Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. december 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7Sa/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200234
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:1019200234.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom A. A. A. v právnej veci žalobcu: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

D. XXX, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Jánom Hlaváčom, advokátom, so sídlom Ružová 5, 080 01
Rožňava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 832 47
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-7-2/2019-OdSP zo dňa 29.01.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. SEĽUZ-7-2/2019-OdSP zo dňa 29.01.2019
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. SEĽUZ-7-2/2019-OdSP zo dňa 29.01.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“)
žalovaný zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. p.
VÚSZ-4540831100002-83/2018-000 z 11. októbra 2018 (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“
a „prvostupňové rozhodnutie“). Týmto prvostupňový správny orgán nepriznal žalobcovi jednorazové
odškodnenie pozostalým a zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalým podľa § 25 ods. 1 písm. d)

a e), v spojení s § 25 ods. 8 a 10 a § 27 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj ako „zákon o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov“) v súvislosti s úmrtím jeho brata, profesionálneho vojaka ozbrojených
síl Slovenskej republiky A. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX pri služobnom úraze.
2. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného najmä poukazom na
nesplnenie podmienok ustanovených v zmysle § 27 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov Smernicou Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 3/2005 o jednorazovom mimoriadnom

odškodnení, o postupe nadriadených vojakov pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a o ďalších
podrobnostiach o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania
profesionálnych vojakov a vojakov prípravnej služby (ďalej len „smernica"). V tejto súvislosti uzavrel, že
keďže matka nebohého vojaka, v dobe úmrtia jej syna (nebohého vojaka), t. j. 10.08.2008 nespĺňala
podmienky nároku na dávku úrazového zabezpečenia (podmienky podľa čl. 8 ods. 1 a 3 Smernice;
keďže v rozhodnom období pracovala) nemohlo dôjsť k prechodu tohto nároku ani na žijúceho syna a
brata nebohého vojaka, t. j. na žalobcu.

3. Žalovaný, na odvolanie žalobcu v napadnutom rozhodnutí podotkol, že k smrti profesionálneho vojaka
došlo v dôsledku služobného úrazu nespôsobeného za nebezpečných podmienok alebo za obzvlášť
nebezpečných podmienok. Preto nemožno poskytnúť zvýšené jednorazové odškodnenie.4. Tiež dodal, že v súlade so splnomocňovacím ustanovením § 27 zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov minister obrany Slovenskej republiky v smerniciach určil a upravil podrobnosti o
jednorazovom mimoriadnom odškodnení pri vzniku služobného úrazu a choroby z povolania vojakov

profesionálnej služby a vojakovi prípravnej služby za podmienok podľa § 24 zákona č. 328/2002 Z.
z., postup nadriadených vojakov a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia podľa § 81 zákona č.
328/2002 Z. z. pri evidovaní, vyšetrovaní a registrácii služobných úrazov, pri prerokúvaní a určovaní
náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad podľa § 25 zákona č. 328/2002 Z. z.
v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania. Táto smernica sa podľa žalovaného

jednoznačne vzťahuje aj na poskytovanie náhrad, o ktoré požiadal žalobca. Odvolaciu námietku
o vylúčení jej aplikácie preto považoval za neopodstatnenú.

II.
Správna žaloba, stanoviská

5. Správnou žalobou podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom
znení (ďalej aj „S.s.p.“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia.
6.Podľažalobcusazdispozitívnehoustanovenia§25ods.8zákonaosociálnomzabezpečenípolicajtov
a vojakov („V odôvodnených prípadoch, ak niet pozostalého manžela ...“) novelou č. 519/2007 Z.z.
od 1.1.2008 stalo ustanovenie kogentné, keď sa slová „v odôvodnených prípadoch ak niet“ nahradili

slovami „ak niet“ a toto ustanovenie znie: „Ak niet pozostalého manžela, ani dieťaťa poskytne sa za
podmienok a vo výške uvedenej vo odseku 7 jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomretého
policajta alebo profesionálneho vojaka“. Rovnakým spôsobom bolo novelizované ustanovenie § 25 ods.
10 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Norma nižšej právnej sily (smernica) nemôže
odporovať norme vyššej právnej sily (zákonu) a naviac, smernica z roku 2005 nemôže byť v tejto časti

nárokov na odškodnenie vykonávacím predpisom právnej normy účinnej od 01.01.2008. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že v rozhodnutiach orgánov verejnej správy vo výrokovej časti v bode 2 je poukázané
na § 25 ods. 8 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, avšak tento výrok by sa mal týkať
ustanovenia § 25 ods. 10 citovaného zákona.
7. Smernica nie je prístupná v plnom znení na internete a bola uverejnená vo Vestníku Ministerstva

obrany Slovenskej republiky v čiastke 5 dňa 10.02.2005. Z jej sprístupnenej časti je zrejmé, že táto by
sa mala zaoberať problematikou jednorazového mimoriadneho odškodnenia, čo je inštitút obsiahnutý
v pôvodnom ustanovení § 24 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov z
29.05.2002 a nie problematikou jednorazového odškodnenia pozostalých a zvýšenia jednorazového
odškodnenia pozostalých. ktoré bolo inštitútom ustanovenia § 25 ods. 7, 8, 9 pôvodného znenia

citovaného zákona. Inštitút jednorazového mimoriadneho odškodnenia pozostalým zákon o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov v znení platnom 10.8.2008 neobsahoval. Pojednával a pojednáva
o jednorazovom odškodnení pozostalým. Podľa názoru žalobcu smernica nemôže platiť na právne
pomery, vzniklé 10.08.2008, ak sa podstatným spôsobom novelizovalo ustanovenie § 25 zákona
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. V ustanovení § 27 zákona o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov upravenú právomoc ministra určiť podrobnosti k týmto dávkam nemožno zamieňať
s podmienkami, ktoré sú dané ustanovením § 25 citovaného zákona.
8. Skutočnosť, že žalobca je jediným zákonným dedičom po jeho nebohej matke E. C., ktorá zomrela
XX.XX.XXXX preukázal v konaní VÚSZ- 4540831100002 o náhrade nákladov spojených s pohrebom
jehobrataA.C.právoplatnýmiosvedčenímodedičstve10D/96/2009,Dnot196/2009notárJUDr.Tatiana

Bradáčová, Rožňava zo dňa 08.12.2009. Považuje za správne ak prvostupňový správny orgán vo
svojom rozhodnutí poukazuje na právnu normu – zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
v znení platnom od 01.03.2008 do 31.12.2008, ale nedefinuje príslušnú normu (novelu zákona), ktorá
kvalifikovala nároky na náhradu škody pozostalým po vojakovi, ktorý zahynul v dôsledku služobného
úrazu, od ktorej prvostupňový správny orgán odôvodil svoje rozhodnutie z 11.10.2018.

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.05.2019 najmä uviedol, že podmienky na vznik
nároku na poskytnutie jednorazového odškodnenia pozostalým rodičom ustanovuje čl. 8 ods. 1 a 3
smernice, pričom matka nebohého vojaka pani E. C. v rozhodnom období tieto nesplnila.
10. Na účely poskytnutia jednorazového odškodnenia pozostalých alebo poskytnutia zvýšeného
jednorazového odškodnenia pozostalých sa podľa ustanovení § 25 ods. 7, 8, 9 a 10 zákona o sociálnom

zabezpečenípolicajtovavojakovzapozostalýchpovažujúmanžel(manželka)adieťa,ktorémánárokna
sirotský výsluhový dôchodok, a ak niet pozostalého manžela ani dieťaťa, potom sú to pozostalí rodičia.
Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v § 25 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v
zmysle § 111 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nie sú predmetom dedičstva.Zároveň nakoľko matke nebohého vojaka nevznikol nárok na jednorazové odškodnenie pozostalých
rodičov (zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých rodičov), ani nemohlo dôjsť k prechodu tohto
nároku ani na jej syna, t. j. žalobcu.

11. S účinnosťou od 01.01.2008 sa zmenil a doplnil zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov, a to zákonom č. 519/2007 Z. z., ktorým okrem iného zákonodarca rozšíril kompetenciu ministra
určiť aj podrobnosti o jednorazovom odškodnení pozostalých a zvýšenom jednorazovom odškodnení
pozostalých. Je možné konštatovať, že podľa § 25 ods. 8 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov, ak niet pozostalého manžela ani dieťaťa, poskytuje sa jednorazové odškodnenie pozostalým

rodičom zomretého profesionálneho vojaka za podmienok určených ministrom vo vykonávacom
predpise vydanom podľa § 27 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, v tomto prípade
v smernici.
12. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.06.2019 reagujúc na vyjadrenie žalovaného zopakoval už
predostretú argumentáciu a nad jej rámec dodal, že oprávnenou osobou na jednorazové odškodnenie
pozostalých a zvýšenie jednorazového odškodnenia pozostalých po jeho bratovi je ich matka E. C., ktorá

XX.XX.XXXX zomrela a jediným dedičom po nej sa stal žalobca o čom predložil v správnom konaní
príslušné dôkazy.
13. Žalovaný vo vyjadrení z 03.07.2019 poukázal na rozdiel medzi náhradou primeraných nákladov
spojených s pohrebom, ktorá sa poskytuje tomu, kto tieto náklady vynaložil, t. j. aj súrodencovi a
jednorazovým odškodnením pozostalých a zvýšeným jednorazovým odškodnením pozostalých, ktoré

sa za splnenia určitých podmienok poskytuje taxatívne vymedzenému okruhu osôb, pričom ak niet
pozostalého manžela ani dieťaťa, tak pozostalým rodičom zomretého profesionálneho vojaka, teda nie
súrodencovi. Až za predpokladu, že by matka žalobcu v rozhodnom čase splnila podmienky nároku
na dávku (čo sa nestalo), prešli by nároky na sumy splatné ku dňu jej úmrtia na žalobcu, avšak len
za predpokladu, že by zomrela až po uplatnení tohto nároku a nároku na výplatu dávky, čo sa však v

predmetnej veci nestalo.
14. Na nariadenom pojednávaní dňa 18.12.2023 žalobca ako aj žalovaný zotrvali na svojich návrhoch,
pričom zrekapitulovali svoje dovtedajšie stanoviská.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

15. Podľa § 25 ods. 1 písm. d) a e) zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ak
policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z
povolania zomrel, je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho

zabezpečenia povinný v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých a zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých.

16. Podľa § 25 ods. 7 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, jednorazové odškodnenie
pozostalým patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok. Jednorazové

odškodnenie pozostalým patrí rovnakým dielom, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie
presiahnuť desaťnásobok základu podľa § 60.

17.Podľa§25ods.8zákonaosociálnomzabezpečenípolicajtovavojakov,aknietpozostaléhomanžela
ani dieťaťa, poskytuje sa za podmienok a vo výške uvedenej v odseku 7 jednorazové odškodnenie

pozostalým rodičom zomretého policajta, zomretého profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej
služby.

18. Podľa § 25 ods. 8 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení do 31.12.2007,
v odôvodnených prípadoch, ak niet pozostalého manžela ani dieťaťa, poskytuje sa za podmienok a

vo výške uvedenej v odseku 7 jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomretého policajta,
zomretého profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby.

19. Podľa § 25 ods. 9 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ak policajt alebo
profesionálny vojak následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo za

podmienok uvedených v § 24, zomrel, patrí pozostalým zvýšené jednorazové odškodnenie, a to
manželovivovýškepäťdesiatnásobkuzákladupodľa§60akaždémudieťaťu,ktorémánároknasirotský
výsluhový dôchodok, vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60, pričom úhrn takto vyplatených
súm pozostalým nesmie presiahnuť šesťdesiatnásobok základu podľa § 60.20. Podľa § 25 ods. 10 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ak niet pozostalého
manžela ani pozostalého dieťaťa, poskytuje sa za podmienok podľa odseku 9 zvýšené jednorazové

odškodnenie pozostalým rodičom zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka vo výške
dvadsaťpäťnásobku základu podľa § 60.

21. Podľa § 27 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, podrobnosti o jednorazovom
mimoriadnom odškodnení, jednorazovom odškodnení pozostalých, zvýšenom jednorazovom

odškodnení pozostalých a postup nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie
podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania určí
minister.

22. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice, po zomretom profesionálnom vojakovi sa poskytne jednorazové
odškodnenie pozostalým rodičom podľa § 25 ods. 8 zákona, ak sa v minulosti o neho starali až do

skončenia jeho prípravy na budúce povolanie a
a) sú poberateľmi dávky sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu a súčet ich dávok
nedosahuje dvojnásobok výšky sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom; ak je
len jeden pozostalý rodič, poskytne sa mu jednorazové odškodnenie, ak výška jeho dávky sociálneho
zabezpečenia nedosahuje výšku sumy životného minima podľa osobitného predpisu, alebo

b) sú poberateľmi dávky sociálnej pomoci, je im poskytovaná služba alebo sú v starostlivosti sociálneho
zariadenia podľa osobitného predpisu, alebo
c) sú poberateľmi dávky v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, alebo
d) sú úplne bezvládni alebo ťažko zdravotne postihnutí, alebo
e) sa od vzniku služobného úrazu alebo choroby z povolania po prevoze do domáceho ošetrenia

sústavne o neho starali (denná starostlivosť, pomoc pri návšteve lekára, sprevádzanie do
rehabilitačného zariadenia a pod.), alebo
f) boli na neho odkázaní výživou a nebolo možné zabezpečiť ich dávkami sociálnej pomoci a nie sú ani
poberateľmi dávky v nezamestnanosti.

23. Podľa čl. 9 ods. 1 Smernice, po zomretom profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby
sa poskytne pozostalým rodičom zvýšené jednorazové odškodnenie podľa § 25 ods. 9 zákona vo výške
dvadsaťpäťnásobku základu, ak pozostalí rodičia
a) žili v čase smrti so zomretým profesionálnym vojakom alebo vojakom prípravnej služby v spoločnej
domácnosti a

b) spĺňajú podmienky uvedené v článku 8 ods. 1 alebo 2.

24. Podľa § 111 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov ak policajt, profesionálny
vojak a vojak prípravnej služby, ktorý splnil podmienky nároku na dávku úrazového zabezpečenia a
nemocenského zabezpečenia, zomrel pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na

sumy dávky úrazového zabezpečenia a nemocenského zabezpečenia splatnej ku dňu úmrtia policajta,
profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

25. Správny súd v Košiciach preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby.

26.Správnysúdpotrebujezapotrebnéuviesť,ženároknadávkuúrazovéhozabezpečeniasaposudzuje
podľa právnych predpisov platných v čase vzniku nároku na jej priznanie v spojitosti so skutkovým
stavom, ak zákon neustanovuje inak. Takýto postup zodpovedá všeobecne platnej zásade, že vznik,
trvanie, aj zánik právnych skutočností treba posudzovať podľa právneho stavu platného v čase ich
vzniku, zániku, prípadne trvania, ak právny predpis neurčuje inak. V predmetnom prípade teda išlo

o právnu úpravu, ktorá platila v čase kedy došlo k úmrtiu brata žalobcu - vojaka, a to dňa 10.08.2008.

27. Zákonná úprava účinná v čase úmrtia nebohého vojaka jasne a zrozumiteľne poukazovala na
zákonné ustanovenia § 25 ods. 1 písm. d), e), ods. 8, ods. 10 zákona o sociálnom zabezpečení policajtova vojakov, ktorý pojednáva o tom, že v rozsahu v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu
zodpovedá je povinný poskytnúť odškodnenie pozostalých, alebo zvýšenie jednorazového odškodnenia
pozostalých. Na odškodnenie pozostalých má nárok manžel, dieťa, alebo ak takýchto niet, nárok pripadá

rodičom pozostalého (a od nebohého rodiča odvodzuje svoj nárok žalobca).

28. Orgány verejnej správy zhodne tvrdia, že pre posúdenie právneho nároku je potrebné splniť
podmienky podľa Smernice, na vydanie ktorej splnomocňuje ustanovenie § 27 zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov. Na tomto mieste správny súd poukazuje na znenie tohto ustanovenia,

podľa ktorého je minister splnomocnený len na určenie podrobností o ... jednorazovom odškodnení
pozostalých, určenie postupu nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a určenie ďalších
podrobností o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania. Obsah
tohto ustanovenia znamená, že minister nemôže určiť nové podmienky pre priznanie nároku, ale môže
len podrobnejšie upraviť zákonom upravené a existujúce podmienky, určiť postup pri prerokúvaní a
určovaní náhrady škody a ďalšie podrobností o poskytovaní náhrad.

29. V tejto súvislosti bola ešte v roku 2005 vydaná Smernica, ktorá okrem iného špecifikuje podmienky
pre priznanie jednorazového odškodnenia pozostalých a zvýšenia odškodnenia pozostalých, a to nad
rámec podmienok ustanovených zákonom o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

30. Uvedené súvisí so skutočnosťou, že predmetná smernica bola prijatá ešte pred účinnosťou novely
zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (zákon č. 519/2007 Z.z.), kedy podľa § 25
ods. 8 bola pre priznanie nároku na jednorazové odškodnenie ustanovená podmienka odôvodnenosti
(„V odôvodnených prípadoch, ak niet pozostalého manžela ...“). Za daného stavu tak zákon dával
priestor na správnu úvahu žalovanému (prvostupňovému správnemu orgánu) na posúdenie, či tá ktorá

žiadosť o priznanie odškodnenia spadá do množiny odôvodnených prípadov. Tu bol podľa správneho
súdu daný priestor na konkretizáciu podmienok na rezortnej úrovni, ktoré by zabezpečili jednotný
výklad tohto ustanovenia. Vyššie zmienenou novelou však došlo k spomínanému vypusteniu podmienky
odôvodnenosti. Preto za právneho stavu účinného pre prejednávanú právnu vec je stanovenie
ďalších podmienok smernicou (ktorá je iba interným aktom ministerstva publikovaným vo vestníku)

a požadovanie ich splnenia neprípustné.

31. Z uvedených dôvodov musel súd konštatovať, že nakoľko zákon o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov v účinnom znení (jeho § 27 a tiež 25 ods. 8) v žiadnom zo svojich ustanovení nesplnomocnil
žalovaného na pridanie ďalších podmienok pre priznanie nároku na jednorazové odškodnenie, chýba

Smernici zákonná opora a to minimálne v tom rozsahu, v akom táto ustanovuje ďalšie podmienky pre
priznanie nároku na jednorazové odškodnenie nad rámec uvedeného zákona. Súd je toho názoru, že
pokiaľ žalovaný mal v úmysle vyššie zmieneným spôsobom vykonať zákon o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov v časti týkajúcej sa priznávania jednorazového odškodnenia, bolo v súlade s čl.
1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR potrebné a žiaduce, aby ho k vydaniu takéhoto normatívneho

správneho aktu zákon splnomocnil a vytvoril mu tak zákonný rámec (tento však podľa názoru súdu stratil
vplyvomzákonač.519/2007Z.z.)prepodzákonnúreguláciu.Súdzastávanázor,žepodrobnejšiaúprava
podmienok pre priznanie nároku na jednorazové odškodnenie si nevyhnutne vyžadovala podrobnejšiu
úpravu rámcovej zákonnej úpravy podzákonným predpisom. To však nič nemení na požiadavke, aby sa
tak stalo na základe zákona a v jeho medziach. Súd je toho názoru, že nakoľko žalovaný posudzoval

uplatnenýnárokpodľapodmienokuvedenýchvSmernici,posúdilztohtohľadiskavecpoprávnejstránke
nesprávne.

32. Vyššie uvedené závery rovnako dopadajú aj na posúdenie nároku na zvýšené jednorazové
odškodnenie pozostalým, ktoré nebolo žalobcovi priznané tiež s odkazom na nesplnenie podmienok

podľa čl. 8 Smernice. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že uvedená dávka sa neposkytuje súbežne
s jednorazovým odškodnením pozostalých, ktoré poskytnuté nebolo. Tiež z napadnutého rozhodnutia
vyplynulo, že jednou z podmienok pre jej priznanie je tá skutočnosť, že k poškodeniu zdravia alebo smrti
profesionálneho vojaka došlo v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok
alebo za obzvlášť nebezpečných podmienok, avšak záver o prípadnom nesplnení tejto podmienky

v rozhodnutí chýba (v prvostupňovom rozhodnutí rovnako).

33. Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu žalovaného, týkajúcu sa prechodu nároku na odškodnenie,
touto žalovaný neodôvodnil napadnuté rozhodnutie (rovnako tak ani prvostupňový správny orgánprvostupňové rozhodnutie). V tejto súvislosti jedine uviedol, že nakoľko matka žalobcu nesplnila vyššie
zmienené podmienky nároku na jednorazové odškodnenie podľa Smernice, nemohol nárok prejsť aj
na žalobcu. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vyjadrením správneho orgánu k správnej žalobe

nemožno dopĺňať dôvody napadnutého rozhodnutia.

34. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie, ktoré mu
predchádzalo zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) S.s.p.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že celkom úspešnému
žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške
náhrady trov konania správny súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto
rozsudku vydá súdny úradník (§ 171 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od

doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.