Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611206475
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8611206475.3

Uznesenie

Krajsky súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytomB.C.X,XXXXXD.,zastúpenýMgr.ZuzanouVaňkovou,advokátkou,Advokátskakancelária,Sov.
E. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, XXX XX D., zastúpenej
JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2, 080 01 Prešov, 2. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom

B. C. XX, XXX XX D., 3. A. H., B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX D., 4. J. K., B. A.,
nar. X.X.XXXX, bytom B., XXX XX D., 5. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XX, XXX XX M., 6. H.
B. G., nar. X.X.XXXX, bytom I. C. XX, 7. A. A. G., B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. C. XX, 8. A. G.,
B. E., nar. X.X.XXXX, bytom I. C. XX, 9. A. A., B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. O. C. X, K., 10. H.
A. O., B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. O. C. X, K., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o nároku na náhradu trov konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu pôvodne Okresného súdu Svidník

č.k. 7C/190/2011 – 427 zo dňa 18.05.2023, teraz Okresného súdu Bardejov – pracovisko Svidník, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o nepriznaní
náhrady trov konania žalovaným v 2. až 10. rade.

P r i z n á v a žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom

rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. Žalovaná v 1. rade má nárok
voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. II. Žalovaným v 2. až 10. rade náhradu trov
konania nepriznáva.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri
jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia – zastavenia konania, podľa ust.
§ 256 ods. 1 CSP.

4.Poopätovnompreskúmaníobsahuspisusúdprvejinštancieprirozhodovaníotrováchkonanianezistil
dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že
zobral svoju žalobu bez zavinenia žalovaných v celom rozsahu späť. Vzhľadom na uvedené, súd by mal
priznať náhradu trov konania žalovaným.

5. Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobcu k žalovanej v 1. rade súd prvej inštancie
zohľadnil majetkové a sociálne pomery tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovanej v 1. rade, av neposlednom rade aj okolnosti danej veci, pri ktorých zohľadnil postoje dotknutých sporových strán v
priebehukonania.Zpodaniažalobcumalsúdprvejinštanciezapreukázané,žetentovlastnírodinnýdom
v obci Rakovčík, v ktorom trvale žije so svojou manželkou, a v ktorom žije aj jeho syn spolu s rodinou. Je

poberateľom starobného dôchodku vo výške XXX,XX eur a jeho manželka poberá starobný dôchodok
vo výške XXX,XX eur. Mesačné výdavky žalobcu podľa jeho vyjadrenia predstavujú: inkaso (elektrina
a plyn) XX,XX eur, lieky XX eur, cestovné náklady spojené s návštevou lekára a zabezpečením potrieb
domácnosti XX eur, výdavky na stravu XXX eur, výdavky na telefón XX eur, výdavky na zabezpečenie
palivového dreva na jeden rok XXX-XXX eur, poistenie XX,XX eur, poistenie manželky XX,XX eur, daň

z nehnuteľnosti + poplatok za komunálny odpad za jeden rok 65,99 eur, liečebný pobyt v kúpeľoch
za dva roky XXX eur. Z uznesenia Okresného súdu Svidník sp. zn. D XXX/XX zo dňa 19.11.1996,
ktoré tvorí prílohu odvolania žalovanej v 1. rade mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca po
poručiteľovi P. A., nar. XX.XX.XXXX nadobudol hnuteľný majetok v cene XX XXX,- Sk a nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. B. a v k.ú. A. spolu v cene XXX XXX,- Sk. Podľa vyjadrenia žalovanej v 1.
rade, táto vlastní darovaný starý rodinný dom s malým dvorom, spoluvlastnícky podiel v pozemkoch,

ktoré boli predmetom tohto konania a pár menších spoluvlastníckych podielov v ďalších pozemkoch,
predovšetkým ornej pôdy bez väčšej hodnoty. Vlastní 11 ročné osobné motorové vozidlo značky B. N.
zakúpené v roku 2018 jej matkou pre vozenie k lekárom a do nemocnice a jej aktuálny príjem je len vo
výške XXX,XX eur, čo predstavujú dávky a príspevky v hmotnej núdzi, z ktorých musí platiť polovicu
inkasa vo výške XX eur, stravu, drevo na zimu, lieky, internát, cestové a stravu pre syna v škole v K.

(cez XXX,- eur). Vzhľadom na uvedené jej preto musí finančne vypomáhať aj jej chorá matka a brat.
Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná v 1. rade predložila súdu LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX,
LV č. XXX, LV č. XXX a rozhodnutie Q. I. č. I./XXXX/XXXX-XX zo dňa 27.07.2022, ktorým jej bola odo
dňa 01.07.2022 znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu XXX,XX eur mesačne. Z vyššie uvedeného
je zrejmé, že majetkové a sociálne pomery žalobcu celkom evidentne presahujú majetkové a sociálne

pomery žalovanej v 1. rade. K okolnostiam prípadu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu podal
dňa 10.10.2011, pričom žalovaná v 1. rade, ktorá do konania vstúpila na základe uznesenia tunajšieho
súdu č. k. XX/XXX/XXXX-XX zo dňa 21. marca 2012 už vo svojom prvom podaní doručenom súdu
dňa 22.06.2012 namietala tvrdenia žalobcu. Rovnako žalovaná v 1. rade podrobnou argumentáciou
prezentovanou na pojednávaní dňa 20.06.2016 nárok žalobcu spochybňovala. Napriek tomu žalobca

argumenty žalovanej v 1. rade sporil a v súdnom konaní žalobca pokračoval až do späťvzatia žaloby bez
uvedenia dôvodu. Zohľadňujúc vyššie uvedené majetkové a sociálne pomery tak na strane žalobcu, ako
aj na strane žalovanej v 1. rade a okolnosti danej veci, kedy žalobca sporil argumenty žalovanej v 1. rade
až do späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu, súd prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu žalobcu k
žalovanej v 1. rade rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Súd prvej inštancie mal

za to, že bolo by nespravodlivé, ak by žalovaná v 1. rade, ktorej životná úroveň je preukázateľne nižšia
ako životná úroveň žalobcu, a ktorá pre správanie žalobcu bola nútená viesť súdny spor, by ešte musela
znášať trovy konania, čo by mohlo ešte viac zhoršiť jej sociálnu situáciu, nakoľko táto je od 01.07.2022
poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX eur.

6. Výrok o trovách konania vo vzťahu žalobcu k žalovaným v 1. a 3. rade súd prvej inštancie odôvodnil
tak,žežalovanýmv2.až10.radenáhradutrovkonanianepriznal,nakoľkožalovanév9.a10.rade súdu
oznámili, že im trovy konania nevznikli a po preskúmaní súdneho spisu súd zistil, že žalovaní v 2. až 8.
rade si trovy konania neuplatnili, v konaní títo žalovaní neboli zastúpení právnym zástupcom a žiadne
iné trovy konania týmto žalovaným zo spisu nevyplývajú. Náhradu trov konania si neuplatnil ani D. R. S..

7. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal proti výroku I. uvedeného
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %, a to z dôvodu: - podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - podľa §
365 ods. 1 pís. h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Napadnuté uznesenie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, nakoľko sa nezaoberá skutkovými
okolnosťami, ktoré boli žalobcom uvádzané aj v návrhu na rozhodnutie o trovách konania a ďalej aj
vo vyjadrení žalobcu k odvolaniu žalobkyne. Použitie § 257 CSP je v tomto prípade opodstatnené,
nakoľko na strane žalobcu ide nielen o osobné majetkové, sociálne pomery a zdravotný stav žalobcu, alepredovšetkým dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v okolnostiach prípadu a v postojoch strán
sporu, najmä v postoji žalovanej v prvom rade v konaní. Žalobca doposiaľ pochybuje o okolnostiach,
za akých sa žalovaná v prvom rade stala dedičkou po pôvodne žalovanej A. E. a zároveň podielovou

spoluvlastníčkou predmetu sporu. Napriek tomu, že odvolací súd v uznesení č.k. XXX/XX/XXXX-XXX
zo dňa 17.6.2021 v bode 22. odôvodnenia jasne uviedol, že súd prvej inštancie má rozhodnúť tak, aby
sa toto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a neodporovalo dobrým
mravom a zároveň svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 CSP, súd prvej inštancie
vo svojom odôvodnení neuviedol dôvody, pre ktoré skutkové okolnosti sporu nevzal pri rozhodovaní

do úvahy a neodôvodnil svoje rozhodnutie tak, aby bolo rozhodnutie jasné a zrozumiteľné. Súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení len konštatuje majetkové pomery na strane žalovanej v prvom rade
a poukazuje na postoj žalovanej v konaní, ktorej obrana na súde spočívala len v jedinom tvrdení,
že neuznáva vlastnícke právo žalobcu, avšak o skutočnosti, že žalobca a jeho právni predchodcovia
neužívali sporné nehnuteľnosti nepredložila súdu žiadny dôkaz a dokonca aj samotná žalovaná v
prvom rade pri ohliadke na mieste samom potvrdila, že odkedy si pamätá, užívali sa parcely XX a XX

v hraniciach ako boli oddelené železnými kolíkmi a natiahnutými drôtmi, ktoré ako uviedla osadil jej
otec. Práve skutkové okolnosti prejednávanej veci zakladajú existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa a aj postup žalovanej v prvom rade v konaní, keď svojimi protichodnými tvrdeniami zavádzala.
Všetci žalovaní potvrdili užívanie sporných nehnuteľností žalobcom a jeho otcom. Samotná žalovaná
v prvom rade dodnes toleruje užívanie sporných nehnuteľností žalobcom, ktorý ich naďalej užíva tak,

ako v minulosti. Súd prvej inštancie neskúmal, či sa na strane žalobcu nezmenili jeho osobné pomery
a nemohol tak zistiť, že zdravotný stav žalobcu si vyžadoval ďalšiu liečbu. Žalobca musel podstúpiť
operáciu srdca, z ktorej sa ešte postupne zotavuje, pričom pre súd je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia a ten nebol zo strany súdu prvej inštancie zisťovaný. Súd prvej inštancie vychádzal z
dôkazov predložených v roku 2018 a skôr. V prílohe predložil súdu listiny preukazujúce zdravotný stav

žalobcu a jeho príjmy. Pokiaľ ide o majetok vo vlastníctve žalobcu, stav sa nezmenil a odkázal na
vyjadrenie k odvolaniu žalovanej zo dňa 2.8.2018, kde podrobne opisujeme hnuteľný aj nehnuteľný
majetok žalobcu. Súdu predložil listy vlastníctva vedené na meno žalovanej v 1 rade. Výdavky žalobcu:
- Inkaso (elektrina a plyn) X,XX eur/mesiac - Lieky žalobca cca XX,- eur/mesiac - Lieky manželka
žalobcu cca XXX,- eur/mesiac. Cestovné náklady XX,XX eur/mesačne (návšteva lekára vo Svidníku,

zabezpečenie potrieb domácnosti – dochádzanie do Svidníka) - Výdavky na stravu XXX,XX eur/mesiac -
Výdavky na telefón XX,XX eur/mesiac - Výdavky na zabezpečenie palivového dreva XXX-XXX eur/ročne
-PoisteniežalobcaXX,XXeur/mesačne-PoisteniemanželkaXX,XXeur/mesačne-Daňznehnuteľnosti
XX,XX eur/ročne + poplatok za kom. odpad - Liečebný pobyt v kúpeľoch XXX eur/za 2 roky (každý
2. rok) Zo strany žalobcu sa priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100 %

javí neprimerane tvrdé, a odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie
bude rozhodnúť o trovách konania tak, aby sa toto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a neodporovalo dobrým mravom. Mal teda za to, že odvolací súd jasne formuloval
požiadavku odstránenia neprimeranej tvrdosti nielen vo vzťahu k žalovanej v 1. rade, ale rovnako tak aj
voči žalobcovi. Zároveň súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, keď v uznesení

opísal majetkové pomery žalovanej v 1. rade a dospel k opačnému názoru ako pri predchádzajúcom
rozhodnutí o trovách konania, keď uviedol, že „nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP“.
Súd prvej inštancie nevzal do úvahy žiadne osobné a majetkové pomery žalobcu, ani jeho zdravotný
stav a okolnosti sporu, ale tentokrát rozhodol len na základe majetkových pomerov žalovanej v 1. rade,
čo nemôže byť považované za spravodlivé rozhodnutie, nakoľko vo svojom rozhodnutí má zohľadniť

všetky aspekty na strane žalobcu aj na strane žalovanej v 1. rade.

9. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 98/2018 aplikovať ustanovenie § 257 CSP a teda
moderovať výšku nároku na náhradu trov konania možno v akomkoľvek sporovom konaní. Moderovať
možno dokonca aj nárok na náhradu trov zastaveného konania.

10. Podľa ust. § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti
za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd prvej
inštancie podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej

strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy
nahradila protistrane... Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani
exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi.“ (nález Ústavného súdu SR
sp.zn. III. ÚS 98/2018).11. Ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu zobrať do úvahy všetky okolnosti každého prípadu a zobrať
do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa, čím mal súd prvej inštancie možnosť zmierniť neprimeranú

formálnu tvrdosť a predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Aj keď žalobca zobral
žalobu späť, bezvýznamnými by nemali ostať okolnosti, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby na súde
a súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní zobrať do úvahy, či priznanie nároku na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % nie je v rozpore s dobrými mravmi.

12. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady
zodpovednosti na zastavení konania a súd prvej inštancie by mal preskúmať, či zo skutkových okolností
nevyplývajú predpoklady pre jeho uplatnenie.“ (nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 98/2018).

13. Z judikatúry súdov je možné uviesť, že dôvody hodné osobitného zreteľa môžu okrem iného spočívať
v neprimeranej tvrdosti, v povahe a okolnostiach sporu ako aj v osobných pomeroch strán sporu.

14. Mal za to, že výnimočnosť spočíva v tomto prípade predovšetkým v okolnostiach prípadu, aj v postoji
žalovanej v 1. rade a zároveň aj v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch v prospech žalobcu
a odôvodňuje použite ustanovenia § 257 CSP.

15. Na základe uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby v zmysle § 389 CSP zrušil napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. , vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej
inštancie a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie

vo výroku I. tak, že žalovanej neprizná nárok na náhradu trov konania a žalobcovi prizná náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Zároveň pripojil k svojmu odvolaniu prepúšťaciu správu z T. Q. D. J. U. U., J., Klinika srdcovej
chirurgie z hospitalizácie od 20.10.2022 do 24.10.2022, predložil preukaz fyzickej osoby s ťažkým

zdravotným postihnutím, rozhodnutie sociálnej poisťovne o výške starobného dôchodku v sume 399,10
eur, zo dňa 01.12.2022 vo výške 557,90 eur od 01.01.2023.
18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 1. rade. Konštatovala, že žalobca v odvolaní uviedol, že
priznanie trov konania žalovanej v rozsahu 100 % sa javí ako neprimerane tvrdé voči nemu. Odvolanie
žalobcu je v celom rozsahu nedôvodné. Žalobca prioritne v odvolaní odkazoval na bod 22. uznesenia

Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.06.2021. Žalovaná
v 1. rade namietala, že tvrdenia v odvolaní žalobcu boli účelovo vytiahnuté z rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ten zrušil pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej
v 1. rade práve a len na základe jej odvolania, ktoré vyhodnotil ako dôvodné.
Odvolací súd v označenom uznesení zo dňa 17.06.2021 v bode 19. uviedol : „Aj keď je rozhodnutie

o trovách konania druhotným aspektom konania a nie je nevyhnutné, aby sa strany k aplikácii tohto
ustanovenia vyjadrili ako to uviedol Ústavný súd SR v svojom uznesení stále platí, že musí ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnený. Vo vzťahu k žalovanej v 1.
rade sa však podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady
trov konania javí ako neprimeraná tvrdosť. Zároveň takéto rozhodnutie, kde súd prvej inštancie nevzal

do úvahy majetkové a sociálne pomery na strane žalovanej v 1. rade podľa názoru odvolacieho súdu
odporuje aj dobrým mravom. Z vyjadrenia k odvolaniu žalovanej v 1. rade zo strany žalobcu vyplývalo, že
tento poukazoval aj na okolnosti danej veci, kde podrobne popisuje stanovisko žalobcu čo do priebehu
sporu i stanovisko žalovanej v 1. rade a konkrétne rozhodnutia čo do majetku, ktorý je predmetom sporu.
Súd prvej inštancie však svoje rozhodnutie nezaložil na okolnostiach sporu, ale na existencii dôvodov

hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v osobných majetkových a sociálnych pomeroch žalobcu ako
aj na jeho zdravotnom stave. Uvedené žalovaná v 1. rade v svojom odvolaní rozporuje, pričom predložila
aj dôkazy o svojich tvrdeniach. Zároveň poukazuje na svoje osobné majetkové a sociálne pomery.“
V bode. 20. uznesenia ďalej konštatoval : „Odvolacie námietky žalovanej v 1. rade považuje odvolací
súd za dôvodné. Vzhľadom na majetkové pomery, ktoré prezentovala vo vzťahu k svojej osobe žalovaná

v 1. rade sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej v 1. rade
ako neprimeraná tvrdosť. Tak ako to sama opisuje vo svojom odvolaní.“
A práve v kontexte bodov 19. a 20. a na prospech žalovanej v 1. rade je potrebné vysvetľovať aj záväzný
pokyn odvolacieho súdu obsiahnutý v bode 22. predmetného uznesenia : „Úlohou spútu prvej inštanciebude znova rozhodnúť o trovách konania tak, aby sa toto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči subjektom konania a neodporovalo dobrým mravom. Zároveň súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 CSP.“

19. Preto žalovaná v 1. rade vyjadrila názor, že odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie je správne,
zákonné, dôvodné a spravodlivé. Žalovaná v 1. rade poukazovala v celom rozsahu na dôvody uvedené
v jej odvolaní zo dňa 02.08.2018, ktoré akceptoval aj odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiu o priznaní
náhrady trov konania jej.

Žalobca v odvolaní poukázal na svoje príjmy a výdavky, pričom od začatia súdneho konania bol a
aj v súčasnosti je zastúpený právnym zástupcom a jeho pomery neodôvodňovali a neodôvodňujú
využitie bezplatnej právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. Za svoje zastupovanie a
poskytované právne služby samozrejme musel advokátovi platiť. Vychádzajúc len z tarifnej odmeny pre
advokáta podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. hodnota 1 úkonu predstavuje sumu vo výške XX Eur (za rok
2011), 2 úkony po XX,XX Eur (za rok 2012), 1 úkon XX,XX Eur (za rok 2013), 2 úkony po XX,XX Eur

(za rok 2015), 2 úkony po XX Eur (za rok 2016), 4 úkony po XX Eur (za rok 2017), 2 úkony po XX,XX
Eur (za rok 2018), 1 úkon XX,XX Eur (za rok 2020), 1 úkon XX,XX Eur (pre rok 2023) z hodnoty sporu
- vo výške 1/13 výpočtového základu + režijný paušál vo výške X,XX Eur (pre rok 2011), X,XX (pre rok
2012) ,X,XX Eur (pre rok 2013), X,XX Eur (pre rok 2015), X,XX Eur (pre rok 2016), X,XX Eur (pre rok
2017), X,XX Eur (pre rok 2018), XX,XX Eur (pre rok 2020) a XX,XX (pre rok 2023) + prípadná DPH.

20. Právny zástupca žalobcu uskutočnil najmenej 17 úkonov právnej služby, pričom ak sa vychádza len
z tarifnej odmeny (podľa dohody s advokátom odmena môže byť aj oveľa vyššia) predstavuje sumu vo
výške X.XXX,XX eur + DPH, kde nie sú započítané prípadné cestovné výdavky a náhrada za stratu času.
Stav obdobný stavu žalobcu (starobný dôchodca, ŤZP) má väčšina dôchodcovskej populácie, zároveň

žalobca má nadpriemerný dôchodok. Podľa štatistických údajov je výška priemerného mesačného
dôchodku na Slovensku XXX,- eur. Tento druh dôchodku pritom poberalo 1,1 milióna osôb (zdroj – Trend
12.07.2023). Z uvedeného vyplýva, že veľké množstvo dôchodcov má obdobnú výšku dôchodku a ich
časť disponuje dokonca aj nižším dôchodkom, často bývajú sami a nevlastnia žiaden iný majetok, čo
nie je prípad žalobcu.

To, že mal niekto status dôchodcu a poberá dôchodok (vyšší než priemerný) nebol sám osebe dôvod
hodný osobitného zreteľa. Postavenie žalovanej v 1. rade ohľadne príjmov je oveľa horšie ako u žalobcu.

21. Žalobca vlastní okrem rodinného domu so záhradou a dvorom, letnou kuchyňou, dvoma garážami a
1 dielňou v Rakovčíku, aj nie nepatrné spoluvlastnícke podiely v ďalších rozsiahlych pozemkoch v kat.

území A., kde v tejto obci vlastní aj chatku s malým rybníkom, a tiež v ďalších rozsiahlych pozemkoch
v Rakovčíku (vrátane podielov v lesoch). Žalobca v roku XXXX zdedil po otcovi rodinný dom s dvorom
a záhradou v kat. území A. (podľa dedičského uznesenia).
Žalobca vlastní aj viaceré poľnohospodárske stroje využívané aj na zárobok (sádzač, kultivátor, malý
traktor, vlečky), ďalej OMV G. S., motorku zn. I. a štvorkolku.

22. Spolu so žalobcom v jednej domácnosti žije žalobcova manželka, ale aj jeho syn s manželkou
a vnukom, ktorí obaja pracujú a zarábajú, pričom je predpoklad, že práve oni finančne vypomáhajú
žalobcovi a sú povinní sa finančne podieľať na nákladoch spojených s užívaním rodinného domu a
nákladoch spoločnej domácnosti.

Výdavky uvádzané žalobcom sú nepreukázané a niektoré aj nadhodnotené umožňujúce mu i poistenie.
Žalobca uviedol v odvolaní mesačné výdavky spolu s manželkou vo výške cca 600,- eur (kde je
započítaná aj tvrdená cena za kúpeľnú liečbu), pričom len príjem z dôchodku žalobcu a jeho manželky
je XXX,- eur. To mu umožní uhradiť trovy žalovanej v 1. rade.

23. Znova žalobca uviedol výdavky na kúpeľnú liečbu, no zatiaľ bol v kúpeľoch (Bardejovských) len raz s
kamarátmi na pár dní (no nie kvôli zdravotnému stavu). Zvýšené výdavky na lieky (ak sa za ne dopláca,
pričom nad XX,- eur sumu kompenzuje D. R. jemu aj manželke) a na cestovné pre účely vyšetrenia
nepreukázal. Ako dôchodca má možnosť využiť bezplatné cestovanie verejnou dopravou.

24. Žalobca si pestuje vlastnú zeleninu, ovocie, chová hydinu, Palivové drevo si zabezpečuje po dohode
so starostkou obce výrubom drevín a krov na obecných pozemkoch a ako člen urbáru dostáva každý
rok ako jeho podiel 5 metrov palivového dreva.Napriek predloženiu preukazu ŤZP je žalobca zdatný chlap, ktorý celý rok robí doma - brúsi, zvára,
kosí s kosačkou i s krovinorezom, sadí v jari zemiaky, najmenej 5x ich striekal, vozil a vyruboval drevo,
susedovi zhotovoval komín, prekladal u neho dosky, zo sádzačom a kultivátorom pracuje pre susedov

a iné osoby, robil dlažby a vykonáva mnohé ďalšie manuálne činnosti. Aj napriek vysokému krvnému
tlaku, pracuje na slnku a dlho. V júli 2023 s krovinorezom kosil na pozemku o ktorý je spor, lebo si
myslel, že žalovaná v 1. rade nie je doma. V apríli 2023 vozil na traktore drevo z lesa, ktoré musel po
ťažbe narezať a naložiť na vlečku. Drevo je zadarmo, sú to len konáre a vrchy stromov. Na I. vozí na
chrbte cca 15 litrovú nádobu s postrekom na zemiaky a pritom strieka svoje aj susedove (za odmenu).

Chodil k obecnému úradu na nákupy potravín z pojazdnej predajne trikrát do týždňa, čo by malo byť
zaznamenané na obecných kamerách.

25. Žalovaná v 1. rade žije sama so synom, vyše 20 rokov je evidovaná nezamestnaná na úrade práce a
v hmotnej núdzi. Výdavky si musí hradiť sama, platiť dane aj za lieky, hradiť stravu, komunálny odpad, 4
roky syn chodil do K. na strednú školu, čo nebolo lacné (internát, celodenná strava a školské výdavky).

Kupuje brikety na vytápanie domu, pretože do lesa nemôže ísť. Súdne konanie prebiehalo 9 rokov,
pričom žalovaná v 1. rade ponúkala na začiatku žalobcovi dohodu, ale on o to nemal záujem. Žalobu
podal on a nie ona, preto má zato, aby niesol aj následky s tým spojené.
Žalovaná v 1. rade vlastní len zdedený starý rodinný dom s malým dvorom a pár spoluvlastníckych
podielovvpozemkoch(ornápôda)bezväčšejhodnoty,7ročnéM.B.N.zakúpenéjejmatkouprevozenie

ku lekárom a do nemocnice.
Žalovaná v 1. rade má príjem vo výške XXX,XX eur (dávky a príspevky v hmotnej núdzi), ktoré sa na
rozdiel od dôchodku každoročne 2x ročne nevalorizujú, o čom žalobca doložil doklady, z ktorého musí
platiť polovicu inkasa (XX,- eur), stravu, drevo na zimu, lieky, výživu pre syna, preto jej musí finančne
vypomáhať aj jej chorá matka a brat.

Priposudzovaníokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľatrebaprihliadaťnaosobné,majetkové,zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99
z 1. septembra 2000). „Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150
nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania

v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať vždy výnimočný charakter“ (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk – judikát č. R 34/1982).
„Nepriznanie náhrady trov konania podľa ustanovenia § 150 OSP nemožno odôvodniť len všeobecným
záverom hodnotiacim význam rozhodovania o určitom nároku“ (Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk
– judikát č. R 23/1989).“ (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 144/2010 zo dňa 25.05.2010)

26. „Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by

mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v
koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je
priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich

náhradu, keď mal v konaní úspech.“ (uznesenie KS v Nitre sp. zn. 9 Co 138/2017 zo dňa 29.06.2017)
Žalovaná v 1. rade mala za to, že na strane žalobcu nie je daný žiadny výnimočný dôvod hodný
osobitného zreteľa. Jeho majetkové pomery, schopnosť si vlastnou prácou zabezpečiť základné
živobytie, ale aj zdravotný stav sa nevymykajú priemeru slovenskej populácie v žalobcovom veku.
Pokiaľ nebude žalovanej v 1. rade právoplatne priznaný nárok na náhradu trov konania a sama bude

musieť znášať trovy konania, hoci bola procesne úspešná, pôjde o nespravodlivé rozhodnutie hrubo
porušujúce jej právo na spravodlivý proces a ústavou garantované vlastnícke právo.

27. Žalobca podal žalobu na súd dňa 10.10.2011. Žalovaná v 1. rade hneď vo svojom prvom podaní
doručenom súdu dňa 22.06.2012, teda krátko po začatí konania, namietala tvrdenia žalobcu. Následne

bola podrobná argumentácia žalovanej v 1. rade vyvracajúca nárok žalobcu prezentovaná jej právnym
zástupcom na pojednávaní dňa 20.06.2016. Napriek tomu žalobca sporil argumenty žalovanej v 1. rade
a v súdnom konaní bezdôvodne pokračoval až do podania späťvzatia žaloby bez udania dôvodu pre
dôkaznú núdzu, v ktorej sa ocitol. Takéto správanie žalobcu predsa nemôže byť ešte na jeho prospech.Tieto závery na základe argumentácie žalovanej v 1. rade správne prijal aj súd prvej inštancie v
napadnutom uznesení (bod 13. časť na strane 5.), kde aj uviedol, že „bolo by nespravodlivé, ak by
žalovaná v 1. rade, ktorej životná úroveň je preukázateľne nižšia ako životná úroveň žalobcu, a ktorá

pre správanie žalobcu bola nútená viesť súdny spor, by ešte musela znášať trovy konania, čo by mohlo
ešte viac zhoršiť jej sociálnu situáciu, nakoľko táto je od 01.07.2022 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi
vo výške XXX,XX eur.“
Vzhľadom na prezentované skutočnosti žalovaná v 1. rade navrhla, aby odvolací súd uznesenie potvrdil
ako vecne správne a priznal žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov tohto konania.

28. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

29. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II., ktorým žalovaným v 2. až
10. rade súd prvej inštancie náhradu trov konania nepriznal v zmysle zásad uvedených v ust. § 379

anasledujúcichCSP,beznariadeniaodvolaciehopojednávania,podľaust.§385CSP,acontrarioazistil,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

30. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní.

31. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 10.10.2011 podal na súde prvej inštancie proti žalovaným
žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

32. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.02.2018 žalobca zobral žalobu v celom
rozsahu späť. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.02.2018 označeným ako

„Návrh na rozhodnutie o trovách konania“ žalobca navrhol, aby súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania vzal do úvahy jeho sociálne postavenie a zdravotný stav. Ako uviedol, vlastní len rodinný
dom v obci Rakovčík, v ktorom trvale žije so svojou manželkou, a v ktorom žije aj jeho syn spolu s
rodinou. Je poberateľom starobného dôchodku vo výške XXX,XX eur a jeho manželka poberá starobný
dôchodok vo výške XXX,XX eur. On a jeho manželka nemajú iné príjmy a finančne vypomáhajú aj

svojmu synovi. Jeho mesačné výdavky predstavujú: inkaso (elektrina a plyn) XX,XX eur/mesiac, lieky
XX,XX eur/mesiac, cestovné náklady XX,- eur/mesačne, (návšteva lekára vo D., zabezpečenie potrieb
domácnosti -dochádzanie do Svidníka), výdavky na stravu XXX,- eur/mesiac, výdavky na telefón XX,XX
eur/mesiac, výdavky na zabezpečenie palivového dreva XXX-XXX eur/ročne, jeho poistenie XX,XX eur/
mesačne, poistenie manželky XX,XX eur/mesačne, daň z nehnuteľnosti + poplatok za komunálny odpad

XX,XX eur/ročne, liečebný pobyt v kúpeľoch XXX eur/za 2 roky. Vzhľadom na uvedené, mal za to, že
v danom prípade je dôvodné použitie ustanovenia § 257 CSP, nakoľko jeho zdravotný stav si vyžaduje
zvýšené náklady na lieky, ako aj pravidelné absolvovanie lekárskych vyšetrení a liečebných kúpeľných
pobytov, nakoľko je liečený na kardiológii pre vysoký krvný tlak a nedokrvenie srdcového svalu. Rovnako
je aj v liečbe neurológa pre degeneratívne poškodenie pravého ramena a degeneratívne poškodenie

chrbtice (doložené potvrdenie o zdravotnom stave). Nakoľko má 68 rokov a nie je schopný vykonávať
popri starobnom dôchodku zárobkovú činnosť, náhrada trov konania by v jeho prípade bola neúnosná.
Taktiež dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že všetci zo žalovaných uznali jeho vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam s výnimkou žalovanej v 1. rade, ktorá však pôvodne žalovanou nebola. Až po
začatí súdneho konania sa žalovaná 1. rade stala stranou sporu na základe dedičského konania po A.

E., ktorá zomrela ešte v roku XXXX (dedičské konanie prebehlo až v roku XXXX). Následne sa až po
začatí konania dozvedel o nových skutočnostiach, ktoré uvádzala žalovaná 1. rade. Vzhľadom k tomu,
že ostatní žalovaní, ako aj starostka obce Rakovčík, potvrdili jeho dobromyseľné užívanie sporných
nehnuteľností a aj jeho právnymi predchodcami, nemal vedomosť o tom, že by jeho držba nebola
dobromyseľná. Aj konanie, resp. nečinnosť žalovanej v 1. rade a jej otca ho utvrdzovali vtom, že on

je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalovaná 1. rade aj pred podaním žaloby tolerovala
jeho užívanie sporných parciel, do podania žaloby ho neobmedzovala, ani nenamietla jeho neoprávnené
užívanie. Podotkol, že predmetom sporu boli pôvodné parcely V. K. C. XX - záhrady o výmere XX m2 a V.
K. C. XX - záhrady o výmere XX m2, z ktorých bola novovytvorená parcela U. K. C. XXX o výmere XXXm2. Žalovaná v 1. rade je zapísaná ako spoluvlastníčka len na parcele V. K. C. XX v podiele XX/XX a
výmera pripadajúca na jej podiel je XX m2 . Vzhľadom na uvedené, navrhol súdu, aby pri rozhodovaní o
trovách konania posúdil jeho jednak osobné, majetkové a sociálne pomery, jednak okolnosti, za ktorých

uplatnil svoje práva na súde, a aby prihliadol aj na konanie žalovanej 1. rade pred podaním žaloby a na
jej postup v konaní na súde prvej inštancie.

33. Súd prvej inštancie uznesením č. k. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 23. júla 2018 vo výroku I. konanie
zastavil a vo výroku II. rozhodol, že žalovaným náhradu trov konania nepriznáva. Výrok o trovách

konania odôvodnil podľa § 262 ods. 1 CSP, v spojení s § 257 CSP. Mal za to, že zastavenie konania
procesne zavinil žalobca tým, že zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Súd
však prihliadol na sociálne, majetkové a príjmové pomery žalobcu, tieto zistil, tak ako sú popísané vyššie
v bode 32. odôvodnenia tohto uznesenia.

34. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná v 1. rade. Na základe uvedeného uznesenia

odvolací súd uznesením č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 17. júna 2021 potvrdil uznesenie vo výroku I.
o zastavení konania a zrušil uznesenie vo výroku II. o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1.
rade a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odvolacie námietky žalovanej v 1. rade považuje za
dôvodné. Vzhľadom na majetkové pomery, ktoré prezentovala vo vzťahu k svojej osobe žalovaná v 1.

rade sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej v 1. rade
ako neprimeraná tvrdosť. Tak ako to sama opisuje vo svojom odvolaní. Úlohou súdu prvej inštancie
bude znova rozhodnúť o trovách konania tak, aby sa toto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči subjektom konania a neodporovalo dobrým mravom. Zároveň súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 220 CSP.

35. Žalovaná v 1. rade podaním doručeným dňa 22.12.2022 reagujúc na výzvu súdu prvej inštancie
dokladovala svoje majetkové pomery. Predmetným podaním žalovaná v 1. rade súdu prvej inštancie
oznámila, že vlastní len darovaný starý rodinný dom s malým dvorom, spoluvlastnícky podiel
v pozemkoch, ktoré boli predmetom tohto konania a pár menších spoluvlastníckych podielov v ďalších

pozemkoch, predovšetkým ornú pôdu bez väčšej hodnoty, 11 ročné osobné motorové vozidlo značky
B. N. zakúpené v roku 2018 jej matkou pre vozenie k lekárom a do nemocnice. Zároveň uviedla, že
aktuálne má príjem len vo výške XXX,XX eura (dávky a príspevky v hmotnej núdzi), z ktorého musí platiť
polovicu inkasa (XX,- eur) stravu, drevo na zimu, lieky, ako aj internát, cestové a stravu pre syna v škole
v Košiciach (cez 100,- eur). Vzhľadom na uvedené jej preto musí finančne vypomáhať aj jej chorá matka

a brat. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaná v 1. rade predložila súdu LV č. XXX, LV č. XXX, LV č.
XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a rozhodnutie Q. I. č. I./XXXX/XXXX-XX zo dňa 27.07.2022, ktorým jej bola
odo dňa 01.07.2022 znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu XXX,XX eur mesačne.

36. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

37. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Možno prisvedčiť súdu prvej inštancie, že v sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov
konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania

v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. Iba výnimočne ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo z časti neprizná, a aj napriek tomu, že sú splnené
všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne
zavinila. Skutočne ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore
neexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoréjepotrebnéprirozhodovaníopovinnosti

nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

40. Odvolací súd mal za to, že dôvody, ktoré uvádza žalobca vo svojom odvolaní, ktorými navrhuje
rozhodnúť o trovách konania, podľa ust. § 257 CSP a namietal, že sud prvej inštancie nevzal do úvahyžiadne osobné a majetkové pomery žalobcu, ani jeho zdravotný stav a okolnosti sporu a rozhodol len
na základe majetkových pomerov žalovanej v 1. rade, čo podľa jeho názoru nemôže byť považované
za spravodlivé rozhodnutie, neobstoja. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo svojom

rozhodnutí riadne zohľadnil všetky aspekty na strane žalobcu, aj na strane žalovanej v 1. rade.

41. Z ust. § 257 CSP vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza
do úvahy ako to vyplýva z Komentára k CSP sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý

vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu z dôvodov, ktoré sama
nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takých prípadoch však súd musí zohľadniť
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán. V danom prípade niet pochybností o tom, že
zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu späť. V danom prípade je nerozhodné tvrdenie
žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie poukazuje na postoj žalovanej v konaní, ktorej obrana na
súde spočívala len v jedinom tvrdení, že neuznáva vlastnícke právo žalobcu. Tvrdenie žalobcu o tom,

že žalobca a jeho právni predchodcovia neužívali spoločné nehnuteľnosti, nemala žalovaná predložiť
žiadny dôkaz, nemá vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách tohto konania význam. Bol to žalobca na
ktorom spočívalo bremeno tvrdenia (dôkazné bremeno), a tým že zobral žalobu späť, pričom nedosiahol
výsledok, aký predpokladal, teda že by bolo určené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, prípadne stal
sa vlastníkom v priebehu konania mimosúdne, procesne jednoznačne zavinilo po späťvzatí žaloby

zastavanie konania. Trovy konania teda žalobcovia nepatria, patria žalovanej v 1. rade, ktorá si tieto
trovy uplatnila. Jedine z dôvodov uplatnených v ust. § 257 CSP, bolo by možné žalovanej v 1. rade ňou
požadované trovy konania nepriznať. Žalobca uviedol všetky svoje výdavky, ktoré sú podrobne popísané
v bode 8. odôvodnenia tohto uznesenia. Zároveň pripojil k svojmu odvolaniu prepúšťaciu správu z T. Q.
D.J.U.U.,J.,klinikasrdcovejchirurgiezhospitalizácieod20.10.2022do24.10.2022,apredložilpreukaz

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň predložil aj rozhodnutie sociálnej poisťovne
o výške starobného dôchodku vo výške XXX,XX eur zo dňa 01.12.2022, a vo výške XXX,XX eur od
01.01.2023. Sociálne pomery žalovanej v 1. rade sú popísané v bode 25. odôvodnenia tohto uznesenia.

42. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli zistené dôvody

pre aplikáciu ust. § 257, ako to uviedol v bode 12. odôvodnenia svojho rozhodnutia. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na bod 13. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, kde tento podrobne
popísal majetkové i sociálne pomery na strane žalobcu i žalovanej v 1. rade. I odvolací súd má za to,
že majetkové a sociálne pomery žalobcu celkom evidentne presahujú majetkové a sociálne pomery
žalovanej v 1. rade. Zároveň súd prvej inštancie správne zohľadnil majetkové a sociálne pomery tak na

stranežalobcu,akoajžalovanejv1.radeaokolnostidanejveci,kedyžalobcasporilargumentyžalovanej
v 1. rade, až do späťvzatia žaloby bez uvedenia dôvodu. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol tak
vnapadnutomvýrokuI.žežalovanáv1.rademánárokvočižalobcovinanáhradutrovkonaniavrozsahu
100%, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

43. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku
II. o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným v 2. až 10. rade v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP,
ako vecne správne.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP. Úspešná žalovaná v 1. rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Preto odvolací súd vyslovil, že žalovaná v 1. rade má nárok
voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).