Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. november 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-30Cb/44/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120213810
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janovicová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1120213810.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: NIKOS INVEST s. r.

o., so sídlom Komárňanská 3083/2A, 947 01 Hurbanovo, IČO: 45 686 840, proti žalovanému: BESLITE
Group a. s., so sídlom Laurinská 3/A, 811 01 Bratislava, IČO: 47 245 557, právny zástupca: SMOLÁK
HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432,
o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 14.09.2020 sa žalobca domáha od žalovaného vydania nasledovných

dokladov a písomností v origináloch alebo v kópiách vlastnoručne podpísaných štatutárnym zástupcom:
- všetky obchodné zmluvy (faktoringové, poistné, kúpnopredajné, záložné, zmluvy o návrhu vkladu
do katastra nehnuteľností, postúpenia pohľadávok) vrátane ich dodatkov, najmä dodatku doplňujúcej
zmluvy k postúpeniu pohľadávky uzatvorenej medzi OTP Faktoring Slovensko s.r.o. (teraz Project 01
Consulting, s. r. o., pozn.) a žalovaným, ako aj iné dokumenty viažuce sa k postúpeniu pohľadávky
medzi spoločnosťami OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s.;

- všetky podklady týkajúce sa záložného práva za záväzky spoločností: OTP Faktoring Slovensko s.r.o.,
žalovaného a spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.;
- všetky účtovné doklady (týkajúce sa postupovaných pohľadávok, samostatnú účtovnú dokumentáciu
za obdobie 01.01.2008 - 14.09.2020 v plnom rozsahu, vrátane všetkých bankových výpisov, účtovných
závierok a inventarizácie v rozsahu a forme v súlade so znením zákona o účtovníctve ) medzi
spoločnosťami OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s.;

- všetky účtovné doklady, hlavná kniha, účtovné evidencie, poznámky, zoznam odpísaných pohľadávok
medzi spoločnosťami OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s.;
- všetky bankové výpisy a úhrady týkajúce sa úhrad a postupovaní pohľadávok medzi spoločnosťami
OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.;
- evidencie a kontrolné výkazy DPH týkajúce sa pohľadávok a platieb medzi spoločnosťami OTP
Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.;

- účtovné a bankové evidencie o úhrade pohľadávky medzi spoločnosťami OTP Faktoring Slovensko
s.r.o., žalovaným a spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.;- všetky zmluvné doklady vrátane dodatkov k zmluvám oprávňujúcim vymáhať pohľadávku voči
spoločnosti v konkurznom konaní 1R/7/2014. OTP Faktoring Slovensko s.r.o., žalovaný a spoločnosť
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

2. Žalobu odôvodnil nasledovne: medzi žalobcom a žalovaným existujú vzájomné obchodné styky.
Žalovaný zmluvami o postúpení pohľadávok vstúpil do obchodného vzťahu so žalobcom. Pôvodný
veriteľ: OTP Faktoring Slovensko, a. s., so sídlom Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545,
(neskôr Faktoring SK, a.s. v likvidácii). Obchodný vzťah bol postúpený zo spoločnosti Faktoring SK, a.

s., so sídlom Tallerova 10, 811 02 Bratislava, IČO: 31 566 545 na spoločnosť OTP Faktoring Slovensko
s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, a tá ho nasledovne postúpila na
základe zmluvy o postúpení časti pohľadávky č. OFS_SK_05_2019 zo dňa 30.09.2019 na žalovaného.
2.1. Žalobca pristúpil k ručeniu k obchodným zmluvným vzťahom Dohodou o pristúpení k záväzku zo
dňa 30.09.2009 (správne malo byť uvedené 30.09.2010, pozn.) medzi žalobcom a spoločnosťou OTP
Faktoring Slovensko s. r. o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008. Dňa 03.09.2020

žalobca listom oznámil žalovanému plnenie za tretiu osobu. Žalovaný však k dnešnému dňu napriek
zákonnej povinnosti nevydal ani na žalobcu nepreviedol všetky svoje dôkazné prostriedky. V súlade
s ustanoveniami § 332 Obchodného zákonníka žalobca vstúpil ako tretia osoba splnením dlžníkovho
záväzku do práv veriteľa a veriteľ (žalovaný) je povinný žalobcovi vydať a na neho previesť všetky svoje
dôkazné prostriedky. Žalovaný však napriek výzve predmetné doklady neodovzdal a zadržiava ich bez

právneho dôvodu.
2.2. Vzhľadom na to, že k vydaniu dokladov a prevedeniu všetkých dôkazných prostriedkov nedošlo,
žalobca na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, pričom sa
najmä môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje, žalobca bol nútený podať
na súd žalobu o vydanie veci. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že predmetné doklady sú potrebné

na preukázanie existencie pohľadávok žalobcu v súdnom a konkurznom konaní, pričom žalovaný ich
naďalej zadržiava bez právneho dôvodu, žalobca žiada súd, aby s odkazom na § 332 Obchodného
zákonníka v platnom znení žalobnému návrhu vyhovel.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo strany žalobcu prišlo k poukázaniu finančných

prostriedkov vo výške 50,- eur v prospech bankového účtu žalovaného ako plnenie za dlžníka -
BRETOIL,s.r.o.,sosídlomA.Wágnera1780/32,98401Lučenec,IČO:36793329(ďalejajako„dlžník“).
Predmetným plnením však neprišlo k splneniu záväzku dlžníka, nakoľko výška pohľadávky žalovaného
vočidlžníkovipredstavuječiastkuvovýške1.072.106,93eur.Ustanovenie§332Obchodnéhozákonníka
ustanovuje, že do práv veriteľa môže tretia osoba vstúpiť nie čiastočným plnením záväzku dlžníka,

ale až úplným splnením záväzku dlžníka. Žalovaný ako postupník na základe Zmluvy o postúpení
časti pohľadávky č. B._SK__XX_XXXX zo dňa 30.09.2019, uzatvorenej s postupcom OTP Faktoring
Slovenskos.r.o.,Špitálska61,Bratislava81108,IČO:45730008,nadobudolpohľadávkuvočidlžníkovi
v celkovej výške 1.072.106,93 eur. Ak žalobca splní záväzok dlžníka voči žalovanému, je žalovaný
pripravený bezodkladne vydať a previesť na žalobcu všetky svoje dôkazné prostriedky vzťahujúce sa k

pohľadávke. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby príslušný súd žalobu zamietol a priznal
žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Žalobca nevyužil jeho právo vyjadriť sa v replike.

5. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na termín dňa 06.11.2023 o 09:30 hod., ktorého sa
zúčastnil žalobca a právny zástupca žalovaného. Žalobca poukázal na uznesenie tunajšieho súdu č.
k. B1-40Cb/116/2021-20 zo dňa 24.05.2022, ktoré sa týka platnosti zmluvy o pristúpení k záväzku z
30.09.2010, ktoré navrhol založiť do spisu a preskúmať súdom, či nárok, ktorého sa žalobca v konaní
domáha, je založený na platnej alebo neplatnej zmluve. Právny zástupca žalovaného navrhol uplatniť

v konaní sudcovskú koncentráciu konania, pretože žalobca mal vedomosť o predmetnom konaní už
skôr; uvedené uznesenie navyše nemá pre toto konanie žiadny právny význam, a preto tento dôkaz
považuje za nadbytočný, nesúvisiaci s rozhodovanou vecou. Žalovaný považuje za absurdné, aby na
základe žaloby v tomto konaní mal vydať žalobcovi dokumenty uvedené v petite, ktorých časť podlieha
obchodnému tajomstvu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to
oznámením o plnení za tretiu osobu z 03.09.2020, dohodou o pristúpení k záväzku z 30.09.2010 a
ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a vykonaných dôkazov mal súd za nesporné, že Dohodou
o pristúpení k záväzku zo dňa 30.9.2010 sa žalobca ako pristupujúci dlžník zaviazal spoločnosti OTP

Faktoring Slovensko, a. s., ako veriteľovi, že spoločne a nerozdielne splní popri pôvodných dlžníkoch:
WLC, spol. s r.o. v konkurze, BRETOIL, s.r.o. a Aston Oil s.r.o. ich záväzky špecifikované v predmetnej
dohode. Žalobca poukázal sumu 50,- eur v prospech bankového účtu žalovaného ako plnenie za dlžníka
- BRETOIL, s.r.o., IČO: 36 793 329, čo oznámil žalovanému listom z 03.09.2020; zároveň žiadal o
vydanie a prevedenie všetkých dôkazných prostriedkov žalovaného.

7.1. Medzi stranami ostala spornou skutočnosť, či má žalobca právo požadovať vydanie a prevedenie
všetkých dôkazných prostriedkov žalovaného uvedených v petite žaloby v zmysle ustanovenia § 332
ods. 2 Obchodného zákonníka.

8. Súd spor právne posúdil nasledovne:
8.1. Podľa § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti

dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí.
Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom
zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.
8.2. Podľa § 332 ods. 2 Obchodného zákonníka ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou
nevyplývaniečoiné,vstupujetretiaosobasplnenímdlžníkovhozáväzkudoprávveriteľa,ktorýjepovinný

jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.
8.3. Podľa § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strany sú povinné uplatniť
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

8.4. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
8.5. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

9. Súd v danom prípade považoval za potrebné ustáliť, či má žalobca právo požadovať vydanie a
prevedeniedôkaznýchprostriedkovodžalovanéhovzmysleustanovenia§332Obchodnéhozákonníka.
Predmetné ustanovenie § 332 Obchodného zákonníka sa viaže k situácii, kedy tretia osoba, ktorá plnila
za dlžníka, vstúpi do všetkých práv veriteľa voči dlžníkovi, pričom táto tretia osoba ručí alebo inak

zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka a v dôsledku neplnenia dlžníka bola nútená záväzok splniť sama.
Ide o zmenu záväzku čo do subjektov.

10. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo
základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno

tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom
(onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie
povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má
pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v
meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo

základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná
tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného
práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik
jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.
Beck, 2016, s. 568-569).

11. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sanásledne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť
a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti

na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo/6/2010 z 22.09.2010).

12. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť

substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“
zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má
charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované
tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a
je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H.

Beck, 2016, s. 571).

13. V sporovom konaní platí pravidlo, že dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdených skutočností leží na
tej sporovej strane, ktorá tieto skutočnosti tvrdí. V danom prípade bolo povinnosťou žalobcu, pokiaľ
chcel vstúpiť do práv veriteľa - žalovaného, preukázať splnenie záväzkov dlžníkov: WLC, spol. s r.o. v

konkurze, BRETOIL, s.r.o. a Aston Oil s.r.o., špecifikovaných v Dohode o pristúpení k záväzku zo dňa
30.9.2010, čo sa však nestalo.

14. Keďže žalobca uhradil za žalovaného ako za dlžníka sumu 50,- eur, súd má za to, že žalobca
nevstúpil do práv veriteľa v celom rozsahu. Z ustanovenia § 332 odsek 2 Obchodného zákonníka jasne

vyplýva, že tretia osoba vstupuje do práv veriteľa, ktorý je povinný vydať a na ňu previesť všetky dôkazné
prostriedky, a to splnením dlžníkovo záväzku (teda nie iba čiastočným plnením). Plnením v sume 50,- eur
žalobca však mohol vstúpiť do práv veriteľa len v tejto časti ním uhradeného záväzku, a len v tejto časti
mu môže patriť právo na vydanie a prevedenie dôkazných prostriedkov. Je potom povinný presne určiť,
čoho sa v konaní domáha, uviesť dôkazné prostriedky, ktoré sa vzťahujú na ním plnenú časť záväzku

dlžníka. V uvedenom prípade však žalobca požaduje širokú škálu dôkazných prostriedkov bez uvedenia
a preukázania, že sú potrebné na uplatnenie jeho nároku na plnenie v rozsahu uhradeného záväzku
dlžníka vo výške 50,- eur. Súd preto dospel k záveru, že neboli naplnené podmienky predpokladané
ustanovením § 332 odsek 2 Obchodného zákonníka na vydanie a prevedenie dôkazných prostriedkov
žalovaného žalobcovi, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

15. Nad rámec uvedeného považuje súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že pristúpenie k záväzku
podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka je nutné odlišovať od ručenia (podľa § 546 a nasl.
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka), nakoľko z predmetnej
žaloby žalobcu vyplýva, že žalobca nesprávne zamieňa inštitút ručenia s inštitútom pristúpenia k

záväzku, keď uviedol, že žalobca pristúpil k ručeniu k obchodným zmluvným vzťahom, a to dohodou
o pristúpení k záväzku z 30.09.2009.
15.1. Pristupujúcemu dlžníkovi vzniká uzatvorením dohody o pristúpení k záväzku priamy záväzok voči
veriteľovi a povinnosť pristupujúceho dlžníka poskytnúť veriteľovi plnenie, na ktoré sa zaviazal, bez
naplnenia ďalších podmienok, ktoré zákon vyžaduje napr. v prípade ručenia. Pristúpením k záväzku

sa mení len okruh priamo zaviazaných subjektov (zvyšuje sa počet dlžníkov), pričom súčasne v rámci
pristúpenia k záväzku vzniká solidárny záväzok pôvodného dlžníka spoločne s pristupujúcim dlžníkom.
15.2. Naproti tomu v prípade dohody o ručení vzniká medzi ručiteľom a veriteľom akcesorický vzťah
ako vzťah vedľajší popri hlavnom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Tento akcesorický vzťah sa riadi
obsahomhlavného(primárneho)záväzku,ktorémujepodriadený.Atribútom,vktoromsanaplnoprejavuj

akcesorický princíp ručenia, je tá skutočnosť, že primárny záväzok dlžníka trvá aj naďalej popri existencii
predmetného vedľajšieho ručiteľského záväzku. Tým sa ručenie odlišuje od prevzatia dlhu podľa § 531
a 532 Občianskeho zákonníka, resp. od pristúpenia k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka.
Zároveň sa princíp akcesority naplno prejavuje aj v súvislosti so zánikom hlavného záväzku. Zánikom
hlavného záväzku automaticky dochádza k zániku ručiteľského záväzku. Taktiež má ručiteľský vzťah

(na rozdiel od vzťahu veriteľa a pristupujúceho dlžníka) subsidiárny charakter, ktorý sa prejavuje v tom,
že povinnosť ručiteľa splniť dlh nastupuje až vtedy, ak tento dlh nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
vyzval (podľa § 548 Občianskeho zákonníka). Veriteľ je tak povinný v prvom rade žiadať splnenie dlhu
samotným dlžníkom. Až následne, ak hlavný dlžník nesplní svoj dlh, môže sa veriteľ obrátiť na ručiteľa apožadovať od neho uspokojenie pohľadávky dlžníka. Práve princíp subsidiarity odlišuje inštitút ručenia
od prevzatia dlhu (podľa § 531 a 532 Občianskeho zákonníka) a pristúpenia k záväzku (podľa § 533 a
534 Občianskeho zákonníka).

15.3. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi pristúpením k záväzku a ručiteľským vyhlásením ručiteľa
(resp. dohodou o ručení) sú značné rozdiely vyplývajúce z charakteru jednotlivých právnych inštitútov;
preto na právne postavenie pristupujúceho dlžníka nemožno použiť právnu úpravu ručenia (ale výlučne
ustanovenia zákona o pristúpení k záväzku, resp. prevzatí dlhu), a opačne na postavenie ručiteľa
nemožno použiť právnu úpravu pristúpenia k záväzku.

16. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania predložením listinných dôkazov súd z dôvodu
hospodárnosti i uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania zamietol, keďže v spore bolo potrebné
vyriešiť právnu otázku, nie skutkovú; výrok rozsudku by tak neboli spôsobilé zvrátiť listinné dôkazy, ktoré
mohli byť navyše v konaní predložené už skôr, ak by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania (§ 153 CSP).

17. Záverom súd dodáva, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej
právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná (porov.
I. ÚS 50/04), a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a

dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. I. ÚS 98/97).

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

18.1. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).