Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/146/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423201389
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1423201389.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členiek Mgr.
Kataríny Arnouldovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. X, E., obaja zastúpení kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava,
deti rodičov: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, E. a F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, E.,

zastúpený JUDr. Zuzanou Kamenskou, PhD., advokátkou, Miletičova 44, Bratislava, o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo
dňa 13. júna 2023, č.k. B4-20P/37/2023-73, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil styk s maloletými deťmi A. a C.,
pričom počas účinnosti neodkladného opatrenia žiadal pozastaviť účinnosť rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV č.k. 13P/241/2017-210 zo dňa 24.09.2019 v časti úpravy styku otca s maloletými. V návrhu
dôvodil, že Okresný súd Bratislava IV uvedeným rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, maloleté

deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil povinnosť platiť výživné, styk otca s maloletými
deťmi neupravil, ponechal ho na dohode rodičov a zároveň nariadil výchovné opatrenie rodičom a
maloletým deťom v rozsahu 50 hodín, ktoré sa malo realizovať na ÚPSVaR Bratislava. Podľa názoru
súdu je výchovné opatrenie jednoznačne v záujme zabezpečenia ďalšieho riadneho vývoja maloletých
detí, aby sa napravil ich vzájomný vzťah s otcom. Ďalej súd v rozsudku konštatoval, že na tejto
náprave musia v prvom rade pracovať rodičia, hlavne otec, preto súd právo otca stretávať sa s deťmi

neupravil a konštatoval, že to a či a v akom rozsahu v budúcnosti právo otca stretávať s deťmi upraví,
bude záležať na rodine, či úspešne absolvuje nariadené výchovné opatrenie. Zo záverečnej správy
o realizácii výchovného opatrenia zo dňa 07.12.2020 vyplýva, že rodičia spolupracovali, zúčastnili sa
každého sedenia. V niektorých momentoch sa maloleté deti javili byť až príliš kritické voči otcovi a
jeho prejavom správania. Aj deti sú svojim rodičom povinné úctou, rešpektom, a táto ich zákonná
povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť ani rešpektovaním všetkých práv detí. Psychológovia tiež

dospeli k zisteniu, že medzi rodičmi prakticky nefunguje ani základná komunikácia. Psychologička
určila naďalej pracovať v budovaní psychickej odolnosti maloletých a odstraňovaní práv za pomoci
špecialistu, keďže táto oblasť prevyšuje jej kompetencie a je to potrebné nielen pre nápravu vzťahu
otca s maloletými deťmi, ale najmä za účelom zlepšenia kvality ich života a perspektívnych vzťahov v
budúcnosti. Matka doposiaľ nepredložila otcovi ani opatrovníkovi správu alebo iný dôkaz preukazujúci
splnenie jej rodičovskej povinnosti spočívajúcej v tom, aby deti navštevovali psychológa alebo iného

špecialistu za účelom budovania ich psychickej odolnosti. Na základe odporúčania opatrovníka sa
organizácia Úsmev ako dar pokúsila kontaktovať obidvoch rodičov, pričom otec reagoval a dohodol sistretnutie. Otec absolvoval edukáciu v smere nekonfliktnej komunikácie pre prípad, že ho jedného dňa
deti budú kontaktovať. Zo záverečnej správy organizácie Úsmev ako dar z 08.07.2022 je zrejmé, že
odporúčané výchovné opatrenie bolo ukončené z dôvodu nespolupracovania matky, ktorá výchovné

opatrenie odmietla. Od rozhodnutia súdu uplynuli takmer dva roky, maloleté deti sú staršie, zrelšie,
avšak počas tejto doby sa styk nerealizoval, ani formou asistovaného styku tak, ako sa rodičia dohodli
počas výchovného opatrenia. Keď sa otec v e-maili zo dňa 23.04.2023 úprimne opýtal matky či deti
nepotrebujú pomoc a chce sa informovať, či deti navštevujú nejakého psychológa, matka opätovne jej
vlastný názor odprezentovala ako vôľu detí a odbila otca s tým, že psychológ súhlas rodičov maloletých

detí v ich veku nepotrebuje. Otec nemá 2,5 roka vedomosť o tom, že by súd vyhodnotil, či výchovné
opatrenie splnilo svoj účel, prípadne nariadil ďalšie výchovné opatrenie otcovi a deťom. Otec považuje
rozhodnutiesúduvčastineupraveniastykusdeťmizanevykonateľnéamatkahozneužilavjejprospech,
aby otca úplne odrezala od akéhokoľvek kontaktu s deťmi a dokonala jej zámer úplne otca vytesniť zo
života maloletých detí. Otec sa aj napriek jeho snahám a žiadostiam nestretol s deťmi nielen osobne, ale
nemohol a nemôže sa s nimi kontaktovať ani telefonicky alebo písomne, nakoľko matka otcovi odmieta

poskytnúť telefonický, e-mailový alebo akýkoľvek iný kontakt na deti. Matka otca informuje spôsobom,
že mu každý mesiac pošle e-mail s tým istým obsahom, že deti sa majú dobre. Otec pokladá správanie
matky za spôsob jej manipulácie s cieľom vyvolávať v ňom pocit viny a vlastného zlyhania. Momentálny
postoj detí, ktoré sa dopracovali až k odmietaniu otca je patologickým a podľa názoru otca ho zapríčinila
matka s jej negatívnym postojom voči otcovi. Súd lustráciou zistil, že na Mestskom súde Bratislava II

je pod sp.zn. B4-20P/36/2023 vedené konanie o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom. Predmetný návrh otec podal dňa 10.05.2023, teda v ten istý deň,
ako bol súdu doručený aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasnú úpravu styku otca
s maloletými deťmi. Po oboznámení sa s návrhom otca a listinami založenými v spise dospel súd k
záveru, že v tomto štádiu konania nie je možné zasiahnuť do pomerov účastníkov formou neodkladného

opatrenia. Aktuálne sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletými
deťmi upravený nie je, je ponechaný na dohodu rodičov. Pri zmene úpravy styku s maloletými je potrebné
vo veci vykonať náležité dokazovanie za účelom ustálenia najlepšieho záujmu maloletých detí, ktoré sú
pritom vo veku, kedy vedia dostatočne formulovať svoje názory, pocity, túžby a potreby a teda vedia
sa jasne vyjadriť, či a v akom rozsahu majú záujem sa stýkať s otcom. S ohľadom na osobnostný,

sociálny a emocionálny vývin maloletých detí, súd nepovažuje upraviť styk otca s maloletými nariadením
neodkladného opatrenia. Nakoľko otec žiadnym spôsobom neosvedčil nevyhnutnú potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 52 CMP.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec
maloletých detí. Uviedol, že napadnuté uznesenie nie je riadne odôvodnené, je arbitrárne, nezákonné
a nerešpektujúce najlepší záujem maloletých detí a rodičovské práva otca, pričom poukázal na nálezy
Ústavného súdu III. ÚS 79/02, II. ÚS 866/2014, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia bude spravidla stručnejšie ako rozhodnutie vo veci samej, napriek

tomu je potrebné trvať na tom, aby hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie malo príslušnú kvalitu.
Z komunikácie matky, ktorú otec predložil k návrhu je zrejmé, že otca absolútne nerešpektuje ako rodiča
detí, doslova devalvuje jeho rodičovské kompetencie a úplne ho vylúčila zo života detí. Nepripravuje
ich na styk, miesto toho v nich utvrdzuje odmietavý postoj k otcovi. Matka nepožiadala otca o súhlas
so zmenou trvalého pobytu maloletých detí z H. XX, E., I. D. X, E.. O zmene trvalého pobytu detí

sa dozvedel až po doručení napadnutého uznesenia. Otec sa v záujme detí podrobil v marci tohto
roka vyšetreniu u znalca a zo záverov odborného vyjadrenia č. 03/2023 znalca PhDr. Igora Obucha je
preukázané, že osobnostné vlastnosti otca nie sú rizikové z hľadiska toho, že by mohli negatívne vplývať
na psychický vývin detí alebo im spôsobiť psychickú traumu a otec je schopný plnohodnotne sa postarať
o maloleté deti bez prítomnosti iných osôb. Má za to, že neexistuje preto dôvod na zásah do výkonu

jeho rodičovských práv a je v záujme zdravého vývinu detí, aby sa ich narušený vzťah obnovil. Otec
si je vedomý, že pri opätovnom nadväzovaní kontaktu a vzťahov medzi ním a deťmi je nevyhnutné,
vzhľadom na psychické prežívanie maloletých detí postupovať pomaly a veľmi citlivo. Za tým účelom
navrhuje stretnutia realizovať za prítomnosti odborníkov z Rady pre práva dieťaťa alebo iného subjektu
určenéhosúdomnanimiurčenommieste,pričombudezabezpečenýdohľadnadzachovanímpsychickej

pohody maloletých detí. Otec zároveň citlivo vníma rýchle plynutie času, vek maloletých detí a ich
vzájomné dlhodobé odlúčenie, preto navrhuje začať stretávanie s deťmi s asistenciou v čo najkratšom
čase. Je názoru, že obnovovanie vzťahu otca s deťmi je v záujme maloletých detí a v danom prípade je
preukázaná naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery prostredníctvom neodkladného opatrenia.V záujme zachovania základného práva detí na výchovu oboma rodičmi a rovnomerný styk s oboma
rodičmi je potrebné upraviť styk otca s deťmi neodkladným opatrením. Navrhol zmeniť napadnuté
uznesenie a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa upravuje styk otca maloletými deťmi tak, že prvé 3

mesiace je otec oprávnený sa s nimi stretávať bez prítomnosti matky každý pondelok od 15.30 do 17.00
hod. v prítomnosti poverených zamestnancom Rady pre práva dieťaťa, po uplynutí troch mesiacov je
oprávnený sa s nimi stretávať každý nepárny týždeň od piatku 16.00 hod. do pondelka do 08.00 hod.,
a matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť.

3. Matka maloletých v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v odvolaní otec účelovo vynechal
celé zdôvodnenie súdu : „pri zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi je potrebné vo veci vykonať
náležité dokazovanie za účelom ustálenia najlepšieho záujmu maloletých detí, ktoré sú pritom vo veku,
kedy vedia dostatočne formulovať svoje názory, pocity, túžby a potreby a teda vedia sa jasne vyjadriť,
či a v akom rozsahu majú záujem sa stýkať s otcom“. Tým, že účelovo vynechal toto konštatovanie
súdu prvej inštancie, využil to na to, aby mohol obviniť súd, že nezdôvodnil v čom spočíva ohľad na

osobnostný, sociálny a emocionálny vývin maloletých detí. Otec nikdy nerešpektoval názory detí, ich
prežívanie, ani ich túžby. Vo vzťahu k nim využíval iba svoju rodičovskú autoritu bez empatie toho,
čo si želajú deti. Dokonca to robil aj počas znaleckého vyšetrenia, keď znalec bol nútený prerušiť
vyšetrenie, aby chránil deti pred traumou. Otec názory detí neuznáva ani v tomto ich veku, v auguste
2023 budú mať 17 rokov. Psychický vývin maloletých detí bol poškodzovaný správaním sa otca od ich

najútlejšieho detstva, ako to konštatoval súdny znalec Mgr. Balko. Maloleté deti majú z psychologického
hľadiska podľa znalca závažne narušené citové a emocionálne väzby vo vzťahu k otcovi, ktorého
vnímajú negatívne, vyhýbajú sa mu, odmietajú prirodzený kontakt s ním, ich vzájomné interakcie sú
konfliktogénne a pre maloleté deti neurotizujúce, až traumatizujúce. Maloleté deti až zraňujúco prežívajú
nátlakový a hostilný štýl komunikácie otca tak vo vzťahu k matke, ako aj k nim. Konfliktogénne interakcie

s otcom vyvolávajú v nich reaktívnu úzkostnú symptomatiku. V rámci psychodynamiky došlo podľa
názoru znalca k narušeniu vzťahovej väzby medzi deťmi a otcom v čase ich pobytu v spoločnej
domácnosti ešte pred rozpadom primárnej rodiny. Podľa znalca nie je primárnou príčinou narušených
citových väzieb medzi deťmi a otcom narušený vzťah rodičov, ale výchovný prístup otca k deťom.
Právny zástupca otca tiež necituje konštatovanie krajského súdu č.k. 17P/160/2022 strana 4, v zmysle

ktoréhovzhľadomnadĺžkupredošléhoodbornéhoporadenstvauloženieďalšiehovýchovnéhoopatrenia
nie je vhodné, ani účelné a nie je ani preukázané, že by bolo v najlepšom záujme maloletých detí.
To znamená, že otec mal dosť časového priestoru na skvalitnenie svojho vzťahu s deťmi. S takým
správaním,aképredvádzaotecdetí,direktívne,násilné,bezmožnostidialógu,ultimatívneapožadujúce,
nebolo možné v žiadnom prípade rodičovsky spolupracovať a to ani v poslednej dobe, ani od narodenia

detí. Deti, už 17 roční adolescenti, sú dostatočne kompetentní si uvedomovať, čo je najlepšie v ich
záujme a čo ich záujmu môže škodiť. Otec odmietal znalecký posudok Mgr. Balka len z toho dôvodu, že
nekorešpondoval s jeho názorom naňho. Preto si tento rok vybral sám súdneho znalca PhDr. Obucha,
abyposúdiljehoosobnosťatentojuposúdiltak,akositootecželal.Keďžepodľaznalcauotcaneexistuje
pohotovosť k agresívnemu správaniu, ako je možné, že syna otec v zúrivosti zhodil zo schodov a potom

ho nútil, aby u lekára tvrdil, že zo schodov spadol sám. Znalec Obuch tvrdil, že otec sa vo všeobecnosti
môže stretávať s deťmi bez prítomnosti iných osôb, že sa javí byť aktuálne psychicky kompenzovaný,
a preto nevníma znalec potrebu psychologickej intervencie. Znalec Dr. Obuch úplne zdehonestoval prvé
znalecké vyšetrenie Mgr. Balka, ktorého určil súd a ktorý komplexne vyšetril celú rodinu, zvlášť deti, čo
Dr. Obuch neurobil. Ako potom môže konštatovať, že deti nedisponujú žiadnou traumou, keď ich vôbec

klinicky nevyšetril. Psychické narušenie detí bolo diagnostikované znaleckým vyšetrením a tiež bolo
konštatované v záverečnej správe G. J., po absolvovaní 50 hodinového výchovného opatrenia. Matka
nie je kompetentná hodnotiť odbornosť znaleckého vyšetrenia Dr. Obucha, iba poukazuje na zhodu
záverov s tým, čo o sebe tvrdí otec a pre svoje konštatovanie využíva iba prirodzenú ľudskú logiku, nie
odborné hodnotenie. Syn má diagnózu diabetes 1. typu, musí si pichať inzulín aj viackrát denne, jeho

cukrovka citlivo reaguje aj na slabý stres. Kontakt detí s otcom je pre nich veľmi stresujúci a stresujúca
už je pre nich iba predstava, že by sa mali s ním stretnúť, nielen samotné stretnutie. Deti veľmi slabo
prospievali v časoch keď sa s otcom boli nútení stretávať. Ich prospech sa radikálne zmenil až vtedy, keď
už neboli nútení sa s otcom stretávať, základnú školu skončili veľmi dobre, úspešne zvládli aj prípravu
na prijímacie pohovory na strednú školu.

4. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka vo vyjadrení preukázala pravdivosť
ich tvrdení, že otca absolútne nerešpektuje ako rodiča, doslova devalvuje jeho rodičovské kompetencie.
Naďalej deti nepripravuje na styk s otcom, miesto toho v nich utvrdzuje odmietavý postoj. Je veľmismutné, keď matka ako dôvod úspešného štúdia maloletých detí označuje ich nestretávanie sa s otcom.
Matka je skôr tou osobou, ktorá účelovo dramatizuje situáciu a nie otec, ktorý vyjadrí úprimnú obavu
o zdravie detí v čase, keď trpeli bakteriálnou infekciou a nemohol im pomôcť a postarať sa o ne. Matka

vsnahedocieliť,abysúdnevyhovelnávrhuotca,naďalejsanemoholsdeťmistretávať,jeschopnáurobiť
čokoľvek, aby otca vykreslila ako neschopného, nekompetentného rodiča, ktorý sa nevie postarať o deti
a nerešpektuje ich názory. Namieta tvrdenia matky, že si vyberá len dôkazy a skutočnosti preukazujúce
záujem otca. Matka je tá, ktorá účelovo predkladá súdu len tie dôkazy a tvrdenia vytrhnuté z kontextu tak,
aby čo najviac zdiskreditovala otca ako rodiča. Matka opätovne poukazuje na v tom čase už neaktuálny

znalecký posudok Mgr. Martina Balka, ktorý bol vypracovaný pred viac ako štyrmi rokmi. Tak ako matka
odmieta spoluprácu z psychológmi a ďalšími odborníkmi, ktorá bola odporúčaná aj maloletým deťom,
spochybňuje aj odborné znalosti a vedomosti uznávaného znalca PhDr. Igora Obucha. Otec a o deti
zaujíma, žiadal matku o stretnutia, alebo aspoň telefonický kontakt s deťmi, o poskytnutie informácií, ale
matka všetky žiadosti odmietla s tým, že deti sa s otcom kontaktovať nechcú a musí to rešpektovať. Otec
nemá možnosť zistiť v akých podmienkach deti s matkou žili a žijú a v akých ich vychováva, nakoľko mu

matka nedovolí ich navštíviť. Matka označuje snahy otca o kontakt a stretávanie s deťmi za neúprimné
a všetky riešenia navrhnuté otcom a odborníkmi nerešpektuje a odmieta. V žiadnom z jej vyjadrení
okremjejútočnýchanepravdivýchargumentovnenavrhlaspôsob,ktorýmbysimaloletédetiaotecmohli
nájsť k sebe cestu. Matka sa o otcovi vyjadrovala pred deťmi vždy v negatívnom zmysle, čo vyplýva
aj z vyjadrenia matky, takže deti prevzali názory na otca od matky. Otec rešpektuje názory a vôľu detí,

ale odkiaľ môžu deti vedieť, ako by sa otec správal pri ich spoločnom stretnutí a či sa o ne skutočne
zaujíma, keď matka ešte aj otázku otca, čo by chceli deti ako darček k sviatku, odprezentuje deťom tak,
že od otca nič nechcú.

5. Matka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že v celom vyjadrení otec neberie vôbec do

úvahy, že 17 roční adolescenti majú právo a opodstatnenosť disponovať vlastným názorom a postojom
a uplatňovať vo vzťahu k otcovi svoju vlastnú vôľu. V celom vyjadrení je matka vykresľovaná ako
manipulátorka, ktorá nahovára deti, aby sa s otcom nestretávali. Naopak otec prostredníctvom vyjadrení
sa stále vykresľuje ako milujúci rodič, ktorému matka bráni sa s deťmi stretávať. Otec úplne devalvuje
znalecké vyšetrenie, ktoré bolo uskutočnené Mgr. Balkom, súdom určeným znalcom. Sťažuje sa, že otec

nevie v akých podmienkach deti teraz bývajú. Najprv ich posielal bývať k starým rodičom, potom tvrdil,
že bývanie 1-izbovom byte je bežné a teraz, keď matka zohnala a zakúpila pre nich 4-izbový byt, už sa
zrazu zaujíma v akých podmienkach bývajú. CDR J. K. E. v spolupráci s ÚPSVaR bolo ešte schopné
pokračovať s asistovaným kontaktom na skvalitňovaní vzťahu detí s otcom, ale iba na základe, že otec
splní dve podmienky a to, aby navštevoval aspoň raz týždenne psychoterapiu a aby bol motivovaný

k zmene svojho výchovného štýlu. Namiesto toho, aby otec túto podmienku rešpektoval, predložil súdu
potvrdenie od A. L., ktorý nemá charakter psychoterapie absolvovanej v procese aspoň raz týždenne
a to, že by disponoval zlým výchovným štýlom, vôbec nepripúšťa. Otec operuje tým, že obnovenie jeho
vzťahu s deťmi je v záujme detí. Kto sa však zaujíma o skutočný záujem 17 ročných detí ? Z toho dôvodu
by bolo veľmi žiaduce, skôr ako odvolací súd vydá rozhodnutie o tom, či potvrdí napadnuté uznesenie,

alebo ho zamietne, aby sa porozprával s maloletými deťmi a sám spoznal ich názor a potom podľa toho
reálnejšie rozhodoval, nie iba na základe tvrdení otca, prípadne aj matky.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359, § 362 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. B4-20P/37/2023 je

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví styk otca s maloletými deťmi A. a C.
tak, že prvé 3 mesiace je otec oprávnený stretávať sa s deťmi bez prítomnosti matky každý týždeň
v pondelok od 15.30 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti poverených zamestnancov Rady pre práva
dieťaťa, na mieste určenom poverenými zamestnancami Rady pre práva dieťaťa a po uplynutí prvých
troch mesiacov je oprávnený sa s deťmi stretávať každý nepárny týždeň od piatku 16.00 hod. do

pondelka do 08.00 hod.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe vykonaných dôkazov
dospel ohľadom rozhodujúcich skutočností k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh matky za nedôvodný,
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu
odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním

napadnutého uznesenia. Odvolací súd odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia,
s ktorým sa plne stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Zákonná úprava konania v neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP), v spojení s § 2 ods.
1 CMP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany v konaniach
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov.

Osobitnej povahe tohto inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri
rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia
účastníkov, bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení
neumožňuje, aby sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené
podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení
navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.
Zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia je ochrana práv detí v prípade konkrétneho
ohrozenia.

11. Podľa § 43 ods.1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

12. V danej veci otec nemá súdom upravený styk s maloletými deťmi. V rozhodnutí, ktorým boli maloleté
deti zverené do osobnej starostlivosti matky (september 2019) bol na základe rodičovskej dohody styk
neupravený a ponechaný na dohodu rodičov. Zároveň bolo nariadené výchovné opatrenie rodičom
a maloletým deťom v rozsahu 50 hodín. Z vyjadrení účastníkov vyplynulo, že títo výchovné opatrenie

absolvovali, no napriek tomu sa otec s maloletými deťmi nestretával a ani nestretol. Tieto majú voči nemu
naďalej odmietavý postoj. V súčasnosti majú maloleté deti 17 rokov a 3 mesiace, takže sú už takmer
dospelé atakprirozhodovaníoichstretávanísotcomjepotrebnézistiťichnázoratentoajprirozhodnutí
zohľadniť. Vo veci zmeny úpravy rodičovských práv a povinností sa na základe návrhu otca vedie aj
konanie vo veci samej pod sp.zn. 20P/36/2023, v ktorej sa bude riadne vykonávať dokazovanie, v rámci

ktorého bude potrebné maloleté deti vypočuť. Bez ich vypočutia nie je možné rozhodnúť o úprave ich
styku s otcom. Odvolací súd takisto ako súd prvej inštancie za danej situácie nevidel dôvod na okamžitý
zásah súdu do pomerov účastníkov.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 52 CMP.

15. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).