Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820202024
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3820202024.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Romana Hargaša v spore žalobkyne A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.,
D. XX/X, proti žalovaným 1/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. X, 2/ F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom
C., F. X, 3/ G. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F. X, o zaplatenie 24.099,17 eur s príslušenstvom,
o odvolaniach žalobkyne a žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.

mája 2022, č. k. 15C/13/2020 - 321, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. z m e ň u j e takto:
Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu 12.035,- eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne:
zo sumy 260,- eur od 16.11.2019 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.12.2019 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.1.2020 do zaplatenia,

zo sumy 260,- eur od 16.2.2020 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.3.2020 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.4.2020 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.5.2020 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.6.2020 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.7.2020 do zaplatenia,

zo sumy 260,- eur od 16.8.2020 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.9.2020 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.10.2020 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.11.2020 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.12.2020 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.1.2021 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.2.2021 do zaplatenia,

zo sumy 260,- eur od 16.3.2021 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.4.2021 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.5.2021 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.6.2021 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.7.2021 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.8.2021 do zaplatenia,

zo sumy 260,- eur od 16.9.2021 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.10.2021 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.11.2021 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.12.2021 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.1.2022 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.2.2022 do zaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.3.2022 do zaplatenia,

zo sumy 260,- eur od 16.4.2022 do zaplatenia,zo sumy 667,50,- eur od 22.8.2020 do zaplatenia,
zo sumy 1355,- eur od 30.6.2021 do zaplatenia ,
zo sumy 480,25 eur odo dňa 22.9.2021 do zaplatenia

zo sumy 1719,83 eur odo dňa 13.4.2022 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalovaní 2/, 3/ m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh žalovaného 1/ na prerušenie
konania. Výrokom II. uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni

istinu 12.035 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne: zo sumy 260,- eur od 16.11.2019
do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.1.2020 do
zaplatenia,zosumy260,-eurod16.2.2020dozaplatenia,zosumy260,-eurod16.3.2020dozaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.5.2020 do zaplatenia, zo
sumy 260,- eur od 16.6.2020 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.7.2020 do zaplatenia, zo sumy

260,- eur od 16.8.2020 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 260,-
eur od 16.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur
od 16.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.1.2021 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od
16.2.2021 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.3.2021 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.4.2021
do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.5.2021 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.6.2021 do

zaplatenia,zosumy260,-eurod16.7.2021dozaplatenia,zosumy260,-eurod16.8.2021dozaplatenia,
zo sumy 260,- eur od 16.9.2021 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.10.2021 do zaplatenia, zo
sumy 260,- eur od 16.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.12.2021 do zaplatenia, zo sumy
260,- eur od 16.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 260,-
eur od 16.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 260,- eur od 16.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 667,50,- eur

od 22.8.2020 do zaplatenia, zo sumy 1355,- eur od 30.6.2021 do zaplatenia, zo sumy 480,25 eur
odo dňa 22.9.2021 do zaplatenia zo sumy 1719,83 eur odo dňa 13.4.2022 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo výroku
IV. žalovaným 1/, 2/ a 3/ nepriznal voči žalobkyni náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že
žalobkyňa podanou žalobou (po jej viacerých rozšíreniach) ako podielová spoluvlastníčka si uplatnila

proti žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za nadužívanie jej spoluvlastníckeho
podielu 1-ice v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k. ú. F. I. v celkovej výške 24.099,71 eur
s príslušenstvom za obdobie od 1.11.2019 do 28.04.2022. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 12C 18/2015-270 zo dňa 15.10.2015, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne 6Co 187/2016-317 zo dňa 28.2.2017, súd návrh žalobkyne na zaplatenie

sumy 11.527,73 eur voči žalovanému 1/ zamietol, keďže v konaní nebolo preukázané, že by užíval
predmetné nehnuteľnosti vo väčšom rozsahu, než mu podľa veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu k
nehnuteľnostiam patrí (§ 137 a nasl. OZ), ako aj z dôvodu, že uplatňovaný nárok, je v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). V dôsledku podaného dovolania v uvedenej veci NS SR uznesením sp. zn.
1Cdo 115/2017 zo dňa 22.8.2018 dovolanie žalobkyne odmietol. Rozsudkom okresného súdu Prievidza

sp. zn. 10C 16/2016 zo dňa 22.11.2019 súd rozhodoval o nároku žalobkyne z rovnakého dôvodu za
dobu od marca 2015 do októbra 2019, ktorým priznal nárok len voči žalovanému 1/ vo výške mesačnej
náhrady 60,- eur, a s poukazom na existenciu právneho titulu na užívanie nehnuteľností žalovanými 2/
a 3/, a to existenciu dohody o užívaní podielových spoluvlastníkov o bezodplatnom doživotnom užívaní
nehnuteľnosti, pričom súd rešpektoval skôr vyslovený právny názor odvolacieho súdu, žalobu voči týmto

žalovaným zamietol. Rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co 16/2020 zo dňa 26.5.2021
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni sumu
2.406,53 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých uplatnených náhrad, žalovaných 1/, 2/, 3/ zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 14.052,43 eur s úrokmi z omeškania z jednotlivých
omeškaných súm až do zaplatenia. Z predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné: Z LV č.XXX

k. ú. F. I. súd zistil, že nehnuteľnosti parcela registra „C“ č. 19 zastavané plochy a nádvoria o výmere337 m2, parcela registra „C“P č.20 záhrady o výmere 273 m2, rodinný dom s.č. XXX na parcele č. 19
sú evidované ako podielové spoluvlastníctvo žalobkyne v 1-ici a žalovaného 2/ v 1-ine a žalovanej
3/ v 1-ine. Žalovaný 1/ podnikal pod obchodným menom C. E. s evidovaným miestom podnikania

Prievidza,F.J.XXX/XspredmetompodnikaniaObrábaniekovovsdátumomzánikuoprávnenia5.9.2008
a Kovoobrábanie s dátumom zániku oprávnenia 18.12.2019. Podľa inzerátu uverejneného na zo dňa 30.9.2019 bol daný na ponuku prenájom 4-izbového bytu v obci F. I., ktorý je
súčasťou rodinného domu, so záhradou, bazénom, garážou, cena nájmu za mesiac 520,- eur vrátane
energií. Z predložených ponúk prenájmu bytov v Prievidzi z realitnej kancelárie GoHome v lokalite

Prievidza za rôzne mesiace roku 2020 súd zistil, že bola daná ponuka prenájmu bytov v rôznych
lokalitách za 400,- eur pri ploche 80 m2, 300,- eur pri ploche 70,00 m2, 430,- eur pri ploche 74 m2, v
sume 490,- eur pri ploche 72 m2, 470,- eur pri ploche 70,00 m2, trojizbový podkrovný byt v Bojniciach pri
ploche 50 m2 za sumu 490,- eur, prenájom 3-izbového bytu v Prievidzi pri ploche 82 m2 za sumu 500,-
eur a iné (č.l. 115 -121 spisu). Zo znaleckého posudku č. 9/2011 znalca Ing. Adolfa Daubnera vyplývalo
stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, a to predmetného rodinného domu s pozemkami pre účel

uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorý posudok obsahuje technické parametre nehnuteľný a ich stavebno-
technický stav. Znaleckým posudkom znalca Ing. Adolfa Daubnera č. 184/2020 bola stanovená výška
všeobecnej hodnoty nájmu za pozemky parcely registra „C“ č. 19, parcela č.20 k.ú. F. I. za dobu od
20.2.2019 do 19.2.2020 v sume 364,48 eur a za dobu od 20.2.2020 do 30.9.2020 v sume 223,07
eur. Súd prvej inštancie na návrh žalobkyne nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou G. K.

L. za účelom stanovenia ceny obvyklého nájmu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. F. I.,
pozostávajúcich z rodinného domu súp. č. XXX a pozemkov. Súd zo znaleckého posudku znalkyne Ing.
Anny Žiakovej č. 189/2021 zistil, že znalkyňa najskôr porovnala stavbu predmetného rodinného domu
so stavbami rodinných domov prenajímaných v blízkej lokalite mesta Prievidza v roku 2022, a to rodinný
dom v Sebedraží, v Porube, v Bojniciach a rodinný dom v M. Brusno, pričom vychádzala z priemernej

nájomnej hodnoty za m2 za rok a pri rodinnom dome v Chrenovci Brusno vypočítala hodnotu nájmu pri
podlahovej ploche predmetného domu 209 m2 x 68,48 eur/m2/rok a určila hodnotu ročného nájmu domu
14.312,32 eur. Podklady od realitnej kancelárie Remax nezobrala do úvahy, pretože išlo len o nájom
bytov. Ďalej vychádzala z nájmu Pastorok reality, kde nájmy za stavby sa v ponukách uvádzajú vrátane
stavieb a pozemkov príslušných k rodinnému domu, cena prenájmu je s pozemkami. Žalobkyňa pred

súdom tvrdila, že svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nenadobudla darovaním, ale vložením
svojho podielu práce pri výstavbe domu, neskôr vložením finančných prostriedkov do rekonštrukcie.
Mala vlastné peniaze, ktoré poberala zo sirotského dôchodku, tento sa vkladal do výstavby domu,
dom stavala a dostala aj žalovaného 1/ do výchovy, musela sa o neho starať, byť na stavbe, vláčiť
tehly a dozerať na neho. Žalovaný 1/ ako aj zástupca žalovaných 2/ a 3/ tvrdil, že darovacia zmluva

z roku 1991, ktorou mala nadobudnúť žalobkyňa podiel na nehnuteľnostiach je absolútne neplatná,
čím sa podľa neho nezaoberal žiaden súd. Žalobkyňa sa nemohla podieľať osobne na výstavbe domu,
pretoževčasezačatiastavbymala6rokov.Namietalteda,žežalobkyňanepreukázalatitulnadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. Právne vec súd posúdil podľa § 137 ods. 1, 2, § 139 ods.
1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka; § 162 ods. 1, § 164 Civilného sporového poriadku.

Súd sa najskôr zaoberal návrhom žalovaného 1/ na prerušenie konania, ktorý zamietol ako nedôvodný
(výrok I.), keďže považoval darovaciu zmluvu z 4.11. 1991 (obsiahnutá v konaní 10C 16/2016) vo
vzťahu k žalobkyni za platný právny úkon s poukazom na to, že touto otázkou sa zaoberali súdy
aj v predchádzajúcich súdnych konaniach, naposledy KS TN v rozhodnutí sp. zn. 17Co 16/2020 zo
dňa 26.5.2021, nakoľko súd v prebiehajúcom konaní už nemôže riešiť ako predbežnú otázku platnosť

alebo neplatnosť darovacej zmluvy z 4.11.1991. Súd ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o opakované
tvrdenia žalobkyne, že aj podľa nej je zmluva absolútne neplatný právny úkon, pretože mala nadobudnúť
spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach spolu výstavbou rodinného domu a následným
vložením finančných prostriedkov, či už z titulu jej sirotského dôchodku a následne vkladom 400.000,-
Sk do rekonštrukcie domu, ani tieto tvrdenia nespochybňovali predmetnú darovaciu zmluvu. Podľa súdu

bolo nepochopiteľná a až absurdná úvaha žalobkyne, že v čase začatia výstavby v roku 1977, kedy mala
žalobkyňa 6 rokov, sa mohla osobne zúčastňovať na stavbe rodinného domu svojou fyzickou prácou,
pritom sa starať o mladšieho súrodenca, vláčiť tehly a súčasne na neho dozerať, vkladať svoj finančný
vnos formou sirotského dôchodku, a takto nadobudnúť podiel na rodinnom dome. Otázkou teda bolo,
aká bola vôľa všetkých zúčastnených strán, predovšetkým žalovaných 2/ a 3/ pri výstavbe rodinného

domu, ďalej otázka na základe akého titulu potom mala žalobkyňa nadobudnúť spoluvlastníctvo k
pozemkom. Súd ďalej uviedol, že žalobkyňa si uplatnila voči žalovanému 1/ nárok z právneho titulu
vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý má užívať jej
podiel bez akéhokoľvek titulu a od žalovaných 2/, 3/ podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoríužívajú spoločnú vec nad rámec im patriacemu spoluvlastníckemu podielu. V konaní bolo podľa súdu
preukázané, že darovacou zmluvou z 7.10.2015 previedol žalovaný 1/ svoj spoluvlastnícky podiel v 1-ici
na predmetných nehnuteľnostiach darom na žalovaných 2/ a 3/, vklad vlastníckeho práva bol povolený

16.11.2015. Podľa názoru súdu opätovným nadobudnutím spoluvlastníckeho práva žalovanými 2/
a 3/ stratilo účinok dojednanie medzi účastníkmi darovacej zmluvy z 4.11. 1991, podľa ktorého si
darcovia ponechávajú právo doživotného bývania v rozsahu najmenej jednej izby s príslušenstvom. Toto
dohodnuté právo splynulo s ich právom vyplývajúcim z nadobudnutia spoluvlastníckych podielov v 1-ine
na základe darovacej zmluvy z 7.10.2015. Súd poukázal na to, že otázku prípadnej dohody o užívaní

vyriešil ako predbežnú otázku KS TN vo svojom rozhodnutí sp. zn. 17C 16/2020 zo dňa 26.05.2021,
kedy okrem iného v bode 25. uviedol, že dohoda o užívaní spoločnej nehnuteľnosti neexistovala,
žalovaní užívali nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, resp. bez právneho dôvodu,
súd zisťoval, či došlo v užívaní k nejakej zmene vo vzťahu k tu žalovanému obdobiu. Žalovaný
1/ na pojednávaní dňa 23.09.2021 na otázku súdu, akým spôsobom užívajú žalovaní nehnuteľnosť
uviedol, že dom a priľahlé pozemky užívajú tak, ako sa užívalo predtým ako odišla v roku 2004,

presne tak isto. Nedošlo teda k žiadnej zmene rozsahu užívania, žalovaní netvrdili a nepreukazovali,
že užívajú nehnuteľnosť len v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu. Medzi spoluvlastníkmi nedošlo
ani za žalované obdobie k žiadnej dohode o užívaní spoločných vecí bezplatne. Súd preto považoval
uvedenétvrdeniezanesporné.Keďževšetcižalovanífaktickyužívalicelúnehnuteľnosťspoločnezacelé
žalované obdobie sú povinní podľa súdu zaplatiť žalobkyni nárok spoločne a nerozdielne. Podľa názoru

súdu výška náhrady za užívanie nehnuteľností nad rozsah spoluvlastníckeho podielu musí zodpovedať
sume, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie
vecí. Pokiaľ ide o zistenie obvyklého nájmu za žalované obdobie od 1.11.2019 do 28.04.2022 súd sa
nestotožnil s výškou náhrady a spôsobom výpočtu náhrady zo strany žalobkyne. Pokiaľ v roku 2019 -
2021 sa rodinné domy v danej lokalite neprenajímali a toto konštatovala aj znalkyňa Ing. Anna Žiaková

v posudku č. 185/2021, keď uvádzala, že nemala k dispozícii na porovnanie tri porovnateľné nájmy,
nebolo možné zobrať za základ zistenia obvyklého nájmu cenu nájmu bytov. Tak podľa názoru znalkyne
Ing. Žiakovej, ako aj názoru súdu, je cena nájmu rodinných domov s priľahlými pozemkami a cena
nájmu bytov neporovnateľnou kategóriou. Situáciu komplikovalo aj to, že aj v neskorších inzerátoch
prenájmu rodinných domov (viď napr. aj v znaleckom posudku č. 185/2021) sa vždy určuje cena

nájmu ako celok, t.j. za nájom domu a priľahlých pozemkov, a to bez bližšieho určenia ceny nájmu
za dom a zvlášť za pozemky bez ohľadu na výmeru a prepočet nájmu na 1m2 pozemku. Vždy je
ponúkaná cena nájmu ako jedna suma s bližším popisom vybavenia domu a pozemkov. Takýto spôsob
určenia nájmu musel súd prevziať aj pre zistenie obvyklej ceny nájmu v predmetnej veci. Súd pri
zisťovaní čo najbližšie objektívne zistiteľnej ceny nájmu, ktorá by bola použiteľná za žalované obdobie

na predmetnú domovú nehnuteľnosť a priľahlé pozemky vychádzal zo záverov posudku znalkyne Ing.
Anny Žiakovej č. 189/2021. Znalkyňa vychádzala z ekonomickej analýzy nájmov od firmy Pastorok
reality, ktorá spoločnosť na základe svojich dostupných informácií vypracovala uvedenú analýzu. Súd
mal za to, že bolo vychádzané z priemernej predajnej ceny za m2, z tvorby výšky nájmov pri 10 ročnej
návratnostihodnotyprenájmuapozohľadneníamortizácie,opravy,daneznehnuteľnosti.Taktiež,žeišlo

o všeobecnú finančnú analýzu vychádzajúcu z poznatkov realitnej kancelárie a nie o analýzu opierajúcu
sa o konkrétne nehnuteľnosti. Preto v tomto smere námietku žalobkyne, že nie sú dostupné údaje k
rodinným domom, z ktorých táto realitná kancelária vychádzala, posúdil ako nedôvodnú. Podľa súdu,
bolo by nadbytočné robiť výpočet ceny nájmu za pozemky a tento odpočítavať aj od celkovej ceny
nájmu ako to urobila znalkyňa v znaleckom posudku, pretože v konečnom dôsledku by išlo o jednu cenu

nájmu. Súd preto priznal žalobkyni náhradu za užívanie nehnuteľností všetkými troma žalovanými za
rozsah užívania aj spoluvlastníckeho podielu nasledovne: od 1.1.2019 do 31.12.2019, t.j. dva mesiace
pri mesačnom nájme 675,- eur, spolu 1350,- eur, z toho 1-ica predstavuje sumu 675,- eur. Od 1.1.2020
do 31.12.2020, t.j. 12 mesiacov pri mesačnom nájme 725,- eur, spolu ročný nájom 8700,- eur, z toho
1-ica predstavuje 4.350,- eur. Od 1.1.2021 do 31.12.2021, t.j. 12 mesiacov á 775,- eur, spolu ročný

nájom 9300,- eur, z toho 1-ica predstavuje 4.650,- eur. Od 1.1.2022 do 28.4.2022, t.j. 3 mesiace pri
mesačnom nájme 1200,- eur, predstavuje nájom za tri mesiace 3600,- eur, za 28 dní mesiaca apríl 2022
ide o sumu 1120,- eur (1200/30dní x 28), t.j. spolu nájom 4720,- eur, z toho 1-ica predstavuje 2360,-
eur. Spolu prináleží žalobkyni za uvedené obdobie náhrada vo výške 12.035,- eur. V zmysle § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. patrí žalobkyni úrok z omeškania

5% ročne z priznaných súm za jednotlivé obdobie a so zohľadnením predžalobnej výzvy v konaní 10C
16/2016 (splatnosť k 15.dňu v mesiaci) a postupnom uplatňovaní nárokov. Vo zvyšnej časti súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a §
255 ods. CSP. Súd uviedol, že v konaní boli prevažne úspešní žalovaní 1/ - 3/ vzhľadom na pomeruplatnenej sumy s príslušenstvom a súdom priznanej istiny s príslušenstvom, náhradu trov konania si
však neuplatnili, preto súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolania žalobkyňa a žalovaní
1/, 2/, 3/.

3. Žalobkyňa podala odvolanie proti výrokom II., III. a súvisiacemu výroku IV. o náhrade trov konania.
Uviedla, že súd ignoroval ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v časti priznania

nárokov z titulu nadužívania spoluvlastníckeho podielu nad rámec podielového spoluvlastníctva, ako
aj výpočtu bezdôvodného obohatenia pri užívaní cudzieho majetku bez právneho dôvodu. Poukázala
na to, že vo vzťahu k nájmu za podiel na dome mala zásadné výhrady k postupu súdnej znalkyne,
ktorý spočíval v metodike výpočtu a to, že znalkyňa za základ výpočtu vzala stanovisko spoločnosti
PASTOREK REALITY spol. s.r.o. a nie spoločnosti RE/MAX Techreality (obidva boli súčasťou príloh
znaleckéhoposudku).Podľažalobkynesaznalkyňasnažilaumeloznížiťvýškunájmuvmiesteobvyklom

manipuláciou s metódou polohovej diferenciácie (lokalita, v ktorej sa dom a pozemky nachádzajú je
kľúčovou pri určení jednak ceny nehnuteľnosti ako aj výšky nájmu) tvrdením, že nehnuteľnosti sa
nachádzajú v obci F. I., v oblasti prevažne zastavanej chatami, kam jazdí okrem iného aj prímestská
autobusová doprava a v dome nie je zavedený plyn (čo označila žalobkyňa za nepravdivé tvrdenie)
a toto jej umožnilo začať porovnávať uvedené nehnuteľnosti s domami v okrese Prievidza. Žalobkyňa

namietala, že preukázala, že nehnuteľnosti neležia v žiadnej dedine v okrese Prievidza, ale že k. ú.
F. I. je v skutočnosti od roku 1976 integrálnou súčasťou Mesta Prievidza spolu s Malou Lehôtkou
a Hradcom tvoria časť Prievidze V-štvrte, do ktorej neexistuje nijaké spojenie prímestskou autobusovou
dopravou, ale výlučne mestskou hromadnou dopravou. Predmetnú nehnuteľnosť preto podľa žalobkyne
nebolo možné porovnávať s cenami nájmov/kúpnej ceny pri predaji s domami v N., F. C., N. O., v obci

Chrenovec Brusno a v Žiari nad Hronom, maximálne tak s domom v Bojniciach. Namietala tiež, že súd
zobral za základ nájmu stanovisko spoločnosti PASTOREK REALITY spol. s.r.o., a to napriek tomu,
že chýbali akékoľvek vstupné parametre výpočtu, obsahujúce aké konkrétne domy, v akom období,
v akej lokalite, s akou výbavou, úžitkovou plochou sa predávali v rokoch 2019-2022. Žalobkyňa za
nesporné považovala to, že je podielovou spoluvlastníčkou domu súp. č. 519/8 v k. ú. F. I., pričom ako

vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Adolfa Daubnera, tak správna výmera zastavanej plochy rodinného
domu je 260,03 m2, z čoho je zrejmé, že správna výmera v jej vlastníctve je 130 m2. Odkiaľ vzala
znalkyňa v posudku na strane 17 výmeru 209 m2 si nevie žalobkyňa vysvetliť. Nikto nenamietal výmeru
za pozemky parc. č. XX, J. XX z LV č. XXX v k. ú. F. I. a ani závery znalkyne zo znaleckého posudku
č. 189/2018 ohľadne výšky nájmu, a preto bolo povinnosťou súdu nesporný nárok priznať. Zamietnutie

žaloby v tejto časti predstavovalo podľa žalobkyne hrubú nezákonnosť. Žalovaní 1/ až 3/ žalobkyňu
z užívania nehnuteľnosti úplne vylúčili, užívajú jej spoluvlastnícky podiel, ktorý im vôbec nepatrí a takto
sa bezdôvodne obohacujú. Súdna prax sa vysporiadala so situáciou, ak je potrebné stanoviť výšku
bezdôvodného obohatenia spôsobom nájmu v mieste obvyklom za dom v prípade, ak v danej lokalite
nie sú tri porovnateľné nehnuteľnosti. Podľa žalobkyne sa bežne vychádza pri výpočte z nájmu v mieste

obvyklého za dom zo všeobecnej hodnoty nájmu bytovej jednotky v bytovom dome. Poukázala na
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co 16/2020-452 zo dňa 26.05.2021, 27Co 164/2017
zo dňa 28.12.2017, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co 4/2017 z 30.11.2017, Krajského
súdu Trnava sp. zn. 9Co 244/2014 zo dňa 28.07.2015. Mala za to, že súd pochybil, keď žalobkyni
nepriznal nárok uplatnený v žalobe v plnej výške na základe výpočtu vychádzajúceho z nájmu za bytové

jednotky v meste Prievidza a za pozemky jej dokonca nepriznal nič. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti zmenil tak, že jej odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a prizná
jej náhradu trov konania vo výške 100%.

4. Žalovaní 1/, 2/, 3/ vo svojom odvolaní uviedli, že súd sa nevysporiadal zo základnou otázkou

vlastníctva, ktorá bola namietaná ako žalobkyňou, tak aj žalovanými. Žalobkyňa opakovane spochybnila
platnosť darovacej zmluvy zo dňa 04.11.1991, pretože mala obchádzať zákon. Súd len konštatoval, že
neplatnosťou právneho úkonu sa vysporiadali súdy už v predchádzajúcich konaniach. Odmietli tvrdenia
žalobkyne, že nehnuteľnosť nadobudla prvotným nadobudnutím, a to stavbou domu, alebo vydržaním,
keďže žalobkyňa bola v tom čase maloletá, mala 6 až 10 rokov. Za nepravdivé považovali to, že

žalobkyňa stavala nehnuteľnosť z jej sirotského dôchodku, pretože ako sama priznala, výška dôchodku
bola 400 Kčs, čo aj na rok 1977 až 1980 nebola nijak vysoká suma, pričom nedomyslela, z čoho bola
živená a šatená. Podľa žalovaných nebolo možné, aby žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť vydržaním
tým, že bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti, nakoľko takýto zápis je len deklaratórny, pričomna základe absolútne neplatného právneho úkonu nemohla nadobudnúť vlastnícke právo. Žalobkyňa
nebola ani v dobrej viere, keď vedela, že nadobudla nehnuteľnosť na základe absolútne neplatného
právneho úkonu, čo ani nepopierala. Podľa žalovaných tak súd priznal práva nevlastníkovi. Odmietli

tiež, že by žalobkyňa do nehnuteľnosti vložila 400.000,- Sk, pretože nemá žiadny písomný doklad
o takomto vklade. Táto suma patrila F. E.. Poukázali na to, že žalobkyňa sa podpisom darovacej zmluvy
zaviazala, že ponechá darcom bezodplatné doživotné právo bývania v minimálne jednej a viac izbách.
Žalovaní považovali tvrdenie súdu prvej inštancie o splynutí práva za hrubé porušenie zásady pacta sun
servanta, keď podľa nich súd nezohľadnil, že sa darovaná svojim podpisom zaviazala, že zabezpečí

bezplatné doživotné bývanie darcom. Súdu vytýkali, že neprihliadal na to, ako, od koho a za akých
okolností žalobkyňa prišla k majetku. Podľa žalovaných, to bola žalobkyňa, ktorá sama a dobrovoľne
opustila nehnuteľnosť, čo bolo potvrdené aj v konaní vedenom pod sp. zn. 17C 66/2010 a 12C 18/2015.
Žalobkyňa nehnuteľnosť dostala ako dar od svojej matky a otčima, ktorí sa o ňu starali. Súd prihliadal
len na práva žalobkyne, ale ignoroval jej povinnosti, ktoré jej vyplývali zo stavebného zákona (§ 86
ods. 1) a zákona o rodine (§ 66 zákona o rodine). Namietali, že žalobkyňa je dcérou žalovanej 3/,

o ktorú sa nestará a neprejavuje o ňu žiaden záujem. Súd neskúmal majetkové pomery žalovaných,
či ich takéto rozhodnutie nezruinuje. Od žalobkyne žiadali plnenie vyživovacej povinnosti k matke vo
výške 10 % z platu, čo je asi 400,- eur mesačne a platbu za správu nehnuteľnosti vo výške 800,- eur
mesačne, keďže sa o nehnuteľnosť nestará, a to všetko 3 roky spätne, na čo mal súd prihliadať ako na
vzájomnú žalobu. Z vykonaného dokazovania v ostatných konania bolo podľa žalovaných preukázané,

že o žalobkyňu bolo postarané, mala zabezpečené vysokoškolské vzdelanie, pričom žalobkyňa si nikdy
neprivyrábala a zo sirotského dôchodku nemohla vyštudovať. Po vysokej škole jej taktiež pomáhali,
a to bezplatným ubytovaním. Žalobkyňa pritom nijako neprispela a keď od nej chceli pomoc, tak to
vyhodnotila ako domáce násilie. Žalovaní odmietli, že by žalobkyni bránili v prístupe k nehnuteľnosti
výmenouzámkov.Rovnakoodmietlitvrdeniaodomácomnásilíajejvyštvanízdomu,ktorépovažovaliza

účelové a zavádzajúce. V roku 2004 sa presťahovala dobrovoľne, čo bolo v predchádzajúcich konaniach
preukázané. To, že ju mal C. E. vyštvať z domu je čistá nepravda, pretože s ním komunikovala až do
roku 2008, čo aj sama priznala. V roku 2004, kedy vyvolala hádku s matkou bola vlastníčkou bytu 6 rokov
a tiež rodinného domu k. ú. Oslany, pričom mala 33 rokov, a teda mala kde bývať a mohla sa odsťahovať
skôr, keď tvrdila, že bolo na nej páchané domáce násilie. Zároveň vo viacerých konaniach žalobkyňa

priznáva, že si požičala 70.000,- Sk od matky, ktoré jej zabudla vrátiť a ktoré si údajne započítala na trovy
súdnych sporov, ktoré viedla alebo vedie. Navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo ho zmenil tak, že zruší darovaciu zmluvu zo
dňa 04.11.1991 z dôvodu absolútnej neplatnosti a nárok žalobkyne zamietne ako nedôvodný a zaviaže
žalobkyňu zaplatiť trovy konania.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/, 3/ uviedla, že popiera skutkové
tvrdenia žalovaných v plnom rozsahu. Darovaciu zmluvu z roku 1991 vo vzťahu k nej považovala za
absolútne neplatný právny úkon, pretože podľa § 407 ods. 1 Občianskeho zákonníka je charakteristikou
darovacej zmluvy bezodplatnosť. Pokiaľ žalovaní 2/, 3/ požadovali za dar protislužby spočívajúce v tom,

že sa obdarovaný bude podieľať na stavbe vlastnou fyzickou prácou a bude finančne prispievať na
stavbu a v budúcnosti sa bude musieť v prospech darcov zriecť vlastných predstáv o živote, nejde
o dar. Žalovaný 2/ požadoval, aby sa dom staval výlučne svojpomocne a aby pracovali všetci, vrátane
žalobkyne, ktorá si to musela zadeliť tak, že sa musela postarať o žalovaného 1/ a zároveň vykonávať
rozkazy žalovaného 2/, v opačnom prípade ju čakalo fyzické násilie. Žalovaný 2/ požadoval, aby sa

v čase stavania domu žalobkyňa starala o žalovaného 1/ a vykonávala jeho rozkazy, čo sa týkali
stavby domu, a teda aj žalobkyňa sa podieľala na stavbe domu. Poukázala na to, že ako vlastník
s vecou nakladá ako s vlastnou od roku 1981 doteraz, vlastnícke právo odvodzuje od dohody o účasti
na stavbe domu a dobrej viery, že jej na základe toho vec patrí, takže dnes už majetok vydržala.
Súd podľa nej na námietku vydržania musí prihliadať ex offo. Ďalej uviedla, že v dôsledku prehnanej

súdnej ochrany žalovaných a ignorácie jej tvrdení, sú právoplatné súdne spory, kde je žalobkyňa
označená za vlastníka podielu 1 titulom darovacej zmluvy z roku 1991 a iný právny záver za danej
situácie predstavuje porušenie princípu právnej istoty. Vlastnícke vzťahy k podielu žalobkyne sú takto
právoplatne vyriešené a námietky žalovaných sú nedôvodné. K tvrdeniu žalovaných, že žalobkyňa nemá
žiaden písomný doklad o sume 400.000,- Sk a táto suma jej nikdy nepatrila, uviedla, že táto suma

patrila formálne žalovanému 2/, avšak bez vedenia súdnych sporov, kde ho žalobkyňa zastupovala,
by k takým peniazom nikdy neprišiel, takže ich zarobila žalobkyňa. Tvrdenia, že žalobkyňa na nič
neprispela sú lož, keď žalobkyňa roky platila dane aj za podiel žalovaného 1/, roky platila a platí
poistky, drela na záhrade a financovala každý väčší nákup. Žalobkyňa do veku piatich rokov žilau starých rodičov. Žalobkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach o domácom násilí. Ďalej uviedla, že
žalovaní ju výmenou zámkov od domu z užívania nehnuteľnosti vylúčili. Podľa žalobkyne, žalovaní 2/,
3/ sa pripravili o ochranu, ktorú im dával článok V. darovacej zmluvy z roku 1991, keď sa stali opäť

podielovými spoluvlastníkmi pôvodného podielu žalovaného 1/. Žalovaní nedodržali zmluvu z roku 1991,
keď uskutočnili spätný prevod. Žalobkyňa odmietla tvrdenie žalovaných, že by mala kľúče od domu,
či od garáže. Žalobkyňa nehnuteľnosti neužíva pre vymenené zámky, z dôvodu ktorého nehodlá do
nehnuteľnostianiničinvestovať.ŽalobkyňaspoukazomnaustanoveniaZákonaorodineodmietla,žeby
mala vyživovaciu povinnosť k žalovanej 3/, pretože táto má bývanie zabezpečené a má svoj dôchodok

a žiadne výživné nepotrebuje. Žalobkyňa žiadala pripojiť spisy súdu 17C 66/2010, 9C 154/2011, 12C
18/2015 a 10C 16/2016 a oboznámiť zápisnice z pojednávaní. Žalobkyňa mala za to, že žalovaní majú
rozsiahly majetok a žiadala dôsledne preveriť ich majetkové pomery, nakoľko nesúhlasí, aby ktokoľvek
z nich bol oslobodený od platenia súdneho poplatku za odvolanie.

6. Žalovaní 1/, 2/, 3/ sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrili.

7. Žalovaní 1/, 2/, 3/ v písomnej replike k vyjadreniu žalobkyne uviedli, že súhlasia s tým, že darovacia
zmluva z roku 1991 je absolútne neplatný právny úkon, no tento pôsobí erga omnes. Odmietli, že by
sa žalobkyňa v nízkom veku podieľala na výstavbe rodinného domu a odmietli aj dohodu o tom, že
keď sa postaví dom, tak polovica bude patriť žalobkyni. Nesúhlasili ani s tým, že by žalobkyňa mala

nadobudnúť nehnuteľnosť vydržaním s poukazom na judikatúru súdov SR vzhľadom na to, že podľa
žalovaných, žalobkyňa vedela, že jej vec nepatrí, a to z dôvodu, pretože tam nebývala. Ďalej uviedli, že
v súdnych konaniach mohol žalovaného 2/ zastupovať hociktorý advokát, a preto nie je možné zásluhy
za získanie 400.000 Sk pripisovať žalobkyni. Odmietli tiež, že by na účet žalovaného 1/ vložila žalobkyňa
peniaze 18.000 eur zo stavebného sporenia. Za nepravdivé tvrdenia považovali to, že by sa o žalobkyňu

matka počas jej detstva a štúdia na škole nestarala, keď matka ju finančne podporovala. Ďalej uviedli, že
žalobkyňa žila s matkou a otčimom do 33 roku veku napriek tomu, že pracovala, nekupovala a nehradila
nič do spoločnej domácnosti.

8.Žalobkyňavpísomnejduplikekvyjadreniužalovaných1/,2/,3/zopakovalasvojuargumentáciu,pokiaľ

ide o násilie a odmietla, že by v tejto veci klamala. Ohľadne vlastníckych práv k domu, žalobkyňa uviedla,
že disponuje písomnými dokladmi o nadobudnutí vlastníckeho práva. Doplnila, že dohoda o stavbe
domu vôbec nemusí byť písomná. Poukázala na to, že K. A. spoločne s B. A. dozerali na finančné
záujmy žalobkyne, aby nebola ukrátená na svojich právach. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nerozumie
tomu, čo chcú žalovaní dokázať predložením dokladov na meno žalobkyne z kupónovej privatizácie

a taktiež tomu, prečo žalovaný 1/ spochybňuje, že od nej dostal 18.000,- Sk na stavebné sporenie.
Išlo o peniaze, ktoré žalovaná 3/ požičala na kúpu nábytku, a preto ich žalobkyňa vrátila a žalovaná
3/ ich dala žalovanému 1/ na jeho sporenie. Tvrdenia žalovaných, že žalovaná 3/mala družstevný byt
na Dlhej ulici, ktorý vrátila sú podľa žalobkyne nezmysly. Žalovaní nepreukázali svoje tvrdenia ohľadne
toho, že žalobkyňa nedokázala vyžiť na internáte zo 400,- Kčs mesačne. Žalobkyňa tiež zopakovala

svoju argumentáciu týkajúcu sa jej účasti na stavbe domu a ďalej zotrvala na svojej predchádzajúcej
argumentácii.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný
záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutých výrokoch II., III. a v súvisiacom výroku IV. o náhrade trov konania podľa § 388 CSP
zmeniťtak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia. Vprejednávanejveci podľanázoruodvolacieho
súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil

správny právny záver o povinnosti žalovaného 1/ vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie za užívanie
jej spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, správne určil aj výšku bezdôvodného obohatenia za
žalované obdobie vo vzťahu k žalovanému 1/, avšak dospel k nesprávnemu právnemu záveru vo vzťahu
kžalovaným2/,3/,ktorýchzaviazalspoločneanerozdielne spolusožalovaným1/kzaplateniupeňažnej
náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne.

10. Žalobkyňa v podanom odvolaní označila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP – súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm.
h) – rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zásadné odvolacie námietkyžalobkyne smerovali k výpočtu výšky náhrady za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu žalovanými 1/,
2/, 3/ súdom prvej inštancie, vychádzajúceho zo záverov znaleckého posudku Ing. Žiakovej č. 189/2021,
keď znalkyňa za základ výpočtu vzala stanovisko spoločnosti PASTOREK REALITY spol. s.r.o. a nie

spoločnosti RE/MAX Techreality. Žalobkyňa namietala, že súdna prax ako aj znalci bežne vychádzajú
pri výpočte nájmu v mieste obvyklom za dom bez porovnateľných domov v danej lokalite zo všeobecnej
hodnoty nájmu bytovej jednotky v bytovom dome, v súvislosti s čím poukázala na viaceré rozhodnutia
krajskýchsúdov,ktorépodľanázoružalobkynevytvárajúprávetakútoustálenúsúdnuprax. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd prvej inštancie

pri jej nároku nevychádzal z nájmu za bytové jednotky v Meste Prievidza a za pozemky jej dokonca
nepriznal nič.

11. Žalovaní 1/, 2/, 3/ v odvolaní namietali právny názor súdu prvej inštancie, že došlo k zániku
práva žalovaných 2/, 3/ užívať predmetné nehnuteľnosti vyplývajúceho z darovacej zmluvy z 4.11.1991
v dôsledku splynutia s nadobudnutým spoluvlastníckym podielom darovacou zmluvou z roku 2015,

ďalej že súd sa nevysporiadal s platnosťou darovacej zmluvy zo dňa 4.11.1991, ktorá je podľa nich
absolútne neplatným právnym úkonom, ďalej že nárok žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi, keď
žalobkyňa si neplní povinnosti voči svojej matke – žalovanej 3/, pričom podľa žalovaných žalobkyňa
sama a dobrovoľne opustila nehnuteľnosť.

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

15. Podľa § 139 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú

oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa
väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

16. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na

úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný 1/ boli každý v podiele 1 podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. F. I., a to pozemkov parc. č.
19 a 20, rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveným na pozemku parc. č. 19 do

16.11.2015. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ vzniklo na základe darovacej
zmluvy uzavretej dňa 04.11.1991 medzi darcami – dovtedajšími bezpodielovými spoluvlastníkmi F. E.,
otcom žalovaného 1/ a jeho manželkou H. E., matkou žalobkyne a žalovaného 1/ na strane jednej
a účastníkmi konania, ako obdarovanými na strane druhej, pričom v tejto zmluve bolo dohodnuté,že darcovia si k predmetným nehnuteľnostiam ponechávajú právo doživotného bývania v rozsahu
najmenej jednej izby s príslušenstvom, pričom toto právo nebude vyznačené ako ťarcha na uvedených
nehnuteľnostiach. Dňa 07.10.2015 žalovaný 1/ previedol svoj spoluvlastnícky podiel darom na svojich

rodičov, t. j. na žalovaných 2/ a 3/, ktorí sú od povolenia vkladu vlastníckeho práva od 16.11.2015
podielovými spoluvlastníkmi podielu na nehnuteľnostiach v LV č. XXX v k. ú. F. I., každý v 1-ine.
Žalobkyňa bývala v rodinnom dome a užívala nehnuteľnosti, ku ktorým má spoluvlastnícke právo do
roku 2004, kedy z tohto domu odišla v dôsledku nezhôd so žalovanými 2/, 3/. Od roku 2004 až
doposiaľ žalobkyňa neužíva svoj spoluvlastnícky podiel 1 nehnuteľnosti pre vážne narušené vzájomné

vzťahy so žalovanými 1/, 2/, 3/. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo preukázané, že
žalovaní 1/, 2/, 3/ bývajú v rodinnom dome, užívajú celú nehnuteľnosť spoločne, teda aj spoluvlastnícky
podiel žalobkyne, pričom k žiadnej dohode o bezodplatnom užívaní jej spoluvlastníckeho podielu medzi
stranami sporu nedošlo. Žalobkyňa si už v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza
pod sp .zn. 10C 16/2016 a na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 17Co 16/2020 (ktoré nie je
právoplatne skončené) uplatnila nárok na zaplatenie peňažnej náhrady za nadužívanie nehnuteľností

v jej podielovom spoluvlastníctve za obdobie od 01.03 2015 do 31.10.2019. Toto konanie nie je
právoplatne skončené, nakoľko rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 16/2020-452 zo dňa
26.05.2021bolzrušenýuznesenímNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Cdo285/2021-537zodňa24.08.2022.
V preskúmavanej veci si žalobkyňa uplatňuje voči žalovaným 1/, 2/, 3/ nárok na zaplatenie náhrady za
užívanie jej spoluvlastníckeho podielu 1-ice za obdobie od 01.11.2019 do 28.04.2022.

19. Súd prvej inštancie mal za to, že je dôvodný nárok žalobkyne voči žalovanému 1/ titulom
vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a voči žalovaným
2/, 3/ podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorí užívajú spoločnú vec nad rámec im
patriacemu spoluvlastníckemu podielu. Podľa názoru súdu prvej inštancie, opätovným nadobudnutím

spoluvlastníckeho práva žalovanými 2/, 3/ stratilo účinok dojednanie medzi účastníkmi darovacej zmluvy
zo dňa 04.11.1991, podľa ktorého si darcovia ponechávajú právo doživotného bývania v rozsahu
najmenej jednej izby s príslušenstvom, keďže toto dohodnuté právo splynulo s ich právom, vyplývajúcim
z nadobudnutia spoluvlastníckych podielov 1 na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.10.2015.
Vzhľadom k tomu, že všetci žalovaní fakticky užívali celú nehnuteľnosť spoločne za celé žalované

obdobie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú povinní zaplatiť žalobkyni nárok spoločne
a nerozdielne. Pri určení výšky peňažnej náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne
žalovanými 1/, 2/, 3/ vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny Žiakovej č.
189/2021 a z výsluchu znalkyne na pojednávaní.

20. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní 1/, 2/, 3/ užívajú spornú nehnuteľnosť
za žalované obdobie spoločne (teda aj spoluvlastnícky podiel žalobkyne) bezodplatne bez akejkoľvek
dohody, odvolací súd sa najskôr zaoberal pre výsledok konania podstatnou hmotnoprávnou otázkou, či
došlo k zániku práva žalovaných 2/, 3/ užívať predmetné nehnuteľnosti vyplývajúceho z čl. 5 darovacej
zmluvy z roku 1991 v dôsledku splynutia s nadobudnutým spoluvlastníckym podielom darovacou

zmluvou z roku 2015. Táto otázka bola rozhodujúca pre posúdenie nároku žalobkyne na zaplatenie
odplaty za užívanie spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/. Odvolací súd pri
posúdení tejto otázky vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo 285/2021 (ktoré bolo založené na tom istom skutkovom základe ako v predmetnej veci –
išlo len o nárok žalobkyne za iné obdobie). Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa

24. augusta 2022 v uvedenom konaní, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
17Co 16/2020-452 zo dňa 26.mája 2021 konštatoval, že vzhľadom na bod 5 darovacej zmluvy zo
dňa 04.11.1991, podľa ktorého mali žalovaní 2/, 3/ právo doživotného bezplatného bývania a užívania
predmetných nehnuteľností, ktoré im bude zabezpečené minimálne v 1 izbe s použitím príslušenstva,
existencia tejto zmluvy bráni vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ vzniku práva žalobkyne na odplatu za

užívanie jej spoluvlastníckeho podielu. Darovacou zmluvou zo dňa 04.11.1991 žalovaní 2/, 3/ darovali
žalobkyni 1 podielu na predmetných nehnuteľnostiach a žalovanému 1/ tiež 1 podielu na predmetných
nehnuteľnostiach. Tým, že došlo k darovaniu pôvodného spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ v
1-ici naspäť na žalovaných 2/, 3/ darovacou zmluvou zo dňa 07.10.2015, nedošlo k splynutiu práva
doživotného užívania podielu žalobkyne žalovanými 2/, 3/, ako im vyplývalo z darovacej zmluvy zo dňa

04.11.1991 (teda rozsahom stanoveným v bode 5 tejto zmluvy – minimálne v 1 izbe s príslušenstvom)
a ich spoluvlastníckeho podielu z darovacej zmluvy zo dňa 07.10.2015, ale len k splynutiu práva
doživotného užívania žalovaných 2/, 3/ vo vzťahu k pôvodnému podielu 1 žalovaného 1/, ktorý neskôr
na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.10.2015 nadobudli a stali sa podielovými spoluvlastníkmi, každýz nich v podiele 1-iny. Žalovaným 2/, 3/ teda zostalo právo doživotného užívania v rozsahu stanovenom
v zmluve zo dňa 04.11.1991 vo vzťahu k podielu žalobkyne aj po 16.11.2015, kedy sa znova stali
podielovými spoluvlastníkmi pôvodného podielu žalovaného 1/.

21. AkokonštatovalajNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvkonanívedenompodsp.zn.7Cdo285/2021,
žalovaný 1/ užíval podiel žalobkyne od 16.11.2015 bez právneho dôvodu a žalovaní 2/, 3/ (podľa
vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) užívali okrem svojho podielu aj
podiel žalobkyne, avšak nie bez právneho dôvodu, ale nad rozsah svojho spoluvlastníckeho práva, a to

na základe rozsahu vymedzeného darovacou zmluvou zo dňa 04.11.1991.

22. Vzhľadom na uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky len na strane žalovaného
1/ vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať, a to za obdobie od 1.11.2019
do 28.04.2022. Vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ nevzniklo právo žalobkyni na odplatu za užívanie jej
spoluvlastníckeho podielu, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovaným 2/, 3/

zaplatiť spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným 1/ peňažnú náhradu za užívanie spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne bolo v tejto časti nesprávne. Odvolací súd z týchto dôvodov zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, že žalobu žalobkyne vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ zamietol.

23. Za nedôvodné odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaných 1/, 2/, 3/, že súd prvej

inštancie sa v konaní nezaoberal platnosťou darovacej zmluvy zo dňa 04.11.1991. Súd prvej inštancie
sa v bodoch 24, 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku dôsledne zaoberal tvrdeniami žalovaných
1/, 2/, 3/ (ako aj tvrdeniami žalobkyne) o neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 04.11.1991. Súd prvej
inštancie považoval predmetnú darovaciu zmluvu za platný právny úkon, pričom poukázal i na to, že
darovacia zmluva bola podrobená prieskumu aj v predchádzajúcich konaniach, naposledy Krajským

súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 17Co 16/2020 zo dňa 26.05.2021, pričom nebola konštatovaná
jej neplatnosť. Ani Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cdo 285/2021
žiadne dôvody jej neplatnosti nezistil. Pokiaľ túto otázku ako predbežnú riešil súd v predchádzajúcom
súdnom konaní, súd nemôže vyhodnotiť túto otázku inak, keď jej odlišné posúdenie by bolo porušením
princípuprávnejistoty.Ostatnýmiodvolacíminámietkamižalovaných2/,3/bolonadbytočnésazaoberať,

nakoľko odvolaniu žalovaných 2/, 3/ bolo vyhovené a žaloba žalobkyne bola voči ním odvolacím súdom
zamietnutá. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, je nepochybné, že tento užíva spoluvlastnícky podiel žalobkyne
bez akéhokoľvek právneho dôvodu, preto sú jeho odvolacie námietky poukazujúce na to, že nárok
žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobkyňa neprejavuje o žalovanú 3/ záujem,
neplní si k nej vyživovaciu povinnosť, taktiež námietky, že žalobkyňa nezabezpečuje potrebnú údržbu

a starostlivosť o nehnuteľnosť, či námietky o dobrovoľnom odchode žalobkyne z rodinného domu pre
daný spor irelevantné a týmito nebolo potrebné sa bližšie v odvolacom konaní zaoberať. I podľa
konštantnej judikatúry súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (viď
napríklad rozhodnutia II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

24. Nadväzujúc na východiská uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto odôvodnenia žalobkyni patrí
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka len voči

žalovanému 1/, ktorý užíva jej spoluvlastnícky podiel bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Výška plnenia
za užívanie cudzej veci (domu a pozemku) bez právneho dôvodu sa odvodzuje od prospechu, ktorý
získal obohatený, ktorý je povinný vydať všetko, čo sám získal. Bezdôvodným obohatením je prospech,
o ktorý sa na úkor vlastníka iný subjekt užívaním veci obohatil. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu
je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaných obvykle v danom mieste a čase za

užívanie obdobného predmetu nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť
podľa nájomnej zmluvy.

25. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia zodpovedajúcemu nájomnému za užívanie
nehnuteľností vychádzal súd prvej inštancie zo záverov znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny

Žiakovej č. 189/2021 a z jej výpovede na pojednávaní. Odvolací súd po preskúmaní veci sa stotožnil
s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie v otázke určenia výšky bezdôvodného obohatenia
a s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré závery v celom
rozsahu odkazuje. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení v tejto časti zodpovedal otázky, ktorémajú pre daný spor podstatný význam, dostatočne objasnil skutkový stav veci a správne vec aj po
právnej stránke posúdil. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v otázke určenia
výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinný vydať žalobkyni žalovaný 1/ a k odvolacím námietkam

žalobkyne uvádza nasledovné:

26. Na rozdiel od predchádzajúceho konania vedeného Krajským súdom v Trenčíne pod sp. zn. 17Co
16/2020 (ktoré nie je právoplatne skončené, nakoľko rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co
16/2020-452 zo dňa 26.05.2021 bol zrušený vyššie citovaným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky), v ktorom si uplatnila žalobkyňa nárok na peňažnú náhradu za užívanie spoluvlastníckeho
podielu nehnuteľnosti za obdobie od 01.03.2015 do 31.10.2019 a v ktorom konaní výška nájomného
nebola sporná, v preskúmavanej veci určená výška bezdôvodného obohatenia bola sporná, preto
súd prvej inštancie správne postupoval, keď na návrh žalobkyne nariadil znalecké dokazovanie na
stanovenie ceny nájmu v mieste obvyklom za uplatnené obdobie.

27. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Anny Žiakovej č. 189/2021 vyplývalo, že na stanovenie
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bola použitá metóda polohovej diferenciácie, nakoľko na použitie
porovnávacej metódy v rokoch 2019 – 2021 nebol dostatok podkladov pre danú lokalitu a typ stavby.
Za rok 2022 znalkyňa získala podklady o nájme rodinných domov v Sebedraží, v Porube, v Bojniciach
a v Chrenovci Brusno. Znalkyňa G. K. L. v znaleckom posudku č. 189/2021 v bode 4.1.1. porovnala

stavbu predmetného rodinného domu so stavbami rodinných domov prenajímaných v blízkej lokalite
Mesta Prievidza v roku 2022, a to rodinný dom v Sebedraží, v Porube, v Bojniciach a rodinný dom
v M. Brusno, pričom vychádzala z priemernej nájomnej hodnoty za m2 za rok a pri rodinnom dome
v Chrenovci Brusno vypočítala hodnotu nájmu pri podlahovej ploche predmetného domu 209 m2 x
68,48 eur/m2/rok a určila hodnotu ročného nájmu domu 14.312,32 eur. Podklady od realitnej kancelárie

Remax nezobrala do úvahy, pretože išlo len o nájom bytov. Ďalej vychádzala z nájmu Pastorek Reality,
kde nájmy za stavby sa v ponukách uvádzajú vrátane stavieb a pozemkov príslušných k rodinnému
domu, cena prenájmu je s pozemkami. Za rok 2019 rodinné domy priemerne 600-750 eur /m2/mesiac
( priemer 675 eur) bez energií s pozemkami, za rok 2020 rodinné domy priemerne 650-800 eur /m2/
mesiac ( priemer 725 eur) bez energií s pozemkami, za rok 2021 rodinné domy priemerne 700-850 eur/

m2/mesiac (priemer 775) bez energií s pozemkami, za rok 2022 rodinné domy priemerne 1200-1400
eur/m2/mesiac (priemer 1300) bez energií s pozemkami. Výpočet nájmu za rodinný dom v roku 2019
priemerne (600+750)/2 je 675 eur /mesiac. Výpočet nájmu za obdobie 01.11.2019 do 31.12.2019 - 2
mesiace to je 2*675= 1350 eur z toho 1/2 je 675 eur /2 mesiace. Výpočet nájmu za rodinný dom
v roku 2020 priemerne (650+800)/2 je 725 eur/mesiac. Výpočet nájmu za obdobie 01.01.2020 do

31.12.2020 - 12 mesiacov je 12*725= 8700 eur z toho 1/2 je 4350 eur/rok. Výpočet nájmu za rodinný
dom v roku 2020 priemerne (700+850)/2 je 775 eur /mesiac. Výpočet nájmu za obdobie 01.01.2021 do
23.09.2021- 8 mesiacov to je 8*775= 6200,- eur (775/30,5= 25,41 eur/deň (30,5 priemer dní za mesiace
1-12) + 23*25,41=584,43 eur. Spolu nájom za uvedené obdobie 8 mesiacov a 23 dní je 6784,43 eur,
spoluvlastnícky podiel 1/2 je 6784,43/= 3392,21 eur. Výpočet nájmu (podielu 1/2) s pozemkami bez

energií znalkyňa vypočítala za obdobie od 01.11.2019-13.09.2021 spolu (675 + 4350+ 3392,22) 8417,22
eur, energie sú platené samostatne nájomcom. Znalkyňa v závere znaleckého posudku v bode 4.1.1.
konštatovala, že porovnanie výpočtu ročného nájmu porovnávaných rodinných domov v roku 2022
potvrdzuje predpoklady realitnej kancelárie Pastorek reality, ktoré znalkyňa a následnej aj súd prvej
inštancie prevzal za základ nájmu rodinného domu aj s pozemkami. Znalkyňa G. L. na pojednávaní

zotrvala na podanom znaleckom posudku a presvedčivo zdôvodnila, z akých dôvodov nebolo možné na
stanovenie ceny nájmu použiť porovnávaciu metódu a prečo nebolo možné zobrať za základ obvyklého
nájmu cenu nájmu bytov. Znalkyňa vysvetlila, že v rokoch 2019-2021 nezistila nehnuteľnosti, ktoré by
boli dané na prenájom a boli by použité pre zistenie ceny nájmu porovnávacou metódou. Závery
znaleckého posudku znalkyne Ing. Žiakovej považuje aj odvolací súd za presvedčivé.

28. K námietkam žalobkyne je potrebné uviesť, že pri určovaní cien nájmu nehnuteľnosti možno
postupovať porovnávacou metódou alebo výpočtom na báze všeobecnej hodnoty pozemku, čo
predstavuje tzv. ekonomické nájomné, čo nie je vždy rovnaké ako nájomné trhové. Pokiaľ nebolo
možné v predmetnej veci použiť porovnávaciu metódu, keďže neboli k dispozícii aspoň tri porovnateľné

nehnuteľnosti, je potrebné vychádzať z výpočtu, do ktorého vstupuje viacero premenných faktorov, a to
úroková miera, daň z príjmu a obdobie predpokladanej návratnosti investície.29. Žalobkyňa v odvolaní namietala postup súdnej znalkyne pri určení výšky nájmov nehnuteľností
porovnávaním s rodinnými domami prenajímanými v roku 2022 v Sebedraží, v Porube, v Bojniciach,
v Chrenovci Brusno dôvodiac, že k. ú. F. I. je v skutočnosti od roku 1976 integrálnou súčasťou Mesta

Prievidza a spolu s Malou Lehôtkou a Hradcom tvoria časť Prievidza V-štvrte. Podľa názoru odvolacieho
súdu, táto skutočnosť nevylučuje porovnanie nájmu s nájmom rodinných domov nachádzajúcich
sa v iných lokalitách (a nie priamo v Meste Prievidza). Porovnávacia metóda nevychádza len z
mechanického porovnania nájmov rôznych nehnuteľností nachádzajúcich sa danej lokalite (či v lokalite
blízkej), ale táto zahŕňa aj faktory porovnávania, ktorými sú faktory ekonomické (napr. dátum prevodu

nehnuteľnosti, forma prevodu ...), faktory polohové (miesto, lokalita, atraktivita, spoje...) a faktory fyzické
(infraštruktúra, kvalita pôdy, výsadba...), ktoré znalec pri tejto metóde zohľadňuje. Práve takto dochádza
kvyváženiurôznychokolnostítak,abybolavýškanájmuurčenáčonajpresnejšiekvýšketrhovéhonájmu
nehnuteľnosti. Z uvedeného znaleckého posudku vyplývalo, že tieto faktory znalkyňa zohľadnila, keď
percentuálne pri porovnávaných nehnuteľnostiach určila, či sú tieto vzhľadom na polohové, konštrukčné
a fyzické faktory lepšie alebo horšie oproti predmetnému rodinnému domu v spoluvlastníctve žalobkyne.

Najmä teda poloha tohto domu bola zohľadnená pri určení nájmu v porovnaní s inými rodinnými domami,
ktoré znalkyňa porovnávala touto metódou v roku 2022. Takto bola priemerná hodnota nájmu rodinného
domu určená vo výške 68,48 eur/m2/rok. Zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že porovnanie
výpočtu ročného nájmu porovnávaných rodinných domov v roku 2022 potvrdzuje predpoklady výpočtu
realitnej kancelárie Pastorek Reality, z ktorých súd prvej inštancie pri výpočte ceny nájmu aj vychádzal.

Vyššie uvedenú námietku žalobkyne o tom, že nebolo možné porovnávať nájom v lokalitách, v ktorých
sa nachádzajú rodinné domy, ktoré znalkyňa porovnávala s lokalitou Mesta Prievidza, odvolací súd
vyhodnotil preto ako nedôvodnú.

30. Žalobkyňa ďalej namietala, že súd prvej inštancie prevzal za základ nájmu za rodinný dom

stanovisko PASTOREK REALITY za roky 2019 – 2022, z ktorého vychádzal aj uvedený znalecký
posudok. Odvolací súd poukazuje na to, že za obdobie od októbra 2019 do 23.09.2021, za ktoré
znalkyňa v znaleckom posudku určovala nájom nehnuteľnosti (či za neskoršie obdobie, ktoré určoval
na podklade tohto posudku na návrh žalobkyne súd) nebolo možné vychádzať len z porovnania vyššie
uvedených nehnuteľností, keďže porovnanie bolo k stavu v roku 2022. Takýmto spôsobom bolo ale

overené, že výpočet spoločnosti PASTOREK REALITY spol. s.r.o. bol správny, keď tento pre rok 2022
stanovoval nájom domu pri výmere 150 m2 na 1.200 až 1.400 eur za mesiac, čo zodpovedalo výške
nájmu zisteného porovnávacou metódou znalkyňou za rok 2022. Pri výpočte ceny nájmu vychádzala
táto spoločnosť z výšky nájmov pri 10 ročnej návratnosti hodnoty prenájmu. Súd prvej inštancie preto
správne vychádzal z takto určenej výšky nájmu za jednotlivé roky 2019, 2020, 2021 a 2022. V tomto

smere neobstojí námietka žalobkyne, že pri určení ceny nájmu domov spoločnosťou PASTOREK
REALITY spol. s.r.o. nebolo zrejmé, aké sú vstupné údaje, ktoré boli pri výpočte použité. Zo znaleckého
posudku znalkyne Ing. Žiakovej, ako aj z jej výsluchu na pojednávaní vyplýva, že znalkyňa vychádzala
z ekonomickej analýzy nájmov od firmy PASTOREK REALITY, pričom išlo o všeobecnú finančnú
analýzu vychádzajúcu z poznatkov realitnej kancelárie a nie o analýzu opierajúcu sa o konkrétne

nehnuteľnosti. Znalkyňa v znaleckom posudku na strane 19 konštatovala, že cena nájmu rodinných
domov v žiadnej z realitných kancelárií v rámci ponúk nie je stanovená na m2 podlahovej plochy, ale
cena je stanovená ako celok za domovú nehnuteľnosť a pozemky. Súd prvej inštancie vychádzajúc
z uvedeného správne postupoval, keď vychádzal z odporúčanej ceny nájmu za rodinný dom a pozemky
ako celok, t. j za nájom domu a priľahlých pozemkov, a to bez bližšieho určenia ceny nájmu za

dom a zvlášť za pozemky bez ohľadu na výmeru a prepočet nájmu za 1 m2 pozemku, nakoľko pri
zisťovaníobvyklého nájmuakopeňažného ekvivalentu,ktorý bybolvynaložený prinájmepredmetných
nehnuteľností bolo potrebné sa čo najviac priblížiť obvyklému určovaniu cien, a to aj čo do spôsobu
výpočtu. Odvolacie námietky žalobkyne v tomto smere boli preto nedôvodné, keďže delenie na nájom
stavby a nájom pozemku nie je obvyklé pri prenájmoch rodinných domov.

31. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že v prípade bezdôvodného obohatenia súdna prax ako aj znalci
bežne vychádzajú pri výpočte nájmu v mieste obvyklom za dom bez porovnateľných domov v danej
lokalite zo všeobecnej hodnoty nájmu bytovej jednotky v bytovom dome. V tomto smere poukázala na
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co 16/2020-452 zo dňa 26.05.2021, sp. zn. 27Co

164/2017 zo dňa 28.12.2017, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co 4/2017 z 30.11.2017,
Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co 244/2014 zo dňa 28.07.2015.32. Odvolací súd má za to, že vyššie uvedené rozhodnutia vychádzajú z iného skutkového stavu (okrem
rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17Co 16/2020-452, ktoré však bolo uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 285/2021 zo dňa 24. augusta 2022 zrušené a v ktorom konaní

výška obvyklého nájmu nebola namietaná) a tieto vo vzťahu k nastolenej námietke žalobkyne netvoria
ustálenú súdnu prax. Predmetné rozhodnutia krajských súdov (na ktoré žalobkyňa poukazovala) navyše
niesúpredanúveczáväznéanatietonemožnonahliadaťakonarozhodnutianajvyššíchsúdnychautorít
(Najvyšší súd a Ústavný súd), nakoľko len judikáty týchto súdov vytvárajú taký právny rámec výkladu,
ktoré nevyhnutne musia súdy nižších inštancií vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektovať. Napokon

aj závery, ktoré uvádza žalobkyňa, z týchto rozhodnutí nevyplývajú. Je potrebné poukázať na to, že
podľa prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. je postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
diferencovaný podľa toho, či ide o stavby, pozemky alebo byty a nebytové priestory. Pri výpočte sa totižto
vychádza z iného koeficientu polohovej diferenciácie pri bytoch a z iného pri stavbách. Tieto, ako vyplýva
z tejto prílohy č. 3 sú ovplyvnené odlišnými faktormi. Preto aj výška nájmu v prípade bytov a stavieb
vychádza z iného základu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu cena nájmu rodinných domov s priľahlými

pozemkami a cena nájmu bytov je pre zistenie obvyklého nájomného pre účely stanovenia náhrady za
užívanie spoluvlastníckeho podielu rodinného domu a pozemkov neporovnateľnou kategóriou. V tomto
smere odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie bod 32., s ktorým sa
v celom rozsahu stotožňuje.

33. Čo sa týka námietky žalobkyne, že znalkyňa vychádzala z nesprávnej výšky výmery nehnuteľnosti
209 m2, nakoľko správna výmera je podľa žalobkyne 260 m2 (z čoho žalobkyni patrí 1-ica t. j.
130 m2), ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Pri určení nájmu rodinného
domu je potrebné vychádzať z úžitkovej plochy rodinného domu, a teda z podlahovej plochy a nie
z plochy používanej pri výpočte technickej hodnoty stavby a pozemku. Podľa § 9a ods. 2 vyhlášky

Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 300/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších
predpisov, je úžitková plocha rodinného domu súčtom všetkých podlahových plôch obytných miestností
a príslušenstva rodinného domu bez plochy balkónov, lodžií a terás. Z tohto dôvodu je pri výpočte
nájmu plocha menšia (znalec pri výpočte násobil plochu podlaží číslom 0,8 – ako vyplýva zo strany

17 znaleckého posudku č. 189/2021). Okrem toho, žalobkyňa túto skutočnosť nenamietala vo svojom
vyjadrení k znaleckému posudku a ani v inom podaní pred súdom prvej inštancie, či na pojednávaní.
Preto táto námietka žalobkyne v odvolacom konaní predstavuje novotu a nakoľko neboli splnené
podmienky podľa § 366 CSP, odvolací súd na túto nemohol prihliadať.

34. Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozhodnutia.

35. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,
ods.2CSPvspojenís§255ods.1,ods.2,§262ods.1CSP. Žalovaní 2/,3/boli vočižalobkynivkonaní
v celom rozsahu úspešní. Žalovaní 2/, 3/ si uplatnili náhradu trov konania, a preto odvolací súd rozhodol

tak, že žalovaní 2/, 3/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobkyňa
si uplatnila voči žalovaným 1/, 2/, 3/ sumu vo výške 24.099,18 eur s príslušenstvom. Úspešná bola len
voči žalovanému 1/, a to v sume 12.035 eur s príslušenstvom. Neúspešná bola v sume 12.064,18 eur.
Úspech žalobkyne bol 49,94 % a úspech žalovaného 1/ bol 50,06 %. Čistý úspech žalovaného 1/ bol
0,12 %. Nakoľko úspech žalovaného 1/ bol čiastočný a tento bol nepatrný, odvolací súd s poukazom na

§ 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).