Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-31Cb/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121571378
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6121571378.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: CAMIONSERVICE NZ, s.r.o.,

so sídlom Komárňanská cesta 23, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 943 391, zastúpeného advokátskou
kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO:
47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 192,37 eur a náklady spojené s
uplatnením pohľadávky v sume 111,40 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške
76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou z 15. decembra 2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu 1.296,-- eur s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 9. augusta 2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej

došlo k poškodeniu motorového vozidla X. XXAXC, W.: NR-XXXIB patriaceho spoločnosti INCAR
s.r.o. ktoré bolo havarijne poistené u žalovaného. Poistený si motorové vozidlo nechal opraviť v
servise prevádzkovanom žalobcom. Náklady na opravu poisteného motorového vozidla boli vo výške
23.528,45 eur bez DPH, ktorá bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. XXXXXXXXXX. Žalovaný uznal
výdavky na opravu po odpočítaní spoluúčasti v sume 9.357,19 eur a následne vyplatil ešte sumu
887,29 eur. Za účelom posúdenia dôvodnosti postupu žalovaného si žalobca objednal u znalca Ing.
P. S. vypracovanie znaleckého posudku, v zmysle ktorého mala poisťovňa neoprávnene krátiť počet

normohodín potrebných na odstránenie poškodení poisteného motorového vozidla o 48 hodín, žalovaný
tak mal priznať cenu práce v rozsahu 203 hodín. Žalobca si tak uplatnil nárok za prácu 48 hodín (48 x
30,-- eur bez DPH) po odpočítaní 10 % spoluúčasti (144,-- eur) v celkovej sume 1.296,-- eur.
2.1 Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. 1602191277, oznámenie žalovaného o poistnom plnení z 12.
novembra 2019, oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo 6. decembra 2019, znalecký posudok
znalcaC..P.S.č.7/2020,zmluvuopostúpenípohľadávkyzo6.apríla2021uzatvorenúmedzipostupcom
VFS Financial Services Slovakia s.r.o. a postupníkom INCAR, s.r.o., zmluvu o postúpení pohľadávky z

15. novembra 2021 uzatvorenú medzi postupcom INCAR, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom, faktúru
č. 7/2020 vystavenú znalcom C.. P. S. zo 4. novembra 2020 na sumu 151,40 eur, doklad o úhrade
sumy 151,40 eur z 11. novembra 2020, faktúru č. 2020263 vystavenú právnym zástupcom žalobcu z 11.
novembra 2020 na sumu 182,40 eur a doklad o úhrade sumy 182,40 eur z 12. novembra 2020.3. Žalovaný v odpore z 5. januára 2022 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z
21. decembra 2021, sp. zn. 6Up/1467/2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3.1. Žalovaný uviedol, že sa nestotožnil s obsahom predloženého znaleckého posudku, keďže
kalkulácia, z ktorej vychádzal znalec, bola vyhotovená len na základe zápisu z obhliadky, keď ako
príklad uviedol, že pracovník Volva uvažoval s kompletným odstrojením rámu vozidla, ale z obhliadky
je zrejmé, že žalobca nedemontoval ani len nádrže, nápravy, motor a prevodovku, a teda kalkuláciu,
z ktorej vychádzal znalec, nemožno považovať za relevantnú. Zároveň žalovaný namietol, že žalobca

nemá nárok na zaplatenie úroku z omeškania s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 28. septembra 2017, sp. zn. III.
ÚS 596/2017.

4. Žalobca v replike z 21. januára 2022 uviedol, že nepostačuje, aby žalovaný spochybňoval znalecký
posudok bez toho, aby tieto pochybnosti podoprel odborným vyjadrením alebo iným znaleckým

posudkom. K námietke žalovaného týkajúcej sa úrokov z omeškania argumentoval tým, že súd
pravdepodobne chybne a neprípustne aplikoval ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP na § 797 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Následne však žalobca argumentoval rozhodnutiami, ktoré sa týkajú výkladu
ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o PZP.
4.1. K replike žalobca pripojil kalkuláciu na opravu vozidla a rozpis prác.

5. Žalovaný v duplike zo 14. februára 2022 zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odpore a uviedol,
že oslovil znalca na vypracovanie súkromného znaleckého posudku. Následne podaním z 26. apríla
2022 oznámil žalovaný, že si nechal vypracovať u znalca C.. Z. L. znalecký posudok č. 5/2022, a na
podklade záverov ktorého doplatil za pôvodne neuznaných 13,7 hodín práce celkom sumu 369,90 eur. S

predmetnýmpodanímpredložilžalovanýsúduznaleckýposudokč.5/2022znalcaIng.ĽubomíraJarouša
a oznámenie o poistnom plnení z 25. apríla 2022.

6. Rozsudkom z 23. februára 2023, č. k. 31Cb/5/2022-223 Okresný súd Bratislava I žalobe vo výroku
I. konanie v časti o zaplatenie 369,90 eur zastavil, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 926,10 eur a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške
40,-- eur, výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom IV. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania vo výške 76 %.
6.1. Na základe odvolaní žalobcu a L.. V. U. Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. septembra 2023,
č. k. 3Cob/91/2023-299 vo výroku I. odvolanie Baltazára Mucsku odmietol a vo výroku II. rozsudok

Okresného súdu Bratislava I z 23. februára 2023, č. k. 31Cb/5/2022-223 v napadnutých výrokoch III. a
IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.Súdprvejinštancievpokračujúcomkonanívsporerozhodolbeznariadeniapojednávaniaspoukazom
na znenie ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p., keďže hodnota sporu neprevyšovala sumu 2.000,--

eur a išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia. Zároveň súd pri posúdení, či sú splnené
podmienky pre rozhodnutie v spore bez nariadenia pojednávania, prihliadol aj na zásadu hospodárnosti
konania, a to aby sa v spore - v ktorom ide o zaplatenie bagateľnej sumy - zbytočne navyšovali stranám
sporu trovy konania, keďže účelom súdneho konania nemá byť generovanie trov konania. Oznámenie
o termíne verejného vyhlásenia rozsudku na 21. novembra 2023 o 11:00 hod. zverejnil súd na úradnej

tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 13. novembra 2023.

8. Z predložených listinných dôkazov dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:
8.1. Poistený (spoločnosť INCAR s.r.o.) mal uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným. Predmetom
poistenia bolo motorové vozidlo X. XXAXC, W.: NR-XXXIB, na ktorom došlo k dňa 9. augusta 2019 k

poistnej udalosti v podobe poškodenia motorového vozidla. Vzniknuté poškodenie si nechal poškodený
opraviť v autoservise žalobcu. V danom prípade došlo boli autoservisom fakturované náklady na opravu
vo výške 23.528,45 eur bez DPH. Žalovaný neposkytol poistenému poistné plnenie v plnej uplatnenej
výške (t. j. po odpočítaní dohodnutej 10 % spoluúčasti), ale v zmysle oznámenia o poistnom plnení z
12. novembra 2019 určil poistné plnenie v sume 16.605,52 eur (po zohľadnení poskytnutého preddavku

v sume 7.248,33 eur), keď žalovaný neuznal neprimerane účtovaný materiál v sume 985,87 eur a
neprimerane účtovanú prácu v sume 4.092,-- eur. Vo vzťahu k práci priznal žalovaný plnenie za opravu
kabíny v rozsahu 52,50 hodín, za rovnanie rámu v rozsahu 40 hodín a za výmenu poškodených častí
vozidla a za prestrojenie kabíny v rozsahu 62,50 eur. Následne v zmysle oznámenia o poistnom plnenízo 6. decembra 2019 žalovaný poskytol doplatok za materiál na základe doložených nadobúdacích
dokladov v sume 887,29 eur.
8.2. V zmysle záverov znalca C.. P. S. vyslovených v jeho znaleckom posudku č. 7/2020 vypracovanom

na základe objednávky advokátskej kancelárie R. & E. G. firm s.r.o. bol potrebný počet normohodín
na opravu poškodeného motorového vozidla pri dodržaní technológie predpísanej výrobcom bol 203,
t. j. o 48 normohodín viac, ako bolo pri výpočte poistného plnenia priznaných žalovaným. Znalec pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov od autorizovaného servisu pre vozidlá značky
VOLVO v Prešove.

8.3. V zmysle záverov znalca C.. Z. L. vyslovených v jeho znaleckom posudku č. 5/2022 vypracovanom
nazákladeobjednávkyžalovanéhobolpotrebnýpočetnormohodínnaopravupoškodenéhomotorového
vozidla 168,7. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov od autorizovaného
servisu pre vozidlá značky X. v Nových Zámkoch. Na podklade predmetného znaleckého posudku
žalovaný v zmysle oznámenia o poistnom plnení doplatil poistenému sumu 369,90 eur.
8.4. Z odborných vyjadrení č. 5/2022 a č. 7/2022 vypracovaných znalcom C.. P. S. vyplýva, že znalec C..

Z. L. v znaleckom posudku č. 5/2022 nezohľadnil všetky vykonávané práce na poškodenom motorovom
vozidle, hoci tieto poškodenia boli riadne deklarované technikom spoločnosti SLOVEXPERTA v zápise z
doobhliadky, čo znamená, že kalkulácia z ktorej znalec C.. Z. L. vychádzal, nebola správna, pričom sám
znalec deklaroval, že nevedel, či je kalkulácia kompletná. K. C.. Z. L. v odbornom vyjadrení č. 184/2022
uviedol, že neexistujú žiadne informácie alebo spochybnenia, ktoré by ho viedli k zmene záverov

vyslovených v jeho znaleckom posudku č. 5/2022. Vo vzťahu k jednotlivým „chýbajúcim položkám“
uviedol, že tieto sú zanedbateľné, resp. nepodstatné. Preto je potrebné hodnotiť ako primerané tie
náklady, ktoré na základe prác uvedených značkovým servisom Volvo Truck Nové Zámky, ktoré
rozoberal a popisoval vo svojom znaleckom posudku.

9. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
9.1. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,

alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
9.2. Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa
plniť (poistná udalosť) [ods. 2].
9.3. Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť

do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok (ods. 3).
9.4. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia;
tento dôvod nie je možné dodatočne meniť (ods. 4).
9.5. Podľa ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu

bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci,
na ktorú sa poistenie vzťahuje.

10. Pokiaľ ide o posúdenie nároku žalobcu na úrok z omeškania odvolací súd poukazuje na to, že
odvolací súd v bode 16. svojho uznesenia uviedol, že prisvedčil odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa

nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie v časti zamietnutia uplatnených úrokov
z omeškania, a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že ak poisťovateľ oznámil v zákonnej
lehote, že nebude plniť, príp. bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti, v prípade úspechu
poškodenéhovsúdnehokonaní,zaplatiťpoškodenémuajúrokzomeškania,lebosvojupovinnosťriadne
prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti

nesplnil. Argumentácia súdu prvej inštancie, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až
doručením právoplatného rozsudku vo veci nie je správna. V tejto veci poukazuje na nálezy Ústavného
súdu SR (napr. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021), ktoré sa vzťahujú na povinné zmluvné poistenie,
avšak možno z nich vyvodiť záver, že ak v rámci uplatňovania nároku z povinného zmluvného poistenia
súdurozhodujú,žepriúrokochzomeškania(pripeňažnomplnení)jepotrebnépostupovaťpodľaprávnej

úpravy v OZ (§ 517 a nasl.), tak v prípade havarijného poistenia, ktoré sa v celom rozsahu spravuje OZ,
by sa pri úrokoch z omeškania malo postupovať obdobne, keďže z § 797 ods. 3 OZ nevyplýva, že by
splatnosť poistného plnenia bola viazaná na právoplatné rozhodnutie súdu.10.1. Pri zohľadnení predmetného záveru je viac než zrejmé, že žalobca (jeho právny zástupca) uviedol
úmyselne odkazom na nález ústavného súdu zo 14. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020 odvolací súd
doomylu,keďprinárokunaúrokyzomeškaniapripoistnomplnenízhavarijnéhopoisteniaargumentoval

rozhodnutím vzťahujúcim sa na úplne iný nárok (na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia),
pričom právnemu zástupcovi žalobcu (advokátskej kancelárii AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o.)
už v uznesení z 20. septembra 2022, sp. zn. IV. ÚS 447/2022 ústavný súd jednoznačne a výslovne
uviedol, nasledovné:
26. Sťažovateľka v ďalšom atakuje povinnosť všeobecných súdov vrátane dovolacieho súdu vykladať

relevantné ustanovenia aplikovaných právnych predpisov v súlade s právom Európskej únie, odkazuje
pritomnanálezyústavnéhosúduvydanévoveciachsp.zn.III.ÚS309/2020aIII.ÚS214/2020,vktorých
ústavný súd obdobný výklad týkajúci sa vzniku omeškania poisťovateľa (po právoplatnosti rozhodnutia
súdu) označil za rozporný s právom Európskej únie, a tým aj neakceptovateľný.
27. Ústavný súd k uvedenej námietke uvádza, že v označených nálezoch sa ústavný súd vyjadroval k
ústavnej udržateľnosti výkladu relevantných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), a to
v kontexte povinnosti poisťovateľa plniť náhradu škody včas a riadne v spojení s nárokom poškodeného
na úroky z omeškania podľa všeobecného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za
podstatné pritom ústavný súd považoval to, že výkladu všeobecných súdov chýba použitie iných

výkladových metód ako strohé zameranie sa na slovné spojenie v § 11 ods. 7 zákona o povinnom
zmluvnom poistení.
28. S prihliadnutím na už uvádzané ústavný súd konštatuje, že pre záver o nedôvodnosti uplatňovanej
námietky postačí konštatovanie, že v sťažovateľkou uvádzaných rozhodnutiach ústavný súd výklad §
797 ods. 3 Občianskeho zákonníka aplikovaného vo veci sťažovateľky, resp. jeho ústavnú udržateľnosť

neposudzoval. Už len z uvedeného dôvodu preto závery v citovaných rozhodnutiach ústavného súdu
nemožno bez ďalšieho vztiahnuť na vec sťažovateľky.
10.2. Napriek uvedenému rozhodnutiu ústavného súdu, s ktorým sa súd prvej inštancie v celom
rozsahu stotožňuje ako s rozhodnutím najvyššej súdnej autority (podľa článku 2 ods. 2 Základných
princípov Civilného sporového poriadku), je súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (a jeho

prípadnú zmenu môže privodiť svojou procesnou aktivitou využitím riadnych a mimoriadnych opravných
prostriedkov žalovaný), čo znamená, že nárok na úrok z omeškania musí súd žalobcovi priznať.

11. Na druhej strane je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu aj v tej časti,
že havarijné poistenie sa v celom rozsahu spravuje Občianskym zákonníkom, a preto sa musí pri

úrokoch z omeškania postupovať obdobne, t. j. aplikovať právnu úpravu úrokov z omeškania obsiahnutú
v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka.
11.1. Preto súd prvej inštancie v nadväznosti na predmetný právny názor odvolacieho súdu konštatuje,
že žalobca má nárok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky, t. j. vo výške 5 % ročne.

Napriek tomu si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, pričom aj pri zohľadnení
vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo
výške prevyšujúcej sadzbu 5 % ročne neoprávnene a v rozpore so zákonom pre konštatovanú výlučnú
úpravu havarijného poistenia v Občianskom zákonníku, z ktorej nepochybne vyplýva aj nutnosť aplikácie
ustanovení Občianskeho zákonníka na úrok z omeškania z poistného plnenia z havarijného poistenia.

11.2. Žalobca má z tohto dôvodu nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.296,-- eur od 12. decembra 2019 do 25. apríla 2022 (152,15 eur) a úroku z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 926,10 eur od 26. apríla 2022 do 9. marca 2023 (kedy žalovaný uhradil žalobcovi
priznanú istinu) [40,22 eur], t. j. úroku z omeškania v celkovej sume 192,37 eur.
11.3. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania v sume 153,89 eur (346,26 eur - 192,37 eur)

vyhodnotil súd nárok žalobcu ako neoprávnený a tým pádom nedôvodný.

12. Vo vzťahu k nákladom spojeným s uplatnením pohľadávky súd vo svojom skoršom rozhodnutí nárok
žalobcu zamietol s odôvodnením, že v čase ich vynaloženia nebol žalobca majiteľom pohľadávky a
preto mu nemohli vzniknúť žiadne náklady spojené s jej uplatnením. Odvolací súd napriek tomu v bode

17. odôvodnenia svojho uznesenia skonštatoval, že sa stotožňuje s odvolacím argumentom žalobcu,
že náklady spojené s uplatnením pohľadávky sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne
vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišnýod trov konania. Bez týchto nákladov vynaložených na zhotovenie znaleckého posudku by žalobca
nedisponoval dôkazom na preukázania výšky ním vykonaného krátenia poistného plnenia.
12.1. V nadväznosti na dané konštatovanie sa musel súd zamerať, či žalobca má nárok na celú

uplatnenú sumu 182,40 eur, a či túto celú sumu je možné žalobcovi priznať ako náklady spojené s
uplatnením pohľadávky, pričom dospel k záveru, že tento nárok je možné priznať žalobcovi len sčasti,
k čomu uvádza v podrobnostiach nasledovné:

13. Z predložených listinných dôkazov má súd za to, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky v

podobe nákladov na vypracovanie znaleckého posudku mohli žalobcovi vzniknúť maximálne v sume
151,40 eur v súlade s vyúčtovaním znalca C.. P. S. zo 4. novembra 2020 a nie v sume 182,40 eur,
ako si to uplatnil žalobca. Ak žalobca argumentoval v spore tým, že suma 182,40 eur predstavuje
náklady spojené s uplatnením pohľadávky zvýšené o DPH uplatnenú právnym zástupcom žalobcom,
tak s takýmto tvrdením žalobcu sa súd nestotožňuje.

14. V prvom rade súd poukazuje na to, že príslušenstvo pohľadávky sa spravuje istinou pohľadávky,
čo znamená, že príslušenstvo pohľadávky (vrátane pravidiel jeho uplatnenia) musí sledovať osud
istiny pohľadávky. Uvedené znamená, že ak istinu pohľadávky predstavuje nárok na poistné plnenie,
musia sa aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky spravovať tými istými pravidlami pre nárok na
poistné plnenie. V konkrétnostiach z predmetného záveru vyplýva, že ak má poistený nárok na poistné

plnenie bez DPH, musí si voči poisťovateľovi uplatniť aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky
ako príslušenstvo pohľadávky na vyplatenie poistného plnenia bez DPH, poistený (resp. jeho právny
nástupca) musí aj v tejto časti rešpektovať zmluvné dojednania obsiahnuté v poistnej zmluve o výške
plnenia bez DPH.
14.1.Zobsahuspisujepritomzrejmé,žemedzipoisteným(spoločnosťouINCAR,s.r.o.)apoisťovateľom

(žalovaným) bolo v poistnej zmluve dojednané, že poistený má nárok na poistné plnenie bez DPH, čo
vyplýva jednak z oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 12. novembra 2019, v ktorej pri určení
výšky poistného plnenia vychádzal zo žalobcom fakturovanej sumy na opravu poisteného motorového
vozidla bez DPH a aj samotný žalobca žiadal žalobou priznanie nároku na doplatenie poistného plnenia
bez DPH. Už z tejto skutočnosti je zjavné, že žalobca - ktorý mohol požadovať zaplatenie (doplatenie)

poistného plnenia vo výške bez DPH - má nárok na náhradu nákladov spojených s vypracovaním
znaleckého posudku ako príslušenstva poistného plnenia len vo výške bez DPH. DPH, ktoré žalovaný
v súlade s poistnou zmluvou neuhrádza pri poistnom plnení, nemôže žalovaný znášať pri uplatnenom
príslušenstve z poistného plnenia a súd nemôže ísť svojim rozhodnutím proti zmluvným dojednaniam.
14.2. Rovnako významným dôvodom, pre ktorý nemožno považovať sumu 182,40 eur za príslušenstvo

žalobou uplatnenej pohľadávky, je to, že náklady na vypracovanie znaleckého posudku boli v
súlade s vyčíslením znalca v sume 151,40 eur. Advokátska kancelária AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN
Law firm s.r.o. však faktúrou č. 2020263 z 11. novembra 2020 fakturovala žalobcovi sumu 182,40
eur s DPH, čo predstavuje sumu 152,-- eur bez DPH a teda inú sumu, než ako v skutočnosti
požadoval znalec ako náklady na vypracovanie znaleckého posudku. Suma, ktorú žalobca v konaní

požaduje ako príslušenstvo pohľadávky s odkazom na faktúru č. 2020263 vystavenú advokátskou
kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., tak nezodpovedá (ani v prípade refakturácie)
skutočným nákladom na vypracovanie znaleckého posudku. Takto „refakturovaná“ suma nezodpovedá
postupu podľa zákona o DPH, keďže advokátska kancelária AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm
s.r.o. neoprávnene navýšila výdavky na vypracovanie znaleckého posudku a takúto neoprávnene

navýšenú sumu refakturovala žalobcovi s DPH. Navýšenie nákladov na vypracovanie znaleckého
posudku predmetným protiprávnym postupom advokátskej kancelárie AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s.r.o. nie je možné v tejto časti považovať za príslušenstvo pohľadávky na vyplatenie poistného
plnenia a neexistuje žiadny právny podklad, na základe ktorého by mal následky protiprávneho postupu
advokátskej kancelárie AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. znášať žalovaný, ale musí ich znášať

zmluvný partner advokátskej kancelárie AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., ktorým je žalobca.
14.3. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že náklady na vypracovanie znaleckého posudku, ktoré možno
vnímať ako príslušenstvo pohľadávky, sú v sume 151,40 eur.

15. Súd zároveň musí pri tejto časti uplatneného príslušenstva pohľadávky zohľadniť, že výrokom

I. rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 23. februára 2023, č. k. 31Cb/5/2022-223 bola žalobcovi
priznaná paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur.
15.1. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah paušálnej náhrady nákladov spojenej s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,-- eur a ďalších nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd odkazuje na rozsudokSúdneho dvora Európskej únie z 13. septembra 2018, C-287/17, v zmysle ktorého nie je možné
považovať paušálnu sumu 40,-- eur ako nejaký bonus pre veriteľa, ale ak v súvislosti s uplatnením
pohľadávky vznikli veriteľovi ďalšie náklady spojené s uplatnením pohľadávky prevyšujúce sumu 40,--

eur, je nutné sumu 40,-- eur zohľadniť, a veriteľovi patrí ako príslušenstvo pohľadávky len tá časť
vzniknutých výdavkov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá sumu 40,-- eur prevyšuje.
15.2. Uvedené znamená, že ak žalobcovi bola už priznaná paušálna náhrada nákladov spojená s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, musí byť táto suma zohľadnená pri nároku žalobcu na
ďalšie uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a teda ju od veriteľom celkovo skutočne

vynaložených výdavkov odpočítať. Z tohto preto vyplýva, že žalobca má nárok na náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku len v sume 111,40
eur (151,40 eur - 40,-- eur) a v prevyšujúcej časti nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 71,-- eur (182,40 eur - 111,40 eur) vyhodnotil ako nedôvodný.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania

v sume 192,37 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 111,40 eur (výrok I.).
16.1. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

17. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, musel súd aplikovať ustanovenia § 255 ods. 2 a § 256
ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. a ustanovením § 396 ods. 3 C.s.p.

17.1. Súdu prvej inštancie vytýkali žalobca a aj odvolací súd, že postupoval v rozpore s judikatúrou. Z
tohto dôvodu si vyhľadal súd prvej inštancie zodpovedajúcu judikatúru k rozhodovaniu o trovách konania
v prípadoch, ak bol žalobca v istine úspešný a neúspešný bol v časti príslušenstva pohľadávky. Pokiaľ
ide o pojem judikatúra, súd poukazuje na jej definíciu v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare), v zmysle ktorej najvyšší súd

vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad sp. zn. 3Cdo/56/2014, 3Cdo/144/2014, 3Cdo/136/2016)
poukázal na to, že osobitný proces, výsledkom ktorého je prijatie niektorého judikátu kolégiom
najvyššieho súdu a jeho publikovanie zákonom určeným spôsobom (v súčasnosti v Zbierke) priznáva
takto publikovanému rozhodnutiu osobitný význam Výklad, ktorý sa podáva v publikovanom judikáte,
nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra

najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči
súdom nižších inštancií), ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho
súdu navzájom) [k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 10. novembra 2016, sp. zn. 3Cdo/174/2016].
17.2. Vzhľadom na to, čo sa rozumie pod pojmom judikatúra, aby súd prvej inštancie učinil za dosť
žalobcovi a aj odvolaciemu súdu, preskúmal judikatúru najvyššieho súdu obsiahnutú v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, pričom spôsob rozhodovania o trovách
konania v prípade vyhovenia istine pohľadávky a zamietnutia príslušenstva pohľadávky (jeho časti)
rieši judikát R 34/2005 (uznesenie najvyššieho súdu z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004), v
zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho
neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať

za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný
úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. - pozn. súdu).
Predmetný judikát najvyššieho súdu nebol prekonaný neskorším judikátom najvyššieho súdu, prípadne
stanoviskom príslušného kolégia najvyššieho súdu alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného
kolégia najvyššieho súdu, preto je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto

naďalej záväzný bez ohľadu na súdu prvej inštancie všeobecne známy selektívny prístup žalobcu a jeho
právneho zástupcu k judikatúre, keď judikatúra má zjavne platiť len vtedy, kedy to je na jeho prospech, a
vtedy, ak je to na jeho neprospech, nemožno na ňu prihliadať. Súd pritom v rámci svojho rozhodovania
nemôže takýmto selektívnym spôsobom - ktorý je zastávaný advokátskou kanceláriou zastupujúcou
žalobcom - pristupovať k judikatúre.

17.3. Totožný právny záver pritom zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje
na komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k
predmetusporuúspechom(t.j.víťazstvom)vspore.Plnýúspechvsporesazisťujeporovnanímžalobnej
žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj
žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so

žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o
istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (k tomu viď aj BARICOVÁ,
J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Praha: C. H. BECK, 2017, s. 925 - 926). Súd prvej inštancie pritomzvýrazňuje, že predmetný právny záver v odbornej literatúre prezentuje sudkyňa ústavného súdu JH.
pričom súd prvej inštancie nemá žiadny dôvod tento záver akýmkoľvek spôsobom spochybňovať.
17.4. Žalobca v konaní pritom neodkazoval na žiadne judikáty, ale na rozhodnutia Krajského súdu v

Košiciach, ktoré bez akéhokoľvek odôvodnenia ignorujú judikatúru a aj právnu doktrínu, a preto nemôžu
byť pre vo veci rozhodujúci súd záväzné a ani žiadnym spôsobom inšpiratívne.

18. Osobitne súd - okrem plného rešpektovania judikátu R 34/2005 - konštatuje, že v okolnostiach
rozhodovaného sporu nemôže prichádzať do úvahy rozhodovanie o trovách konania len pri zohľadnení

úspechu žalobcu v istine pohľadávky, keďže istina pohľadávky vôbec nebola predmetom odvolacieho
konania a ani pokračujúceho prvoinštančného konania. Z uvedeného je zjavné, že len pre to, že žalobca
bol v časti istiny úspešný, nemôže mu byť automaticky priznaná náhrada trov konania vo výške 100 %
aj za odvolacie konanie, predmetom ktorého bolo výlučne príslušenstvo pohľadávky, a za pokračujúce
prvoinštančné konanie, predmetom ktorého bolo taktiež výlučne príslušenstvo pohľadávky.
18.1. Navyše aj pre účely výpočtu súdneho poplatku za odvolanie proti skoršiemu rozhodnutiu sa

vychádzalo výlučne z príslušenstva pohľadávky a nie z jej istiny, a teda príslušenstvo pohľadávky
bolo samostatným predmetom poplatkového úkonu. Preto samostatné (vyčíslené, resp. vyčísliteľné)
príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo samostatným predmetom odvolacieho konania a pokračujúceho
prvoinštančného konania, musí byť zohľadnené pri určení pomeru úspechu žalobcu a žalovaného v
spore ako samostatný nárok žalobcu.

18.2. Súd uvádza, že nemohol rozhodnúť o trovách prvého prvoinštančného konania štýlom, že
žalobcovi prizná náhradu trov konania podľa úspechu v istine a o trovách odvolacieho konania a druhého
prvoinštančného konania podľa úspechu v príslušenstve, keďže takýto spôsob rozhodnutia by odporoval
zákonu, rozhodovacej praxi najvyššieho súdu a predovšetkým aj zdravému rozumu.

19. V nadväznosti na uvedené súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu (k tomu viď aj judikát
R 73/2004) je rozhodnutie o trovách konania závislé od rozhodnutia vo veci samej, z čoho vyplýva, že
výrok o trovách konania je odvodený od výroku rozsudku o uplatnenom nároku, a teda v danom prípade
od výroku rozsudku z 23. februára 2023 a aj od výroku rozsudku z 21. novembra 2023.
19.1. Taktiež súd poukazuje aj na to, akým spôsobom sa v zmysle rozhodovacej praxe najvyššieho

súdu má rozhodovať o trovách konania po vydaní kasačného uznesenia odvolacieho súdu, prípadne
dovolacieho súdu. Najvyšší súd jednoznačne vyslovil, že v štádiu rozhodovania o trovách konania je
rozhodujúcefinálnerozhodnutiesúduouplatnenomnárokuanierozhodnutia,ktorébolipočasvedeného
konania vydané a v dôsledku podaných riadnych, či mimoriadnych opravných prostriedkov prípadne aj
zrušené (k tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 30. marca 2023, sp. zn. 4Obdo/18/2022).

19.2. Aj z uvedeného pri zohľadnení individuálnych okolností daného sporu, kedy predmetom
odvolacieho konania a pokračujúceho prvoinštančného konania bolo výlučne príslušenstvo pohľadávky,
musel pre účely rozhodnutia o trovách konania zohľadniť, čo všetko bolo predmetom žalobného návrhu
a čo v konečnom dôsledku bolo žalobcovi z pôvodne žiadaného nároku priznané, a takýmto spôsobom
určiť pomer úspechu a neúspechu jednotlivých strán sporu.

20. Celá žalobou uplatnená suma bola vo výške 1.864,66 eur (istina 1.296,-- eur, úrok z omeškania
346,26 eur, paušálna náhrada nákladov 40,-- eur a ďalšie náklady spojené s uplatnením pohľadávky
182,40 eur). Rozsudkami z 23. februára 2023 a z 21. novembra 2023 bola žalobcovi (pri zohľadnení
čiastočnej úhrady žalovaného 369,90 eur - pozn. súdu) priznaná suma 1.639,77 eur (priznaná istina

926,10 eur + počas konania žalovaným uhradená suma 369,90 eur, úrok z omeškania 192,37 eur,
paušálna náhrada nákladov 40,-- eur a ďalšie náklady spojené s uplatnením pohľadávky 111,40 eur) a
žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 224,89 eur (úrok z omeškania 153,89 eur a náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 71,-- eur).
20.1. Za úspech žalobcu je pre účely rozhodnutia o trovách konania považovať sumu 1.639,77 eur a

za neúspech žalobcu sumu 224,89 eur, v ktorej súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca
bol v spore úspešný v časti 88 % (zaokrúhlene) predmetu sporu a žalovaný v časti 12 % (zaokrúhlene)
predmetu sporu.
20.2. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania vo výške 76 % (88 % - 12 %) [výrok III.].

20.3. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).