Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 20, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206619
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2318206619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Dominika Horváthová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
XXX/XX, XXX XX E., 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. zastúpená: Občianske
združenie Centrum správnej pomoci Galanta, Staničná 1702/10, 924 01 Galanta, IČO: 51 412 802, proti
žalovaným: 1. DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO:
46 713 930, zastúpený spoločnosťou: advoconsulting s. r. o., advokátska kancelária, Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom
Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936, o určenie neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov,

na odvolanie žalobcov 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/37/2018 – 328 zo dňa
22.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol vo výroku I. tak, že žalobu zamietol, výrokom
II. žalovanému 1. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. žalovanému 2.

priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1. 1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5,
10, § 151j ods. 1, 2, § 151m ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods.
3 písm. c), § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“), § 21 ods. 2, § 33 ods. 2, 4, 5 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, § 92 ods. 3
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 137 písm. d) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“).

1.2 Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia 1. a 2.
ako spoludlžníci uzavreli s právnym predchodcom žalovaného 1. G. Bankou Slovensko, a. s. dňa
10.07.2013 Zmluvu o G. REFINANC úvere č. 063/3018/13SU, predmetom ktorej bol účelový spotrebný

úver zabezpečený nehnuteľnosťou vo výške 40 000 eur. Účelom úveru bolo splatenie predchádzajúcich
úverov, úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1. a 2. a
dohodou o zrážkach zo mzdy. Platobná povinnosť žalobcov bola upravená v rozsahu 238 mesačných
splátok vo výške 233,13 eura, posledná vo výške 231,77 eura, splatnosť prvej splátky bola stanovenána 27.09.2013, nasledujúce splátky v každý 27. deň príslušného mesiaca a splatnosť poslednej splátky
bola explicitne určená na 27.03.2033. Predmetná zmluva bola zmenená Dodatkom č. 1 z 13.08.2015 v
dôsledku porušenia platobných povinností žalobcami, ktorí ku dňu 30.07.2015 uznali svoj dlh spolu vo

výške 37 632,58 eura, vylúčili účinnosť predčasného zosplatnenia úveru, a s tým spojené jednorazové
plnenie dňom 14.04.2015 (vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru), pričom si zároveň dohodli nový
splátkový kalendár s konečnou splatnosťou 27.06.2033. Dňa 10.07.2013 uzatvorili okrem samotnej
úverovej zmluvy aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1. a 2.
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného 1. zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 063/3018/13SU

zo dňa 10.07.2013. Uvedenú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu pričom
konštatoval, že aplikácia ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch je vylúčená s poukazom na
ustanovenie § 1 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, nejde teda o spotrebiteľský úver.
Pokiaľ ide o určenie, že predmetná zmluva o spotrebnom úvere a jej dodatok č. 1 zo dňa 13.08.2015
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1. je neplatná, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že
ide o žalobu podľa § 137 písm. d) C. s. p., pričom osobitným predpisom umožňujúcim sa domáhať

určenia danej právnej skutočnosti je § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa. Súčasne
súd prvej inštancie vyslovil záver, že predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
ktoré by ju v konečnom dôsledku urobili neplatnou. Absenciu podstatných náležitostí zmluvy podľa súdu
prvej inštancie žalobcovia v konaní nenamietali. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v
konaní žalobcovia nepreukázali a ani netvrdili, že by spornú zmluvu uzatvorili neslobodne a bez vážnej

vôle, zmluva zároveň nejaví známky neurčitosti a nejasnosti, na základe čoho nemožno na daný stav
aplikovať § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní žalobcami nebolo preukázané a ani tvrdené, že
by predmetom spornej zmluvy bolo plnenie nemožné, preto ju nemožno vyhodnotiť ako neplatnú podľa
§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V neposlednom rade žalobcovia explicitne neuviedli, v čom by
mala podľa ich názoru sporná zmluva vykazovať znaky rozporu so zákonom, prípadne zákon obchádzať

alebo v čom sa jej obsah prieči inštitútu dobrých mravov, žalobcovia nepreukázali a ani nekonkretizovali
údajné nekalé praktiky žalovaného 1. v súvislosti s uzatváraním spornej zmluvy. Z uvedených dôvodov
preto súd prvej inštancie tejto časti žaloby nevyhovel.

1.3 K tvrdeniam žalobcov o tom, že majú obavu zo straty obydlia, keď žalovaný 1. pristúpil k výkonu

záložného práva formou predaja nehnuteľností v ich vlastníctve na dobrovoľnej dražbe, súd prvej
inštancie uviedol, že realizácia záložného práva k nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č.
527/2002 Z. z. je zákonom prípustným prostriedkom výkonu záložného práva pre prípady, kedy nastala
splatnosť pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a včas uhradená.
Každá realizácia záložného práva na dobrovoľnej dražbe predstavuje súčasne i zásah do vlastníckeho

práva záložcu, tento zásah je však právom aprobovaný (dovolený). Výkon záložného práva formou
dobrovoľnej dražby neznamená neoprávnený zásah do vlastníckych práv záložcu, práve naopak ide o
dovolený spôsob realizácie záložného práva. Skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o spotrebiteľov
neznamená, že spotrebitelia sú zbavení akejkoľvek povinnosti prečítať si, čo podpisujú a následne
takouto skutočnosťou pred súdom argumentovať. Ľahostajný prístup k oboznámeniu sa s obsahom

zmluvy, ktorú žalobcovia podpísali, nemôže byť skutočnosťou, ktorú by súd prvej inštancie vyhodnotil v
neprospech žalovaného 1. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu nemožno hodnotiť inak
ako špekulatívnu, nesledujúcu ochranu spotrebiteľa, ale majúcu za cieľ oddialiť výkon záložného práva
na dobrovoľnej dražbe.

1.4 K určeniu, že úkon žalovaného 1. - výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok č. 063/3018/13SU je neplatný a právne úkony dražobníka žalovaného
2. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX
pre okres Galanta, obec E., k. ú. E. vedenom Okresným úradom Galanta - katastrálny odbor (bližšie
špecifikovanými v ods. 27 napadnutého rozsudku) sú neplatné, súd prvej inštancie konštatoval, že

úkon žalovaného 1. „výkon záložného práva“ a úkony žalovaného 2. „smerujúce k realizácii dobrovoľnej
dražby“ nie sú právnymi úkonmi ako ich predpokladá § 34 Občianskeho zákonníka. Nemožno preto
uvedený čiastkový žalobný nárok subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. d) C. s. p., pretože nejde o
právnu skutočnosť definovanú v ustanovení § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený žalobný nárok
je preto podľa súdu prvej inštancie neprípustný.

1.5 Vo vzťahu k tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok súd prvej inštancie konštatoval, že ak má
súd skúmať neprijateľnosť podmienky, za predpokladu, že táto je zrozumiteľne vyjadrená, je potrebné
ustáliť,čikonkrétnezmluvnédojednaniepreskúmaniupodlieha,t.j.,činejdeotransparentnédojednanie,ktoré ani teoreticky neprijateľnou zmluvnou podmienkou byť nemôže, a to s ohľadom na jej podstatný
obsah. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože
ak by mala strana sporu nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr tvrdiť. Musí ísť o tvrdenia priame,

neumožňuje tvrdenia prostredníctvom odkazu na dôkazné prostriedky (§ 132 ods. 2 C. s. p.), nestačí, že
určité skutočnosti prípadne vyplývajú z dôkazných prostriedkov. Žalobcovia sa obmedzili na označenie
údajných neprijateľných zmluvných podmienok, avšak neprodukovali relevantné tvrdenie o dôvodoch
ich neprijateľnosti.

1.6 Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako čiastkové zmluvné
dojednanie je zakotvené priamo v texte zmluvy o úvere v čl. VIII., ide o legálny zabezpečovací
inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka, pričom právnym poriadkom aprobovaný a v Občianskom
zákonníkuexplicitnezakotvenýzabezpečovacíinštitútnemôžebyťneprijateľnouzmluvnoupodmienkou.
Zabezpečenie záväzku spotrebiteľa danou formou v čase uzavretia zmluvy o úvere účinná legislatíva
nezakazovala (tzv. zakázané spôsoby zabezpečenia záväzku boli v tom čase obsiahnuté v § 53 ods.

7 Občianskeho zákonníka). Dodávateľ k realizácii daného čiastkového dojednania doposiaľ nepristúpil,
pričom prípadnú realizáciu počnúc 01.05.2014 novela zákona č. 250/2007 Z. z. podstatne obmedzuje.
Absencia podstatnej argumentácie zo strany žalobcov v danom prípade vylučuje možnosť vyhodnotenia
čiastkového dojednania ako neprijateľného.

1.7 Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa čl. V. bod 2 a 4 (poplatky a náklady) podľa
súduprvejinštancieniejezrejmé,akúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránv
neprospech spotrebiteľa uvedené čiastkové dojednania zakladajú. Žalobcovia sa obmedzili len na odkaz
na čl. V bod 2 a bod 4 zmluvy o úvere, netvrdili podstatné skutočnosti vo vzťahu k tvrdenej neprijateľnosti
zmluvných podmienok, neuviedli prípadné konkrétne negatívne dôsledky na spotrebiteľa, v dôsledku

čoho súd nemal dôvod vykonávať ohľadne uvedenej časti prípadné dokazovanie. Absencia podstatnej
argumentácie potom vylučuje možnosť vyhodnotenia čiastkového dojednania ako neprijateľného.

1.8 Rovnako aj v časti tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok v čl. IX. Bod 8 zmluvy o úvere
mal súd prvej inštancie za to, že predmetné prehlásenie má len deklaratórny charakter a samé o sebe

neznamenávylúčeniemožnostizmluvnejstranydomáhaťsanasúdeneplatnostizmluvyzdôvodutiesne
alebo omylu. Nedochádza k protiprávnemu prenášaniu dôkazného bremena na spotrebiteľa, pretože
dôkazné bremeno zákon nekladie na banku. Ak zmluvná strana tvrdí, že zmluva bola uzavretá v tiesni
alebo v omyle, prípadne, že nezodpovedá jej skutočnej vôli, predmetné skutočnosti musí vždy preukázať
tá zmluvná strana, ktorá ich tvrdí. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné prehlásenie

neposkytuje iba spotrebiteľ, ale obe zmluvné strany, a preto nemožno hovoriť o nerovnováhe v právach
a povinnostiach.

1.9 Pokiaľ ide o určenie ako neprijateľných ustanovení zmluvy, ktorými dal žalobca súhlas so
spracovaním jeho osobných údajov, k týmto súd prvej inštancie uviedol, že legálne vyžiadanie súhlasu

na poskytnutie informácie tvoriacich bankové tajomstvo tretím osobám nemôže byť neprijateľnou
podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, ak iný právny predpis, konkrétne zákon o
bankách, takýto postup banky umožňuje za predpokladu, že nedôjde k porušeniu bankového tajomstva
subsumujúceho zároveň aj ochranu osobných údajov klienta.

1.10 S poukazom na vyššie uvedené závery ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia 1. a 2. boli
v konaní pasívni, keď podľa súdu prvej inštancie žaloba, tak i nasledujúce písomné vyjadrenia žalobcov
1. a 2. predstavujú kompilát citácií a výňatkov zo súdnych rozhodnutí často len málo s prejednávanou
vecou súvisiacich s tým, že žalobca 2. sa nedostavil na žiadne z pojednávaní a žalobca 1. sa dostavil
len na jediné pojednávanie, vo vzťahu k zvyšným pojednávaniam, pričom súdu prvej inštancie zasielal

opakované žiadosti o odročenie pojednávania, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.11 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. a
žalovaným 1. a 2. ako procesne plne úspešným stranám sporu priznal nárok na náhradu trov súdneho
konania voči žalobcom.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia 1. a 2. (ďalej aj „žalobcovia“) z
dôvodov, že- neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) C. s. p.),
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.),

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.
d) C. s. p.),
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§
365 ods. 1 písm. e) C. s. p.),
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365

ods. 1 písm. f) C. s. p.),
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené(§ 365 ods. 1 písm. g) C. s. p.),
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) C. s. p.).

2.1 Podľa žalobcov je napadnutý rozsudok je nepresvedčivý a nepreskúmateľný pre absenciu aplikácie
príslušných právnych noriem, úvahy súdu nemajú oporu v zistenom skutkovom stave, názory súdu
sú irelevantné, bez opory v právnych predpisoch, výčitky súdu, ktoré predstavujú predpojatú kritiku
sudcu v neprospech spotrebiteľov, nevyrovnanie sa s námietkami žalobcov spotrebiteľov rozhodujúcimi
pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, ignorovanie skutočností objasňujúcimi skutkový stav, ignorovanie

postavenia spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany a porušenie zásad spravodlivého súdneho
procesu, a to zásady ústnosti, priamosti, kontradiktórnosti konania a princípu opodstatnenosti. Súd
odôvodňoval svoje rozhodnutie nevykonanými dôkazmi čo má za následok inú vadu konania. Vzhľadom
na uvedené neboli splnené procesné podmienky a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Žalobcovia popierajú argumentáciu súdu prvej inštancie o rezignácii k ich procesnej
povinnosti podľa § 150 ods. 1 C. s. p. a celkovo popierajú ich pasivitu v konaní, keď túto mal spôsobiť
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom. Uviedli, že súd prvej inštancie konal v rozpore
so zákonom, keď vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu, súd prvej inštancie neoboznámil
strany sporu s predbežným právnym posúdením veci a súčasne ich neviedol k zmierlivému vyriešeniu

sporu, nevykonal navrhnuté dôkazy, neoboznámil žalobcov s návrhmi a dôkazmi protistrany. Žalobcovia
zotrvávajú na skutkových tvrdeniach uvedených v podanej žalobe a súčasne opätovne vyslovili obavu
zo straty obydlia, keď žalovaný 1. pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľností
v ich vlastníctve na dobrovoľnej dražbe. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, k tomuto
žalobcovia uviedli, že súd prvej inštancie nezohľadnil ich postavenie ako slabšej zmluvnej a sporovej

strany a opomenul aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa. Žalobcovia vytkli súdu prvej inštancie, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré úkony protistrany posúdil ako platné,
čím odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vykazuje vady zmätočnosti, pričom absentuje vykonanie
dokazovania k určeniu neplatnosti predmetných úkonov. Žalobcovia ďalej namietajú, že súd prvej
inštancie neposúdil žalobcami konkrétne označené neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli obsahom

zmluvy o úvere, iba formálne uviedol úvahy, ktoré nemajú oporu v uvedenom skutkovom stave. Podľa
žalobcov zmluva o úvere obsahuje predformulované ustanovenia, ktoré neboli individuálne dojednané,
pričom protistrana v konaní nepreukázala opak, a tieto spôsobili značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súčasne zotrvávajú na posúdení ako
neprijateľných ustanovenia zmluvy, ktorými dal žalobca súhlas so spracovaním jeho osobných údajov.

Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu nebolo.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C. s. p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných

rozsahom (§ 379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), vychádzajúc zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.
s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel kzáveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
použitím ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo uplatnenie viacerých nárokov, ktorými sa žalobcovia
voči žalovaným domáhali určenia
I. neplatnosti zmluvy o G. REFINANC úvere č. 063/3018/12SU zo dňa 13.08.2013 a dodatku č. 1 zo dňa

13.08.2015 uzavretej medzi žalobcami a právnym predchodcom žalovaného 1.,
II. neplatnosti úkonu žalovaného 1., a to výkonu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok č. 063/3018/13SU,
III. neplatnosti právnych úkonov dražobníka žalovaného 2. smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby
nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX v okrese Galanta, obec E., k. ú. E., OÚ Galanta

- katastrálny odbor, a to: byt XX, X. A., H. I. X, v bytovom dome súp. č. XXX, na parcele č. 19/1, č. 19/2,
č. 19/3, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu 798/10000, pozemok - č.
p. 19/3, výmera 41 m2, zastavané plochy a nádvoria,
IV. uloženia povinnosti žalovaným 1. a 2. zaplatiť trovy konania do troch dní spoločne a nerozdielne,
V. neprijateľnosti a neplatnosti podmienky uvedenej v čl. V. Poplatky ods. 2 a 4 v Zmluve o G. REFINANC

úvere č. 063/3018/13SU zo dňa 10.07.2013
VI. neplatnosti a neprijateľnosti podmienky uvedenej v čl. VIII. Dohoda o zrážkach zo mzdy Zmluvv o G.
REFINANC úvere č. 063/3018/13SU zo dňa 10.07.2013,
VII. neplatnosti a neprijateľnosti podmienky uvedenej v čl. IX. Záverečné ustanovenia ods. 8 v Zmluve
o G. REFINANC úvere č. 063/3018/13SU zo dňa 10.07.2013.

8. Predmetom vecného prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené
žalobcami bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď napadnutým rozhodnutím žalobu
v celom rozsahu zamietol.

9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý
rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom sa zároveň vyrovnal so skutočnosťami
podstatnými pre rozhodnutie vo veci a s podstatnými námietkami sporových strán. Odvolací súd sa

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho
dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími
námietkami žalobcov odvolací súd uvádza nasledovné:

10. K žalobcami tvrdenému nedostatku procesných podmienok odvolací súd uvádza, že procesné

podmienky sú podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť (§ 161 ods. 1 C. s. p.). Ide o právomoc
a príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (prekážka litispendencie) a prekážky
rozsúdenej veci (prekážka res iudicata), procesná sujektivita strany, procesná spôsobilosť. Žalobcovia
v odvolaní nešpecifikovali, ktoré podmienky konania neboli splnené a odvolací súd nesplnenie
procesných podmienok konania nezistil. Odvolacia námietka žalobcov je preto nedôvodná.

11. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcov bolo tvrdené porušenie ich procesných práv, k čomu je
potrebné predovšetkým uviesť, že právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky
právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý proces

sa rozumie nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných
ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak
zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Pod
pojmom „procesný postup“ (čo vyplýva aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a judikatúryÚstavného súdu SR) sa rozumie faktická (ne)činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu jej
procesných oprávnení, resp. možnosť jej aktívnej účasti v spore, predchádzajúca vydaniu súdneho
rozhodnutia. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému,

bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu
vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy
zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).

12. Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie postupoval v konaní v súlade s príslušnými procesnými normami, nie je možné konštatovať

porušenie procesných práv žalobcov. Vo veci bolo nariadených celkovo dvanásť pojednávaní. Prvé
pojednávanie súd prvej inštancie nariadil na 28. mája 2019, pričom prítomný žalobca 1. v úvode
pojednávania požiadal súd o jeho odročenie z dôvodu zdravotnej indispozície. Žalobkyňa 2. sa
pojednávania nezúčastnila bez ospravedlnenia. Pojednávanie odročené na 8. októbra 2019 súd odročil
na neurčito, keďže žalobca v prvom rade požiadal podaním zo dňa 7. októbra 2019 o jeho odročenie

z dôvodu pracovnej neschopnosti. Predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené
dňa 7.10.2019 s súčasne ospravedlnil neprítomnosť žalobkyne 2. rade tým že sa musí starať o
deti a rodinu. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 16. januára 2020, na ktoré sa dostavili
žalobca 1. a zástupkyňa žalobkyne 2.; uvedené pojednávanie súd odročil na 16. apríla 2020 z dôvodu,
že žalobcovia navrhli zmenu žaloby, o ktorej bolo potrebné rozhodnúť. Pojednávanie odročené na

16.apríla 2020 súd prvej inštancie zrušil upovedomením zo dňa 3. apríla 2020 z dôvodu pandémie
vírusovej respiračnej infekcie COVID – 19, vychádzajúc z usmernení krízového štábu Ministerstva
spravodlivosti SR zo dňa 10. marca 2020. Z dôvodu protipandemických opatrení boli zrušené aj
následne nariadené pojednávania v termínoch 10. septembra 2020, 14. januára 2021, 29. apríla 2021.
Žalobca 1. požiadal o odročenie následne nariadeného pojednávania na 27. mája 2021 z pracovných

dôvodov, z týchto dôvodov ospravedlnil aj neúčasť žalobkyne 2. Súd pojednávanie odročil na 25.
novembra 2021, pojednávanie bolo zrušené opäť z dôvodu aktuálnych protipandemických opatrení
spojených s vyhlásením núdzového stavu. Pojednávanie bolo opäť nariadené na 29. marca 2022.
Elektronickým podaním zo dňa 27. marca 2022 žalobcovia 1. a 2. požiadali o odročenie pojednávania
z dôvodu, že rozšírili žalobu, z tohto dôvodu súd prvej inštancie odročil pojednávanie na 14. júna

2022. Na uvedenom pojednávaní prítomná zástupkyňa žalobcov 1. a 2. navrhla pristúpenie spoločnosti
DPS Financial consulting, s. r. o., následne preto súd pojednávanie odročil na 11. októbra 2022.
Súd prvej inštancie termín pojednávania zmenil na 22. novembra 2022 z dôvodu čerpania dovolenky
zákonnou sudkyňou. Dňa 21. novembra 2022 žalobca 1. elektronickým podaním požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu choroby s tým, že nesúhlasí s konaním bez jeho prítomnosti, súčasne uviedol

že žalobkyňa 2. je s vnukom hospitalizovaná v nemocnici v Galante. Žalobca 1. súčasne súdu
doručil nečitateľnú kópiu potvrdenia o svojej dočasnej pracovnej neschopnosti, žalobkyňa 2. dôvod
neprítomnosti nepreukázala žiadnym spôsobom. Zo zápisnice z pojednávania dňa 22. novembra 2022
vyplýva, že bez ospravedlnenia sa nezúčastnila pojednávania ani splnomocnená zástupkyňa žalobkyne
v 2. rade.

13. Podľa § 183 ods. 1 C. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.

14. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo
167/2010) v žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na
odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť. Strana sporu teda musí preukázať
lekárskym potvrdením existenciu nepriaznivého zdravotného stavu. V preskúmavanej veci však žalobca

1. v súvislosti s nariadeným pojednávaním dňa 22. novembra 2022, na ktorom súd prvej inštancie
vyhlásil napadnuté rozhodnutie, nepredložil lekárske potvrdenie, z ktorého by bolo možné zistiť jeho
nepriaznivý zdravotný stav – doručené lekárske potvrdenie je úplne nečitateľné, žalobkyňa 2. svoju
neprítomnosťneospravedlnilaaninepožiadalaoodročeniepojednávania,rovnakoakojejsplnomocnenázástupkyňa. Na odročenie pojednávania nariadeného vo veci na 22. novembra 2022 preto nebol
zákonný dôvod, súd prvej inštancie nepochybil, keď na uvedenom pojednávaní vo veci rozhodol.
S poukazom na vyššie opísaný priebeh konania od podania žaloby dňa 17.08.2018, nie je možné

konštatovať, že súd prvej inštancie znemožnil žalobcom realizáciu ich procesných oprávnení, resp.
možnosť ich aktívnej účasti v spore. Žalobcovia mali možnosť uskutočniť im patriace procesné práva
najneskôr na pojednávaní dňa 22. novembra 2022 (osobne alebo prostredníctvom zvoleného zástupcu),
túto možnosť však nevyužili.

15. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami žalobcov odvolací súd ďalej konštatuje, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§
150 ods. 1 C. s. p.).

16. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva procesná povinnosť sporovej strany tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Žalobcovia teda mali tvrdiť

podstatné a rozhodujúce skutočnosti z hľadiska skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, od ktorej
odvodzovali svoj nárok. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne konštatoval, že žalobcovia
v rámci nároku na určenie neplatnosti zmluvy o spotrebnom úvere právne argumentovali ustanoveniami
§ 37 ods. 1, 2 a § 39 Občianskeho zákonníka, ich obšírne všeobecné, nekonkretizované tvrdenia však
s citovanými ustanoveniami nekorešpondovali. Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie

mal možnosť postupom podľa § 150 ods. 2 C. s. p. požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia. Odvolací
súd tu zdôrazňuje, že povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
(substancovane tvrdiť) je procesnou povinnosťou strany. Pokiaľ strana neprodukuje substancované
tvrdenia – ako je tomu v preskúmavanej veci – nie je možné k takémuto (nesubstancovanému) tvrdeniu
vykonať dokazovanie a súd tak ani nemá možnosť podľa § 150 ods. 2 C. s. p. žiadať o ďalšie skutkové

tvrdenia.Odvolacísúdtusúhlasnesosúdomprvejinštanciekonštatuje,žežalobcoviaprodukovalinajmä
množstvo všeobecných tvrdení a poukazov na rozhodnutia súdov, ktoré sú v preskúmavanej veci právne
irelevantné.

17. Zmätočné sú odvolacie námietky žalobcov, podľa ktorých súd prvej inštancie neustálil, ktoré úkony

dodávateľov sú platné a ktoré neplatné, v dôsledku čoho sa nachádzajú v stave právnej neistoty,
pričom súčasne namietli pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie v odseku
27. napadnutého rozsudku podrobne odôvodnil, že úkony žalovaných 1. a 2., určenia neplatnosti
ktorých sa žalobcovia domáhajú („výkon záložného práva“ a úkony žalovaného 2. „smerujúce k
realizácii dobrovoľnej dražby“), nie sú právnymi úkonmi v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ale len

faktickými úkonmi. Nie je teda možné domáhať sa ich neplatnosti. V zmysle § 137 písm. d) C. s. p. je
možné sa domáhať určenia právneho úkonu, ako právnej skutočnosti (za predpokladu, že to vyplýva
z osobitného predpisu). Námietka žalobcov o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1.
vyznieva zmätočne v situácii, že jeho pristúpenie do konania navrhli práve žalobcovia.

18. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietli neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako
zabezpečovacieho prostriedku, pričom poukázali na ustanovenie § 5a zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa, odvolací súd súhlasne s prvoinštančným súdom konštatuje, že ide o prípustný
zabezpečovací inštitút, pričom citované ustanovenie § 5a v čase uzatvorenia zmluvy nebolo súčasťou
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, presvedčivo v
súlade s ustanovením § 220 C. s. p. odôvodnil, pričom sa vyrovnal so všetkými pre rozhodnutie
podstatnými skutočnosťami. Neobstojí preto námietka žalobcov, že rozsudok je formalistický a nespĺňa
náležitosti podľa § 220 ods. 2, 3 C. s. p. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obsahom odvolania sú z

veľkej časti, námietky, tvrdenia, resp. rôzne výroky, ktoré nekorešpondujú s napadnutým rozhodnutím,
pre rozhodnutie odvolacieho súdu sú bez významu, preto sa nimi v dôvodoch tohoto rozhodnutia
nezaoberá.

20. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky

žalobcov sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto postupom podľa citovaného
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.21. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1. a 2. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. ( § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.). O
výške náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).