Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. november 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5Scud/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200503
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1016200503.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 BA-5Scud/6/2016

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci navrhovateľky:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XX-XXX E., F. G., F. H., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o invalidný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

2 BA-5Scud/6/2016

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.10.2015 p o t v r

d z u j e .

II. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

6 BA-5Scud/6/2016

1. V predmetnej veci Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave rozhodnutím vydaným pod č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 12.10.2015 rozhodla tak, že navrhovateľke odňala invalidný dôchodok od 01.12.2015
podľa § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o sociálnom poistení) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že základným predpokladom trvania nároku na invalidný
dôchodok a jeho výplatu je, že poistenec spĺňa zákonom stanovené podmienky uvedené v § 70 ods.
1 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Poprad zo dňa 21.09.2015 nie je navrhovateľka od 21.09.2015
invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou, navrhovateľkin nárok na invalidný dôchodok zanikol. Konštatovala, že posúdenie
navrhovateľkinho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojenej lekárskej správy zo dňa 21.09.2015,
ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v nej uvedené všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka už nie
je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

3. Navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote podala proti uvedenému rozhodnutiu opravný
prostriedok, v ktorom namietala svoju dvojročnú práceneschopnosť stanovenú na základe posudku
posudkového lekára ZUS v Jasle zo dňa 04.08.2015, ktorá trvala do 31.08.2017.4.Odporkyňasakvecivyjadrilavpísomnompodanízodňa04.04.2016anavrhlanapadnutérozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť. Námietkam navrhovateľky nevyhovela. V tejto súvislosti poukázala na to,

že zdravotný stav navrhovateľky bol na základe podaného opravného prostriedku opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad dňa 07.03.2016 a
jej posudkovým lekárom dňa 22.03.2016. Konštatovala, že posudkoví lekári sociálneho poistenia
zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná podľa ustanovenia § 71 ods. 1
zákona o sociálnom poistení, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%

v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tvrdila, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní
predchádzajúcomvydaniunapadnutéhorozhodnutia,akoajvkonaníoopravnomprostriedkunazáklade
predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľkin
zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázala na to, že navrhovateľka
v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi

nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľke
sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku, mala za to, že
o navrhovateľkinom nároku na invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne
zisteným skutkovým stavom.

5. Správny súd v Bratislave si v prvom rade dovoľuje uviesť, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ust.§ 3 ods. 1 Zákona o správnych súdoch
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ust. § 3 písm. b) Zákona o správnych
súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023

z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola
pridelená do samosudcovského oddelenia 15Sa.

6. Správny súd prejednal a rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia
pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný a po riadnom preskúmaní napadnutého
rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného opravného prostriedku dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

7. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľka poberala invalidný dôchodok od 23.01.2013 s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad
zo dňa 10.12.2013 vyplýva, že navrhovateľka je vysokoškolsky vzdelaná, nezamestnaná, v liečbe
psychiatra od roku 2003 pre úzkostne depresívnu poruchu, po strate zamestnania a vplyvom ďalších

nepriaznivých životných situácií došlo u navrhovateľky k zhoršeniu jej psychického stavu s potrebou
pobytu v psychiatrickom zariadení. Posudkový lekár ďalej uviedol, že tento stav podmieňuje zaradenie
do kapitoly V-3-a (ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo konštatované: Poruchy nálad – stredne
ťažké formy), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Posudkový lekár vo
výroku posudku konštatoval, že navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom teda mieru poklesu schopnosti
navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 45%.

8. Podľa posudku posudkového lekára ZUS zo dňa 04.08.2015 bola navrhovateľka uznaná za čiastočne

nespôsobilú pracovať do 30.08.2017. Posudkový lekár v posudku uviedol, že u navrhovateľky zistil
zníženie funkcie organizmu v dôsledku chronickej poruchy stavu psychického zdravia, bez zlepšenia
od posledného vyšetrenia. Konštatoval, že tento posudok bol vydaný na základe priameho vyšetrenia
a analýzy predloženej lekárskej dokumentácie: dokumentácie z priebehu liečby v odbornej poradni
a v nemocnici, informačných kariet z nemocničnej liečby z roku 2015, lekárskych potvrdení o zdravotnom

stave, ktoré vystavili ošetrujúci lekári dňa 29.05.2015.

9. Listom odporkyne (oddelenia zahraničnej agendy III) zo dňa 24.07.2015 bola Sociálna poisťovňa,
pobočka Poprad požiadaná o vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky. V súvislosti so stanovenoukontrolnou lekárskou prehliadkou (určenou na december 2014) bola vystavená dňa 27.05.2015
podrobná lekárska správa lekárom D. B. z ktorej vyplýva, že navrhovateľka sa v priebehu vyšetrenia
správala arogantne, lekárovi neuviedla priebeh svojho ochorenia, nekonkretizovala zdravotné ťažkosti

napriek tomu, že mala všeobecnú povinnosť spolupracovať pri anamnestických i diagnostických
úkonoch; ďalej bolo konštatované, že navrhovateľka liečbu neužíva a nie je uvedený ani lekár, ktorý
by ju v súčasnosti liečil; u navrhovateľky neboli zistené patologické zmeny, neboli realizované žiadne
z pomocných vyšetrení, v závere bolo konštatované, že ujma na zdraví, respektíve porušenie nejakej
funkcie u navrhovateľky nie je, môže vykonávať zamestnanie – stredne ťažké, môže pracovať na

počítači bez pomoci druhej osoby, môže vykonávať prácu na plný pracovný úväzok, ktorú vykonávala
v poslednom čase, pričom nie sú potrebné opätovné vyšetrenia. Na základe uvedeného posudkový
lekár Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad vypracoval dňa 21.09.2015 lekársky posudok v ktorom boli
posúdené všetky vyššie uvedené skutočnosti. Ako choroby sú v ňom uvádzané dissociatívne poruchy.
Iné zdravotné postihnutia nie sú konštatované. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je: Neurotické,
stresové a somatomorfné poruchy – stredne ťažké formy a podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom

poistení so zaradením do kapitoly V-4-a, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
20%. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods.
1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru
poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 20 %.

10. Z lekárskeho posudku vyhotoveného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad
dňa 07.03.2016 (opätovne bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky po podaní opravného
prostriedku navrhovateľkou) vyplýva, že posudkový lekár zotrval aj po opakovanom posúdení lekárskej
správy lekára D. B. zo dňa 27.05.2015 na svojom pôvodnom posudku zo dňa 21.09.2015, a teda

nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľky a celý spisový materiál odstúpil na druhostupňové
konanie odporkyni. Posudkový lekár vo výroku posudku opätovne konštatoval, že navrhovateľka nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou, pričom mieru poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách

stanovil na 20%.

11. Z lekárskeho posudku vyhotoveného posudkovým lekárom odporkyne dňa 22.03.2016 vyplýva,
že vychádzal z lekárskych vyšetrení a diagnostických záverov uvedených v podrobnej lekárskej
správe lekára D. B. zo dňa 27.05.2015. Posudkový lekár odporkyne konštatoval, že pri posudzovaní

aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky nezistil zmenu v jej zdravotnom stave od posledného
posúdenia posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad v zmysle zhoršenia, a preto
považoval predchádzajúci lekársky posudok zo dňa 21.09.2015 v spojení s lekárskym posudkom zo dňa
07.03.2016 za správne vypracovaný, pričom nie je dôvod na jeho zmenu. V rámci odvolacieho konania
neboli navrhovateľkou doložené žiadne nové výsledky odborných vyšetrení. Posudkový lekár vo výroku

posudku opätovne konštatoval, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti
navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 20%.

12. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015 (ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

13. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, poistenec
je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

14. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej
schopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovanípoklesuschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené
na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

16. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

17. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí.

18. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

19. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí

podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

20. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, ak v prílohe
č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,
určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného

postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

21. Podľa § 71 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji
zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

22. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, dávka sa
odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

23. Podľa § 112 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015, dávka sa

odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za
ktoré sa dávka už vyplatila.

24. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že jednou z podmienok nároku poistenca na invalidný
dôchodok je aj invalidita. Z vypracovaných viacerých lekárskych posudkov (zo dňa 04.08.2015, zo dňa

27.05.2015, zo dňa 21.09.2015, zo dňa 07.03.2016 a zo dňa 22.03.2016) je zrejmé, že zdravotný stav
navrhovateľky bol posúdený na základe ňou predložených lekárskych nálezov, z ktorých jednoznačne
vyplýva, že miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je
vyššia ako 20%, pričom na priznanie invalidného dôchodku by navrhovateľka musela mať mieru poklesu
vykonávať zárobkovú činnosť minimálne 41 %. Navrhovateľka v rámci celého konania pred sociálnou

poisťovňou pobočkou a ústredím nepredložila žiadne lekárske nálezy, ktorými by spochybnila správnosť
záverov posudkov posudkových lekárov a ani správnemu súdu do súčasnosti nedoložila žiadny
lekársky nález, ktorý by potvrdzoval iné závažnejšie rozhodujúce ochorenie oproti už stanovenému
rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, ktorým je: Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy –stredne ťažké formy podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení zaradené do kapitoly V-4-a (s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%).

25. Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.10.2015 v kapitole V. upravuje
duševnéchorobyaporuchysprávania,podpoložkou4súuvedenéneurotické,stresovéasomatomorfné
poruchy. Pod písm. a/ stredne ťažké formy, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
10 - 20 %; pod písm. b/ ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy), s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60 – 70%.

26. V zmysle navrhovateľkou predložených lekárskych nálezov, príslušných lekárskych posudkov, ako
aj podľa názoru správneho súdu je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do správnej položky
a pod správne písmeno, pretože neboli preukázané príznaky choroby tak, ako sú charakterizované v
kapitole V, položka 4, písm. b/.

27. V súlade so zákonom postupovala odporkyňa, ak na základe navrhovateľkou predložených
lekárskych nálezov dospela k záveru, že zdravotný stav navrhovateľky invalidite nezodpovedá.

28. Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil.

29. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspech nemala a
odporkyňa aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

30. Správny súd záverom poukazuje na to, že ak by u navrhovateľky došlo k zhoršeniu zdravotného
stavu, čo by bolo preukázané novými lekárskymi nálezmi, navrhovateľka má možnosť požiadať o
prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť Sociálnu poisťovňu, pobočku v
Poprade.

Poučenie:

2 BA-5Scud/6/2016

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.