Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6Sa/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201878
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1017201878.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci

žalobkyne: A. B., narodená XX. XXXX XXXX, bytom C. XXXX/X, A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,
so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 27. septembra 2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím z 18. novembra 2016 č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)

žalovaná priznala žalobkyni podľa ustanovení § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) invalidný dôchodok od 24. apríla 2015 v sume 229,60 eur mesačne.
Zároveň jej bol týmto rozhodnutím invalidný dôchodok podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšený od
1. januára 2016 na sumu 230,60 eur mesačne.
2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaná konštatovala, že žalobkyňa bola uznaná
invalidnou z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou, vychádzajúc z posúdenia posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ktorého

výsledok je zachytený v Lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite z 24. októbra 2016, ktorý
je súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa ako poistenec vo veku nad 45 rokov
získala najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia vyžadovaného podľa § 72 ods. 1 písm. g)
zákona č. 461/2003 Z. z., keďže pred 24. aprílom 2015 (t. j. pred vznikom invalidity) získala 14713 dní
obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 40 rokov a 113 dní. V zmysle uvedeného preto ku
24. aprílu 2015 splnila všetky podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z..

3. Sumu invalidného dôchodku 226,90 eur mesačne žalovaná určila postupom podľa § 73 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,7798), obdobia dôchodkového
postenia (45,3754), aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,6865) a percentuálneho poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (60 %). Sumu následne zvýšila podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.
o 2,70 eur, na 229,60 eur mesačne a od 1. januára 2016 o 1,- eur na sumu 230,60 eur mesačne.
V súvislosti s uvedeným ďalej konštatovala, že posudkový lekár vychádzal zo skutočností preukázaných
počas konania o priznanie invalidného dôchodku, pričom ak by v budúcnosti došlo ku zhoršeniu

zdravotného stavu žalobkyne, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, môže opätovne požiadať o posúdenie invalidity.
4. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej, že v priebehu konania o invalidnom dôchodku sa jej zdravotný
stav zhoršil a nesúhlasí s určenou mierou percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovúčinnosť, vydal generálny riaditeľ žalovanej dňa 27. septembra 2017 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie žalovanej
potvrdil.

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po podanom odvolaní bol zdravotný stav žalobkyne opätovne
posúdený posudkovým lekárom dňa 27. januára 2017, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom
posudku. Pri zdravotnom posúdení boli opätovne zohľadnené lekárske nálezy: prepúšťacia správa
z hospitalizácie UNB, neurologická klinika LF UK a UNB od 24. apríla 2015 do 4. mája 2015, prepúšťacia
správa z hospitalizácie na oddelení dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice od 16. augusta 2016 do

6. septembra 2016, endokrinologické vyšetrenie – Univerzitná NsP Milosrdní bratia Bratislava zo dňa
1. decembra 2014, zo dňa 12. januára 2016, lekárska správa z Bratislavského rádiodiagnostického
centra zo dňa 16. marca 2015, neurologické vyšetrenie z neurologickej ambulancie Pezinok zo dňa 25.
januára 2016, neurologické vyšetrenie z neurologickej ambulancie Pezinok zo dňa 25. januára 2016,
neurologické vyšetrenie z neurologickej ambulancie – Pinelova nemocnica Pezinok zo dňa 9. júna
2016; ako aj novo predložené (po vydaní prvostupňového rozhodnutia) lekárske nálezy: prepúšťacia

správa z hospitalizácie z oddelenia dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice od 6. februára 2017 do 27.
februára 2017. Posudkový lekár sociálneho poistenia ku dňu 28. februáru 2017 zároveň vykonal vlastné
vyšetrenie zdravotného stavu žalobkyne so záverom, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobkyne je aj naďalej 60 % so vznikom od 24. apríla 2015.
6. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie chrbtice, na ktoré bola posudkovým

lekárom sociálneho poistenia určená horná hranica miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 50 % z percentuálneho rozpätia 40 % až 50 % pre túto položku. Za iné zdravotné
postihnutia (lumboischiadický syndróm, poškodenie spoločného ihlicového nervu, hypofunkcia štítnej
žľazy, ischemická choroba srdca, artróza bedrového kĺbu, varixy predkolení) sa zvýšila percentuálna
mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťoďalších10%.Popodrobnompreskúmanícelej

posudkovej dokumentácie, novopredloženej lekárskej správy ako i po vlastnom vyšetrení žalobkyne
posudkový lekár konštatoval, že posúdenie zdravotného stavu na účely invalidity bolo mimoriadne
priaznivé.
7. Následne podobne rozobral výpočet sumy invalidného dôchodku, ktorý je zhodný s výpočtom
obsiahnutým v prvostupňovom rozhodnutí.

II. Správna žaloba
8. Voči napadnutému rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej podala žalobkyňa správnu žalobu,
namietajúc nedostatočné zistenie skutkového stavu, pretože odo dňa podania odvolania voči
prvostupňovému rozhodnutiu do vydania napadnutého rozhodnutia prešlo sedem mesiacov, pričom
generálny riaditeľ (a ani posudkový lekár) vôbec nereflektoval na jej neustále zhoršujúci sa zdravotný

stav. Na preukázanie uvedeného pritom doložila prepúšťacie správy z ÚNB, z oddelenia dlhodobo
chorých – Vitalita n. o. Lehnice kde bola hospitalizovaná od 16. augusta 2016 do 6. septembra 2016
a od 6. februára 2017 do 27. februára 2017, resp. rôzne iné lekárske správy. Posudkový lekár pritom
poslednúprepúšťaciusprávuvôbecnebralnazreteľaanito,žesaprávevrátilaznemocnice,zčohobola
žalobkyňa konsternovaná. S diagnózami, ktorými žalobkyňa trpí, ju nik nechce zamestnať, zdravotne sa

necíti dobre a toho času bola opätovne hospitalizovaná na oddelení dlhodobo chorých – Vitalita n. o.
Lehnice od 13 októbra 2017 do 3. novembra 2017.
III. Vyjadrenie žalovanej
9. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá úvodom konštatovala, že námietky
žalobkyne sú v zásade totožné s tými, ktoré uplatnila v podanom odvolaní voči prvostupňovému

rozhodnutiu a s ktorými sa generálny riaditeľ žalovanej vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
10. Nad rámec uvedeného dodala, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou na základe posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia z 24. októbra 2016, ktorý bol zároveň podkladom
prvostupňového rozhodnutia žalovanej. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
posudkovým lekárom určená na 60 % od 24. apríla 2015. Na základe podaného odvolania bol

zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom dňa 27. januára 2017 a 28 januára
2017 so zhodným posudkovým záverom. Na zreteľ boli pritom vzaté aj nové skutočnosti vyplývajúce
z prepúšťacej správy z oddelenia dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice, kde bola preliečená od
6. februára 2017 do 27. februára 2017. Lekárska správa pritom dokumentuje už známe a posudkovo
zohľadnené ochorenia. Žalobkyňa nepreukázala žiadne nové skutočnosti, že jej zdravotné postihnutie

zodpovedávyššejmierepoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.Subjektívnepocityžalobkyne
o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie sú rozhodujúce, pretože žalovaná
vychádza z lekárskych posudkov, pričom v záveroch oboch lekárskych posudkov, ktoré boli vyhotovené,
nie sú rozpory o stanovenej miere poklesu vykonávať zárobkovú činnosť.11. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že od 13. októbra 2017 do 3. novembra 2017 bola opätovne
hospitalizovaná na oddelení dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice (t. j. po vydaní napadnutého
rozhodnutia), o čom predložila prepúšťaciu správu, táto nemohla byť zohľadnená, avšak žalobkyňa

má možnosť podať novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku, o ktorom žalované rozhodne
samostatným rozhodnutím
12. Napriek výzve krajského súdu žalobkyňa svoje právo na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej nevyužila.
IV. Relevantná právna úprava
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 135 ods. 2 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.

Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) konania začaté a
neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa§71ods.1zákonač.461/2003Z.z.,poistenecjeinvalidný,akpredlhodobonepriaznivýzdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
13. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým sa

zriadili správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.
1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych
súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna
2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave

na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd
v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.14. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde
v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 6Sa/91/2017. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto
veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom

pridelenásamosudcovidooddelenia16Sa,ktorýonejkonalarozhodolpodpôvodnouspisovouznačkou
s predponou BA-6Sa/91/2017.
15. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o
správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými
bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho

riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa
s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 13. novembra 2023, nakoľko
boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku
bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
webovom sídle správneho súdu

16. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej
vo veci priznaného invalidného dôchodku v sume 229,60 eur, keďže žalobkyňa bola uznaná invalidnou
s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Spornou otázkou, ktorú nastolila žalobkyňa, je skutočná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, pretože podľa jej názoru má jej ochorenie neustále zhoršujúci sa charakter a pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť by mal byť určený vo vyššej miere a že posudkový lekár sociálneho
poistenia resp. žalovaná nedostatočne vyhodnotili skutkový stav v podobe jej zdravotného stavu,
keď neprihliadli na novopredloženú zdravotnú dokumentáciu – prepúšťacie správy z hospitalizácií na
oddelení dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice od 6. februára 2017 do 27. februára 2017 a od 13.
októbra 2017 do 3. novembra 2017.

17. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou dňa 24. októbra 2016 požiadala žalobkyňa
o priznanie invalidného dôchodku, v nadväznosti na čo bol jej zdravotný stav posúdený dňa 24 októbra
2016 posudkovým lekárom, ktorý k uvedenému dňu vyhotovil odborný posudok o invalidite. Zo záverov
v ňom uvedených vyplýva, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je 60
% so vznikom invalidity od 24. apríla 2015. Zohľadňujúc uvedené zistenia posudkového lekára vydala

žalovaná prvostupňové rozhodnutie, ktoré napadla žalobkyňa odvolaním.
18. Z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobkyňou bol dňa 28. februára 2017 vyhotovený nový odborný lekársky posudok s určením miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, potvrdzujúc posudkové závery uvedené
v predchádzajúcom posúdení zo dňa 24. októbra 2016 v plnom rozsahu. Z nového lekárskeho

posudku zároveň vyplýva, že žalobkyňa v deň zdravotného posúdenia predložila posudkovému lekárovi
prepúšťaciu správu z oddelenia dlhodobo chorých – Vitalita n. o. Lehnice, kde bola preliečená od
6. februára 2017 do 27. februára 2017. Z lekárskej správy vyplýva, že po poskytnutej terapii sa stav
pacientky mierne zlepšil, bolesti sa zmiernili. Posudkový lekár v tomto smere konštatoval, že predložená
prepúšťacia správa dokumentuje už známe a posudkovo zohľadnené ochorenia. Posudkový lekár

vykonal aj vlastné vypočutie a vyšetrenie žalobkyne, pričom uzavrel, že posúdenie zdravotného stavu
na účely invalidity bolo v prípade žalobkyne mimoriadne priaznivé. V závere lekárskeho posudku uviedol
pracovnú rekomandáciu, podľa ktorej môže vykonávať prácu v prostredí bez zvýšených fyzických
nárokov, t. j. prácu podľa získaného vzdelania a skúseností (v administratíve) i na skrátený úväzok. Zo
záverov uvedených v novom lekárskom posudku potom vychádzal aj generálny riaditeľ žalovanej, ktorý

prvostupňové rozhodnutie žalovanej, zohľadňujúc nové skutkové zistenia, potvrdil ako vecne správe.
19. Vychádzajúc z uvedených zistení a s prihliadnutím na argumentáciu žalobkyne správny súd dospel
k záveru, že námietky žalobkyne týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu nie sú dôvodné.
Žalobkyňa namieta viac menej jej subjektívne pocity o skutočnej miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, ktoré nemožno úplne bagatelizovať, avšak pokiaľ tie nepreukáže relevantnými

podkladmi (ktoré by sa však viazali k obdobiu pred vydaním napadnutého rozhodnutia) resp. sa
neodzrkadlia v závere posudkového lekára, ktorý posudzuje zdravotný stav poistenca na účely určenia
invalidity, nemožno vyčítať žalovanej, že výšku invalidného dôchodku určila na podklade zisteného
skutkového stavu resp. zdravotného stavu žalobkyne, o ktorom neexistovali pochybnosti. Tak prvý
lekársky posudok z 24. októbra 2016 ako aj druhý lekársky posudok z 28. februára 2017, boli čo do

záverov o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zhodné a vzájomne sa nerozporovali
ohľadom zdravotného stavu, ktorý napriek námietkam žalobkyne možno považovať za nezmenený.
20. Za dôvodnú nebolo možné vyhodnotiť ani námietku neprihliadnutia na prepustenie žalobkyne
z hospitalizácie deň pred vykonaním zdravotného posúdenia, o čom doložila prepúšťaciu správuzhospitalizácienaoddelenídlhodobochorých –Vitalitan.o.Lehniceod6.februára2017do27.februára
2017, pretože táto skutočnosť je zapracovaná do nového lekárskeho posudku a v závere zohľadnená
s konštatovaním, že preukazuje iba známe a už zohľadnené ochorenia žalobkyne. Správny súd nad

rámec uvedeného dodáva, že v prepúšťacej správe konštatoval ošetrujúci lekár mierne zlepšenie
zdravotného stavu žalobkyne, čo argumentáciu žalobkyne vyvracia.
21. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe poukazuje na novú zdravotnú dokumentáciu preukazujúcu
zhoršenie jej zdravotného stavu (opätovná hospitalizácia od 13. októbra 2017 do 3. novembra 2017),
ktorá sa však viaže k obdobiu až po vydaní napadnutého rozhodnutia, správne sú námietky žalovanej, že

túto na účely prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej nemožno
zohľadniť, pretože správny súd preskúmava rozhodnutia orgánov verejnej správy k stavu existujúcemu
v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu
verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP), čo bolo s konkretizáciou na prejednávanú
vec k 3. októbru 2017. Žalobkyňa pritom bola zo strany žalovanej poučená, že za predpokladu
preukázania zmeny jej zdravotného stavu novými skutočnosťami, má možnosť podať novú žiadosť

o zvýšenie invalidného dôchodku. Tento záver potvrdzuje aj recentná rozhodovacia prax kasačného
súdu, ktorý v rozsudku zo 16. augusta 2023 v konaní vedenom pod sp. zn. 7Ssk/144/2022 uviedol, že
„Zmyslom a podstatou správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym
právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, konkrétne, či kompetentné
orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy , že správny súd nie je
spravidla súdom „skutkovým“. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Zásadne
správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy a dokazovanie vykonáva
len nevyhnutné na preskúmavanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 SSP). Samotné

dokazovaniepredsprávnymsúdombymalobyťobmedzenénazistenie,ktorémápreukázať,čiskutkový
stav bol orgánom verejnej správny zistený dostatočne na rozhodnutie vo veci samej. Opak by znamenal
neprípustný zásah súdnej moci do moci výkonnej reprezentovanej orgánmi verejnej správy. Na túto
premisu nadväzuje aj § 135 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP v znení do 30.6.2023, podľa ktorého
na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej

správy. V tomto ohľade Správny súdny poriadok žiadnu výnimku pre sociálne veci neustanovuje.“
22. Záverom k námietke žalobkyne, že jej zdravotný stav neumožňuje pracovať aj pre diskrimináciu
vekom, správny súd uvádza, že pokiaľ si žalobkyňa nevie nájsť pre ňu vhodné pracovné miesto, to
nemôže byť kompenzované určením vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
V oboch lekárskych posudkoch jej bola v závere uvedená dostatočne široko zadefinovaná pracovná

rekomandácia pre uplatnenie sa na trhu práce.
23. S ohľadom na uvedené správny súd žalobu pre jej nedôvodnosť podľa ustanovenia § 190 SSP
zamietol.
24. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa

§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§
443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.