť
znaleckému dokazovaniu aj osobu, ktorá starostlivosť pre deti vykonáva, t.j. starú matku. Z dokazovania
by vzišli podstatné právne závery o vhodnosti najoptimálnejšej súdnej úpravy výkonu rodičovských práv.
Súdsanevysporiadals dôkazmipredloženýmimatku,zvukovýminahrávkami,ktorýdôkazbolodôvodné
uplatniť. Zvukové nahrávky z rozhodného obdobia, ktoré matka s vedomím starej matky monitorovala,

vopred upovedomila svoju matku, že hovor je monitorovaný. Matka bola v dôkaznej núdzi, a preto
predložila tieto dôkazy. Tieto dôkazy preukazujú negatívny až nenávistný postoj starej matky k svojej
dcére, osočovanie a ponižovanie matky starou matkou. Matka nedovolí, aby v prostredí nenávistného
postoja starej matky k vlastnej dcére boli deti vychovávané starou matkou. Znalecké dokazovanie
je potrebné rozšíriť aj na to, či zo strany otca starej matky nejde o problém emočného zneužívania

dieťaťa, nakoľko dieťa bez akéhokoľvek dôvodu sa matke odcudzuje, odmieta. Súd prijal záver, že
maloletý G. odmieta návrat k matke, ale toto odmietanie bolo opätovne ovplyvnené starou matkou, ktorá
iniciatívne kontaktovala na Messengeri priamo svojho vnuka a dieťa sa už nevrátilo k matke. Ak je dieťa v
starostlivostiinejosobypermanentne,ideorealizovanienáhradnejpestúnskejstarostlivostibezsúdneho
rozhodnutia a nie sú na to žiadne dôvody. Matka je týmto stavom ochudobnená o starostlivosť o vlastné

dieťa a sú jej reálne upierané rodičovské práva. Je evidentné, že sa narušili súrodenské vzťahy. Súd sa
s touto skutočnosťou nijako nevysporiadal a nevyhodnotil ju.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odolaniu poukázal na to, že zo strany Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny boli v rodine realizované opatrenia. Rodina bola odporúčaná na referát poradensko-

psychologických služieb, ktoré navštevovali počas dvoch rokov. Následne pri ďalšej kríze v rodine boli
zapojené aj V. G. - R. H., ako aj klinická psychologička. Každý z odborníkov sa snažil o obnovenie a
ozdravenie vzťahov v rodine. Kolízny opatrovník poukázal na to, že deti medzičasom dosiahli vek 14
rokov a nie je možné neprihliadať na ich názor. Aj z toho dôvodu, napriek tomu, že v predchádzajúcichkonaniach sa aj kolízny opatrovník stotožnil s potrebou ďalšieho znaleckého dokazovania, v súčasnom
období svoj postoj prehodnotil a nepovažuje za nutné aplikovať znalecké dokazovanie proti vôli
maloletých detí. Poukázal na to, že domácnosť matky a starej matky je v tom istom bytovom dome.

Taktiež byt otca je o jednu ulicu ďalej. Maloleté deti pri rozhovoroch uvádzajú, že sa snažia neriešiť
konflikty dospelých, ale v každom uvedenom prostredí sa cítia komfortne, resp. podľa svojich potrieb
si vyberajú, kde chcú byť. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením matky, že jej rodičovské práva sú jej
upierané a že sa jedná o protiprávny stav, keď sa dieťa podľa vlastnej vôle zdržuje v byte starej matky.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil.

6. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

8. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.
Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára

ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden

celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

9. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožňuje. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že kolízna opatrovníčka sa zúčastnila
výsluchu detí a deti sa dokázali k veci vyjadriť tak, aby ich vyjadrenie mohol akceptovať aj súd. Ich

vyjadrenie nie je totožné s dôvodmi, ktoré boli uvedené v predmetnom návrhu matky a neodzrkadľuje
ich vôľu. Podstatné pre rozhodnutie je to, že takéto rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletých
detí. Posledné rozhodnutie bolo prijaté v júli 2022. Aj podľa názoru odvolacieho súdu od jeho vydania
nenastali také podstatné zmeny, ktoré by odôvodňovali zmenu tohto rozhodnutia. Zo správy kolízneho
opatrovníka vyplýva, že maloleté deti si vedome sami regulujú vzťah s rodičmi a starou matkou. Aj

odvolací súd súhlasí s tým, že vzhľadom na ich vek (14 rokov) je potrebné na ich názor a ich predstavu
o tom, s kým chcú žiť, prihliadať. V tomto prípade vzhľadom na vek dieťaťa sa súd svojim rozhodnutím
môžeodkloniťodnázorudieťaťalenvovážnychaodôvodnenýchprípadoch,kedyvyjadrenávôľadieťaťa
je zjavne v hrubom rozpore s jeho najlepším záujmom. V danom prípade neboli preukázané dôvody
odkloniť sa od názoru mal. detí.

10. Odvolací súd má za to, že nebolo preukázané, že matke sú upierané jej rodičovské práva, a to
kde deti žijú a s kým sa stretávaj, je výsledkom ich rozhodnutia, ktoré je nevyhnutné rešpektovať.
Vzhľadom na vek maloletých detí a skutočnosť, že dokážu samé prezentovať svoj názor a postoj
k tejto veci, je znalecké dokazovanie nepotrebné, a nemohlo by prispieť k lepšiemu rozhodnutiu vo

veci. To, že vzťah medzi rodičmi, medzi matkou a jej matkou, teda starou matkou detí, sú výrazne
negatívny, je v neprospech maloletých detí, ale túto skutočnosť sa doposiaľ nepodarilo napraviť aj
napriek psychologickej intervencii. Tento stav zlých vzťahov však nie je možné vyriešiť tým, že deti
budú zverené matke. Jediná okolnosť, ktorá by mohla svedčiť v prospech zverenia matky, by bola tá,
že deti naozaj majú názor, že chcú byť zverené do osobnej starostlivosti matky, avšak táto skutočnosť

v konaní nebola preukázaná. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, ktorý viedol rozhovor s maloletými
deťmi vyplýva, že návrh matky na začatie konania neodzrkadľuje vôľu maloletých detí. To, že sa o mal.
deti aj relatívne často stará ich stará matka, nemožno považovať za náhradnú osobnú starostlivosť. V
konaní nebolo preukázané, že sa jedná o trvalú starostlivosť starej matky (je nepochybné, že deti sú
aj v starostlivosti rodičov).

11. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 20.03.2023 vyplýva, že v čase začatia konania sa deti v
zdržiavali u matky. Otec rešpektoval ich vôľu, avšak už v januári sa maloletých syn G. opäť vrátil k svoju
otcovi do jeho osobnej starostlivosti a kolízny opatrovník sa preto domnieva, že naďalej pretrváva konfliktlojality medzi G. K. A., keď maloletý G. inklinuje skôr k otcovi a maloletý A. skôr k matke. Napriek tomu
sú rodičia schopní vychovávať maloleté deti a majú aj vytvorené podmienky pre ich starostlivosť, aj keď
medzi nimi pretrváva nevraživosť, pomstychtivosť prameniace aj z nevysporiadaných pretrvávajúcich

negatívnych citových väzieb medzi starou matku a matkou detí. Deti sú vzhľadom na dosiahnutý vek
tak vyspelé, že sa dokážu pohybovať medzi výchovnými prostrediami podľa svojich potrieb a svojej vôle
a podľa cieľov, ktoré chcú dosiahnuť.

12. Aj vyššie uvedená správa potvrdzuje, že v danom prípade nebolo v záujme maloletých detí meniť

ich výchovné prostredie a najlepším riešením je rešpektovať situáciu, aká je reálna dnes, teda, že deti
sú vychovávané na základe dohody rodičov buď v striedavej osobnej starostlivosti alebo vo výchovnom
prostredí jedného z rodičov a tieto výchovné prostredia si deti vyberajú sami podľa svojich predstáv.

13. Nebolo potrebné vykonávať dôkazy svedčiace o zlom vzťahu matky a jej matky, pretože pre
rozhodnutiebolopodstatnézisťovaťnajlepšízáujmedetíaprihliadaťnaichnázor.Zosprávyopatrovníka

je potvrdené, že vzťah matky a jej matky je zlý, zároveň však zo správy (ani z názoru detí) nevyplýva,
že by tento zlý vzťah mal mať za následok zverenie detí matke.

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v
spojení s § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).