Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/33/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421010315
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8421010315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.10.2023, v trestnej
veci obžalovaného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/67/2021 zo dňa 21.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. XX, okr. A.,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 23.02.2021 v popoludňajších hodinách, v čase okolo 13.30 hod., na ul. D. E. v meste A., v blízkosti

Okresného úradu v Kežmarku, pristúpil k v tom čase mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, a jej matke E. B.,
a bezdôvodne začal na nich kričať, že si ich počká na zástavke, kde potom B. zareže nožom, a keď
nezareže ju, tak zabije niekoho z jej rodiny, vulgárne im nadával a opakovane sa vyhrážal zabitím, v
dôsledku čoho mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, a jej matka E. B. zo strachu o svoj život a zdravie vbehli do
interiéru budovy Okresného úradu v Kežmarku, odkiaľ bola následne privolaná polícia, čím týmto svojím
agresívnym správaním sa, vyhrážkami zabitím, ako aj jeho správaním sa v minulosti vzbudil u mal. B.
B., nar. XX.XX.XXXX, a E. B. dôvodnú obavu o ich život a zdravie,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

č í m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á:

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, za
vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 23.02.2021 v popoludňajších hodinách, v čase okolo 13.30 hod., na ul. D. E. v meste A., v blízkosti
Okresného úradu v Kežmarku, pristúpil k v tom čase mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, a jej matke E. B.,
a bezdôvodne začal na nich kričať, že si ich počká na zástavke, kde potom B. zareže nožom, a keď
nezareže ju, tak zabije niekoho z jej rodiny, vulgárne im nadával a opakovane sa vyhrážal zabitím, v

dôsledku čoho mal. B. B., nar. XX.XX.XXXX, a jej matka E. B. zo strachu o svoj život a zdravie vbehli do
interiéru budovy Okresného úradu v Kežmarku, odkiaľ bola následne privolaná polícia, čím týmto svojím
agresívnym správaním sa, vyhrážkami zabitím, ako aj jeho správaním sa v minulosti vzbudil u mal. B.
B., nar. XX.XX.XXXX, a E. B. dôvodnú obavu o ich život a zdravie.

Za to mu uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 37 písm. m/. Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.
4 Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnástich) mesiacov, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote a to ihneď po jeho vyhlásení a poučení
o možnosti podať opravný prostriedok, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie
obžalovaný, ktoré neskôr prostredníctvom svojho obhajcu, písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch
odvolania uviedol, že z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní ako i v konaní pred súdom
mal za to, že nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom dokázané, že spáchal skutok, tak ako sa mu

kladie za vinu. Svoje tvrdenie opieral okresný súd o jednotlivé výpovede svedkov, ktoré boli rozporuplné.
Svedkovia F. D. B., D. G. a H. D. vo svojich výpovediach reprodukovali len tvrdenia pošk. E. B. a
pošk. B. B., teda samotní nepočuli, že by sa mal obž. A. B. nejakým spôsobom vyhrážať pošk. E.
B. a pošk. B. B., a preto nemožno ich výpovede brat' na zreteľ z pohľadu dokázania skutku tak, ako
je uvedený v obžalobe, resp. v rozsudku Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T/67/2021/199 zo dňa

21.04.2023, nakoľko neboli priamym účastníkom konfliktu, ktorý mal nastať medzi pošk. E. B., resp.
pošk. B. B. a obž. A. B. či prípadne ďalšími osobami. Zároveň považoval za dôležité poukázať na
výpoveď pošk. E. B., ktorú vôbec neverifikovali svedkovia F. D. B. a D. G., nakoľko tvrdila, že pred
vstupom do budovy Okresného úradu Kežmarok ich mal nejaký pán osloviť', ktorý všetko videl a privolal
políciu (pravdepodobne svedok F. D. B.), nakoľko podľa slov pošk. E. B., nemala toho času dobitý

kredit na mobilnom telefóne. Avšak podľa výpovede svedka F. D. B., skutočnosti týkajúce sa konfliktu
mu boli oznámené zamestnankyňou Okresného úradu Kežmarok D. G., čiže nevidel konflikt na vlastné
oči v reálnom čase, kedy mal nastať. Teda ide pravdepodobne o účelovú výpoveď zo strany pošk. E.
B., o ktorej možno tvrdiť, že má pravdepodobne zášť voči obž. A. B. z dôvodu, že jej ..ukradol dcéru
do C.". Vzhľadom na uvedené je možné pochybovať o vierohodnosti a úplnej pravdivosti výpovede zo

strany pošk. E. B.. K účelovosti výpovede poukázal aj na skutočnosť, nakoľko je zrejmé, že pošk. E. B.
mala zášť voči obž. A. B. kvôli jeho partnerskému vzťahu v minulosti s pošk. B. B., vedela, že svojou
výpoveďou môže poškodiť obž. A. B., keďže mala vedomosť o jeho podmienečne odloženom treste
odňatia slobody vo veci vedenej na Okresnom súde Kežmarok, t. č. na Okresnom súde Poprad pod sp.
zn. 7T/11/2021. Zároveň poukázal na skutočnosť, že výpoveď pošk. B. B. potvrdzuje len pošk. E. B.,

o ktorej vierohodnosti je možné pochybovať, avšak slovný konflikt bez akýchkoľvek vyhrážok potvrdila
svedkyňa B. B., ktorá uviedla, že došlo medzi ňou a poškodenými nielen k slovným útokom, ale aj
k fyzickému konfliktu, ktorý potvrdila aj pošk. D. B. a tiež obž. A. B.. Teda je možné konštatovať, že
pravdepodobne došlo medzi poškodenými a svedkyňou B. B. iba k slovnému a fyzickému konfliktu, do
ktorého sa nezapojil obž. A. B. v spôsobe, ako sa mu kladie za vinu v obžalobe, resp. za ktorý mu bol

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov rozsudkom Okresného
súdu Kežmarok, sp. zn. 7T/67/2021 zo dňa 21. apríla 2023, avšak slovne napadnutým bol on samotný,
keď po vstupe do budovy Okresného úradu Kežmarok bol slovne napádaný zo strany poškodených, čo
potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa H. D.. V zmysle vyššie uvedených skutočností mal súd podľa
jeho názoru v uvedenej veci postupovať v zmysle aplikácie starej rímskej zásady in dubio pro reo, teda

v pochybnostiach v prospech obžalovaného, pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nie je možnéodstrániť. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 7T/67/2021 zo dňa 21. apríla 2023 v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm.
b) Tr. poriadku zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol, resp. aby v zmysle ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol sám, a to tak, že obž. A. B. spod
obžaloby oslobodí v plnom rozsahu v zmysle ust. § 285 písm. b), písm. c) Tr. poriadku.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v
intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie

podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k nasledovným záverom.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že súd
prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového
stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B.,

svedkýň poškodených B. B. a E. B., svedkov H. D., B. B. a F. D. B., prečítaním zápisnice o výsluchu
svedkyne D. G. z prípravného konania, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 03.02.2022 v súlade s § 257 ods. 1
písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a odmietol

vypovedať. Na hlavnom pojednávaní dňa 21.04.2023 pred súdom prvého stupňa spáchanie skutku
poprel. Uviedol, že v uvedený deň išiel na predvolanie na prejednanie priestupku na okresný úrad,
pretože mal zbiť B. B., došlo tam ku konfliktu medzi jeho mamou a matkou jeho bývalej priateľky, s ktorou
má syna, nadávali aj jemu, on mamy rozdeľoval, poprel, aby sa niekomu vyhrážal.

Zo spáchania skutku, ktorý bol obžalovanému kladený za vinu v obžalobe, obžalovaného usvedčila
predovšetkým svedkyňa poškodená B. B., ktorá uviedla, že keď išla na okresný úrad na prejednanie
priestupku, prišiel tam obžalovaný, ktorý sa jej vyhrážal, že keď ho dá do basy, zabije ju, podreže, alebo
jej mamu alebo niekoho zo súrodencov, že ju počká na zastávke, matka obžalovaného ju ťahala za vlasy
a vulgárne im nadávala. Keď vošli do budovy, vošiel tam aj obžalovaný, chcel ju zhodiť, potom tam prišiel

nejaký pán a zavolal políciu, z obžalovaného má trochu strach. V minulosti ju bil. V podstatných bodoch
zhodne popísala priebeh skutku aj matka poškodenej E. B., ktorá uviedla, že s dcérou po tom, čo sa jej
vyhrážal obžalovaný, začali kričať, vošli dnu do úradu a nejaký pán zavolal políciu. Z obžalovaného má
aj teraz strach, v minulosti, keď bola dcéra s obžalovaným, videla ju zbitú, mala vytrhané vlasy.

Svedkyňa H. D., upratovačka na okresnom úrade, uviedla, že bola svedkom toho, ako sa jeden mladík
hádal s matkou a dcérou, mladík tú dcéru sotil, potom čo sa dialo vonku, nevidela, neskôr jej tá pani
rozprávala, že ten mladík jej dcéru týral a bil, možno tam padli vulgarizmy, vyhrážky ona nepočula.

Matka obžalovaného svedkyňa B. B. uviedla, že im začala nadávať poškodená, ona jej dala dve facky

pred okresným úradom, vyhrážky ona nepočula.

Svedkyňa D. G. uviedla, že v inkriminovaný deň mala službu ako supervízorka klientskeho centra
Okresného úradu v Kežmarku, neznáma pani jej uviedla, že sa bojí nejakej osoby, ktorá čaká vonku, čo
ona oznámila nadriadenému F. D. B., ten zavolal políciu a vykázal niekoho z vestibulu von. Uvedené

potvrdil aj F. D. B., teda že mu bolo oznámené, že je problém vo vestibule, načo on zavolal políciu
azbadalmladéhomužavovestibule,ktoréhovykázalzbudovy,videlmatkuadcéru,ktorébolivystrašené
a plakali, matka mu povedala, že vonku ich napadol muž, ktorý predtým žil s jej dcérou a vyhrážal sa im.

Aj podľa názoru krajského súdu bolo bez odôvodnených pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý

je obžalovaný stíhaný, sa stal, má znaky trestného činu a spáchal ho práve obžalovaný. Preto správne
postupovalokresnýsúd,akzatakýchtookolnostíobžalovanéhouznalvinnýmzospáchaniaskutku,ktorý
sa mu kládol za vinu. Poškodené ihneď po skutku o jeho spáchaní povedali pracovníkom okresného
úradu, ktorí uviedli, že poškodené mali strach z obžalovaného, poškodené počas celého konaniavypovedali vo veci konzistentne. Krajský súd nezistil motív alebo dôvod, pre ktorý by poškodené klamali,
zvlášť za situácie, keď išlo o nečakaný útok pred prejednávaním priestupku. Naopak neuveril krajský
súd obrane obžalovaného, ktorý mal motív vplývať na poškodené, pretože mu plynula skúšobná doba

podmienečnéhoodsúdeniaavprípadeodsúdeniačipriestupkovéhopostihnutiamumoholbyťnariadený
výkon trestu odňatia slobody.

Okresný súd však pochybil pri právnej kvalifikácii skutku, keď skutková veta zodpovedá len prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný sa poškodeným vyhrážal

smrťou takým spôsobom, že to mohlo u nich vzbudiť dôvodnú obavu. Krajský súd sa nestotožnil
s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného aj ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, teda že obžalovaný spáchal
taký čin na chránenej osobe, ktorou síce podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona je dieťa, teda osoba mladšia ako
osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 139 ods. 2 Tr. zákona ustanovenie odseku 1 (chránená osoba) sa nepoužije, ak trestný
čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vekom
poškodenej. V zmysle vyššie citovaného § 139 ods. 2 Tr. zákona možno spáchanie činu voči dieťaťu
považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len ak páchateľ vedel, že

poškodená je dieťaťom a ak túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou
poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá
zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin (ďalej pozri uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Tdo/79/2019 zo dňa 25.08.2020, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/65/2013
zo dňa 03.12.2013). Takáto súvislosť však musí byť v skutku uvedená. Z formulácie skutkovej vety

napadnutého rozsudku okresného súdu pritom nijako nevyplýva, že by spáchanie tohto činu bolo z
hľadiska obžalovaného subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodenej, ktorú s ohľadom na
to je potrebné považovať za chránenú osobu - dieťa.

Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď zistený skutok právne posúdil aj podľa § 360 ods.

2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože okresným súdom
ustálená skutková veta neobsahuje žiadne konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by vyjadrovali súvislosť
medzi skutočnosťou, že v osobe poškodenej ide o dieťa a konaním obžalovaného v tom smere, že by
si obžalovaný túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodenej,
umocnením účinku trestného činu voči poškodenej, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladala alebo

podporovala rozhodnutie obžalovaného spáchať trestný čin (uvedenie dátumu narodenia poškodenej
v takzvanej skutkovej vete vyššie označeného rozsudku súdu prvého stupňa vyjadruje len to, že v
osobe poškodenej ide o dieťa, nie však, ako to už bolo opakovane uvedené, súvislosť medzi konaním
obžalovaného a touto okolnosťou).

Z uvedených dôvodov preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného
uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 360 ods.1 Tr. zákona.

Krajský súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle zásad pre jeho ukladanie tak, ako to má na zreteli
ust. § 34 Tr. zákona. Trestný zákon umožňuje v prípade prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1 Tr. zákona uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na jeden rok. U obžalovaného krajský
súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Ako priťažujúcu okolnosť zistil to, že už bol obžalovaný za
trestný čin odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/11/2021 zo dňa
12.05.2021 za zločin vydieranie podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona (§ 37 písm. m/ Tr. zákona), pričom
súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie vo veci Okresného súdu Kežmarok

sp. zn. 7T/33/2020. Obžalovaný sa teda žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, kedy aplikujúc ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, neprichádzalo do úvahy uloženie trestu
odňatia slobody, ktorého výkon by bol podmienečne odložený. Okrem toho má obžalovaný v registri
trestov záznam pre odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/33/2020 zo dňa
20.05.2020 pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov

podľa § 270 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu súd uložil trest odňatia
slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 rokov, rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 20.05.2020. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva,
že obžalovaný bol osemkrát priestupkovo postihnutý a to pre priestupky proti majetku ako aj protiobčianskemu spolunažívaniu. Krajský súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov, ktorý považoval za primeraný a dostatočný pre dosiahnutie účelu trestu.

Takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, spolu so zaradením pre jeho výkon do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa názoru krajského súdu v dostatočnej miere
zabezpečí účel trestu v súlade s ust. 34 Tr. zákona, v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri ukladaní trestu krajský súd, rovnako
ako súd prvého stupňa, prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Na základe vyššie uvedeného tak krajský súd postupom podľa 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. poriadku
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.