Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100367
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. D. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava - odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-
OOP2-2020/080304-002 zo dňa 20.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Bratislava – odbor opravných prostriedkov
č. OU-BA-OOP2-2020/080304-002 zo dňa 20.07.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu, odboru
cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA-OCDPK-2020/037496 zo dňa 25.03.2020 a v e

c v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Správny súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 17.09.2017 žalobkyňa ako prevádzkovateľka vozidla porušila povinnosť zabezpečiť, aby pri
využívaní vymedzeného úseku cesty týmto vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky,
čím sa mala dopustiť spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o
diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o diaľničnej známke“). O porušení povinnosti zo strany žalobkyne sa Okresný úrad Bratislava, odboru
cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový orgán“), preukázateľne dozvedel
doručením podnetu od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. dňa 10.01.2020. Dňa 16.01.2020 vydal
prvostupňový orgán rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. OU-BA-OCDPK-2020/037496 (ďalej len
„rozkaz o uložení pokuty“), voči ktorému podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom
uviedla, že uvedené vozidlo (ktorým mal byť správny delikt spáchaný) predala dňa 12.09.2017, vozidlo
v čase spáchania správneho deliktu nevlastnila, pričom poukázala na znenie § 10 zákona o diaľničnej

známke, podľa ktorého sa priestupku dopustí ten, kto ako vodič použije vymedzené úseky ciest bez
úhrad diaľničnej známky.
2. Prvostupňový správny orgán v oznámení o pokračovaní správneho konania a výzve na vyjadrenie
zo dňa 03.02.2020 adresovanej žalobkyni uviedol, že preverovaním v evidencii vozidiel zistil, že bola
držiteľkou predmetného motorového vozidla od 16.03.2016 do 19.09.2017 a podľa § 2 ods. 4 zákona
o diaľničnej známke, prevádzkovateľom vozidla na účely tohto zákona je prevádzkovateľ vozidla alebo
jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako

držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom
v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak. V čase porušenia zákona dňa 17.09.2017 tak bola
žalobkyňa stále vedená ako držiteľka vozidla v evidencii vozidiel. Prvostupňový orgán zároveň poukázal
na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, podľa ktorého je prevádzkovateľ vozidla povinnýzabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená
povinnosť úhrady diaľničnej známky. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že je toho názoru, že rozkazom
uložená sankcia bola oprávnená, žalobkyňu upovedomil o tom, že pokračuje v správnom konaní a

zároveň ju upovedomil o možnosti vyjadriť sa k uvedeným skutočnostiam pred vydaním rozhodnutia,
prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania.
3. Žalobkyňa sa k oznámeniu o pokračovaní správneho konania a výzve na vyjadrenie prvostupňového
orgánu vyjadrila dňa 03.03.2020, s tým, že skutku sa dopustil nový majiteľ vozidla, pričom ona
sa domnievala, že je právne chránená kúpno-predajnou zmluvou uzatvorenou podľa Obchodného

zákonníka. Žalobkyňa doložila výpis z jej bankového účtu z E. C., F., ktorý mal byť dôkazom o prijatí
úhrady vo výške X.XXX,- eur za vozidlo zn. Mercedes Vito.
4. Rozhodnutím prvostupňového orgánu č. OU-BA-OCDPK-2020/037496 zo dňa 25.03.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), bola žalobkyni podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke uložená
pokuta vo výške XXX eur. Rozhodnutím bola žalobkyni zároveň uložená povinnosť podľa § 13 ods. 7
zákona o diaľničnej známke uhradiť trovy konania vo výške XX eur spojené s prejednaním správneho

deliktu. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 22.04.2020. Žalobkyňa podala dňa 05.05.2020 voči
prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP2-2020/080304-002 zo
dňa 20.07.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni zaslané dňa 21.07.2020 a doručené dňa
27.07.2020.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne
5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.09.2020 sa žalobkyňa domáhala
preskúmania napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a žiadala, aby správny súd
napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil Okresnému

úradu Bratislava na ďalšie konanie.
6.Žalobkyňavžalobepredovšetkýmpoukázalananesprávneposúdenielehotynavydanienapadnutého
rozhodnutia v zmysle § 10a ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke, a to s ohľadom na
spôsob, akým sa prvostupňový orgán o spáchaní správneho deliktu dozvedel. Podľa tvrdení žalobkyne,
už samotný rozkaz o uložení pokuty bol vydaný po uplynutí predpokladanej dvojročnej lehoty, a teda

nezákonne.
7. Žalobkyňa zároveň poukázala na aplikáciu zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od
21.07.2020, keď mala za to, že konanie o správnom delikte je, v zmysle judikatúry Najvyššieho
súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, konaním s trestným charakterom, na ktoré je
potrebné aplikovať základné zásady a princípy trestného konania, ako aj garantovať práva upravené

v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Novela zákona
o diaľničnej známke č. 198/2020 Z. z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so
zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, účinná od 21.07.2020 (ďalej len „novela č. 198/2020 Z. z.“),
zaviedla nové lehoty na uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu. Podľa názoru žalobkyne je

táto právna úprava priaznivejšia, preto je nutné ju aplikovať aj na jej prípad, a to bez ohľadu na znenie
prechodného ustanovenia § 16e zákona o diaľničnej známke účinnom od 21.07.2020. Žalobkyňa taktiež
namietlanedodržanie§33ods.1aods.2Správnehoporiadku,keďžeprvostupňovýsprávnyorgánvydal
rozhodnutie bez toho, aby jej ako účastníčke konania dal možnosť sa vyjadriť k podkladom a neobstaral
podklady, ktoré vyžadovala žalobkyňa v liste zo dňa 29.01.2020.

III.
Vyjadrenie žalovaného
8. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa 22.02.2021. Žalovaný
zotrval na odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Navrhol, aby správny súd žalobu

zamietol a žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.
9. Zdôraznil, že podľa § 10 ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.07.2020, možno
pokutu za správny delikt uložiť v lehote do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel
o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Na zachovanie
subjektívnej lehoty je potrebné posúdiť moment, kedy sa príslušný orgán o predmetnom porušení

povinnosti dozvedel a následne, či bola pokuta uložená do dvoch rokov od uvedeného momentu. V tejto
súvislosti žalovaný uviedol, že údaj o tom, kedy sa správny orgán o porušení povinnosti dozvedel je
zaznamenaný v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“). Z uvedených
dôkazov, tak ako bolo uvedené i v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa vdanom prípade dozvedel o porušení povinnosti elektronickým doručením Záznamu o vykonaní kontroly
Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. č. XXXXXXX do JISCD, a to na základe podnetu - podania
č. XXXXXXXXX zo dňa 10.01.2020 (ďalej len „podnet“). Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 385/2015 Z. z. o

jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, údaje
evidované v JISCD sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak.
Prvostupňový správny orgán sa o porušení povinnosti preukázateľne dozvedel až doručením podnetu
dňa 10.01.2020. Zo spisového materiálu zároveň vyplýva, že k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa
vozidla došlo dňa 17.09.2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval odvolací orgán subjektívnu

dvojročnú i objektívnu trojročnú lehotu nepochybne za zachovanú.
10. K námietke žalobkyne, podľa ktorej s ohľadom na novelu zákona o diaľničnej známke a analogickú
aplikáciu zásad ukladania trestov a posudzovania trestnosti skutku podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona,
mal odvolací správny orgán, v čase svojho rozhodovania, posúdiť skutok žalobkyne pri svojej právnej
kvalifikácii už podľa neskoršieho - novelizovaného zákona, konkrétne podľa § 11 ods. 6 v znení
účinnom od 21.07.2020, podľa ktorého možno pokutu uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti,

žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť až po tom, ako bolo vydané napadnuté
rozhodnutiežalovanéhozodňa20.07.2020.Zuvedenéhocelkomzjavnevyplýva,žežalovanýnemoholv
predmetnom čase rozhodnúť podľa v tom čase ešte neúčinného novelizovaného zákona. Z ustanovení §
2 ods. 1 Trestného zákona a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, na ktoré žalobkyňa poukazovala,
navyše vyplýva, že predmetné ustanovenia pojednávajú o posudzovaní trestnosti činu a ukladaní

trestu, z čoho vyplýva, že sa vzťahujú na obdobie, kedy sa skutok posudzuje (a teda kedy sa o
skutku rozhoduje). Ustanovenie, na ktoré žalobkyňa poukazovala, nebolo v čase posudzovania skutku/
ukladania trestu účinné, žalovaný tak objektívne nemohol na predmetné konanie aplikovať zásady
správneho trestania podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona resp. čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky
IV.

Ďalšie písomné podania účastníkov konania
11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 08.11.2021, kde
zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe
12. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný podaním doručeným súdu dňa 09.03.2023. Žalovaný
zotrval na svojich vyjadreniach, poukázal na skutočnosť, že sankcionovanie správnych deliktov je

založené na objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, preto správny orgán nepreukazuje
subjektívnu stránku správneho deliktu. Z dokladov o evidencii vozidla vplýva, že žalobkyňa bola
držiteľkou vozidla v čase spáchania správneho deliktu, pričom k zmene osoby držiteľa došlo až dňa
19.09.2017. V zmysle § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov účinného v čase spáchania správneho deliktu (ďalej len „zákon o cestnej

premávke“), je držiteľ vozidla povinný oznámiť orgánu Policajného zboru prevod držby vozidla na inú
osobuauviesťpotrebnéúdajeoosobe,ktorúPolicajnýzborzapíšedoosvedčeniaoevidenciiakoosobu,
na ktorú sa držba vozidla previedla a zároveň je povinný uviesť údaje o vlastníkovi vozidla. V zmysle §
118 ods. 2 zákona o cestnej premávke na osobu, na ktorú sa držba vozidla previedla, prechádzajú práva
a povinnosti držiteľa vozidla vykonaním zápisu prevodu držby vozidla do osvedčenia o evidencii časť II

orgánom Policajného zboru. K aplikovaniu znenia zákona o diaľničnej známke účinného od 21.07.2020
žalovaný poukázal na prechodné ustanovenie § 16e novely č. 198/2020 Z. z.
V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
13. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych

súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu

v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
a je vedená pod sp. zn. 4S/22/2023.
14. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 10 a § 13 SSP preskúmal

žalobounapadnutérozhodnutiežalovaného,vrátanepriebehuadministratívnehokonania,atovrozsahu
žalobných bodov, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších právnych predpisov v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“),
keďže žaloba je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospelk záveru, že rešpektujúc princípy správneho trestania vzhľadom na zmenu právnej úpravy v prospech
sankcionovaného (žalobkyne) je nutné podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

15. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne
vyhlásil dňa 15.11.2023, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď žalobkyňa ani
žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu (§ 137 ods. 4
SSP).

16.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
17. Podľa § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.7.2020, t. j. v čase vydania
napadnutého rozhodnutia, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný
úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri
určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.

18. Podľa § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, konanie o uložení
pokuty možno začať do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne
na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
19. Podľa § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.7.2020, t. j. v čase vydania
napadnutého rozhodnutia, pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad

dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
20. Podľa § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, pokutu možno uložiť
do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti.
21. Podľa § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2021, pokutu možno uložiť
do dvoch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

22. Podľa § 16e zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, konania o uložení pokuty
začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 21.7.2020), sa dokončia podľa
doterajších predpisov
23. Podľa § 16f zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2021, konania o uložení pokuty
začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona (t.j. pred 21.7.2021), sa dokončia podľa

doterajších predpisov
24. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
25. Podľa § 195 písm. d) SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a

dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.
26. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.

27. Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného
obvinenia proti nemu.
28. Podľa čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) sa trestnosť

činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon
sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi
spáchanímčinuavynesenímrozsudkunadobudnúúčinnosťviacerézákony,trestnosťčinusaposudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

29. Žalobkyňa v podanej žalobe v prvom rade namietala nedodržanie lehoty, a to s poukazom na znenie
§ 10a ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke, v zmysle ktorého možno pokutu uložiť do dvoch
rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch
rokov odo dňa porušenia povinnosti. Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania správneho deliktu
po zaslanie podnetu prvostupňovému orgánu, mala žalobkyňa za to, že už rozkaz o uložení pokuty bol

vydaný po uplynutí predpokladanej dvojročnej lehote. Konkrétne skutočnosti na podporu svojho tvrdenia
žalobkyňa neuviedla, všeobecne poukázala iba na fungovanie JISCD.
30. Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe záznamu o vykonaní kontroly bolo zistené
a preukázané, že žalobkyňa ako prevádzkovateľka vozidla dňa 17.09.2017 porušila povinnosťzabezpečiť, aby pri využívaní vymedzeného úseku cesty týmto vozidlom bola splnená povinnosť úhrady
diaľničnej známky, čím sa dopustila spáchania správneho deliktu. Podnet o spáchaní správneho deliktu
bol prvostupňovému orgánu doručený dňa 10.01.2020. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa nevyvrátila

žiadnym relevantným tvrdením. Z uvedeného vyplýva, že v prípade aplikácie zákona o diaľničnej
známke v znení účinnom do 20.07.2020, objektívna 3-ročná zákonná doba, počas ktorej je možné uložiť
pokutu, začala plynúť v deň spáchania správneho deliktu, t. j. dňa 17.09.2017 (uplynula 17.09.2020) a
subjektívna2-ročnázákonnádobazačalaplynúťdňa10.01.2020,t.j.vdeňkeďsaprvostupňovýsprávny
orgán o spáchaní správneho deliktu dozvedel. Dátum kedy sa správny orgán dozvedel o porušení

povinnosti bol riadne preukázaný a zaznamenaný v JISCD. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa
20.07.2020ažalobkynidoručenédňa27.07.2020.Vzhľadomnatietoskutočnostísprávnysúdvyhodnotil
túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.
31. Správny súd sa v ďalšej časti v zmysle § 195 SSP zaoberal aplikáciou zákona o diaľničnej známke
v znení účinnom do 20.7.2020, od 21.07.2020, resp. od 21.07.2021.
32. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu

SR, vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre
členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov dňa 13. februára 1991, ako aj
z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, správny súd zastáva názor, že trestanie za správne
delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov)
musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy.

33. Pod pojmom trestnosť činu v súlade s ustálenou súdnou praxou treba rozumieť súhrn všetkých
podmienok, od ktorých závisí výrok súdu o vine a treste, vrátane podmienok premlčania, z čoho vyplýva,
že pri posudzovaní trestnosti činu je nevyhnutné zisťovať, či nedošlo k zániku jeho trestnosti aj z dôvodu
premlčania. Pod pojem trestnosť tak možno zahrnúť aj podmienky zániku zodpovednosti za spáchaný
delikt.

34. V intenciách vyššie uvedeného pod pojem trestnosť činu teda možno analogicky zahrnúť
aj podmienky zániku zodpovednosti za spáchaný delikt. Jedným z dôvodov zániku deliktuálnej
zodpovednostizasprávnydeliktjeajuplynutieprekluzívnychlehôt,vrámciktorýchmôžebyťrozhodnutie
správneho orgánu ukladajúce sankciu vydané.
35. Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí,

časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom
reálnehodosiahnutiazamýšľanýchcieľov.Lehotykrozhodnutiutotižpredstavujúvprávnomštátejedenz
mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov
v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania
proti postupu orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov

účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. Prakticky
všetky právne predpisy, ktoré zakotvujú postih za iný správny delikt ustanovujú prekluzívne lehoty
na uloženie sankcie. Časové limitovanie právneho postihu za správny delikt má dôvody materiálne
(účel sankcie možno dosiahnuť len jej včasným uložením, sankcia uložená po uplynutí dlhej doby od
protiprávneho konania stráca funkciu individuálnej ako aj generálnej prevencie) a dôvody procesné

(uplynutím dlhšej doby od spáchania protiprávneho konania sa oslabuje sila dôkazných prostriedkov).
Ustanovenia právnych predpisov o lehotách, do ktorých má byť uložená pokuta za správny delikt, majú
povahu hmotnoprávnych ustanovení a lehoty v nich upravené sú lehotami prekluzívnymi (prepadnými),
pričom ich uplynutím zaniká zodpovednosť páchateľa za spáchaný správny delikt.
36. Je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci sa iný správny delikt stal dňa 17.09.2017. V tomto

čase bolo účinné ustanovenie § 10a ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke, ktoré upravovalo 2-
ročnú subjektívnu prekluzívnu lehotu a 3-ročnú objektívnu prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej bol žalovaný
oprávnený uložiť pokutu za spáchaný správny delikt.
37. Od 21.07.2020 t. j. v čase doručenia napadnutého rozhodnutia žalobkyni, došlo k zmene právnej
úpravy novelou č. 198/2020 Z. z., a podľa § 10 ods. 8 a § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke v znení

účinnom od 21.07.2020, konanie o uložení pokuty bolo možné začať do 60 dní odo dňa porušenia
povinnosti a pokutu bolo možné uložiť do 60 dní odo dňa porušenia povinnosti. Na uvedenú novelu
poukázala aj žalobkyňa vo svojej žalobe, keď mala za to, že vzhľadom na priaznivejšiu právnu úpravu
bolo nutné novelizované znenie aplikovať i na jej prípad. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti
správny súd dospel k záveru, že došlo k zásadnej zmene právneho predpisu vzťahujúceho sa na

preskúmavanú vec v otázke plynutia lehoty na uloženie pokuty zo strany orgánu verejnej správy
a z uvedeného dôvodu vyhodnotil túto žalobnú námietku za dôvodnú.
38. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že po podaní správnej žaloby, t. j. v čase rozhodovania správneho
súdu, došlo novelou č. 286/2021 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnejznámke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela č. 286/2021 Z.
z.“), účinnou od 21.07.2021 k opätovnej zmene právnej úpravy § 11 ods. 6 zákona o diaľničnej známke,
v zmysle ktorého pokutu za správny delikt možno uložiť do dvoch rokov odo dňa porušenia povinnosti.

Správny súd, vzhľadom na vyššie uvedené závery, aplikoval na prejednávaný prípad znenie účinné
v čase vydania tohto rozsudku.
39. V posudzovanom prípade je nesporné, že k spáchaniu správneho deliktu došlo dňa 17.09.2017.
Prvostupňový orgán vydal rozkaz o uložení pokuty za správny delikt dňa 16.01.2020, ktorý bol žalobkyni
doručený dňa 23.01.2020. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 20.07.2020 a žalobkyni doručené

dňa27.07.2020.Zuvedenéhovyplýva,žeužrozkazouloženípokutybolvydanýažalobkynidoručenýpo
uplynutí dvoch rokov od spáchania správneho deliktu. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané a žalobkyni
doručené po uplynutí viac ako dvoch rokov a desiatich mesiacov od spáchania správneho deliktu.
Správny súd pri aplikácii znenia zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.07.2021 dospel
k jednoznačnému záveru, že lehoty ustanovené v § 10 ods. 8 a § 11 ods. 6 uvedeného zákona uplynuli,
čím zanikla zodpovednosť za správny delikt a tým aj právo žalovaného uložiť sankciu za spáchaný

správny delikt.
40. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na znenie intertemporálneho ustanovenia § 16e
zákona o diaľničnej známke v znení účinnom od 21.7.2020, v zmysle ktorého sa konania o uložení
pokuty začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou novely č. 198/2020 Z. z. (t. j. pred 21.7.2020),
dokončia podľa doterajších predpisov. I keď deň určený ako začiatok administratívneho konania v

posudzovanej veci by s poukazom na intertemporálne ustanovenie § 16e zákona o diaľničnej známke
za iných okolností na základe doslovného gramatického výkladu determinoval ako „právny režim“, ktorý
sa má aplikovať, právnu úpravu účinnú do 20.7.2020, správny súd s poukazom na závery týkajúce
sa aplikácie zásad správneho trestania posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
v intenciách právnej úpravy účinnej až od 21.7.2021, teda v čase rozhodovania správneho súdu. Na

uvedený postup správneho súdu nemá vplyv ani znenie intertemporálneho ustanovenie § 16f zákona
o diaľničnej známke k novele účinnej od 21.07.2021.
41. Intertemporálne ustanovenie § 16e a ani 16f zákona o diaľničnej známke teda na potrebe použitia
zásad správneho trestania týkajúcich sa posudzovania trestnosti a ukladania trestov nič nemení, pretože
ustanovenie § 11 ods. 6 nie je lehotou procesnou, ktorá sa týka „konania“ (t. j. postupu správneho

orgánu a účastníkov konania), ale lehotou hmotnoprávnou upravujúcou zánik zodpovednosti páchateľa
za správny delikt. Konania začaté do 20.07.2020, resp. do 20.07.2021 sa teda môžu dokončiť podľa
doterajších (procesných) predpisov, avšak s aplikáciou hmotnoprávnych noriem upravujúcich zánik
zodpovednosti páchateľa správneho deliktu účinných odo dňa 21.07.2020, resp. 21.07.2021, pretože
tieto sú pre páchateľa priaznivejšie, pričom takýto postup má svoj základ tak v Ústave SR (čl. 50 ods.

6) a ako aj vo vyššie citovanom Dohovore (čl. 6 ods. 1).
42. Obdobný právny názor vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 7Sžo/72/2016 zo dňa
28.06.2018, kde uviedol: „Odvolací súd konštatuje, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď
odkázal na prechodné ustanovenia zákona č. 39/2013 Z. z., ktoré sa vzťahujú na začaté a neukončené
konania o uložení pokuty bez toho, aby sa širšie zaoberal novšou právnou úpravou. Na jednej strane

konanie o uložení pokuty už bolo ukončené, keďže žalobou bolo napadnuté už právoplatné rozhodnutie
správneho orgánu, na druhej strane krajský súd bol povinný z úradnej moci preskúmať, či v danom
prípade nie je potrebné posúdiť prejednávanú právnu vec z hľadiska zásady nepravej retroaktivity. Senát
najvyššieho súdu konštatuje, že ak od rozhodnutia správneho orgánu nadobudla účinnosť nová právna
úprava týkajúca sa ukladania sankcií za správny delikt, k čomu došlo od 1. januára 2016, kedy sa

novelizoval zákon č. 39/2013 Z. z., bez ohľadu na jeho intertemporálne ustanovenia, je krajský súd
povinný ex offo skúmať, či použitie novej právnej úpravy nie je pre páchateľa správneho deliktu, teda
žalobcu priaznivejšia. V prípade, ak by aj intertemporálne ustanovenia upravovali niečo iné, nesmú byť
v rozpore s článkom 50 ods. 6 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky.“
43. Správny súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.:

PL. ÚS 3/2019 zo dňa 12.10.2022 kde v bode 18. a 19. súd konštatoval, že: „..v nadväznosti na to
pojem právoplatnosti použitý v „prechodníkovom“ ustanovení musí byť v rovine skúmania vzťahu medzi
správnym konaní a správnym súdnym konaní vo veci správneho trestania interpretovaný so zreteľom
na skutočnosť, že správny súd ... koná v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania, čo
znamená že rozhoduje v plnej jurisdikcii ... podstatou plnej jurisdikcie je požiadavka, aby správny súd

nebolviazanýrozsahomadôvodmižalobyaabydisponovalprávomocounapadnutérozhodnutieorgánu
verejnejsprávypreskúmaťvplnomrozsahu.Správnysúdtedamusímaťprávomocvtakomrozsahu,aby
bol objektívne schopný posúdiť všetky relevantné skutkové, ako aj právne okolnosti ... Plná jurisdikciapredstavuje dôležitý atribút práva na spravodlivý proces a význam tohto inštitútu sa osobitne prejavuje
práve v oblasti správneho trestania...“
44. V čase, keď bola žalobkyni uložená pokuta, boli správne orgány oprávnené uložiť pokutu za

stíhaný správny delikt v 2-ročnej subjektívnej prekluzívnej lehote (počítanej od okamihu, kedy sa
správny orgán dozvedel o porušení povinnosti), ktorá (ak neuplynula), mohla plynúť počas 3-ročnej
objektívnej prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. V danom prípade
dospel správny súd k záveru, že vo veci konajúce správne orgány (teda i žalovaný) postupovali
v súlade s právnou úpravou, ktorá bola účinná a platná v čase ich rozhodovania. Správny súd

nemal žiadne pochybnosti o tom, že prvostupňový orgán začal administratívne konanie a žalovaný aj
právoplatne rozhodol v zákonom stanovenej 3-ročnej objektívnej prekluzívnej lehote, s tým, že zároveň
ešte správnemu orgánu plynula aj 2-ročná subjektívna prekluzívna lehota. Správny súd nemal dôvod
pochybovať o tom, že počiatok časového okamihu vedomosti správneho orgánu o porušení povinnosti
treba odvodzovať od okamihu, kedy správny orgán mal reálne danú možnosť túto vedomosť získať, a
to s prihliadnutím na technické možnosti a fungovanie systému JISDC, ktorý mal správnemu orgánu

túto vedomosť sprostredkovať. Odhliadnuc od vyššie uvedeného konštatovania však správny súd
berúc do úvahy a zohľadňujúc všetku vyššie uvedenú právnu argumentáciu opierajúcu sa o judikatúru
najvyšších súdnych autorít v posudzovanej veci uzatvára, že ak spáchala prevádzkovateľka vozidla
správny delikt pred dňom 21.7.2021, bez ohľadu na prechodné ustanovenia zákona, jeho „trestnosť“
sa bude posudzovať podľa predpisov účinných od 21.7.2021, pretože sú pre páchateľku priaznivejšie.

Zánik zodpovednosti za spáchaný správny delikt tak nenastal po uplynutí 2-ročnej subjektívnej alebo 3-
ročnej objektívnej prekluzívnej doby, ale po uplynutí 2 rokov od porušenia povinnosti.
45. Správny súd pri rozhodovaní o žalobe vo veciach správneho trestania postupuje v zmysle § 195
písm. d) SSP tak, že nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania
trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho

trestania. K takýmto zásadám patrí aj zásada, že trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase
spáchania skutku a podľa neskoršieho zákona len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Z dôvodov
vyššie uvedených súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupujúc podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec
vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie.
46. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym

súdom (§ 191 ods. 6 SSP) a o správnom delikte žalobkyne rozhodnúť v súlade s priaznivejšou
novou právnou úpravou týkajúcej sa posudzovanej veci. Prvostupňový správny orgán sa musí nanovo
vysporiadaťisnovouprávnouúpravouaskúmať,čitátonovšiaúpravaniejeprežalobkyňupriaznivejšia.
Ide tu o rešpektovanie princípov správneho trestania a aplikácie nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná,
akjevprospechpáchateľa.Uvedenéskutočnostivyplývajúizčl.50ods.6ÚstavySR,akoizpríslušných

medzinárodných dokumentov.
47. Vo vzťahu k ostatným žalobným námietkam správny súd uvádza, že bez ohľadu na to, či by tieto
boli vyhodnotené ako dôvodné alebo nedôvodné, tento záver by žiadnym spôsobom neovplyvnil výrok
rozhodnutia správneho súdu, že napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie sa zrušuje, keďže pre
ich zrušenie bola postačujúca zmena právnej úpravy majúca vplyv na právne posúdenie možnosti

sankcionovať žalobkyňu za správny delikt v prejednávanej veci.
48. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal voči
žalovanému náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP.
O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).