Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Radoslav Harangozo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 31PP/68/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011509
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Harangozo
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123011509.1
Uznesenie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Radoslavom Harangozom, o návrhu odsúdeného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trv. bytom D. E. XX/XXX, F. G., okr. C., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov, na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí v Prešove dňa 27.10.2023 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 415 ods. 1 Trestného poriadku súd návrh ods.
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. , trv. bytom D. E. XX/XXX, F. G., okr. C., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Kežmarok sp. zn. 11T/12/2023 zo dňa 06.04.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 8To/23/2023 zo dňa 24.08.2023 vo výmere 2 (dvoch) rokov v ústave na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 11.09.2023 bola Okresnému súdu Prešov doručená žiadosť ods. A. B. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody. V žiadosti poukázal na to, že splnil formálne podmienky a prepustenie
žiada predovšetkým z rodinných dôvodov, jeho dcéra je sama na 6 detí, z toho jedno z nich je vážne
choré, potrebujú aj jeho pomoc, pripraviť sa na zimu, aj osobnú pomoc pri starostlivosti o nich. Nemal
úmysel nikomu ublížiť, reagoval skratovo, keďže len bránil svojho syna, bolo to pudové a inštinktívne,
preto požiadal súd, aby bol zhovievavý, vcítil sa do jeho situácie a vyhovel jeho žiadosti.
Súd po vyžiadaní hodnotenia z ÚVTOS, kde odsúdený v čase podania návrhu vykonával trest odňatia
slobody, súvisiacich spisov a odpisu z registra trestov nariadil vo veci termín verejného zasadnutia, na
ktorom vypočul odsúdeného, prečítal podstatný obsah pripojených spisov, oboznámil návrh, hodnotenie,
odpis z registra trestov a zistil nasledovné.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 11T/12/2023 bolo zistené, že rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 06.04.2023 sp. zn. 11T/12/2023 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 8To/23/2023 zo dňa 24.08.2023 bol A. B. uznaný vinným z prečinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zákona na skutkovom základe tam uvedenom a bol mu za to uložený
trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.
Zo správy ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že bol dodaný do výkonu väzby príslušníkmi Policajného
zboru v ústave dňa 21.08.2022. Správanie počas výkonu väzby bolo v súlade so stanoveným ústavným
poriadkom. Interpersonálne vzťahy s obvinenými boli na dobrej úrovni. Nedovolená činnosť u neho
zistená nebola. V cele a v osobných veciach si udržiaval poriadok na požadovanej úrovni, k príslušníkom
zboru sa správal slušne, ich príkazy plnil bez pripomienok. V čase osobného voľna preferoval
hranie spoločenských hier, sledovanie televízneho vysielania a taktiež sa pravidelne zúčastňoval na
voľnočasových, vzdelávacích a športových aktivitách organizovaných ústavom. Extramurálna oblasťbola realizovaná prostredníctvom všetkých zákonom dostupných možností, najmä s deťmi. Pracovne
zaradený vo výkone väzby nebol, preto jeho pracovnú morálku nehodnotíme. Výkon väzby vykonával v
zmiernenom režime. Dňa 24.08.2023 bol menovaný preradený z výkonu väzby do výkonu trestu odňatia
slobody.Adaptácianapodmienkyvýkonutrestuodňatiaslobodyprebiehabezkomplikáciíanedostatkov.
Správanie a vystupovanie je aj naďalej na požadovanej úrovni a v súlade s ústavným poriadkom.
K príslušníkom zboru, ako aj k ostatným odsúdeným sa stále správa slušne. Kontakt s vonkajším
prostredím nadviazal prostredníctvom korešpondencie. Vo voľnom čase preferuje hranie spoločenských
hier a taktiež sa aktívne zúčastňuje na kultúrno - osvetových a športových aktivitách organizovaných
pedagógmi oddelenia. Pracovne zaradený vo výkone trestu nie je, avšak aktívne vypomáha pri čistiacich
a upratovacích prácach v prospech ústavu. So zreteľom na krátky pobyt odsúdeného vo výkone trestu
odňatia slobody, nie je možné komplexnejšie zhodnotiť jeho osobu. Odsúdenému nebola udelená žiadna
disciplinárna odmena a nebol mu uložený ani žiadny disciplinárny trest. Resocializačná prognóza sa
u menovaného javí ako menej priaznivá, riziko recidívy je stredné. Vzhľadom na uvedené, ako aj
na resocializačnú prognózu konštatoval, že menovaný čiastočne preukazuje splnenie podmienok na
podmienečné prepustenie a neodporučil jeho podmienečné prepustenie.
Zástupca ÚVTOS na verejnom zasadnutí zotrval na hodnotení a jeho záveroch, pričom doplnil, že
odsúdenému pribudol jeden kladný poznatok.
Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že odsúdený má celkovo 12 záznamov, pričom toto posledné
odsúdenie ešte v registri trestov nebolo zaznamenané, celkovo je to už 13 odsúdení. Posledným
odsúdením v zmysle odpisu z RT je odsúdenie vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/12/2018
pre trestné činy krádeže, kde vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 10
mesiacovsvykonanímtrestu10.09.2019.Prvé3odsúdeniasúeštezrokov1995,1998a1999ahľadísa
na neho, akoby nebol odsúdený. Ďalej sú to záznamy z rokov 2000, 2001 a 2007, jedno nepodmienečné
a jedno podmienečné odsúdenie, kde sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V prípade siedmeho
záznamu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/42/2013 išlo o krádež s podmienečným odsúdením,
kde mu bol nariadený výkon trestu. Ďalšie odsúdenia boli za krádeže, porušovanie domovej slobody
amarenievýkonuúradnéhorozhodnutia,užvšetkysuloženímnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody
z doby od 2015 do 2019. V prípade rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 19.10.2017 sp. zn.
6T/58/2010 išlo o prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zákona
a zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zákona, kde mu bol uložený
doposiaľ najprísnejší trest vo výmere 30 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Tieto odsúdenia nadväzujú na seba v relatívne krátkom časovom slede. V prípade
odsúdenia vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/90/01 na nepodmienečný trest 12 mesiacov bol
podmienečne prepustený dňa 25.09.2001, avšak dňa 10.05.2006 mu bol nariadený výkon zvyšku trestu.
Odsúdený na verejnom zasadnutí v úvode trval na podanom návrhu, pričom pri výsluchu uviedol, že
je tu už 15 mesiacov a má aj vnuka, ktorý je vážne chorý a potrebuje pomoc, hlavne potrebuje teplo,
keďže má vývod, nemá konečník a on potrebuje pravidelne hygienickú starostlivosť. Dcéra je dlhodobo
so šiestimi deťmi a chcel by jej pomôcť, či už so starostlivosťou alebo aj finančne. Keď bol štyri roky
doma z výkonu, tak nespáchal žiadny trestný čin a ani nemal úmysel niečo spáchať. Zamestnal by sa po
prepustení z výkonu trestu a býval by pri dcére, ona je sama, je slobodný, čiže bol by pri nej. V konečnom
návrhu uviedol, že chce byť na slobode kvôli dcére a vnukovi, bude viesť riadny život a nedopustí sa
trestnej činnosti. K návrhu, ako aj na verejnom zasadnutí pripojil aj lekárske správy a fotografiu vnuka,
ktoré súd oboznámil na verejnom zasadnutí.
Prokurátorka v konečnom návrhu vzhľadom oboznámené dôkazy, ktorým bol oboznámený
predchádzajúci život odsúdeného a správa z ÚVV a ÚVTOS Prešov, ako aj stanovisko aktuálneho
zástupcu ÚVTOS mala za to, že odsúdený nespĺňa podmienky na podmienečne prepustenie a preto
navrhla, aby súd nevyhovel žiadosti a túto zamietol.
Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo
na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech,
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže hoodsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po
výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona, pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden
rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň
môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4.
Súd sa oboznámil so žiadosťou odsúdeného, so spisovým materiálom, písomným hodnotením z ÚVV
a ÚVTOS Prešov a zistil, že odsúdenému predpísaná 1/2 z trestu odňatia slobody vykonávaného
za prečin uplynula dňa 18.08.2023 po započítaní výkonu väzby, spĺňa teda formálny predpoklad
podmienečného prepustenia. Na základe zabezpečených dôkazov však dospel súd k záveru, že nie sú
naplnené materiálne podmienky pre podmienečné prepustenie tak, ako ich vyžaduje Trestný zákon.
Pre konštatovanie splnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie je nevyhnutné
preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie musí jednoznačne a bez
pochybností viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností
skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu,
ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už nie
je potrebný. Súd tiež musí mať na základe uvedeného preukázané, že od odsúdeného je dôvodné
očakávať vedenie riadneho života na slobode po jeho prepustení. Tieto podmienky v rámci materiálneho
predpokladu musia byť splnené kumulatívne.
V prípade odsúdeného B. je v prvom rade potrebné poukázať na hodnotenie z ÚVTOS, v zmysle ktorého
je síce jeho pobyt v ústave hodnotený pozitívne v tom smere, že sa správa slušne a dodržiava ústavný
poriadok a zaznamenal sa už aj kladný poznatok, avšak nebol ani raz disciplinárne odmenený (hoci
ani potrestaný), aj keď je to spôsobené najmä krátkym trvaním výkonu trestu. Z uvedeného vyplýva,
že odsúdený sa vo výkone trestu správa dobre, ale ide o bežné dobré správanie, keď dodržiavanie
ústavného poriadku a nevyvolávanie konfliktov je základnou povinnosťou každého odsúdeného
a porušenie aj týchto základných pravidiel by už samo osebe odôvodňovalo zamietnutie návrhu a zrejme
aj udelenie disciplinárneho trestu Navyše, sám riaditeľ v závere hodnotenia podmienečné prepustenie
neodporučil.
Aj keď je hodnotenie a jeho záver pre konajúci súd nie záväzným, uvedené je potom potrebné dať do
súvisu s ďalšími okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie súdu a ktoré musí súd skúmať, aby
komplexne a v súhrne vyhodnotil splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre podmienečné prepustenie
z výkonu trestu. V tejto súvislosti súd poukazuje na záver hodnotenia, z ktorého vyplýva menej priaznivá
prognóza a stredné riziko recidívy. Zároveň nemožno opomenúť ani doterajší život odsúdeného, ktorý
má celkovo už aj s týmto posledným odsúdením 13 záznamov v registri trestov, čo by samozrejme
samo osebe neodôvodňovalo zamietnutie žiadosti, avšak trestnej činnosti sa dopúšťal pravidelne
a opakovane, pričom ani výkony nepodmienečných trestov v minulosti na neho nemali želaný efekt
v tom smere, že po ich výkone sa znova dopustil trestnej činnosti. V tomto smere nie je dôvodné
tvrdenie odsúdeného, že po poslednom prepustení 4 roky viedol riadny život. Odhliadnuc od toho, že
sa nejednalo o celé 4 roky, vedenie riadneho života po istú dobu (zopár rokov) medzi páchaním trestnej
činnosti nie je okolnosťou, ktorá by svedčila o tom, že od odsúdeného je dôvodné očakávať vedenie
riadneho života na slobode. Práve účel trestu je naplnený vtedy, ak odsúdený po vykonaní trestu je
prevychovaný do takej miery, že riadny život bude viesť dlhodobo a už sa trestnej činnosti nedopustí.
Bolo by absurdné konštatovať splnenie materiálnych podmienok podmienečného prepustenia len preto,
že odsúdený vydržal zopár rokov bez páchania trestnej činnosti a potom sa k jej páchaniu vrátil.Ďalej súd poukazuje aj na skutočnosť, že v minulosti, hoci dávnejšej, už raz bol podmienečne prepustený
z výkonu trestu (rok 2001), avšak ani to neviedlo k jeho náprave, musel vykonať zvyšok trestu odňatia
slobody a navyše, v ďalšom živote sa dopustil početnej trestnej činnosti, ktorú páchal pravidelne,
v relatívne krátkom časovom slede. Okrem už jednej možnosti preukázania, že je schopný viesť riadny
život Teda nielen nepodmienečné tresty, ale ani možnosti, ktoré mu boli v minulosti dané súdmi,
podmienečné odsúdenie so skúšobnou dobou a podmienečné prepustenie so skúšobnou dobou, ho od
ďalšieho páchania trestnej činnosti neodradili a to ani pod hrozbou premeny trestu.
Záverom súd ešte poukazuje na skutočnosť, že nemôže byť ospravedlnením spáchanej trestnej činnosti
to, že neurobil nič zlé a bránil len svojho syna. Takýto postoj k svojmu konaniu vykazuje známky
nekritickosti, normalizovania a ospravedlňovania svojho konania miesto toho, aby odsúdený svojím
postojom deklaroval jednoznačné si uvedomenie svojho konania a zaujal k tomu jednoznačne kritický
postoj. Tiež je potrebné uviesť, že úlohou trestu je okrem iného ochrana spoločnosti pred páchaním
trestnej činnosti a dôvodom pre podmienečné prepustenie musí byť nadobudnutie presvedčenia
konajúceho súdu, že odsúdený sa zmenil natoľko, že od neho je možné dôvodne očakávať vedenie
riadneho života na slobode, čo v predmetnom prípade splnené nebolo. Aj keď súd vzhliadol do istej miery
snahu odsúdeného o polepšenie vzhľadom na doterajší priebeh výkonu trestu, nateraz tieto okolnosti
nie sú ešte v takom štádiu a nepostačujú k tomu, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený.
Rodinné a osobné pomery odsúdeného bez splnenia materiálnych podmienok, ktoré vyžaduje zákon,
na prepustenie samy osebe nestačia. Súčasne, v súlade s ust. § 66 ods. 2 Tr. zákona, súd prihliadol aj
na to, že odsúdený trest vykonáva v strednom stupni stráženia, čo súvisí aj s tým, že v minulosti bol,
a to opakovane, vo výkone trestu a tresty evidentne svoj účel nesplnili.
Vzhľadom na uvedené, berúc do úvahy v súhrne všetky skutočnosti podstatné pre hodnotenie splnenia
materiálnych podmienok tak súd po ich komplexnom vyhodnotení nemal preukázané reálne polepšenie
odsúdeného vo výkone trestu a plnenie jeho povinností a zmenu jeho vnútorného postoja, nielen
formálnu, ale reálnu, v takej miere, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že sa môže od neho očakávať,
že v budúcnosti povedie riadny život. Preto rozhodol tak, že návrh odsúdeného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov. Sťažnosť má odkladný účinok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.