Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. november 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-15Pc/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200696
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kordošová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2519200696.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci výživného medzi plnoletými osobami:

V.. J. R., narodená XX.XX.XXXX, R. 5, S. (nevydatá matka) a I. D., narodený X.X.XXXX, N. XX/C, M.
(otec dieťaťa), o návrhu nevydatej matky na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov
spojených s tehotenstvom a pôrodom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu x ako miestne príslušnému súdu dňa 11.4.2019 sa matka
maloletej J. D., narodenej XX. apríla XXXX, ktorej otec s ňou nie je zosobášený, domáhala voči nemu

určenia príspevku na jej výživu vo výške 500 eur mesačne od narodenia dieťaťa do dovŕšenia jeho
dvoch rokov a tiež matka od otca žiadala, aby prispel na úhradu nákladov spojených s jej tehotenstvom
a pôrodom dcéry J. sumou 500 eur. Navrhovateľka požadovala priznať i náhradu trov tohto konania v
celom rozsahu.

2. Nevydatá matka v návrhu uvádzala, že s otcom dieťaťa žili u neho v spoločnej domácnosti od
narodenia J. až do októbra 2018, kedy navrhovateľka s dcérou odišli. Navrhovateľka pred pôrodom

pracovala vo firme G. G. & S. S. s.r.o. v G., kde zarábala priemerne v čistom 1.586,69 eur mesačne,
ktorá suma pokrývala jej základné životné potreby a športové aktivity, koníčky i náklady na cestovanie.
V období od 5.3.2018 do 18.11.2018 poberala navrhovateľka materské dávky okolo 1.360 eur mesačne
a prídavok na dieťa. V čase podania návrhu poberala rodičovský príspevok 220,70 eur a prídavok 24,34
eur, spolu 245,04 eur mesačne, ktoré boli jej jedinými príjmami, tvrdila matka v návrhu. Otec dieťaťa
mesačne prispiJ.l na výživu 125 eur dieťaťu a 125 eur takisto matke. Matka tak mala k dispozícii sumu
495,04 eur mesačne, ktorá jej nepokrývala ani základné potreby na bývanie, stravu, ošatenie. Tvrdila,

že objektívne nie je možné, aby si zabezpečila iný príjem, lebo sa osobne stará o J.. Ďalej v návrhu
špecifikovala náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, kedy za tehotenské oblečenie minula asi
300 eur, za návštevy u lekára 100 eur, za výživové doplnky 80 eur, epidurálka a nemocenská izba stáli
spolu 180 eur, hygienické a kozmetické potreby cca 100 eur, veci do pôrodnice asi 50 eur a lieky po
pôrode tiež 50 eur. Spolu sú to náklady v hodnote 860 eur, z ktorej sumy požaduje navrhovateľka od
otca dieťaťa príspevok vo výške 500 eur. K svojim majetkovým pomerom uvádzala, že žije s dcérou v C.
v jednoizbovom byte, kde má mesačné náklady 100 eur (zálohové platby 79 eur, plyn 10 eur, elektrina

11 eur). Za telefón a TV platí asi 25 eur, strava stojí okolo 150 až 200 eur, hygiena 20 eur, lekári a zubár
20 eur, opravy v domácnosti 30 eur, benzín 50 eur, opravy auta a pneumatiky 50 eur, všetko rozrátané
na mesiac. Otec dieťaťa vlastní trojizbový byt so záhradou v M., kde býva. Pracuje vo firme R. G. s.r.o.,
kde zarobí okolo 2.200 eur mesačne, dostáva odmeny, používa služobné auto aj na osobné účely, máfinančne náročné koníčky, veľa cestuje, lyžuje, venuje sa turistike. Celkovo má vysokú životnú úroveň a
okrem J. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Navrhovateľke na náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom
neprispelanavýživujejprispievaiba125eurmesačne,čojenepomernenízkasuma,ktoránepokryjeani

základné potreby matky na rodičovskej dovolenke. K svojmu návrhu nevydatá matka pripojila rodný list
maloletej J. D.; potvrdenie o svojom príjme za roky 2017 a 2018; potvrdenia o poberaní nemocenských
dávok, prídavku na dieťa, rodičovského príspevku; čiastočný výpis z LV č. XXXX katastrálne územie C.,
predpis mesačných záloh, potvrdenie o úhradách nákladov; výpisy z LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX
katastrálne územie M..

3. Otec dieťaťa, za ktorého navrhovateľka nie je vydatá, vo vyjadrení k návrhu doručenom na súd dňa
24.5.2019uvádzal,žesamotnánavrhovateľkasarozhodlaodísťaodsťahovaťodneho,napriekprosbám
otca, aby naďalej spoločne žili aj s ich dcérou v jednej domácnosti. Navrhovateľka však túžila po návrate
do C., resp. blízkeho okolia. Pred narodením dcéry J. opisoval otec vzťah s matkou ako výborný a
láskavý,napríchodspoločnéhodieťaťasaobajaveľmitešili.Nákladyspojenéstehotenstvomapôrodom

znášali spoločne, približne na polovicu; okrem toho sama navrhovateľka vtedy priznávala, že otec platil
i trochu viac. Počas spolužitia v jednej domácnosti hradil otec všetky výdavky na ich bývanie, vrátane
energií. Taktiež robil väčšie nákupy potravín, kupoval lieky, výživové doplnky pre matku po pôrode,
plienky pre dcéru a uhrádzal aj iné potreby ako to chodí v bežnej domácnosti. Navrhovateľka robila zas
menšie nákupy. Hádky medzi partnermi začali v septembri 2018 pre financie, kedy bol otec ponižovaný,

urážaný a dokonca aj fyzicky matkou napadnutý, lebo navrhovateľka mala predstavu, že otec jej dieťaťa
je povinný posielať na účet matke aspoň polovicu zo svojej výplaty. Otec uisťoval matku, že o rodinu sa
riadne postará, čo aj dovtedy robil, lebo im nič nechýbalo. Podľa názoru otca dokázala matka v čase ich
spolužitia ušetriť na svojom účte mesačne okolo 1.200 eur, lebo väčšinu potrieb financoval on a matka
svoje peniaze skoro nemíňala. Zopakoval, že náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom uhrádzali

budúci rodičia približne na polovicu, lebo vtedy tvorili skvelý pár. Určite si otec pamätal, že epidurálku
platil on, tiež lieky, nejaké oblečenie a potreby do pôrodnice. Matka opomenula uviesť, že pri narodení
dieťaťa dostala jednorazový príspevok 829,86 eur; že prenajímala svoj jednoizbový byt, kým žila s otcom
dieťaťa; že vlastní pozemok v I. v zastavanom území obce a na účte má úspory niekoľko desiatok tisíc
eur. Otec ostal sklamaný po opustení jeho domácnosti navrhovateľkou a začal vnímať svoju rolu akoby

sponzora v ich vzťahu, ktorý vzťah z jeho pohľadu dovtedy nemal väčšie problémy. Otec upresnil, že
jeho čistý mesačný zárobok bol v roku 2018 približne 1.600 eur, nie ako uvádzala matka. Otec platí
hypotéku 242 eur mesačne, 100 eur spláca pôžičku, náklady na bývanie má okolo 100 eur mesačne,
dcére platí sporenie 30 eur, na stravu minie okolo 200 eur mesačne a na výživu dieťaťa i navrhovateľky
im spolu prispieva 250 eur každý mesiac. Poistenie nehnuteľnosti predstavuje mesačnú čiastku 10 eur,

opravy v domácnosti ho stoja okolo 50 eur, sporenie 120 eur, oblečenie 30 eur a ďalšie výdavky na
navrhovateľku a J. od októbra 2018 mal otec okolo 300 eur mesačne. Návštevy otca za dcérou z M.
do C. mu vychádzajú približne na 100 eur mesačne. Otec záverom zdôraznil, že požadovaný príspevok
na výživu matky je neprimeraný, lebo zahŕňa aj obdobie počas spolužitia rodičov v domácnosti u otca,
kedy hradil on väčšinu výdavkov ich rodiny, ktorú matka neuvážene a slobodne opustila aj s dieťaťom, a

preto sa ocitla v horšej finančnej situácii, ktorá však nebola pre matku natoľko nepriaznivá ako to opisuje
v návrhu. Otec žiadal návrh v celosti zamietnuť. K vyjadreniu pripojil výpis z LV č. XXXX katastrálne
územie I.. Neskôr doložil aj potvrdenie o svojom príjme v spoločnosti R.o s.r.o. za obdobie od 26.4.2018
do 9/2019 vo výške 1.591 eur priemerne mesačne v čistom.

4. Matka na toto vyjadrenie zareagovala podaním datovaným 12.6.2019, kde uvádzala, že otec sa
počas ich spolužitia správal neprimerane puntičkársky, prikazoval jej ako sa má sprchovať, ako si
má ukladať bielizeň, ako má vychovávať dieťa, nedovolil jej háčkovať, ani neponúkol navrhovateľke
žiadnu víziu spoločného života, cítila sa u neho ako spolubývajúca. Prostredie u otca vnímala matka
ako stresujúce, neharmonické pre výchovu dieťaťa. Navrhovateľka má v Piešťanoch rodinu a zázemie,

priateľov, možnosti chodiť do parku, na rôzne detské ihriská. V Rovinke bola sama celý deň, nemala s
dieťaťom kam ísť ani na prechádzku, kvôli neustálej výstavbe v okolí. Navrhovateľka negatívne vnímala
snahy otca jej dieťaťa zatajovať tehotenstvo pred jeho exmanželkou, ktorú neustále uprednostňoval pred
navrhovateľkou. Navrhovateľka trvala na tom, že došlo v dôsledku jej tehotenstva a pôrodu k výraznému
poklesujejpríjmov.Tiežzopakovala,žedôvodomjejodchoduzdomácnostiotcabolojehonerovnocenné

správanie. Otec častokrát kupuje zbytočnosti, nepotrebné veci, len pre ich dizajn. Pripomenula, že
pred narodením J. s ňou otec dieťaťa nebýval, preto nemôže vedieť, čo si všetko musela matka na
vlastné náklady zabezpečovať. Ak aj niečo otec kupoval, boli to darčeky pre navrhovateľku, nie veci,
ktoré by potrebovala. Navrhovateľka sa uskromňuje v jednoizbovom byte a otec dieťaťa sám žije vrodinnom dome, čo je nepomer v životnom štandarde rodičov. Navrhovateľka si myslí, že jej úspory,
ktoré nadobudla pred materskou dovolenkou a počas nej nemôžu ísť na úkor vyživovacej povinnosti otca
jej dieťaťa s nemalým mesačným príjmom. Situácia matky sa pôrodom výrazne zhoršila, lebo žila iba

z rodičovského príspevku. Otcov príjem sa však nijako neznížil. Pohonné hmoty do svojho motorového
vozidla hradil z firemných zdrojov. Navrhovateľka v závere vyjadrila myšlienku, že otec si sám odporuje,
keď považuje jej návrh na jednej strane za nedôvodný v celom rozsahu a žiada ho zamietnuť, pričom
však dobrovoľne na jej výživu prispieva mesačne sumou 125 eur.

5. Otec v ďalšom podaní z 26.7.2019 odmietal svoju zodpovednosť za skutočnosť, že matka sa
nedokázala adaptovať na nové prostredie v jeho domácnosti. Víziu do budúcnosti otec matke ponúkol,
lebo plánoval žiť s ňou a ich dcérou ako riadna rodina. S navrhovateľkou sa podľa otca nedalo
konštruktívne debatovať, lebo na neho neustále kričala, urážala ho a ponižovala. Trval na všetkých
skutočnostiach, ktoré uvádzal v predchádzajúcom vyjadrení a protichodné vyjadrenia navrhovateľky
považoval za zavádzajúce a ničím nepodložené. Zmienil sa o nákupe darčeku pre ich dcéru k prvým

narodeninám, čím vykresľoval uvažovanie navrhovateľky, ktorá si priala pre dcéru sedačku na bicykel
a pre seba bicykel. Otec trval na nákupe zlatých náušníc, ktoré spoločne s matkou pre dcéru aj vybrali.
Týmto sa otec bránil voči tvrdeniam matky o neracionálnych darčekoch otca pre ich dcéru.

6. V priebehu tejto veci otec poukázal na skutočnosť, že matke bola po prešetrení jej majetkových

pomerov odňatá bezplatná právna pomoc poskytovaná jej na začiatku tohto konania z Centra právnej
pomoci. Zo súvisiacej emailovej komunikácie účastníkov predloženej matkou (č. l. 167 spisu) vyplynulo,
že matka tu vytýka otcovi, aby prevzal zodpovednosť za to, že si má matka doplatiť za právnika, ktorého
mala prideleného z CPP zdarma, že to je škaredé gesto otca, ktoré nikomu neprospelo, ani nemalo
žiadny význam a otec ju tým vlastne obral o peniaze. Viac ako dovolenka, na ktorú otec matku s

maloletou pozval, by matku potešila úhrada za tohto právnika. Dovolenku by si zaplatila aj sama; ďalej
v emaile opisuje matka svoju predstavu o spoločnej dovolenke. Z výpisu z účtu otca (č. l. 125 spisu)
vyplynulo, že dňa 15.7.2019 poslal matke okrem príspevku na jej výživu vo výške 125 eur za mesiac
júl 2019 aj sumu 150 eur na jej bicykel.

7. Otec v ďalšom vyjadrení z 31.1.2020 upriamil pozornosť na judikáty súvisiace s prejednávanou vecou
a uviedol, že matka od neho žiadny príspevok na svoju výživu a úhradu potrieb nepotrebuje a iba
zneužíva tento inštitút na šikanovanie osoby otca. Svedčí o tom aj ďalšie konanie, ktoré sa viedlo na
Okresnom súde x, kde žiadala matka na maloletú J. výživné vo výške 700 eur mesačne. Upozorňoval, že
aj v rámci tohto konania mu neustále počas svojho prednesu matka skákala do reči a osočovala ho. Súd

musí skonštatovať, že sa tak dialo aj v rámci konania, o ktorom sa teraz rozhoduje. Otec zdôraznil, že od
augusta 2019 posielal matke na jej výživu mesačne sumu 225 eur, dovtedy 125 eur. Už len takéto gesto
otca malo byť pre matku motiváciou k späťvzatiu svojho návrhu. Matka však na svojom návrhu naďalej
bez ústupku trvala. Aj keď sa jej podľa otca nepodarilo v konaní preukázať, že príspevok, ktorý žiada,
skutočne potrebuje. Otec doložil do spisu tabuľku, v zmysle ktorej okrem spomínanej sumy príspevku

na výživu matky do júla 2019 vo výške 125 eur a odvtedy 225 eur mesačne, príspevku na bicykel 150
eur, jej otec poskytol stravné lístky v období oddeleného hospodárenia v sume 57,60 eur dňa 8.8.2019
a v sume 48 eur dňa 9.12.2019, ktorých poskytnutie otcom matka nepoprela, iba dodala, že o lístky
otca nežiadala, nanútil jej ich a ona ich nespotrebovala. Na poslednom pojednávaní k tomuto vyjadreniu
matka ešte dodala, že tieto stravné lístky sa nachádzajú stále tam, kde ich otec položil, teda u nej doma

pod stolom.

8. Vo vyjadrení zo 6.3.2020 navrhovateľka opakovane uvádza, že otec sa nemieni vzdať svojej životnej
úrovne, zatiaľ čo matka dostáva mesačne iba rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Otec míňa
peniaze na zbytočnosti, kupuje drahé veci, hlúposti, veľa cestuje. Pre takéto správanie otca by nemal byť

znížený príspevok nevydatej matky na výživu. Vyjadrenia otca, že prispieval matke na náklady spojené
s jej tehotenstvom, považovala matka za klamlivé a ničím nepodložené.

9. Lustráciou otca v Sociálnej poisťovni za obdobie od 1/2019 do 4/2020 súd zistil jeho priemerný hrubý
mesačný príjem za týchto 16 mesiacov vo výške 1.987,25 eur. Z potvrdenia o zárobku otca od jeho

zamestnávateľa vyplynul za dané obdobie jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.501,95 eur.

10. Súd vo veci pojednával, pritom sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočul si
vyjadrenia účastníkov a ich spor po skutkovom i právnom posúdení rozhodol tak, že návrh nevydatejmatky ako nedôvodný zamietol. K argumentu matky, že si otec odporoval vo vyjadrení, keď jej návrh
žiadal zamietnuť a pritom zároveň na jej výživu sám dobrovoľne prispieval, súd uvádza, že otec
považoval návrh matky za nedôvodný nad rámec toho, čo matke sám dobrovoľne prispieval. Otec

nespochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu matky v konaní, že by jej nárok vôbec nevznikol, ani svoju
pasívnu vecnú legitimáciu, že by jej z titulu svojho otcovstva nemal ničím prispievať. Otec však matke
prispieval v rozhodnom období, teda odkedy jej nepatrila materská a nežila s ním už ani v spoločnej
domácnosti, čím jej poklesol preukázateľne príjem (od januára 2019) až do dvoch rokov veku dieťaťa
(do 26.4.2020), sumou primeranou na jej výživu. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom uhrádzal

otec v polovici, čo bolo takisto postačujúce a preukázané aj písomným vyjadrením matky. V konaní
sa tiež preukázalo, že celková finančná situácia nevydatej matky, ktorú treba primárne zohľadňovať,
neodôvodňovala vyšší príspevok ako ten dobrovoľný od otca.

11. Na pojednávaní dňa 25.8.2020 matka uvádzala, že náklady na tehotenstvo a pôrod predstavovali
sumu 1.092 eur. Do pôrodu J. s otcom dieťaťa nežila, preto si tieto náklady hradila sama. V tomto

konaní požaduje od otca polovicu z výšky týchto nákladov. S otcom dieťaťa začala bývať v spoločnej
domácnosti od návratu z pôrodnice, teda od mája 2018 a žila tam do 13.10.2018, avšak všetky náklady
si aj počas tejto doby hradili rodičia sami zo svojich finančných prostriedkov, lebo nemali spoločný účet.
Ak by bola ochota zo strany otca sa dohodnúť, matka by pristúpila k ústupku, že by výživné žiadala
až od času, odkedy sa od otca dieťaťa odsťahovala. Návrh si podala z dôvodu, že jej životná úroveň

po pôrode značne poklesla, keďže pred pôrodom pomerne slušne zarábala. Od novembra 2018 bola
matka podľa jej tvrdení donútená žiť len zo sumy rodičovského príspevku vo výške 230 eur, od januára
2020 vo výške 370 eur, k čomu je potrebné prirátať ešte sumu, ktorú jej platil otec dieťaťa. Čo sa týka
matkiných mesačných nákladov na živobytie, tieto boli v rozhodnom čase vo výške okolo 500 eur tak,
ako ich špecifikovala v návrhu a ostali počas celej doby dvoch rokov na približne rovnakej úrovni. Iný

príjem okrem rodičovského príspevku v rozhodnom období do 26.4.2020 nemala, tvrdila pred súdom
matka. Životná úroveň otca dieťaťa je podľa matky na vysokej úrovni, keďže chodí na drahé večere a
dovolenky.

12. Otec na tomto pojednávaní uvádzal, že uhrádzal epidurálku, sono a iné náklady matky v tehotenstve,

ale nemá o všetkom doklady. Poukázal na matkine príjmy počas materskej i rodičovskej dovolenky,
jednak z prenájmu bytu v Piešťanoch za obdobie od 6/2018 do 2/2019 a potom od 2/2020 v
predpokladanej výške 300 eur mesačne a z predaja vecí, ktoré šila a predávala pod menom a na účet
svojej matky N. R. prostredníctvom portálu www.G..sk/J. .

13. Na č. l. spisu 296 je založené potvrdenie firmy G. s.r.o., že za obdobie 2/2019 až do dátumu
30.10.2020 predala navrhovateľka výrobky za 9.578 eur. Na č. l. spisu 295 je založené potvrdenie o
čistom príjme navrhovateľky od zamestnávateľa za 2/2019 vo výške 615,93 eur a za 3/2019 vo výške
567 eur.

14. Na pojednávaní v auguste 2020 tiež obaja účastníci zhodne uviedli do zápisnice, že zo strany otca
dieťaťa bola na úhradu výživy navrhovateľky celkovo v období od 10/2018 do konca 4/2020 poukázaná
suma 2.875 eur. Takisto sa rodičia zhodli na tom, že zo sumy uhradenej dňa 13.3.2020 vo výške 250
eur predstavovala úhrada na výživu navrhovateľky sumu 125 eur, zo sumy uhradenej dňa 2.4.2020
vo výške 300 eur predstavovala úhrada na výživu navrhovateľky sumu 175 eur. Otec ešte na úhradu

výživy navrhovateľky poskytol stravné poukážky vo výške 72 eur v novembri 2018, taktiež poukážku v
hodnote 50 eur na nákup drogérie v novembri 2018, stravné lístky v auguste 2019 v hodnote 58 eur,
v decembri 2019 v hodnote 48 eur, kúpil matke lištu na auto v hodnote 38 eur, autobatériu v hodnote
51 eur, topánky za 65 eur, dal matke fungujúci notebook. Žiadal tiež zohľadniť časť zaplatenej sumy za
dovolenku z augusta 2019 v sume aspoň 500 eur z celkovo zaplatených 1.200 eur, ktorej sa zúčastnil

spolu s navrhovateľkou a ich dcérou. Všetky uvedené náklady hradil otec z vlastnej iniciatívy. Podľa
navrhovateľky sa jednalo iba o darčeky, podľa otca šlo o plnenie vyživovacej povinnosti.

15. Matka doplnila, že stravné poukážky jej dával otec potajomky, raz ich našla dcéra a roztrhala ich.
Spomínanú dovolenku absolvovala na naliehanie otca, ktorý sa písomne zaviazal na jej úhradu (č. l.

165 spisu).

16. Otec v podaní doručenom súdu dňa 12.11.2020 znova podrobne opisoval správanie matky ako
klamlivo a zavádzajúco uvádzala tvrdené skutočnosti v neprospech otca dieťaťa. Poukazoval na jejšikanovanie a pomstu voči otcovi za vnútorne nespracované udalosti z minulosti, že si ju otec dieťaťa
nezobral za manželku, v čom vidí otec celý zmysel tohto konania. Matka nedokáže prijať názor niekoho
iného, pokiaľ sa úplne nezhoduje s jej predstavou. Navrhovateľka na otca jej dieťaťa aj fyzicky zaútočila,

fackala ho, lebo neplnil všetky jej požiadavky a príkazy, ani nebol hneď ochotný sa presťahovať do
C.. Otec tiež upozorňoval na to, ako matka vedome skrývala a zahmlievala v priebehu konania jej
skutočné príjmy. Nepopieral jej talent na ručné práce a tvorivosť, ale vyzdvihoval aj dosiahnuté príjmy
navrhovateľky z tejto činnosti, ktoré vedome zatajovala.

17. Na pojednávaní dňa 11.6.2021 matka vypovedala, že čo sa týka príspevku na úhradu nákladov
spojenýchstehotenstvomapôrodom,uplatňujesibločkomz20.3.2018zanákuppodprsenkysumu6,99
eur, bločkom z 9.3.2018 za pyžamo do nemocnice sumu 24,02 eur, bločkom z 21.3.2018 preukazuje
kúpu vecí v sume 57,94 eur, bloček z 19.3.2018 v sume 9,99 eur je za papuče do nemocnice, blok z
21.3.2018 preukazuje kúpu 2 ks popôrodných nohavičiek spolu za 4,60 eur, ďalej si uplatňuje náhradu
za nemocničnú izbu v sume 102 eur, za ktorú zaplatila dňa 2.5.2018, doložila tiež potvrdenku z

22.1.2020 od I.. K. na sumu 20 eur za vyhľadanie zdravotníckeho dokumentu v súvislosti s pôrodom
v nemocnici. Matka žiadala započítať do svojich výdavkov aj úhradu za poradenstvo pri dojčení, ktoré
preukazovala čestným prehlásením zo dňa 13.1.2020 v sume 25 eur. Čestným vyhlásením zo dňa
14.1.2020 dokazovala svoju účasť na predpôrodnej príprave za 55 eur. Nohavičky po pôrode ju stáli
27,43 eur. Za každé lekárske vyšetrenie uhrádzala 10 eur, pričom doložila 13 lekárskych správ, čo činí

spolu 130 eur. Otec mal pocit, že tých vyšetrení bolo maximálne 5.

18. Nevydatá matka v podaní datovanom 22.9.2021 opätovne poukazovala na priepastný rozdiel v
príjmoch účastníkov v rozhodnom období. Len kvôli materstvu žila matka podľa jej tvrdení „celé tri roky"
z minimálneho príjmu a otec žiadnu finančnú ujmu neutrpel. Matka sa nedokázala vyrovnať s tým, že

finančnú stratu kvôli narodeniu ich dcéry J. znášala podľa nej výlučne ona. Tvrdila, že otec dieťaťa nemá
vôbec záujem poskytnúť jej príspevok pre nevydatú matku, všetky náklady si uhrádzala z vlastného
príjmu, otec jej nikdy neprispel ani jediným eurom, pred pôrodom spolu ani nežili. Matka bola ako
slobodnánútenážiťtrirokyzosvojichúsporaminimalizovaťsvojenáklady,kýmotecpoberalnezmenený
príjem. Rodičovský príspevok 230 eur mesačne matke nepostačoval ani na pokrytie základných potrieb.

Matka sa vzdala svojho platu iba z dôvodu, že sa jej narodila dcéra. Na svojom návrhu v celom rozsahu
zotrvávala.

19. V pojednávaní sa pokračovalo 24.9.2021 bez prítomnosti matky, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila.
Otec dieťaťa na tomto pojednávaní založil do spisu kópiu písomnej konverzácie s navrhovateľkou z

obdobia jej tehotenstva (č. l. 316 spisu), kedy sa pýtal matky, že čo jej má kúpiť do pôrodnice, resp.
koľko jej má dať peňazí za to, čo kúpila ona. Matka v správe reagovala, že jej nemá dávať otec (tatik)
nič, veď stále niečo platí a aj kopu vecí kúpil matke aj J.inke; matka má pocit, že otec zaplatil aj viac ako
ona. Na to otec napísal, že kúpi vaničku, o ktorú ho žiadala matka. Ona reagovala: „Ty si take zlaticko"
a poslala mu emotikon smjalíka so srdiečkom. Otec tiež doložil do spisu výpis z LV č. 1243 katastrálne

územie Drahovce, z ktorého vyplynulo nadobudnutie rodinného domu so záhradou navrhovateľkou
titulom kúpnej zmluvy dňa 5.3.2021. Otec poukazoval na nemorálny postoj matky jeho dieťaťa, keď
požadovala príspevok na svoju výživu aj za obdobie, kedy s ním žila v jednej domácnosti. Stravné lístky,
ktoré dával otec v minulosti matke, následne videl v jej peňaženke, hoci matka tvrdila, že ich dcéra
roztrhala. Otec ďalej uvádzal, že veci, ktoré navrhovateľka počas obdobia materskej dovolenky šila,

odovzdával na poštovú prepravu, preto si je istý o tomto jej ďalšom príjme, hoci ho matka pred súdom
nepriznáva.

20. Okresný súd Trnava ako ďalej miestne príslušný súd od 1.6.2023, kedy prebral celú agendu
Okresného súdu x vrátane vecí výživného medzi plnoletými osobami, pokračoval v dokazovaní

výsluchomúčastníkovnapojednávanídňa3.8.2023,kdevyjadrilajpredbežnýnázornavec,ženevydatá
matka mala za obdobie rodičovskej dovolenky do dvoch rokov veku dieťaťa nárok na príspevok na
výživu od otca vo výške po 200 eur mesačne (rodičovský príspevok + prídavky na dieťa + príjem
od zamestnávateľa + príspevok na výživu od otca by činili za rozhodné obdobie minimálne 700 eur
mesačne, ktoré by mala matka na úhradu svojich potrieb popri základných, ktoré sama vyčíslila na

sumu 500 eur mesačne) a po čiastočnej úhrade zo strany otca by jeho dlh predstavoval približne 500
eur, na ktorej sume sa mohli účastníci na pojednávaní aj zmieriť, pričom otec bol ochotný takýto zmier
uzatvoriť, no matka od neho žiadala minimálne 5.000 eur. To by znamenalo výšku príspevku na jej
výživu za rozhodné obdobie po 500 eur mesačne. Matka bola teda ochotná upustiť zo svojej pôvodnejpožiadavky akurát v tom, že za obdobie spolužitia s otcom jej dieťaťa v jeho domácnosti po pôrode, by
nežiadala žiadny príspevok. Rodičia sa teda nedohodli. Neskôr sa poukazovalo ešte na ďalšie matkine
príjmy (okrem tých zohľadnených pri zmierovaní účastníkov) zo šitia a predaja výrobkov, tiež sa prihliadlo

na kúpu rodinného domu matkou počas obdobia trvania jej rodičovskej dovolenky, na aktuálny stav
úspor na jej účte a ukončenie pracovného pomeru matkou, kedy býva obvyklá aj výplata odstupného od
zamestnávateľa. Za takto zistenej matkinej priaznivej finančnej situácie, jej žiadny nárok na príspevok,
ani na náhradu nákladov, nemohol v tomto konaní vzniknúť.

21. Matka pred Okresným súdom Trnava, ktorý vec ďalej prejednával, odporovala tvrdeniam otca a
nesúhlasila s jeho vyjadrením, že by zaplatil polovicu výdavkov za tehotenstvo a pôrod. Matka si
kupovala oblečenie, župany, lieky, platila lekárske prehliadky, epidurálku, pobyt v nemocnici a otec
kupoval zbytočnosti. Dňa 21.3.2018 kupovala oblečenie za 57,94 eur, do nemocnice drogériu za 17,15
eur. V Slovenke si kúpila pyžamo do nemocnice za 24,02 eur. Dňa 9.3.2018 platila za lieky do nemocnice
3,49 eur, kupovala si papuče za 8,32 eur, prezuvky do nemocnice za 9,90 eur, oblečenie v Lidli dňa

3.3.2018 za 6,99 eur + 2,49 eur +5,99 eur. Veci do nemocnice v lekárni kupovala za 9,35 eur, pyžamo do
nemocnice za 20,54 eur. Drogériu do nemocnice za 11,46 eur, tehotenskú podprsenku za 6,99 eur. Spolu
to vychádza na cca 184 eur. Tehotenské oblečenie si kúpila aj na dovolenke v G. podľa výpisu z účtu
vedeného vo VÚB banke. Na č. l. 168 spisu sa nachádza potvrdenie z 13 gynekologických prehliadok,
za každú zaplatila po 10 eur, čo vychádza na 130 eur. Potvrdenie na č. l. 160 spisu je doklad o zaplatení

20 eur. Poplatok za nadštandardnú izbu bol 102 eur a doklad o úhrade je na č. l. 159 spisu. Čestné
vyhlásenie na č. l. 158 spisu svedčí o uhradení 10 hodín predpôrodného kurzu matkou po 5 eur/hod. t.
j. dokopy 50 eur. Kupovala si aj nohavičky po pôrode za 27,43 eur. V G. minula matka za tehotenské
oblečenie 177,60 eur a 16,75 eur, dokopy 194,35 eur. Spolu vedela matka podľa listinných dokladov
založenýchvspiseanespornýchtvrdeníúčastníkovvydokladovaťvýdavkyzacca708eur.Ugynekológa

ešte platila za lieky 30 eur, ale nemá o tom doklad. Kupovala si čaje na podporu mlieka a všetky veci,
ktoré potrebovala pre tehotenstvo. Otec s ňou nežil, ani s ňou nebol 24 hodín denne, peniaze jej tiež
nedal, zhrnula matka.

22. Otec naopak tvrdil, že on platil za epidurálku 90 eur hneď pri narodení dcéry, tvoril s matkou šťastný

pár počas jej tehotenstva, preto sa podieľal určite spolovice na úhrade jej nákladov, ktoré však nevie
všetky preukázať. Platil aj za ultrazvuk v I. bez dokladu, kúpil v Calliope šaty za 12,99 eur pre matku
(č. l. 117 spisu), župan jej kúpil za 6 eur, dámsku tehotenskú blúzku za 8,99 eur. Matka doplnila, že
jej otec kúpil značkové popôrodné pyžamo z x za 80 eur. To jej priniesol ako darček, keď už s ním
nežila. Aj sukňu za 200 eur. Matka opakovane osočovala otca počas pojednávania a bola na svoje

neprístojné správanie aj upozorňovaná. Znova vypovedala, že nemala okrem rodičovského príspevku
a prídavku žiadne príjmy, z prenájmu bytu a ani zo šitia nemala nič, výšku svojich úspor si nepamätala.
Otec pripomenul, že v marci 2018 mesiac pred pôrodom sa pýtal matky, či jej má nejako prispieť a ona
sama uznala, že otec stále niečo platil, lebo sa tak počas tehotenstva dohodli. Toto potvrdenie (č. l. 316)
svedčí o tom, že budúci rodičia náklady na tehotenstvo nevydatej matky uhrádzali na polovicu. Matka

teraz všetko podľa otca spochybňuje. Sumu 2.875 eur, na ktorej sa už s navrhovateľkou v priebehu
konania zhodli, jej posielal po mesačných plneniach otec priamo na účet ako príspevok na jej výživu.
Bola to čiastka oddelená od výživného pre dieťa. Od februára 2019 otec platil na dcéru výživné vo
výške 270 eur mesačne, stanovené súdom. Spomenul tiež, že matka po odsťahovaní sa z ich spoločnej
domácnosti, až kým išla dcéra do škôlky, kúpila a kompletne zrekonštruovala rodinný dom od strechy

až po základy, fasádu, celý interiér a nebrala na to žiadny hypotekárny úver. Matka sa bránila, že od
rodiny si požičala 70.000 eur, ktoré im spláca.

23. Z výpisu z matkinho účtu (č. l. 350 až 380 spisu) vyplynulo, že do mesiaca november 2018 poberala
mesačne 1.394,30 eur (materská), v decembri 2018 dostala 809,60 eur (materská) plus 238,38 eur

(rodičovský príspevok). V januári 2019 prijala na tento účet tiež sumu 238,38 eur a rôzne menšie čiastky
1,50 eur + 3 eurá + 7,50 eur + 16 eur + 25 eur + 7,50 eur + 6 eur, 150 eur a 5.000 eur. Od februára
2019 do januára 2020 jej bola mesačne posielaná čiastka 245,04 eur (rodičovský príspevok a prídavok
na dieťa); 250 eur, neskôr 350 eur alebo 300 eur mesačne (od otca príspevok na výživu matky a výživné
dcére k rukám matky), vo februári, v marci a v apríli 2020 poberala matka už 394,95 eur mesačne (štátne

dávky) a popri tom jej prichádzali na účet sumy 5.000 eur v januári 2019; 10.000 eur vo februári 2019;
14.500 eur v máji 2019; 1.000 eur v decembri 2019; v januári 2020 suma 15.000 eur; vo februári 2020
suma 3.000 eur a 29.4.2020 suma 1.500 eur (spolu 50.000 eur). Z aktuálneho výpisu z matkinho účtu
(č. l. 405 spisu) vyplynulo, že k 11.10.2023 tam má zostatok vo výške 49.897,89 eur.24. V záverečnom vyjadrení zo dňa 6.11.2023 otec zhrnul, že sa chcel s matkou dohodnúť
podľa predbežného názoru súdu vysloveného na pojednávaní dňa 3.8.2023, avšak matka dohodu

neakceptovala a nenavrhla ani kompromisné riešenie. Poukázal na stav matkinho účtu, že za rozhodné
obdobie tam mala pripísanú čiastku 84.922 eur. Počas predchádzajúcich konaní však matka akékoľvek
iné príjmy okrem rodičovského a materského príspevku a príspevku od otca popierala, aj napriek tomu,
že súd ju v tomto smere dopytoval. Na všetkých pojednávaniach sa matka snažila súdu svojimi vysoko
emočnýmiprejavmivykresliť,žeakožijepodhranicouchudoby,čopovažovalotecpritaktopreukázanom

príjme matky za veľmi nemorálne. Otec navrhovateľke v rozhodnom období prispieval na výživu, kupoval
jej potrebné veci pred pôrodom, platil za chod domácnosti počas ich spoločného života a od februára
2019 bol otec súdom zaviazaný na platenie výživného pre dcéru vo výške 270 eur mesačne, ktorú
sumu tiež posiela. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 25.8.2020 potvrdila výšku príspevku pre nevydatú
matku, ktorú jej otec zaslal dokopy na účet v období od 10/2018 do konca 4/2020, a to 2.875 eur. Na
pojednávaní dňa 3.8.2023 však už matka nevedela uviesť, či to tak skutočne bolo a automaticky sa

snažila poprieť vlastné tvrdenie z augusta 2020. Matka sa spätne snaží získať príspevok za obdobie
tehotenstva i pôrodu a za týmto účelom podľa otca popiera ich vtedy dobrý vzťah a aj každý jeden cent,
ktorý otec na úhradu jej nákladov minul. V období pred pôrodom sa mali účastníci podľa názoru otca
ešte úprimne radi, spoločne navštevovali gynekologické poradne, trávili spoločné chvíle, všetky víkendy,
absolvovali niekoľko výletov a dovoleniek. Neodkladal si bločky o nákupoch, lebo bol presvedčený, že

budú spoločne tvoriť rodinu až do konca života. Ak by mal otec pochybnosti o ich vzťahu a pripustil
by existenciu tohto súdneho sporu v budúcnosti, tak by si odložil každý jeden bloček a teraz by ich
predkladalsúdu.Navrhovateľkasasnažítútosituáciu(bezbločkov)využiťapredsúdomzámernevšetko
popiera, len aby získala čo najvyšší obnos peňazí. Ak aj existuje blok a dôkaz z tohto obdobia, tak sa
matka snaží povedať, že to bol len darček od otca alebo že tú vec nechcela a nesúvisí to nijak s jej

tehotenstvom. Neštíti sa pritom ani opakovaného očierňovania otca, ani úmyselného zavádzania súdu,
čobolozrejmézjejpostojavpriebehukonania.Počasvšetkýchsúdnychpojednávaníbolopreotcaveľmi
ťažké sa obhajovať a odpovedať na otázky súdu, pretože navrhovateľka mu neustále vstupovala do reči.
Z tohto dôvodu napísal záverečné vyjadrenie a ospravedlnil svoju neúčasť na ďalšom pojednávaní.

25. Jeho obsahom bolo konštatovanie, že každý z rodičov sa finančne podieľal na kúpe a platení
niečoho, čo súviselo s tehotenstvom, pôrodom, alebo príchodom dcéry na svet a tieto výdavky
platili podľa potreby. Otec svoje tvrdenie dokázal výpisom z komunikácie medzi rodičmi a vlastným
vyjadrením navrhovateľky z daného obdobia tesne pred pôrodom. V priebehu spoločného žitia v jednej
domácnosti sa otec podieľal prevažnou mierou na chode domácnosti a zabezpečovaní potrieb pre

rodinu. Navrhovateľka sa sama rozhodla odsťahovať zo spoločnej domácnosti, i napriek pokusom otca
o záchranu rodiny, matka neopätovala rovnakú snahu. Namiesto konštruktívneho rozhovoru a hľadaní
riešenia ich sporov, bol otec počas spoločného života viackrát agresívne a fyzicky atakovaný zo strany
navrhovateľky. Otec dieťaťa sa opakovane snažil o záchranu rodiny. Dokonca ani spoločné sedenia
u psychológa, ktoré účastníci absolvovali za účelom zlepšenia komunikácie, nariadené v konaniach o

úpravu práv a povinností rodičov, nepriniesli žiadny výsledok. Napriek tomu všetkému sa otec rodine
nikdy neotočil chrbtom a navrhovateľke pravidelne každý mesiac posielal peniaze bez toho, aby ho
súd k tomu zaviazal. Otec matke mnohokrát navrhoval, že pôjde na materskú dovolenku, avšak toto
ona opakovane odmietla, čím sa dobrovoľne vzdala možnosti zlepšiť si finančnú situáciu. Z príjmov
na výpisoch z jej účtu je však zrejmé, že navrhovateľka zlepšenie finančnej situácie nepotrebovala.

Otec trval na tom, že svoju povinnosť prispievať nevydatej matke na výživu si dobrovoľne plnil ešte
pred podaním návrhu na súd a plnil si ju aj počas prebiehajúceho konania. Žiadal zohľadniť všetky
jeho príspevky voči navrhovateľke. Jej životná úroveň bola v rozhodnom období primeraná a nárok na
príspevok pre nevydatú matku sa ukázal ako nedôvodný. Vzhľadom na doložené príjmy z výpisu z účtu
navrhovateľky,ktorénebolijediné(plusprenájombytuapríjmyzoG.),aleajtakveľmivysoké,ivzhľadom

na neochotu dohodnúť sa na súdnom pojednávaní, žiadal otec, aby súd návrh nevydatej matky zamietol
v celom rozsahu.

26. Matka vo vyjadrení datovanom 7.11.2023 uvádzala, že pred nástupom na materskú bol jej čistý
mesačný príjem cca 1.720 eur, pričom po nástupe na materskú tento príjem klesol na 1.295 eur, čo

predstavuje pokles o cca 430 eur (strata príjmu počas 6 mesiacov tak činí 2.580 eur). Po prechode z
materskej na rodičovskú dovolenku, dokonca daný príjem klesol len na sumu 214,70 eur mesačne, čo
predstavuje pokles v matkiných príjmoch o 1.510 eur (celkovo strata príjmu počas rodičovskej dovolenky
je teda cca 27.000 eur). O celý svoj príjem, rovnako ako o ďalšie finančné aj nefinančné benefity prišlanavrhovateľka v dôsledku toho, že nastúpila na materskú a neskôr rodičovskú dovolenku. Ďalšie bonusy
ako ročné odmeny, stravné lístky, rôzne finančné či nefinančné poukážky, možnosť pracovného postupu,
zvyšovanie mzdy v dôsledku inflácie či odpracovaných rokov, boli matke odňaté práve z tohto dôvodu.

Otcovi ostalo všetko. Plný plat, služobné auto aj na súkromné účely, preplatený benzín, preplatené
služobné cesty či stravné lístky, preplatený telefón aj na súkromné účely. Matka z čistého mesačného
platu 1.700 eur klesla na 210 eur z rodičovského príspevku. Reálne za tri roky, kedy bola matka na
materskej a rodičovskej, prišla o cca 30.000 eur (2.580 eur a 27.000 eur). Otec nebol ukrátený vôbec
o nič. Ostal mu plný plat, prémie, auto. Matka bola nútená šetriť každý cent, pretože suma 210 eur

z rodičovského príspevku nepokrývala ani základné potreby pre dospelú osobu na bývanie a stravu.
Navyše otec v tom čase neprispieval ani riadnym výživným na dcéru a tento dlh k rukám matky stále
spláca. Matka chcela ísť v dvoch rokoch ich dcéry do práce, avšak v škôlke nebolo voľné miesto. Bola
teda nútená aj tretí rok dcéry žiť iba z rodičovského príspevku, z vlastných úspor a podpory od rodičov.
Otec na svoje úspory nikdy siahnuť nemusel, pretože poberal plat v plnej výške. Kým matka s dcérou
len prežívali a šetrili, otec chodil po dovolenkách (napr. bol 3 týždne v Z.), chodil na výlety, drahé večere,

kupoval dcére nezmyselné hračky. Jeho bohémsky život nebol nijako dotknutý. Životná úroveň otca
ostala aj po narodení dcéry nezmenená. Matkina životná úroveň rapídne klesla a nemohla si dovoliť
prakticky nič. Matka nerozumie, že prečo boli v rámci dokazovania kontrolované jej úspory, keď sa s
otcom dcéry spoznala mesiac pred tým, ako otehotnela (v tom čase sa ešte len rozvádzal so svojou ex
manželkou), až do narodenia dcéry bývala sama a všetky príjmy aj výdavky si riešila sama. Po narodení

J. bola nútená sa presťahovať k otcovi, ale reálne s ním žila iba 5 mesiacov. Nikdy s otcom nezdieľala
žiadny spoločný účet, otec jej dokonca nikdy finančne neprispel na žiadne potrebné a praktické veci,
napríklad na nákup potravín do domácnosti, vecí do domácnosti, benzín a podobne. Nerozumie ani
tomu, z akého dôvodu by mala siahať matka na svoje úspory pri výchove dcéry, ktoré nadobudla sama
roky pred tým, ako spoznala otca dieťaťa a otcove úspory zostali nedotknuté. Nielenže matka prišla o

svoj trojročný príjem, ale ešte musela siahnuť vo veľkej miere na svoje ušetrené financie. Otcovi ostal
plnýplatarovnakoajvšetkyjehoúspory.Matkacelýživotšetrila,abysiniekedyvbudúcnostimohlakúpiť
vlastné bývanie a otec celý život svoje peniaze rozhadzoval, užíval si ich so svojou bývalou manželkou
a teraz povie, že on žiadne úspory nemá. Ale má dom v Rovinke, ktorého trhová hodnota je 250.000
eur. Otec preferuje míňanie peňazí na cestovanie, darčeky a večere, pritom spláca hypotéku. A matka,

ktorá celý život šetrila a prakticky si nič nákladnejšie v živote nedopriala, má byť ešte potrestaná tým,
že z jej (iba z jej) úspor mala živiť dcéru a seba počas troch rokov na materskej. Otec sa neustále
chválil tým, ako od strednej školy nadštandardne zarába a peniaze neustále míňa na jedlo i cestovanie.
Matka namietala, že otcove účty doteraz neboli v konaní preverované. Otec si neoprávnene uplatňoval
daňový bonus na dieťa vo výške 45 eur mesačne, pritom s ním nežilo v jednej domácnosti. Napriek

tomu sa otec bezcharakterne obohacoval na úkor vlastnej dcéry. Tieto peniaze nikdy dcére nedal, ale
ostali samozrejme otcovi. Sukňu v hodnote 200 eur od otca nemala matka ani raz oblečenú. Tieto
peniaze mohli byť použité rozumnejšie a účelnejšie, na úhradu jej nutných nákladov na tehotenstvo
(poplatky za lekárske prehliadky, lieky, tehotenské oblečenie, strata príjmu a pod). Otec sa vždy chválil,
ako vynikajúco zarábal od školy a pracoval nonstop až do momentu, kedy má platiť na dcéru výživné.

Súdom určené výživné mu bolo vypočítané z najnižšej možnej sumy, t. j. z podpory v nezamestnanosti
vo výške 900 eur netto, napriek tomu, že otec zarábal pred narodením dcéry 1.600 eur mesačne. Otec
pracuje na čierno a každého klame, že nepracuje, aby nemusel platiť vyššie výživné. Jeho uvádzané
mesačné náklady sú 1.200 eur. Otec si žil vo svojom veľkom drahom dome a chcel odkúpiť od matky
polovicu jej bytu, aby jej pomohol v zlej finančnej situácii. V prvom rade má otec nevydatej matke pomôcť

tak,žejejuhradípríspevokprenevydatúmatkuasplatídlhnavýživnom,vyjadrilasvojupredstavumatka.
Sťažovala sa, že otec jej žiadne nové auto nikdy nekúpil, ani nijako naň neprispel. Životná úroveň matky
klesla preto, že sa starala o ich dieťa a do práce chodiť nemohla. Matka šetrila počas materskej každý
cent, „makala" ako robotník, namiesto toho, aby kočíkovala dcéru a chodila po kávičkách s kamarátkami.
Pretože jej prioritou bolo zabezpečiť bývanie pre dcéru. Kým otec bol 3 týždne na dovolenke v Kanade,

chodil si kočíkovať dcéru a po kaviarňach, matka robila ako otrok. A roky predtým nonstop pracovala
v práci, aby mala peniaze na normálne bývanie (nie luxusné). Nič si pre seba nekúpila, nechodila po
wellness, ani manikúrach. Iba tri roky drela na starom dome, ktorý si prerobila po babke vďaka svojej
rodine (kým otecko si pohodlne mohol zobrať hypotekárny úver, matke úver nikto nedal). Matkin príjem
počas materskej bol prakticky 0 eur a otcov príjem ostal rovnaký.

27. Na poslednom pojednávaní, kedy bol vyhlásený aj rozsudok, matka vysvetľovala príjmy na svojom
účte, že sa jedná o materskú, resp. rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, výživné od otca, pôžičky
od rodičov a prémie od zamestnávateľa; ostatné sumy si už nepamätala. Doteraz splatila matka podľajej tvrdenia svojim rodičom z poskytnutej pôžičky sumu 10.000 eur. Spláca im ju podľa toho ako matka
uzná za vhodné. Stravné lístky jej otec nanútil dvakrát. Nechal ich schované u nej pod stolom a doteraz
sú tam. Navrhovateľka tvrdila, že zo G..sk počas rodičovskej nemala žiaden príjem, ani z prenájmu

nehnuteľnosti. Jednoizbový byt vo vlastníctve navrhovateľky využíva jej rodina, ale nie na bývanie.
Navrhovateľka nevie, že čo v tom byte robí jej matka, lebo sa jej na to nepýta. Otec J. je podľa matky
manipulátor, preto ho opustila. Každý večer odchádzal na dve hodiny preč z domu vybavovať si kšefty,
asidrogyalebočo.Aktuálnejenavrhovateľkanezamestnaná,poberápodporuvnezamestnanosti,hľadá
si prácu. J. na G..sk už neprevádzkuje od času, odkedy ostala tehotná, tvrdila matka. Ponuka je stále

zverejnená na stránke, ale tieto veci už nepredáva. K dokladu o predaji výrobkov zo G..sk za obdobie
od 2/2019 do 30.10.2020 (č. l. 296 spisu) uviedla, že celková suma predaných výrobkov 9.578 eur sa
zhoduje s jej nákladmi použitými na ich výrobu. Matka zopakovala, že nerozumie, prečo sú brané do
úvahy jej súčasné úspory, keď otcove neboli brané do úvahy vôbec.

28. Zákon o rodine rozoznáva štyri vyživovacie povinnosti a dva príspevky na výživu. Najdôležitejšími

vyživovacími povinnosťami sú vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a vyživovacia povinnosť medzi
manželmi, keďže obe sú založené na princípe solidarity zdieľania rovnakej životnej úrovne oprávneného
a povinného. Ostatné vyživovacie povinnosti a aj príspevky už nevychádzajú z povinnosti zabezpečiť
povinnému a oprávnenému rovnakú životnú úroveň a kritériá pre posúdenie konkrétnej výšky výživného
odvodzujú od iných faktorov.

29. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.), otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa
nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke
primeranenaúhradujejvýživyaposkytnúťjejpríspevoknaúhradunákladovspojenýchstehotenstvoma
pôrodom. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30.Citovanéustanovenierozlišujedvanárokynevydatejmatkyvočiotcovidieťaťa:1.nároknaprimeraný
príspevok na výživu matky v trvaní maximálne dva roky a 2. nárok na príspevok na úhradu nákladov
spojených s matkiným tehotenstvom a pôrodom. Náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sú
finančné náklady, ktoré vznikli matke v súvislosti s graviditou a privedením dieťaťa na svet. Nejde o
náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa, pretože tieto majú byť hradené z výživného na dieťa.

Náklady matky môžu vzniknúť napríklad nákupom tehotenského a popôrodného oblečenia, cestovaním
za zdravotníckou starostlivosťou, samotnou starostlivosťou, nákupom liekov, vitamínov, účasťou na
predpôrodných kurzoch a pod. Existenciu a výšku nákladov je matka povinná súdu preukázať.

31. Oprávnenou osobou je matka, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. Zmyslom tohto ustanovenia

je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky dieťaťa, a to jednak v súvislosti so znížením jej
zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, a jednak v súvislosti so zvýšením nákladov,
ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Súd pri rozhodovaní o výške príspevkov musí prihliadnuť
aj na všetky príjmy matky v rozhodnom období, napr. z pracovného pomeru, zo zdrojov nemocenského
alebo sociálneho poistenia a aj z rôznych iných zdrojov. Súd musí pri vymeriavaní výšky príspevku

posúdiť jeho primeranosť vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam otca dieťaťa, ako aj vo vzťahu k
odôvodneným potrebám a pomerom matky. Primeranosť sa posudzuje tak, aby bol stanovený rozumný
kompromis medzi potrebami nevydatej matky a možnosťami otca dieťaťa. Pri ich zohľadňovaní musí
súd zistiť aj to, či a ako bolo v rozhodnom čase o potreby matky postarané zo strany osôb povinných
výživou (napr. zo strany rodičov).

32. Otec v konaní tvrdil, že sa na nákladoch súvisiacich s partnerkiným tehotenstvom a pôrodom ich
dieťaťa podieľal, určite v polovici, avšak nepredpokladal, že bude vedené súdne konanie, a teda si
väčšinu dokladov neuschoval. Preukázané výdavky matky a otca súd zrátal a rozdelil rovným dielom,
aby sa na ich úhrade obaja účastníci ako rodičia maloletej J. podieľali v polovici, čo je spravodlivé. Z

výdavkov otca, ktoré súvisia s tehotenstvom a pôrodom súd zohľadnil úhradu za epidurálku pri pôrode
90 eur, ktorú matka nepoprela, ďalej nákup tehotenského oblečenia, ktoré preukázal dokladmi, resp.
ktoré matka nepoprela (12,99 eur šaty + župan za 6 eur + tehotenská blúzka za 8,99 eur + popôrodné
pyžamo 80 eur + sukňa za 200 eur), spolu takmer za 400 eur. Matka v konaní preukázala výdavkyvo výške okolo 700 eur. Spolu preukázané výdavky rodičov činia asi 1.100 eur / 2 je 550 eur, z čoho
otec dokázane uhradil cca 400 eur a tvrdil tiež, že platil aj 90 eur za UZV vyšetrenie v I., ktorú platbu
ale nepreukázal a súd na ňu neprihliadol, keďže matka toto tvrdenie otca poprela; ďalšie výdavky otca

súviseli s výživou maloletej a tieto sa nezohľadňovali v tomto konaní.

33. Otca by súd iba za takejto dôkaznej situácie zaviazal k úhrade nákladov spojených s tehotenstvom
a pôrodom vo výške 150 eur (550 - 400), avšak v tejto časti návrh matky zamietol v celosti preto, lebo
samotná matka sa v ich vzájomnej písomnej komunikácii v čase pred pôrodom vyjadrila, že otec stále

niečo platí a kopu vecí kúpil matke aj pre dieťa; aj viac ako matka (č. l. 316 spisu). Súd vzhľadom na
túto konverzáciu účastníkov, ktorá svedčí o tvrdení otca, že tvorili s matkou až do doby jej odsťahovania
z domácnosti otca šťastný pár, tiež vzhľadom na účasť otca pri pôrode, pri ultrazvukovom vyšetrení
bábätka, s ohľadom na spolužitie účastníkov v jednej domácnosti pol roka po pôrode, sklamanie otca
z opustenia domácnosti matkou aj s dieťaťom, lebo dúfal, že budú žiť ako rodina aj naďalej, považoval
tvrdenia otca (preukázané aj písomným vyjadrením matky), že sa podieľal spolovice na úhrade výdavkov

spojených s tehotenstvom a pôrodom navrhovateľky, za presvedčivé. Naopak, matka v závere konania
už popierala všetko, aj tie svoje tvrdenia, ktoré v minulosti sama uvádzala. Preto pôsobila menej
presvedčivo.

34. Vo všeobecnosti platí, že povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa § 62 až 65 Zákona o rodine,

nie je priznaním ani jedného z týchto príspevkov upravených v § 74 ods. 1 Zákona o rodine, dotknutá.
A platí to aj naopak, že stanovené výživné na dieťa v inom súdnom konaní (tu vo výške konkrétne
270 eur mesačne), treba odlišovať od príspevku na výživu matky žiadanom v tomto konaní. Tento
nárok má obmedzené trvanie do dvoch rokov veku dieťaťa. Keďže matka v období spolužitia rodičov
v domácnosti u otca, kedy sa poväčšine on podieľal na úhrade za jej bývanie a spolovice aj za stravu,

keď robil väčšie nákupy potravín (čo bolo možné považovať za nesporné tvrdenie oboch účastníkov),
poberala tiež materskú dávku vo výške takmer 1.400 eur mesačne, nemala nárok na žiadny príspevok
na svoju výživu od otca dieťaťa. Ten jej vznikol až po opustení tejto spoločnej domácnosti a po zániku
nároku na materskú, a to vo výške po 200 eur mesačne (nie 500 eur ako žiadala), lebo od januára
2019 až do dvoch rokov veku dcéry v apríli 2020, mala mesačný príjem minimálne 500 eur. V konaní

bolo spočiatku nesporne tvrdené oboma rodičmi, že otec prispel na účet matky na jej výživu sumou
2.875 eur, ktoré tvrdenie otec zopakoval aj v auguste 2023, no toto matka neskôr už spochybnila,
ale vzhľadom na nenávistné prejavy matky voči otcovi, ktorých sa nedokázala zdržať ani na súdnom
pojednávaní, považoval súd otcom (a spočiatku i matkou) tvrdenú i výpismi z jej účtu podloženú sumu
za preukázanú. Matkin postoj bol ku koncu konania však už taký, že sporovala takmer všetky otcove

tvrdenia a argumenty, i tie, ktoré najskôr nespochybňovala. Matka prejavuje voči otcovi viditeľný odpor
a nenávisť.

35. Otcovi sa nepodarilo preukázať, že matka svoj byt skutočne prenajímala. Bolo ale preukázané,
že nad rámec matkou poberaného príjmu vo forme štátnych dávok v rozhodnom období od 1/2019

do dvoch rokov veku dieťaťa, dostala od otca príspevok na svoju výživu 2.875 eur, stravné lístky od
neho za 106 eur (nepopreté matkou), čistý príjem 1.182,93 eur od zamestnávateľa, teda spolu 4.163,93
eur, čo vychádza rozrátané za rozhodných 16 mesiacov priemerne na 260 eur/mesiac. Už len s týmto
príjmom (bez príjmu zo G..sk za takmer desaťtisíc eur a bez príjmu z prenájmu bytu, ktorý bol otcom len
predpokladaný), rodičovským príspevkom a prídavkom na dieťa mesačne minimálne vo výške 245,04

eur (zvýšeným od 2/2020 na 394,95 eur mesačne), teda spolu 505,04 eur, pokryla matka všetky svoje
deklarované priemerné mesačné výdavky vo výške 500 eur. Popri tom sa nemohlo nezohľadniť, že od
rodičov (majú tiež zákonnú vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke) bolo pripísaných na účet matky v
rozhodnom období 50.000 eur (5.000 eur v januári 2019; 10.000 eur vo februári 2019; 14.500 eur v máji
2019; 1.000 eur v decembri 2019; v januári 2020 suma 15.000 eur; vo februári 2020 suma 3.000 eur

a 29.4.2020 suma 1.500 eur), čo matka vysvetľovala ako pôžičku na bývanie, lebo počas rodičovskej
dovolenky sa presťahovala s dieťaťom do svojho nadobudnutého a zrekonštruovaného rodinného domu,
načopoužilatietofinancieodrodičov,pričomdoposiaľimvrátilapodľajejtvrdení10.000eur.Uzatvorenie
pôžičky, ani vrátenie súm rodičom však nijako matka nepreukázala a vzhľadom na viaceré zavádzajúce
tvrdenia počas celého konania až do jeho záveru (najmä, že iný príjem ako od štátu nemala žiadny, čo

sa vyvrátilo viacerými dôkazmi), bolo ťažké uveriť aj matkinej výpovedi o sume pôžičky od rodičov, resp.
jej existencii, keď sama matka uvádzala, že financie im vracia podľa jej vlastného uváženia.36. Zohľadnilo sa i správanie otca v tomto konaní, ktorý sa pokúsil zmieriť s matkou. Tiež sa zohľadnilo
opovrhujúce správanie matky, ktorá v rámci príspevku na svoju výživu žiadala sumu 500 eur mesačne
bez ústupku (500 x 16 je 8.000 eur), resp. iba s ústupkom v uplatnenom nároku počas spolužitia s otcom.

Príspevok na výživu nevydatej matky je odlišný od vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi,
kedy má byť životná úroveň oboch v zásade rovnaká. Týmto príspevkom na výživu nevydatej matky sa
má len čiastočne kompenzovať znížený príjem matky počas obdobia prvých dvoch rokov veku dieťaťa
tak, aby pokryl všetky jej potrebné výdavky. Matka počas obdobia rodičovskej dovolenky potrebuje mať
pre seba zabezpečenú najmä zdravú a pestrú stravu, mať uhradené náklady za bývanie a mať pohodu.

Zo sociálnych dávok okolo 250 eur, neskôr takmer 400 eur mesačne, ďalšieho príjmu matky zo G..sk vo
výške takmer 10.000 eur v rozhodnom období, financií od zamestnávateľa cez 1.100 eur a príspevku
na jej výživu od otca dieťaťa sa toto určite dalo zabezpečiť. Keďže matka v priebehu rodičovskej
dovolenky nadobudla a zrekonštruovala rodinný dom bez hypotéky, možno rozhodne predpokladať,
že svoje nevyhnutné výdavky dokázala pokryť. Matka má teraz na účte takmer 50.000 eur. Z týchto
matkiných pomerov je zrejmé, že na vyšší príspevok ako dobrovoľne posielaný od otca na svoju výživu,

odkázaná nebola.

37. Návrh matky na doplnenie dokazovania vyžiadaním výpisu z účtu otca súd zamietol, lebo bol
nadbytočný, keď bolo v konaní dostatočne preukázané, že by stav úspor na účte otca nijako neovplyvnil
neexistenciu nároku matky na príspevok na jej výživu, či úhradu nákladov nevydatej matky, lebo matkine

príjmy (spolu s dobrovoľným otcovým príspevkom na jej výživu) boli v rozhodnom období vo výške
dostačujúcej na úhradu všetkých jej potrieb, čo bolo základom pre zamietnutie tohto nároku nevydatej
matky.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa princípu zakotveného v § 52 Civilného mimosporového

poriadku, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo navrhovateľka, ktorá žiadala priznať
náhradu trov, podala nedôvodný návrh a druhý účastník si náhradu trov neuplatnil, preto súd nemal
dôvod aplikovať výnimku z tohto pravidla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde odvolanie.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c)
ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g)
proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh
(§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd

prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní
(§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy (§ 63 CMP).