Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1421200588
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1421200588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XX, B., t.č. C. X, B., a B. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. ÚVTOS Dlhé Lúky 1, Hrnčiarovce nad
Parnou, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. septembra 2021, č.k. 38P/72/2021-43, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu otca na zníženie

výživného p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na zníženie výživného
na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX. Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú A.
B., nar. XX.XX.XXXX zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.03.2021
domáhal zníženia výživného voči maloletej A. zo sumy 80 eur na sumu rovnajúcu sa minimálnemu

výživnému. Dôvodil, že od 06.05.2019 sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, jeho zárobok je
minimálny, preto navrhol znížiť výživné spätne ku dňu nástupu do výkonu trestu. Matka s návrhom otca
na zníženie výživného nesúhlasila, zároveň sa vzájomným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo
strany otca. Poukázala na vek maloletej, ktorá navštevuje 2. stupeň základnej školy. Otec si vyživovaciu
povinnosť nikdy riadne neplnil. Bol v minulosti opakovane súdne trestaný pre neplnenie vyživovacej
povinnosti toho času už k plnoletému synovi B. B.. Opatrovník doporučil súdu návrh otca zamietnuť
ako nedôvodný. Poukázal, že maloletá ani jej matka nemôžu byť trestané za chyby otca, ktoré si

tento spôsobil sám. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravovaná rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 29.11.2017, č.k. 25P/75/2017-75, ktorým bolo manželstvo rodičov
maloletej rozvedené, na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec
zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne, keď v tom čase maloletá navštevovala
1. ročník základnej školy, matka bola zamestnaná a otec deklaroval, že nemá žiaden príjem a žije
ako bezdomovec. Maloletá A. v školskom roku 2021/2022 navštevovala 6. ročník základnej školy. Je
členkou MaXy dance club v Bratislave, kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 50 eur. Ďalej sú

s týmto spojené náklady na tanečnú obuv, kostýmy, dopravu na vystúpenie a poplatky na súťažiach,
ubytovanie počas súťaží a sústredení. Za predošlý kalendárny rok matka okrem členského uhradila
150 eur za dopravu na súťaže, prenajala sólový kostým 2 x za 40 eur, zabezpečila dvoje tanečné
topánky, každé v sume 35 eur. V júli 2021 maloletá absolvovala denný tanečný tábor v sume 120 eur.Pravidelne sa zúčastňovala individuálnych tréningov počas mesiacov máj a jún, celkovo v sume 160
eur. Otec nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený, inú vyživovaciu povinnosť nemá, od 06.05.2019 je
vo výkone trestu odňatia slobody. Matka takisto nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená, nepribudli

jej ďalšie vyživovacie povinnosti, je zamestnaná s priemerným mesačným netto príjmom cca 800 eur.
Spolu s maloletou a svojim partnerom obývajú prenajatý byt na C. D. E. B., kde za podnájom platia 515
eur mesačne. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 28 ods. 1 písm. a), § 62, § 75 ods. 1, §
76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, § 29 ods. 1 CMP. Súd prvej inštancie skonštatoval,
že dôvodom, pre ktorý otec žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť bol ten, že sa nachádza

vo výkone trestu a tak nie je v jeho možnostiach hradiť doposiaľ stanovené výživné. Skutočnosť, že sa
nachádza vo výkone trestu je nepochybná, avšak nejedná sa o okolnosť, ktorú by súd pri posudzovaní
návrhu otca zohľadnil a na jej základe znížil doposiaľ určené výživné. Je pravdou, že otec je z dôvodu
svojej momentálnej situácie vylúčený z riadneho pracovného procesu. Túto situáciu, v ktorej sa ocitol
si však spôsobil sám svojim vlastným protiprávnym konaním. Ak by súd návrhu otca vyhovel, nepriamo
by tým jeho konanie odobril, keďže by svojim rozhodnutím v zásade vytvoril stav, kedy by následkom

trestnej, resp. protispoločenskej činnosti povinného rodiča bolo zníženie jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletému dieťaťu, ktoré by tak napokon bolo tým, ktoré by táto situácia postihla najciteľnejšie.
Odhliadnuc od trestnoprávnej roviny konanie otca vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti bolo
dlhodobo nezodpovedné. Spôsob života otca vôbec nereflektoval jeho povinnosti vo vzťahu k jeho
dieťaťu. Otec nielenže nevyvíjal žiadnu snahu a nerobil žiadne kroky za účelom zmeny jeho životnej

situácie, ale plneniu svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej sa aktívne vyhýbal. Súd tak nevzhliadol
na strane otca také okolnosti, ktoré by boli relevantným podkladom pre zníženie výšky výživného voči
maloletej a to ani len čiastočne. Matka svoj vzájomný návrh na zvýšenie výživného vzala späť, preto
súd konanie o tomto návrhu zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej.
Uviedol, že má za to, že výška výživného by sa mala odvíjať a rátať z výšky zárobku, nemá na to,
aby platil 80 eur, taktiež ich v plnej výške neplatí, lebo toľko nezarobí. Poukazuje na skutočnosť, že nič
nevlastní a je bez majetku akéhokoľvek pôvodu. Navyše je od 06.05.2019 vo výkone trestu, dcéru ani
nevidel, ani nepočul, ani list nedostal, nakoľko jeho bývalá manželka dcére zakazuje s ním akýkoľvek

kontakt. Všetko sa zmení po jeho výstupe z výkonu trestu. Matka nemá právo zakazovať mu kontakt s
dcérou. Súd ho nezbavil ani práv, ani povinností voči maloletej, tak keď môže, poprosí o prehodnotenie
jeho návrhu a o zníženie výživného. Aj keď bol na slobode, matka mu bránila v styku s dcérou.

3. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. To, že je vo

výkone trestu za to si môže sám, nie ona, ani dcéra. Od otca jej chodia smiešne sumy, za ktoré dcére
nič nedokáže kúpiť, nakoľko dcéra rastie ako z vody a venuje sa tancu, ktorý hradí výlučne ona. Výška
výživného 80 eur je to minimum čo mohol dostať a o zvýšenie nežiadala, aby od neho mala pokoj. Akým
právom žiada o zníženie výživného, keď ona ešte spláca pôžičky, ktoré nadobudla kvôli nemu, počas
manželstva, lebo nikde nerobil, iba pil, fetoval, a hral automaty. Dcéra má plné právo na výživné, ktoré

jej má otec platiť. Tvrdí, že svoju dcéru ani nevidel. Maloletá nejaví žiadny záujem voči svoju otcovi,
nechce mu písať ani mu volať, ani chodiť na návštevy. Nie je pravda, že by jej to ona zakazovala. So
znížením výživného nesúhlasí.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba (§ 359, § 362 ods. 2 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného, ako aj závislý výrok o trovách konania.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne
a logicky zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považuje za
správne. Ani s prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu otca maloletej odvolací súd nenachádza dôvod,prektorýbysamaloodzáverovprvoinštančnéhosúduodchýliť,keďžeodvolateľanivodvolaníneuviedol
žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutej časti
rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vzhľadom k odvolacím námietkam otca

odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 78 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sazmeniapomery,okremvýživnéhopremaloletédieťajezmenaalebozrušenievýživnéhomožnélenna
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

8. Základom odvolacej argumentácie otca je tvrdenie, že jeho aktuálne príjmy sú nepostačujúce na
platenie výživného v sume určenej predchádzajúcim rozhodnutím, nakoľko je vo výkone trestu odňatia
slobody, teda je bez príjmu.

9.Odvolacísúd,berúcdoúvahyjednakvyššiecitovanéustanoveniazákona,akoajkritériumnajlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa, zakotvené na medzinárodnej úrovni (čl. 24 Charty základných práv
Európskej únie, čl. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa ) ako aj na národnej úrovni (čl. 5 Zákona
o rodine), po oboznámení sa s obsahom spisu musel zhodne so súdom prvej inštancie dospieť
k záveru, že skutočnosti, uvádzané otcom nepredstavujú dôvod na zníženie výživného. Treba pritom

vychádzať z porovnania pomerov rozhodujúcich pre určenie výživného skorším rozsudkom a pomerov
aktuálnych, majúc na zreteli zákonom stanovené podmienky, jedine za splnenia ktorých je možné
zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom. V zmysle § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121
CMP predstavuje teda práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,

ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom
môže byť odôvodnená buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného, resp. na strane
oprávneného, alebo objektívne, vývojom životných nákladov. K záveru o tejto zmene možno dospieť
len zistením rozhodných kritérií v čase pôvodného rozhodovania a v čase nového rozhodovania a to

v celom časovom úseku medzi nimi, ich vzájomným porovnaním a ich komplexným zhodnotením. Až na
základe takéhoto postupu si súd vytvorí záver o tom, či sú dané predpoklady pre rozhodnutie o zmene
a ak áno, v akom smere a rozsahu.

10. Ako vyplýva z obsahu spisu, výživné na maloletú A. bolo určené naposledy rozsudkom zo dňa

29.11.2017, č.k. 25P/75/2017-75, ktorým na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na
základe ktorej sa otec zaviazať prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne, keď v tom
čase maloletá bola prváčka na základnej škole, a otec deklaroval, že nemá žiaden príjem a žije ako
bezdomovec. V súčasnosti otec je vo výkone trestu odňatia slobody, kde takisto nemá žiaden príjem
a napriek tomu žiada o zníženie výživného na sumu minimálneho výživného, i keď na strane maloletej

došlo k zmene pomerov tým, že je staršia, v dôsledku čoho sa zvýšili náklady na jej výživu.

11. V prejednávanej veci ide o prípad, kedy otec maloletej si odpykáva trest odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený z dôvodu páchania trestnej činnosti. V nápravnovýchovnom zariadení, ak je otec
pracovne zaradený, dosahuje nízky zárobok, takže nemá finančné prostriedky na úhradu výživného.

Z vykonaného dokazovania treba však mať za preukázané, že pokiaľ sú v súčasnosti jeho príjmové
možnosti obmedzené, je tak z dôvodu jeho vlastného zavinenia. Navyše odvolací súd má za to, že pokiaľ
sa týka pomerov otca, u tohto nedošlo k žiadnej podstatnej zmene, nakoľko v čase poslednej úpravy otec
deklaroval, že je bez príjmu a bezdomovec, v súčasnosti je takisto bez príjmu, len bezdomovectvo sa
zmenilo na výkon trestu. Keď bol otec bez príjmu ako deklaroval pri poslednej úprave, súhlasil s výškou

výživného 80 eur. Navyše otec si výkon trestu privodil sám svojim nezodpovedným konaním a maloleté
dieťa nesmie doplácať na to, že otec páchaním trestnej činnosti prišiel o možnosť byť zamestnaný
a získať finančné prostriedky.

12. Ďalšie odvolacie argumenty otca ohľadne nestretávania sa s dcérou, odvolací súd považoval pre

rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.13.Vychádzajúc zuvedenéhopokiaľsúdprvejinštancienávrhotcaakonedôvodnýzamietol,postupoval
správne v súlade so zákonom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 od. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).