Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 13, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/210/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123012569
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123012569.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej
a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.09.2023, sp. zn.
104PP/20/2023, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. novembra 2023 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku a § 67 odsek 1 Trestného
zákona rozhodol tak, že zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. –
D., B. E. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu rozsudkom Špecializovaného trestného
súdu v Pezinku sp. zn. PK-2T/33/2015 zo dňa 17.03.2016 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5To/7/2016 zo dňa 18.08.2016.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 59-61 spisu.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť odsúdený A. B. (č.l. 57 spisu), ktorú
odôvodnil vlastnoručným podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.10.2023 (č.l. 64-66).

Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí okresného súdu sa vzdala práva na podanie sťažnosti
(č.l. 57 spisu).
Odsúdený v odôvodnení sťažnosti po rekapitulácii výrokov napadnutého uznesenia namietal (skrátene),
že politika podmienečného prepustenia v podmienkach Slovenskej republiky oproti okolitým štátom je
neprimerane prísna, pričom na takúto prísnu trestnú politiku neexistujú žiadne legálne, ani legitímne
dôvody. Mal za to, že ide o diskrimináciu, nakoľko odsúdení na Slovensku sú diskriminovaní oproti

odsúdeným, ktorí vykonávajú trest odňatia slobody v okolitých štátoch v rámci Európskej únie. Preto
navrhol, aby okresný súd prerušil konanie o podmienečnom prepustení a podal návrh na Ústavný súd
SR. Okresný súd k tomuto návrhu uviedol, že aktuálne nevzhliadol žiadny dôvod na prerušenie konania,
avšak okresný súd svoje rozhodnutie nijako nezdôvodnil. Podľa názoru odsúdeného chýba akákoľvek
konkrétne vysvetľujúca argumentácia, prečo okresný súd považuje lehotu podmienečného prepustenia
3 z uloženého trestu za súladnú s princípmi štátu a právami na osobnú slobodu.

Opätovne poukázal na svoj návrh o podmienečné prepustenie, pričom k tomu namietal, že okresný
súd sa k tomuto návrhu nijako nevyjadril. Ďalej namietal, že okresný súd mu do celkového trestu
odňatia slobody nezapočítal čas strávený vo výkone trestu vo veci Okresného súdu Košice II, sp. zn.
6PP/31/2014,kdeuznesenímz12.05.2023bolorozhodnutéovykonanípodmienečneodloženéhotrestu
odňatia slobody. Vo výkone trestu v predmetnej veci bol od 10.06.2016 do 21.04.2019 (2 roky a 10
mesiacov). Preto bol toho názoru, že okresný súd nepostupoval v súlade so závermi trestnoprávneho

kolégia NS SR sp. zn. Tpj 38/2010, na ktoré aj bližšie poukázal. Zastával názor, že úlohou súdu bolo
vo svojom rozhodnutí konštatovať, že v uvedenej veci bol vo výkone trestu aj v období od 10.06.2016do 21.04.2019 a následne konštatovať, že z tohto trestu odňatia slobody nie je možné opätovné
podmienečnéprepustenie,alternatívnemalsúdpodaťnávrhnaústavnýsúdovyslovenenesúladupodľa
§ 68 ods. 5 Trestného zákona s čl. 16 Ústavy SR a čl. 3 Dohovoru.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby ho krajský súd podmienečne prepustil na slobodu a zrušil napadnuté
uznesenie, alternatívne, aby krajský súd prerušil predmetné konanie a podal na Ústavný súd návrh na
vyslovenie nesúladu označených ustanovení Trestného zákona s príslušnými článkami Ústavy SR.
Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť
proti uzneseniu je prípustná v súlade s ustanovením § 181 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku a §
419 odsek 1 Trestného poriadku bola podaná oprávnenou osobou v zmysle ustanovenia § 186 odsek
1, odsek 2 Trestného poriadku v zákonom stanovenej lehote, avšak nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. l Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený
môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.
Podľa§66ods.4Trestnéhozákonaakideopodmienečnéprepusteniepodľaodseku1písm.c),kontrolu

technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne

prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Z citovaných ustanovení Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
z výkonu trestu po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu
trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie
odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a tiež skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že

v budúcnosti povedie riadny život.
Zatiaľ čo na splnenie formálnej podmienky je potrebné pri odsúdení za "bežný" zločin vykonať dve tretiny
uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody (§ 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona) alebo
polovicu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody (§ 66 ods. 1 písm. c) Trestného zákona),
pri odsúdení za obzvlášť závažný zločin, ktorý je osobitnou formou zločinu (§ 11 ods. 3 Trestného

zákona), alebo v režime podľa zásady trikrát a dosť (§ 47 ods. 2 Trestného zákona), je na splnenie
formálnej podmienky nevyhnutné, aby odsúdený vykonal tri štvrtiny uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody.
Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
v prvom rade zistil, že odsúdený vykonáva trest uložený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v

Pezinku zo dňa 17.03.2016, sp. zn. PK-2T/33/2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.08.2016, sp. zn. 5To/7/2016, ktorým bol uznaný za vinného z obzvlášť závažného
zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c), odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno i) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ako aj ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Odsúdený má
predpokladaný koniec trestu 09.07.2030 a lehotu pre podmienečné prepustenie splní 24.05.2027.

Trest uložený rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 08.08.2013 pod sp. zn. 3T/126/2013,
z ktorého bol rozhodnutím Okresného súdu Košice II zo dňa 11.06.2014 pod sp. zn. 6PP/31/2014
podmienečne prepustený, avšak následne mu bolo nariadené vykonať zvyšok uloženého trestu
uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 12.05.2016 pod sp. zn. 6PP/31/2014 , odsúdený vykonával
od 09.06.2016 do 22.04.2019.

Na základe takto vykonaného dokazovania okresným súdom aj krajský súd dospel záveru, že formálnu
podmienku (teda podmienku vykonania potrebných dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody za
uložený obzvlášť závažný zločin) v ustanovení § 67 ods. 1 Trestného zákona bude odsúdený spĺňať
až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody, t. j. o podmienečné prepustenie bude
môcť odsúdený požiadať najskôr až po výkone 9 rokov 4 mesiacov a 14 dňoch (predpoklad naplnenia
tejto podmienky je viazaný ku dňu 24.05.2027). Krajský súd preto poukazuje na správne odôvodnenie

napadnutého uznesenia s tým, že sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.
K sťažnostným námietkam.
Odsúdený v sťažnostných námietkach poukázal na to, že okresný súd mu do celkového trestu
odňatia slobody nezapočítal čas strávený vo výkone trestu vo veci Okresného súdu Košice II pod
sp. zn. 6PP/31/2014, táto námietka nie je dôvodná. V tomto prípade nie je daný žiaden zákonný

dôvod na započítanie tohto odsúdeným v sťažnosti uvádzaného a vykonaného trestu odňatia slobody
(pozn.: konkrétne ide o odsúdenie Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 3T/126/2013, z ktorého
bol rozhodnutím Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 6PP/31/2014 podmienečne prepustený,
avšak následne mu bolo nariadené vykonať zvyšok uloženého trestu, ktorý si odsúdený vykonával od
09.06.2016do22.04.2019)dotrestuodňatiaslobody,ktorýbolodsúdenémuprávoplatneuloženývtomto

trestnom konaní a ktorý si aktuálne vykonáva. Nie je to možné z toho dôvodu, že odsúdený vykonáva
postupne uložené tresty a to trest uložený Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. 3T/126/2013 (od
09.06.2016 do 22.04.2019), z výkonu ktorého v zmysle § 68 odsek 5 Trestného zákona nebolo možné
opätovné podmienečné prepustenie a trest uložený Špecializovaným trestným súdom v Pezinku pod
sp. zn. PK-2T/33/2015, kde odsúdený bude spĺňať formálnu podmienku podmienečného prepustenia až

dňa 24.05.2027. Preto ak sa v tomto smere odsúdený domáhal postupu podľa § 66 odsek 3 Trestného
zákona, tomuto návrhu krajský súd nemôže prisvedčiť, nakoľko ak má odsúdený po neosvedčení v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia vykonať trest (§ 68 odsek 2 Trestného zákona), takto
nariadený trest musí vykonať celý, pretože ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu
možné nie je (§ 68 odsek 5 Trestného zákona). To znamená, že takto nariadený trest sa mu (na splnenie

formálnej podmienky podmienečného prepustenia) celý pripočíta k pomernej časti trestu uloženého v
inej trestnej veci.
Taktiež je treba poukazujúc na ostatné sťažnostné námietky odsúdeného zopakovať, že v danom
prípade u odsúdeného nebola splnená už prvá zákonná podmienka, a to formálna podmienka na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť vykonania

potrebnej časti z výmery uloženého trestu, a preto bolo plne dôvodným jeho žiadosť o podmienečné
prepustenie zamietnuť. Rovnako správne okresný súd upustil od skúmania materiálnych podmienok,
pretože dokazovanie, ktoré navrhoval odsúdený v žiadosti ako aj v podanej sťažnosti, by za nesplnenia
formálnej podmienky bolo nadbytočné.
Navyše, akékoľvek úvahy odsúdeného o prísnej trestnej politike na území Slovenskej republiky,

uplatnené tak v žiadosti ako aj v sťažnosti, k týmto krajský súd uvádza, že existencia odlišných
podmienok výkonu trestu odňatia slobody vrátane predpokladov podmienečného prepustenia je
v jednotlivých štátoch prirodzená a skutočnosť, že v niektorých aspektoch sa tieto podmienky
môžu subjektívne javiť ako prísnejšie, ešte neznamená, že napadnutým uznesením došlo
k porušeniu odsúdeným označených práv. Naopak vyššie uvedené formálne a materiálne podmienky

podmienečného prepustenia sa uplatňujú rovnako a nerozdielne u všetkých odsúdených vo výkone
trestu odňatia slobody v ústavoch v Slovenskej republike. Neobstoja preto v tomto smere žiadne
námietky a návrhy odsúdeného, nakoľko tieto sa neopierajú o žiadne konkrétne ustanovenie Trestného
zákona ani o príslušné ustanovenia procesných predpisov
Záverom krajský súd len dodáva, že odsúdený zahlásenú sťažnosť odôvodnil v podstate rovnakými

argumentami, aké uviedol vo svojom návrhu o podmienečné prepustenie, pričom s týmito sa
náležite vysporiadal už okresný súd v napadnutom uznesení. V tejto súvislosti potom krajský súdu
uvádza, že z obsahu argumentov odsúdeného uplatnených v predmetnej sťažnosti, je zrejmé, že sa
s argumentáciou okresného súdu nevie alebo nechce stotožniť a opakovane presadzuje vlastný náhľadna rozhodnutie o podmienečnom prepustení, na čo má síce právo, no súčasne treba uviesť, že právo
na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami
a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným

spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane
odpovedí na argumenty predostreté odsúdeným.
Vzhľadom na vecne správne a zákonné rozhodnutie okresného súdu, potom krajský súd po splnení si
prieskumnej povinnosti sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.