Rozsudok – Volebné veci ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/114/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200769
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200769.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša,
PhD. v právnej veci žalobcu: ASSESSOR o.z., so sídlom Holländerova 12605/19, 080 01 Prešov, IČO:
42036909, právne zastúpená advokátom: JUDr. Jozef Karabaš, so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102189432/2019 zo dňa 18. septembra
2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1 S 79/2019-72 zo
dňa 2. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia január až december 2015, o ktorej vyhotovil protokol
č. 100234745/2019 zo dňa 18. januára 2019.
2. Na základe výsledkov vykonanej daňovej kontroly a výsledkov vyrubovacieho konania správca dane
rozhodnutím č. 101095861/2019 zo dňa 10. mája 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil

žalobcovi rozdiel dane v sume 3 155,- € za zdaňovacie obdobie august 2015. Správca dane neuznal
žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa XADRAK, s.r.o. vystavených na
základe zmluvy zo dňa 30. decembra 2013 za triedenie odpadu (vytriedené vrecia big bag).
3. Žalovaný rozhodnutím č. 102189432/2019 zo dňa 18. septembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
4. Správca dane zistil, že v rámci predmetného obchodu bol žalobca súčasťou obchodného reťazca
SER - MAR s.r.o. - MARFI, s.r.o. - žalobca - Technické služby mesta Prešov a.s., v rámci ktorého bola

dodávaná služba triedenia odpadu - plnenie vytriedeného odpadu do big bagov. Pre účely daňovej
kontroly správca dane nahliadol do spisov daňových subjektov MARFI, s.r.o. (daňová kontrola DPH za
zdaňovacie obdobia I. - IV. štvrťrok 2015, I. - III. štvrťrok 2016), XADRAK, s.r.o. (daňová kontrola DPH za
zdaňovacie obdobia január až december 2015), ASSESSOR o.z. (daňová kontrola DPH za zdaňovacie
obdobia január až december 2016).
5.Vsúvislostisinýmdaňovýmkonanímvykonalsprávcadaneústnepojednávanieskonateľomžalobcu-
JozefomUrdom,ktorýsavyjadril,žezažalobcukonálenon,nikomuneudelilplnúmoc apotvrdildodanie

služieb - separáciu/triedenie odpadu na zberných dvoroch do big bagov pre Technické služby mesta
Prešov a.s. Práce mali vykonávať pracovníci uvedení v prílohách odberateľských faktúr pre Technické
služby mesta Prešov a.s. Nevedel uviesť, komu títo zamestnanci patrili, avšak služby si objednal
subdodávateľsky u spoločnosti XADRAK, s.r.o. Žalobca nemal žiadnych zamestnancov. Evidenciuzamestnancov viedol pán Z. O. (išlo o dochádzkové listy potvrdené odberateľom), na zamestnancov
dohliadal pán O., ale niekedy aj svedok, konateľ žalobcu. Konateľ žalobcu uviedol, že spoločnosť
XADRAK, s.r.o. sa nepreukázala žiadnymi povoleniami či licenciou na vykonávanie zmluvnej činnosti,

keďže takéto podľa jeho názoru, napriek zmluvnej požiadavke, nie sú potrebné. Nevedel predložil ani
dôkaz o absolvovaní školení BOZP zamestnancami vykonávajúcimi práce, i keď to mal podľa zmluvy
skúmať. O tieto školenia sa bližšie nezaujímal.
6. Správca dane zistil, že medzi žalobcom a spoločnosťou XADRAK, s.r.o. bola uzatvorená zmluva
ako podklad pre dodanie triedenia odpadu do vriec big bag. Podkladom pre vystavenie faktúry mal byť

preberací protokol potvrdený žalobcom, v ktorom bude uvedený počet pracovníkov a počet big bagov
za každý deň vykonávania prác v konkrétnom mesiaci.
7. Na základe dožiadania Daňového úradu Bratislava sa nepodarilo preveriť spoločnosť XADRAK, s.r.o.
Po opakovaných pokusoch sa správcovi dane podarilo vypočuť konateľa predmetnej spoločnosti - pána
Rastislava Kardoheliho. Uviedol, že v roku 2015 bol oprávnený konať za dodávateľskú spoločnosť
len on. Spoločnosť vykonávala stavebnú činnosť a triedenie odpadu do big bagov. Stavebnú činnosť

vykonávala aj vlastnými zamestnancami aj v subdodávkach - dodávateľmi boli spoločnosti MAFRI
s.r.o. a EuroAWK s.r.o. Odberateľmi boli najmä UNIZDRAV s.r.o., ASSESSOR, o.z. či ASSESS s.r.o.
Spoločnosť mala 8 - 9 zamestnancov na zmluvu a nejakých dohodárov. Potvrdil vystavenie faktúr pre
žalobkyňu s tým, že tejto poskytoval službu - triedenie odpadu - plnenie big bagov. Tieto práce pre
spoločnosť XADRAK, s.r.o. zabezpečovala spoločnosť MARFI s.r.o. Za subdodávateľa komunikoval s

konateľom spoločnosti MARFI s.r.o. - pánom Rácom a za odberateľa s konateľom žalobcu. Nevedel
uviesťmenázamestnancov,ktorívykonávalisamotnéslužby,anito,ktoviedolichdochádzkučidohliadal
na výkon práce či zabezpečenie pracovných potrieb. Faktúry vystavil na základe osobných stretnutí,
mailovej a telefonickej komunikácie. Nevedel sa vyjadriť ani k odmeňovaniu pracovníkov, keďže títo
neboli zamestnanci spoločnosti XADRAK, s.r.o.

8. Z výsledkov daňovej kontroly u spoločnosti XADRAK, s.r.o. správca dane zistil, že v daňovom konaní
nebolo preukázané, že práce - plnenie big bagov boli vykonané spoločnosťou MARFI, s.r.o., ktorá na
túto činnosť nemala materiálne a personálne podmienky. Taktiež subdodávateľská spoločnosť SER -
MAR, s.r.o. nepreukázala, že túto činnosť pre spoločnosť MARFI, s.r.o. vykonávala. Nemala materiálne,
personálne ani technické podmienky na výkon predmetnej činnosti a ani neuviedla ďalších dodávateľov.

9. Zo zistení správcu dane tiež vyplýva, že spoločnosť MARFI, s.r.o. sa nenachádza na adrese
sídla, konateľ spoločnosti býva a pracuje v Rakúsku. Konateľ predmetnej spoločnosti, pán Július Rác,
uviedol na výsluchu, že spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov. K subdodávateľskej
spoločnosti SER - MAR, s.r.o. sa nechcel vyjadrovať, nevedel uviesť mená osôb, ktoré mali realizovať
služby, nevedel, kto viedol dochádzku či zabezpečoval školenia a materiálne podmienky pre týchto

zamestnancov. Nevedel ani uviesť, ako boli platení. K spoločnosti MARFI, s.r.o. sa už nechcel ďalej
vyjadrovať, mal len sprostredkovať obchod.
10. Správca dane nahliadnutím do dokumentov z daňovej kontroly spoločnosti MARFI, s.r.o. zistil, že
pán Rác v nej vypovedal v podstatnom rovnako. Uviedol, že faktúry od spoločnosti SER - MAR, s.r.o.
sa týkali triedenia odpadu vykonávaného ľuďmi spoločnosti SER - MAR, s.r.o., práce boli vykonávané v

Technických službách v Prešove, túto činnosť sprostredkovávala MARFI, s.r.o. pre spoločnosť XADRAK,
s.r.o.
11. Správca dane zistil, že vypočutý bol aj konateľ spoločnosti SER - MAR, s.r.o. pán Ondrej Šoltis, ktorý
uviedol k plneniu, že konateľom bol, ale na začiatku podpísal generálnu plnú moc pre pána F. K.. On
sám za spoločnosť SER - MAR, s.r.o. nevykonával ekonomickú činnosť, všetko robil pán K.. Spoločnosť

MARFI, s.r.o. poznal, skontaktoval ich pán K., robil potom nejakú opravu tatry a bagra, viac si nepamätá.
Vie, že zo spoločnosti MARFI, s.r.o. pár krát prišiel aj pán Július Rác a dohadovali s pánom K. aj nejaké
plnenie big bagov a triedenie odpadu. O obchodoch ho spočiatku pán K. informoval. Viac uviesť nevedel.
K faktúram uviedol, že služby boli vykonané v subdodávke, ale firmy uviesť nevedel. Uviedol tiež, že
podpis na faktúrach nie je jeho.

12. Pán F. K. uviedol pri výsluchu, že keďže nie je konateľom spoločnosti SER - MAR, s. r. o. a ani
splnomocneným zástupcom a o obchodných vzťahov predmetnej spoločnosti nemá žiadne vedomosti,
k veci sa nebude vyjadrovať a nebude vypovedať.
13. Správca dane požiadal Sociálnu poisťovňu o vyjadrenie, či spoločnosti MARFI, s.r.o., SER - MAR,
s.r.o. a ASSESSOR o. z. mali v roku 2015 zamestnancov. V odpovedi Sociálna poisťovňa uviedla, že

v roku 2015 nemali zamestnancov. Následne správca dane dožiadal Sociálnu poisťovňu o vyjadrenie,
či v roku 2015 mala zamestnancov spoločnosť ASSESS s.r.o. Vo svojej odpovedi Sociálna poisťovňa
potvrdila, že spoločnosť si plnila odvodové povinnosti a zaslala zoznam prihlásených zamestnancov.14. Z účtovných dokumentov predložených žalobcom (odberateľské faktúry pre Technické služby mesta
Prešov, a.s., ktorých prílohou bol zoznam zamestnancov s uvedením odpracovaných hodín) zistil
správca dane zoznam osôb, ktoré mali vykonávať fakturované práce. Ide pritom o osoby, ktoré boli

zamestnané na dohodu alebo trvalý pracovný pomer v spoločnosti ASSESS, s.r.o.
15. Správca dane vykonal tiež miestne zisťovanie v Technických službách mesta Prešov, a.s. za účelom
preverenia plnenia big bagov v priestoroch prevádzky. Vedúca prevádzky ukázala správcovi dane halu
s komunálnym odpadom a pracovníkmi vykonávajúcimi triedenie, k spornému obdobiu uviedla, že
triedenie mali zabezpečovať pracovníci spoločnosti ASSESSOR, o.z., s ktorým mali uzatvorenú zmluvu.

Prácu riadil majster, ktorý je zamestnancom Technických služieb mesta Prešov, a.s. Žalobca fakturoval
Technickým službám mesta Prešov, a.s. za triedenie odpadu cenu práce (počet hodín). Žiadna iná
spoločnosť v priestoroch na Jesennej 3 nevykonávala plnenie big bagov.
16. Správca dane a žalovaný na základe už uvedených zistení uzavreli, že žalobca nepreukázal
prijatie služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou XADRAK, s.r.o. Vyjadrenia konateľov
spoločností zapojených v obchodnom reťazci považovali za účelové, príliš všeobecné a nepodložené

žiadnymi dôkazmi. Spoločnosti XADRAK, s.r.o., MARFI, s.r.o. a SER - MAR, s.r.o. nemali materiálne,
personálne a ani technické podmienky pre realizáciu deklarovaných služieb. Naopak z vykonaného
dokazovania podľa názoru žalovaného vyplynulo, že správca dane preukázal vykonanie služieb
spoločnosťou ASSESS, s.r.o. Túto skutočnosť oprel o prílohy odberateľských faktúr obsahujúce zoznam
zamestnancov vykonávajúcich triedenie odpadu a vyjadrenie Sociálnej poisťovne, že ide o osoby, ktoré

boli prihlásené na povinné odvody ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. Združenie ASSESSOR,
o.z. a spoločnosť ASSESS, s.r.o. sú pritom personálne prepojené v osobe konateľa, pána Jozefa Urda.
17. K argumentácii rekapituláciou miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. žalovaný poukázal
na vyjadrenie správcu dane, že v predmetnej veci spochybnil deklarovaného dodávateľa služieb, nie
samotné uskutočnenie služieb. Samotná rekapitulácia miezd nemá pre daňové konanie relevanciu,

keďže spoločnosť ASSESS, s.r.o. nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou XADRAK, s.r.o.
Orgány finančnej správy dali tiež do pozornosti tvrdenia konateľa žalobcu, že plnenie bolo objednané
u spoločnosti XADRAK, s.r.o., neuviedol však žiadne členenie, že časť bola poskytnutá jednou a druhá
časť inou spoločnosťou. Rovnako konateľ žalobcu uviedol, že práce vykonali zamestnanci uvedení
v prílohe odberateľských faktúr, ktorí boli podľa zistení správcu dane zamestnancami spoločnosti

ASSESS, s.r.o. Naopak deklarovaní dodávatelia a subdodávatelia nemali evidovaných žiadnych
zamestnancov, nemali podmienky pre poskytnutie plnenia a ich konatelia nevedeli uviesť zamestnancov,
ktorí mali práce vykonávať.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
18. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej

len „správny súd“) a žiadal, aby správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane.
19. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je postavené na spochybnení jej subdodávateľov a
názore, že práce pre odberateľa - Technické služby mesta Prešov, a.s. boli vykonané zamestnancami
spoločnostiASSESS,s.r.o.aniespoločnosťouXADRAK,s.r.o.Tentozáverjevšakpodľanázoružalobcu

nesprávny.
20. Poukazoval pritom najmä na skutočnosť, že tak konateľ spoločnosti XADRAK, s.r.o. ako aj
spoločnosti MARFI, s.r.o. potvrdili dodanie služieb pre žalobcu ako aj vystavenie faktúr. Vedúca
prevádzky odberateľa - Technických služieb mesta Prešov, a.s. tiež potvrdila, že triedenie odpadu
vykonávali pracovníci žalobcu. Z týchto zistení podľa názoru žalobcu vyplýva, že reálnym dodávateľom

služieb pre žalobcu bola spoločnosť XADRAK, s.r.o..
21. Pokiaľ žalovaný a správca dane zakladali svoje závery na tom, že práce/služby reálne vykonali
zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o., ide o svojvoľný záver, keď príslušné orgány nezobrali do úvahy
dôkaz predložený žalobcom - rekapituláciu miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. za rok
2015. Z tohto dôkazu vyplýva, že spoločnosť ASSESS, s.r.o. a jej zamestnanci nemohli byť reálnym

dodávateľom služieb. S týmto dôkazom sa príslušné orgány náležite nevysporiadali.
22. Podľa názoru žalobcu sú pochybnosti správcu dane a žalovaného postavené len na skutočnostiach
týkajúcich sa jej subdodávateľov, teda subjektov, s ktorými neprišiel do priameho kontaktu. Toto mu preto
nemôže byť na ujmu. Osobitne vtedy, ak žalobca preukázal existenciu materiálneho plnenia.
23. Žalobca tiež zastával názor, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, keďže

žalovaný v podstatnom len odkazuje a opakuje závery správcu dane. Rovnako žalobca poukázal na
to, že správca dane vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s., v
rámci ktorého preveroval plnenia do takej miery, že namiesto miestneho zisťovania malo byť vykonanéústne pojednávanie. Na miestnom zisťovaní totiž kládol zamestnancom odberateľa otázky v rozsahu ich
výsluchu, na ktorý mal byť žalobca predvolaný.
24. Správny súd rozsudkom č. k. 1 S 79/2019 - 72 zo dňa 2. júna 2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)

zamietol správnu žalobu žalobcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd podľa § 140 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) poukázal
na rozsudok správneho súdu v konaní sp. zn. 5 S 78/2019. Podľa názoru správneho súdu ide o
totožné/obdobné veci totožných účastníkov s totožným predmetom konania (rovnaký zmluvný základ a
odberateľ), pričom rozdiel spočíva len v zdaňovacom období. Preto správny súd na rozsudok v obdobnej

veci v plnom rozsahu odkázal.
25. V rozsudku č. k. 5 S 78/2019 - 80 zo dňa 31. marca 2022 (ďalej len „odkazovaný rozsudok“) išlo o
konanie žalobcu proti žalovanému vo veci daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobia január až
jún 2016, kde sa posudzovali rozhodnutia žalovaného, ktorými neboli žalobcovi uznané odpočítania z
dodávateľských faktúr od spoločnosti XADRAK, s.r.o. v súvislosti s dodávkou služby - triedenia odpadu
a plnenia big bagov pre Technické služby mesta Prešov, a.s. Zistený obchodný reťazec bol v zložení

JK&OŠ s.r.o./W.I.S. CONTROL s.r.o. - MARFI, s.r.o. - XADRAK, s.r.o. - žalobkyňa - Technické služby
mesta Prešov, a.s.
26. Správny súd v odkazovanom rozsudku uviedol, že správca dane preverením obchodného
reťazca zistil, že žiadny z konateľov zapojených spoločností (JK&OŠ s.r.o./W.I.S. CONTROL s.r.o.
- MARFI, s.r.o. - XADRAK, s.r.o.) nevedel uviesť mená osôb, ktoré mali služby vykonať, nevedeli

bližšie informácie o poskytovaných službách, nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce uskutočnenie
zdaniteľných obchodov, v rozhodujúcom období ani nemali dostatok zamestnancov, resp. žiadnych.
Zástupcovia spoločností JK&OŠ s.r.o./W.I.S. CONTROL s.r.o nevedeli uviesť subdodávateľov svojich
spoločností a ani iné spoločnosti nedeklarovali dodanie pre týchto subdodávateľov. Správca dane
naopak, prostredníctvom prílohy odberateľských faktúr (zoznamu zamestnancov) a vyjadrenia Sociálnej

poisťovne, zistil, že práce/služby vykonali zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o., ktorá je personálne
(cez konateľa) prepojená so žalobcom. Medzi spoločnosťou ASSESS, s.r.o. a obchodným reťazcom
deklarovaným žalobcom pritom nie je žiadny zmluvný vzťah. Tento obchodný reťazec preto nemohol
viesť k dodaniu prác/služieb žalobcovi. Žalobca teda nepreukázal, že jej deklarované plnenie dodal
dodávateľ uvedený na faktúre a v tomto smere neuniesol žalobca svoje dôkazné bremeno. Predloženie

samotných faktúr bez opory v reálnom plnení podľa názoru správneho súdu nepostačuje pre priznanie
práva na odpočítanie dane.
27. Správny súd dal tiež opätovne do pozornosti, že v predmetnej veci nebola spochybnená realizácia
služby, ale to, že služba bola dodaná v reťazci deklarovaných dodávateľov.
28. Podľa názoru správneho súdu nebola dôvodná ani námietka spochybnenia vykonania miestneho

zisťovania v spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s. namiesto ústneho pojednávania. Správny
súd zastával názor, že aj zápisnica z miestneho zisťovania je postačujúcim a zákonným dôkazom pre
potreby daňovej kontroly. Tento dôkaz bol vykonaný nahliadnutím do spisov zo súvisiacich daňových
kontrol a nešlo pritom o jediný dôkaz, ale jeden z viacerých dôkazov.
29. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného považoval správny súd za postačujúce.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
30. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z
dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nedostatočne
odôvodnený podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že bude zrušené
rozhodnutie žalovaného a vec vrátená na ďalšie konanie, alternatívne požadoval zrušenie napadnutého

rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie.
31. Podľa názoru sťažovateľa neboli v predmetnej veci splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP,
keďže nešlo o totožné veci. V napadnutom rozsudku bol preskúmavaný obchodný reťazec v zložení
SER - MAR s.r.o. - MARFI, s.r.o. - XADRAK, s.r.o. - žalobca - Technické služby mesta Prešov, a.s. a v
odkazovanom rozsudku zase v zložení JK&OŠ s.r.o./W.I.S. CONTROL s.r.o.- MARFI, s.r.o. - XADRAK,

s.r.o. - žalobca - Technické služby mesta Prešov, a.s.. Inými slovami, preskúmavané obchodné reťazce
sa líšia v tom, kto je druhý subdodávateľ v danom reťazci.
32. Sťažovateľ tiež tvrdí, že konal v dobrej viere a v daňovom konaní nebola spochybnená reálna
existencia materiálneho plnenia. Pochybnosti správcu dane sa sústredia len na subdodávateľov
sťažovateľa, vo vzťahu k čomu však sťažovateľ nemôže niesť dôkazné bremeno a ani zodpovednosť.

33. Podľa názoru sťažovateľa je nesprávny právny záver správneho súdu, že plnenie big bagov
nevykonala spoločnosť XADRAK, s.r.o. v rámci subdodávateľského reťazca, ale spoločnosť ASSESS,
s.r.o. Opakovane poukazuje na skutočnosť, že konatelia zúčastnených subjektov (spoločnosti XADRAK,
s.r.o. a MARFI, s.r.o.) potvrdili dodanie prác a služieb v subdodávateľskom reťazci. Vedúca prevádzkyodberateľa - spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s. tiež potvrdila, že práce boli vykonané
zamestnancami žalobcu. Správny súd neprihliadal ani na podľa sťažovateľa zásadný dôkaz -
rekapituláciu miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. za obdobie roku 2015, ktorá preukazuje,

že spoločnosť ASSESS, s.r.o. reálne nezabezpečovala vykonanie predmetných služieb. Sťažovateľ
preto zdôrazňuje, že v daňovom konaní podľa jeho názoru bolo preukázané reálne dodanie služieb
spoločnosťou XADRAK, s.r.o.
34. Ostatne sťažovateľ namieta, že správny súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou, že
miestne zisťovanie v spoločnosti Technické služby mesta Prešov, a.s. bolo vo svojej podstate výsluchom

svedkov, ktorý sa však musí uskutočniť na ústnom pojednávaní, na ktorom mal sťažovateľ právo byť
prítomný. Správca dane a žalovaný však účelovo kamuflovali výsluch svedkov miestnym zisťovaním
bez účasti sťažovateľa.
35. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s právnymi závermi
správneho súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
36. Po predložení veci kasačnému súdu bola vec sp. zn. 5 Sfk 114/2022 pridelená do senátu 5 S

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zložení JUDr. Petra Príbelská, PhD., JUDr. Anita
Filová a JUDr. Juraj Vališ, PhD. JUDr. Anita Filová bola určená ako sudkyňa spravodajkyňa. Počas
kasačného konania nadobudol účinnosť rozvrh práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
na rok 2023 v znení opatrenia č. 5 (ďalej len „rozvrh práce“). Podľa § 27a písm. A štvrtej časti rozvrhu
práce v znení účinnom od 1. júna 2023 bola predmetná vec prerozdelená do senátu 8 S Najvyššieho

správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal a rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto
rozsudku.
IV. Posúdenie kasačného súdu
37. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.

1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
38. Úlohou kasačného súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či (i) boli v konaní pred správnym súdom
splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP, (ii) či bol správny záver správneho súdu o tom, že správca
dane relevantne spochybnil dodanie služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou XADRAK, s.r.o.

a (iii) či bola v predmetnej veci relevantná námietka sťažovateľa týkajúca obchádzania inštitútu ústneho
pojednávania miestnym zisťovaním v priestoroch odberateľa - Technických služieb mesta Prešov, a. s.
IV.A K námietke nesprávnej aplikácie § 140 SSP
39. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd

poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
40. K ustanoveniu § 140 SSP kasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 117/2020 zo dňa 25. mája 2022, bod
55):
„Sledujúc záujem na hospodárnosti súdneho konania zákonodarca v ustanovení § 140 SSP upravil

výnimku z povinnosti správneho súdu v plnom rozsahu odôvodniť svoje rozhodnutie možnosťou použiť
skrátenú formu odôvodnenia odkazom na už vydané predchádzajúce rozhodnutie správneho súdu.
Zmyslom tohto ustanovenia je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny
súd nemusel opakovať identické dôvody rozhodnutia. Oba účely odôvodnenia rozhodnutia - či už
dovnútra alebo navonok - sú už totiž naplnené predchádzajúcim rozhodnutím, ktoré má poskytovať

náležité odpovede na všetky sporné otázky, ktoré mali byť riešené aj v odkazujúcom rozhodnutí. Z
takéhoto poňatia následne vyplývajú podmienky pre uplatnenie skráteného odôvodnenia rozhodnutia
súdu podľa § 140 SSP. Ide o (i) totožnosť žalobcu a (ii) totožnosť predmetu konania. O totožnosť
(obdobnosť) predmetu konania pritom ide, ak sa obe súdne konania týkajú rovnakého právneho
problému a vo svojej podstate sa formálne líšia „iba“ spisovou značkou (mutatis mutandis rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžfk 68/2019 zo dňa 4. novembra 2020).“
41.Kasačnýsúdpoukazujúcnavyššieuvedenéúvahykonštatuje,žeskrátenúformuodôvodneniapodľa
§ 140 SSP v zásade možno použiť vtedy, ak v prípade totožného žalobcu ide o obdobné veci vo vzťahu
k svojmu predmetu a žalobným námietkam, nemusí ísť však o nevyhnutne identické súdne konania.
Odlišnosti medzi vedenými súdnymi konaniami môžu byť v zásade len technického, teda pre vec nie

významného, charakteru a odôvodnenie hlavného/odkazovaného rozsudku musí poskytovať odpovede
na všetky relevantné námietky nastolené aj v odkazujúcej veci.
42. Kasačný súd sa podrobne oboznámil s napadnutým rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou
ako aj s odkazovaným rozsudkom a jemu predchádzajúcou žalobou. V tomto smere konštatuje, žeide o veci totožných účastníkov, ktoré sa týkajú obdobného/totožného predmetu súdneho konania. V
obchod prípadoch ide o rozsudky vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného vo veci
neuznania uplatneného práva na odpočítanie dane sťažovateľom z faktúr od spoločnosti XADRAK,

s.r.o. v súvislosti s triedením odpadu. Odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí a pochybnosti
žalovaného a správcu dane sú formulované v zásade obdobne. Rovnako modus operandi obchodovania
sťažovateľa bol v oboch prípadoch zvolený obdobne. I keď obe rozhodnutia stoja na dvoch číselne
rozdielnych protokoloch, tieto oba vychádzajú z rovnakých/obdobných vykonaných dôkazov. Rovnako
správne žaloby v oboch porovnávaných prípadoch sú formulované obdobne, nastolené boli rovnaké

relevantné žalobné námietky. Odlišnosť medzi predmetnými prípadmi tak v podstatnom naozaj spočíva
len v uvedení dátumu zdaňovacieho obdobia, spisových značkách a v časti sporného obchodného
reťazca. Konkrétne v tom, že zatiaľ čo v napadnutom rozsudku je druhým zisteným, deklarovaným
subdodávateľom spoločnosť SER - MAR, s.r.o., v prípade odkazovaného rozsudku sú druhí zistení,
deklarovaní subdodávatelia spoločnosti JK&OŠ s.r.o./W.I.S. CONTROL s.r.o.
43. Pri posudzovaní tejto odlišnosti kasačný súd zdôrazňuje, že nejde o odlišnosť týkajúcu sa

priameho dodávateľa (XADRAK, s.r.o.) a ani prvého subdodávateľa (MARFI, s.r.o.), títo sú v oboch
veciach identickí. Zistenia týkajúce sa druhých subdodávateľov neboli pre predmetné veci rozhodujúce,
rozhodujúcou bola skutočnosť, že k faktúram od sťažovateľa pre Technické služby mesta Prešov, a.s. bol
priložený zoznam zamestnancov, ktorí boli prihlásení v Sociálnej poisťovni ako zamestnanci spoločnosti
ASSESS, s.r.o. V oboch prípadoch správca dane cez Sociálnu poisťovňu zistil obdobné skutočnosti,

a teda že deklarovaná dodávateľská, subdodávateľská a druhé subdodávateľské spoločnosti nemali
prihlásených žiadnych zamestnancov (prípadne vlastných zamestnancov v takom množstve), ktorí by
mohlivykonávaťdeklarovanéprácepresťažovateľa.Tiežvýpovedekonateľovazástupcovpredmetných
spoločností boli len všeobecné, nekonkrétne a bez potenciálu preukázať reálnosť deklarovaných
obchodných reťazcov. Kasačný súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani samotný sťažovateľ, či už v

podaných správnych žalobách (v oboch) alebo v kasačnej sťažnosti, neargumentuje, že by niektoré
zo zistení týkajúce sa druhých subdodávateľov boli relevantné či zle vyhodnotené. Práve naopak, s
odkazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť sťažovateľ len vo všeobecnosti namieta, že rozhodnutia
žalovaného nemôžu byť postavené na pochybnostiach týkajúcich sa subdodávateľov a tieto pochybnosti
ani nemožno zohľadňovať. Inými slovami, sám relativizuje zistenia týkajúce sa druhých subdodávateľov

v predmetných veciach.
44. Po zvážení vyššie uvedených skutočností, najmä (i) identity reťazca pri dodávateľovi a prvom
subdodávateľovi, (ii) povahy a rozsahu pochybností správcu dane a žalovaného, (iii) rozsahu žalobných
námietok a (iv) charakteru argumentácie sťažovateľa v správnej žalobe, kasačný súd zastáva názor,
že odlišnosť napadnutého a odkazovaného rozsudku v zistených obchodných reťazcov vo vzťahu

k identite druhých subdodávateľov je len nevýznamnou technickou odlišnosťou. Nejde teda o takú
zásadnú odlišnosť, ktorá by si vyžadovala osobitnú argumentáciu správneho súdu a vo vzťahu ku ktorej
by bolo možné konštatovať, že napadnutý a odkazujúci rozsudok nie sú obdobné, a teda ani dostatočne
odôvodnené.Kasačnýsúdpretouzatvára,ževpredmetnejveciboli(naprieksťažovateľomakcentovanej
odlišnosti) splnené podmienky pre aplikáciu § 140 SSP a kasačná sťažnosť je v tejto časti nedôvodná.

IV.B K pochybnostiam správcu dane a žalovaného
45. Kasačný súd konštatuje, že podstatou v predmetnej veci bolo spochybnenie skutočného dodávateľa
služieb/prác (triedenia odpadu do big bagov) pre sťažovateľa, resp. pre jej konečného odberateľa -
Technické služby mesta Prešov, a.s. Správca dane a žalovaný v podstatnom tvrdia, že skutočným
dodávateľom prác pre sťažovateľa bola personálne spriaznená spoločnosť ASSESS, s.r.o., nie

deklarovanýdodávateľXADRAK,s.r.o.Sťažovateľvsprávnejžalobeavkasačnejsťažnostispochybňuje
v zásade len tento záver a tvrdí, že skutočným dodávateľom bola spoločnosť XADRAK, s.r.o.
46. Súc viazaný vymedzením spornej právnej otázky zo strany sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že
pochybnosť správcu dane a žalovaného je postavená na tom, že zamestnanci uvedení na zozname,
ktorý bol prílohou faktúry od sťažovateľa pre spoločnosť Technické služby mesta Prešov, a. s., boli podľa

evidencie Sociálnej poisťovne vedení ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. (body 13 až 15 tohto
rozsudku). Skutočnosť, že práce mali vykonávať práve osoby uvedené na prílohe odberateľskej faktúry
potvrdil vo svojom vyjadrení aj konateľ sťažovateľa (bod 5 tohto rozsudku). Pochybnosť správcu dane
a žalovaného je posilnená tiež zistením, že spoločnosti XADRAK, s.r.o., MARFI, s.r.o. a SER - MAR,
s.r.o. nemali evidovaných žiadnych zamestnancov, ktorými by mohli deklarované práce vykonávať (bod

13 tohto rozsudku).
47. Kasačný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že takto formulovanú pochybnosť vyvrátil.
Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na vyjadrenia konateľov spoločností XADRAK, s.r.o. a MARFI, s.r.o.
kasačný súd v zhode so správcom dane a žalovaným uvádza, že tieto sú príliš všeobecné anie sú podporené účtovníctvom predmetných spoločností. I keď konatelia predmetných spoločností
potvrdzovali dodávanie deklarovaných plnení, nevedeli uviesť zamestnancov, ktorí tieto plnenia
vykonávali, v akom type pracovného pomeru (či obdobného pomeru), kto im zabezpečoval materiálne

a technické podmienky pre výkon práce či osoby, ktoré nad pracovníkmi vykonávali dohľad. Nešlo
pritom o veľké spoločnosti, pri ktorých by bola pochopiteľná delegácia pracovných úloh a zástupcovia
predmetných spoločností ani neuviedli iné osoby, ktoré by mali na zodpovednosti predmetné obchodné
vzťahy.
48. Pochybnosti správcu dane a žalovaného nebolo spôsobilé vyvrátiť ani vyjadrenie vedúcej prevádzky

Technických služieb mesta Prešov, a.s., že triedenie odpadu do big bagov vykonávali zamestnanci
sťažovateľa. Zo zistení a údajov od Sociálnej poisťovne totiž vyplýva, že osoby vykonávajúce práce
podľa prílohy odberateľskej faktúry neboli zamestnanci sťažovateľa, ale zamestnanci spoločnosti
ASSESS, s.r.o.
49. Kasačný súd dáva do pozornosti, že „daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že

daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží
správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť).
Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však
správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že

správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,
či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov
správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu
dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie
kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn.
III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie
listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení
deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods.
5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných

pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017
zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).
50. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;

rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Sžf/10/2015zodňa3.februára2016,sp.zn.
6Sžfk/7/2016zodňa27.septembra2018,sp.zn.5Sžfk/15/2018zodňa30.apríla2019ainé).Obchodné
transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou),
predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo

nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

51. V súlade s vyššie uvedeným kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane a žalovaný v daňovom
konaní vzniesli pochybnosti o splnení podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane (bod 46
tohto rozsudku), bolo dôkazným bremenom sťažovateľa tieto dôkazy vyvrátiť buď priamo predložením
relevantných dôkazov alebo návrhom vykonania ďalších dôkazov.
52. Podľa názoru kasačného súdu pochybnosti správcu dane nevyvracia ani sťažovateľom akcentovaný

dôkaz - rekapitulácia miezd zamestnancov spoločnosti ASSESS, s.r.o. za rok 2015. Kasačný súd
dáva do pozornosti, že k nezrovnalostiam ohľadne formálne deklarovaných odpracovaných hodín
zamestnancami pre spoločnosť ASSESS, s.r.o. a reálne vykonanými prácami môže dôjsť z rôznych
dôvodov, napr. z dôvodu administratívnej chyby či z dôvodu tzv. „čiernej práce“ alebo z dôvodu porušenia
pracovnoprávnych predpisov (vyplácanie mzdy „na ruku“, odpracovanie väčšieho množstva hodín,

ako je deklarované na výplatnej páske a pod.). Samotná rekapitulácia miezd spoločnosťou ASSESS,
s.r.o. preto podľa názoru kasačného súdu bez ďalšieho nedokazuje faktické množstvo vykonanej
práce a ani to, či boli práce vykonané dotknutými osobami uskutočnené pre spoločnosť ASSESS,
s.r.o. ako oficiálneho, legálneho zamestnávateľa alebo pre inú spoločnosť. Takýto dôkaz preto bezďalšieho nemá potenciál vyvrátiť pochybnosť správcu dane a žalovaného v tejto veci postavenú na
(i) zozname zamestnancov, ktorý tvorí prílohu odberateľskej faktúry, (ii) o ktorých konateľ sťažovateľa
vyhlásil, že vykonali práce, ktoré mali byť dodávané spoločnosťou XADRAK, s.r.o., (iii) pričom boli

evidovaní ako zamestnanci spoločnosti ASSESS, s.r.o. a (iv) deklarovaní dodávatelia a subdodávatelia
nemali evidovaných v Sociálnej poisťovni žiadnych zamestnancov. Rekapitulácia miezd predložená
sťažovateľom teda nie je dôkazom, ktorým by sťažovateľ uniesla svoje dôkazné bremeno a vyvrátil
relevantné pochybnosti/nezrovnalosti zistené správcom dane.
53. Kasačný súd si uvedomuje, že samotná skutočnosť, že určité osoby sú evidované ako zamestnanci

spoločnosti ASSESS, s.r.o. bez ďalšieho neznamená, že nemohli vykonávať aj ďalšie práce pre iný
subjekt, ktorý si nemusel plniť svoje zákonné povinnosti k Sociálnej poisťovni. V tomto smere by preto
nepochybne mohli byť ako dôkaz relevantné svedecké výpovede zúčastnených pracovníkov, ktorí by
najlepšie vedeli popísať, s kým mali uzatvorené dohody, pre koho vykonávali práce, kto im zabezpečoval
materiálnepodmienky(ochrannéainépracovnéprostriedky),prípadevýpoveďosobyvykonávajúcejnad
nimi dohľad. Takýto dôkaz však sťažovateľ na obhajobu ňou uplatneného nároku nenavrhol vykonať. Nie

je pritom úlohou administratívnych orgánov, správneho súdu a ani kasačného súdu nahrádzať procesnú
pasivitu sťažovateľa, na ktorej ležalo dôkazné bremeno - teda procesnú zodpovednosť za vysvetlenie
relevantných nezrovnalostí zistených správcom dane a žalovaným.
54. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že pochybnosti správcu dane a žalovaného nie sú postavené len
na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľov sťažovateľa. Pochybnosti správcu dane a žalovaného

sú postavené na zisteniach týkajúcich sa priamo vyjadrení a dôkazov predkladaných sťažovateľom -
odberateľské faktúry pre Technické služby mesta Prešov, a.s. a ich príloha (zoznam zamestnancov),
vyjadreniachkonateľasťažovateľaazisteniach,žeosoby,ktorémalivykonávaťprácesúzamestnancami
spoločnosti ASSESS, s.r.o., s ktorou sťažovateľ nemal zmluvný vzťah. V záujme objektívneho
zistenia skutkového stavu správca dane rozšíril svoje zisťovanie aj na dodávateľov a subdodávateľov

sťažovateľa, v snahe obnoviť hodnovernosť jeho tvrdení. Avšak žiadne zo zistení týkajúce sa jeho
dodávateľa (spoločnosti XADRAK, s.r.o.) a jeho subdodávateľov (spoločnosti MARFI, s.r.o. a SER -
MAR, s.r.o.) nemalo potenciál vyvrátiť správcom dane zadefinované pochybnosti, skôr tieto pochybnosti
posilnili (body 46 až 48 tohto rozsudku).
55. Aj v tejto časti bola preto kasačná sťažnosť sťažovateľa nedôvodná.

IV.C K relevancii námietky týkajúcej sa obchádzania inštitútu ústneho pojednávania miestnym
zisťovaním
56. Ostatnou námietkou sťažovateľa bolo, že správca dane vykonaním miestneho zisťovania v
priestoroch odberateľa Technických služieb mesta Prešov, a. s. a kladením otázok prítomným
zamestnankyniam obchádzal inštitút ústneho pojednávania a neprizval naň sťažovateľa.

57. Sťažovateľ v tejto časti namieta procesné pochybenie. Reflektujúc zmysel a význam procesných
pravidiel je na mieste zdôrazniť, že procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť
dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť.
Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych
nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre

účastníkakonania(rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sž98-102/02zodňa17.
decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované
ako R 103/2011 a iné).
58. Kasačný súd dáva v súvislosti s nastolenou námietkou do pozornosti, že správca dane a žalovaný
nespochybnili reálnosť vykonaných služieb/prác pre Technické služby mesta Prešov, a.s. Pochybnosti

správcu dane a žalovaného sa v predmetnej veci vôbec netýkali Technických služieb mesta Prešov, a.s.
a v podstatnom neboli postavené ani na zisteniach správcu dane zo sporného miestneho zisťovania.
Pochybnosti správcu dane v predmetnej veci boli založené na skutočnostiach zistených z podkladov
priamo od sťažovateľa a na zisteniach týkajúcich sa evidencie konkrétnych zamestnancov (bod 46 tohto
rozsudku).

59. Zohľadňujúc už uvedené východiská týkajúce sa procesných nedostatkov, bez záveru o tom, či
spochybnené miestne zisťovanie bolo alebo nebolo zákonným dôkazom, kasačný súd konštatuje, že
nejde o rozhodujúci dôkaz v predmetnom konaní. Aj po jeho vylúčení by naďalej v plnom rozsahu
obstáli závery správcu dane a žalovaného, ako aj podstatné skutkové zistenia, na ktorých sú ich závery
postavené (týmto zisteniam sa kasačný súd venoval bližšie v časti IV.B tohto rozsudku). Podľa názoru

kasačného súdu preto nejde o takú vadu, ktorá by mala negatívny dopad na právnu situáciu sťažovateľa
a mohla by mu, v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia, priniesť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Kasačný súd preto aj v tejto časti považoval kasačnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú.
V. Záver60. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho
posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

61. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,
keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
62. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.