Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. október 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3Sa/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200705
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Magur
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:7021200705.4

Uznesenie

Správny súd v Košiciach sudcom A. A. A., v právnej veci žalobcu: A. A., nar. X. XXXX XXXX, trvale
bytom B. C. XXX, t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Floriánska 18,
Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy, so
sídlom Námestie slobody 5, 093 01 Vranov nad Topľou, o preskúmanie rozkazu žalovaného číslo OU-
VT-OVVS-2019/001969 zo dňa 4. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu odmieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozkazom č. OU-VT-OVVS-2019/001969 zo dňa 4. februára 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
žalovaný postupom podľa § 87 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v účinnom znení

(ďalej aj „zákon o priestupkoch“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa
26.12.2018 v čase o 19:30 hod. v Kamennej Porube pri kultúrnom dome fyzicky napadol svoju manželku
D. A. a to tak, že ju udrel jedenkrát zavretou päsťou pravej ruky do oblasti tváre, čím jej nespôsobil
zranenia,ktorébysivyžadovalilekárskeošetrenie,čímsadopustilkonaniapodľapísmenad)- úmyselne
narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním - na blízkej osobe. Za uvedený skutok uložil

žalobcovi pokutu vo výške 10,- €.

2. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. § 194 a nasl. zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej aj „S.s.p.“), namietajúc, že skutkový stav
nebol dostatočne zistený, rozporoval jednotlivé závery žalovaného, uviedol, že spáchanie skutku s ním
nebolo prejednané a napokon, že uvedené rozhodnutie mu nebolo doručené. Ďalej poukázal na to, že v

dôsledkunapadnutéhorozhodnutiaboložalobcovinariadenévykonanietrestuodňatiaslobody.Záverom
navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému.

3. V podaní zo dňa 07.03.2022 označenom ako odôvodnenie správnej žaloby žalobca poukazoval na
niektoré okolnosti týkajúce sa spáchaného skutku, navrhol, aby súd na súdne pojednávanie predvolal
oznamovateľku priestupku – D. A., svedka - A. A. a taktiež starostu obce Kamenná Poruba. Zároveň

požiadal súd E. ustanovenie advokáta.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.04.2022 najmä poukázal na prípustnosť postupu podľa § 87 zákona o
priestupkoch,najednotlivéskutkovézisteniaauzavrel,ževčasevydaniarozhodnutianemalpochybnosť
o spáchaní priestupku. Ďalej uviedol, že doručenka preukazuje doručenie napadnutého rozhodnutia
žalobcovi do vlastných rúk dňa 08.02.2019. Proti napadnutému rozhodnutiu žalobca nepodal odpor, v

dôsledku čoho nadobudol právoplatnosť dňa 25.02.2019. Na tomto základe žalovaný ďalej namietal, že
napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. a)S.s.p.. Tiež uviedol, že správna žaloba bola podaná oneskorene. Záverom navrhol, aby správny súd
žalobu ako nedôvodnú rozsudkom zamietol.

5. Správny súd v Košiciach po zistení, že v aktuálne súdenej veci neboli splnené podmienky pre postup
podľa § 179 ods. 1 S.s.p., posudzoval prípustnosť správnej žaloby, pričom dospel k záveru, že táto je
podľa ust. § 7 písm. a) S.s.p. neprípustná, a preto ju postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. odmietol.

6. Podľa § 7 písm. a) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej

správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať
všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto
nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

7. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

8. Podľa § 87 ods. 1, 4 a 5 zákona o priestupkoch, ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa
priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho
konania vydať rozkaz o uložení sankcie za priestupok ( § 13 ods. 2). Obvinený z priestupku môže
proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal.

Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z
priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania, alebo vyššiu výmeru sankcie, než
bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti.
Rozkaz, proti ktorému nebol včas podaný odpor, má účinky právoplatného rozhodnutia.

9. Správny súd konštatuje, že predmet súdneho prieskumu bol v správnej žalobe vymedzený dostatočne
popisom miesta, času a spôsobu spáchania skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, číslom spisu
žalovaného, ako aj (evidenčným) číslom priestupku. Správna žaloba okrem iného obsahuje aj označenie
žalovaného orgánu verejnej správy a požiadavku na zrušenie „priestupku“ a vykonanie nového konania,
na základe čoho mohol správny súd bez ťažkostí dovodiť, čoho sa žalobca domáha. Za daných okolností

bolo možné k správnej žalobe zabezpečiť administratívny spis a kvalifikované vyjadrenie žalovaného.

10. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol uznaný za vinného zo spáchania
priestupku rozkazom o uložení sankcie za priestupok špecifikovanom v bode 1. tohto uznesenia.

11. Pokiaľ žalobca namietal, že skutok s ním nebol prejednaný a napadnuté rozhodnutie mu nebolo
doručené, správny súd uvádza, že zákon o priestupkoch ustanovuje povinnosť priestupok prejednať v
prvom stupni na ústnom pojednávaní (§ 74 ods.1 prvá veta zákona č. 372/1990 Zb.). Výnimku z tejto
zásady predstavuje skrátené konanie vo forme blokového konania (§ 84 a nasl. zákona č. 372/1990 Zb.)
resp. rozkazného konania (§ 87 zákona č. 372/1990 Zb.). Rozkaz o uložení sankcie za priestupok možno

vydať, ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a ak vec nebola vybavená v
blokovom konaní. Prvým úkonom v rozkaznom konaní je tak vydanie rozhodnutia vo forme rozkazu. Za
daných okolností, pokiaľ obvinený nesúhlasí s vyhodnotením veci orgánom verejnej správy, má možnosť
pokračovať na riadnom ústnom pojednávaní včasným podaním odporu. Jeho dôsledkom je zrušenie
rozkazu a pokračovanie v konaní.

12. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že odpor je v prípade rozkazu o uložení sankcie riadnym
opravným prostriedkom, ktorý môže podať obvinený z priestupku do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na správny orgán, ktorý rozkaz vydal. Ak nebol odpor včas podaný, rozkaz má účinky právoplatného
rozhodnutia.

13. Z obsahu administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené do vlastných rúk na adresu, ktorú má zapísanú ako adresu trvalého pobytu v registri
obyvateľov, a to dňa 08.02.2019. Uvedené tiež svedčí o nepravdivosti tvrdenia o tom, že žalobcovi
napadnuté rozhodnutie nebolo doručené. Žalobca voči napadnutému rozhodnutiu následne nepodal

odpor.

14. Žalobca v danom prípade nevyužil riadny opravný prostriedok, pričom požiadavka na takýto
postup je prejavom zásady subsidiarity správneho súdnictva založenej na preferencii odstránenianezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Napadnuté rozhodnutie
je tak rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť a nebol voči nemu podaný riadny opravný
prostriedok. Nevyčerpanie riadneho opravného prostriedku spôsobuje neprípustnosť žaloby a takéto

rozhodnutie je nepreskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. a) S.s.p. Preto správny súd žalobu
ako neprípustnú odmietol.

15. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba žalobcu bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.