Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321204029
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1321204029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členiek Mgr.

Kataríny Arnouldovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: A. A.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, C., toho času E. XX/X, F. G., a A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom E. D. XXXX/XX, C., toho času ÚVV a ÚVTOS, Chorvátska 5, Bratislava, o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č.k. 38P/134/2021-93 zo dňa 17. februára 2022,v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.

38P/134/2021-116 zo dňa 28. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného na maloletého m
e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 200 eur mesačne s účinnosťou
od 01.03.2022, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.03.2022 do 31.10.2023 v sume 1.000 eur
sa otcovi povoľuje uhradiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc

právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Zároveň určil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2022,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým A. neurčil a rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a dopĺňacím rozsudkom vo zvyšnej časti
návrh matky zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že matka návrhom zo dňa 12.07.2021 sa
domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, keď tohto žiadala zveriť do
svojej osobnej starostlivosti a otcovi určiť prispievať na jeho výživu sumou 200 eur mesačne. Dôvodila,
že s otcom maloletého žila v spoločnej domácnosti do decembra 2020, kedy bol otec maloletého
vzatý do vyšetrovacej väzby, kde sa nachádza doposiaľ. Mesačné výdavky na výživu a výchovu syna
vyčíslila sumou 738 eur, kde sú zahrnuté výdavky na stravu, bývanie, ošatenie, návštevu predškolského

zariadenia, zdravotnú starostlivosť, hygienické potreby a voľnočasové aktivity. Od júna 2021 všetky tieto
výdavky znáša výlučne matka. S otcom je v kontakte, informuje ho o maloletom, zasiela mu jeho fotky,
bola s ním aj na kontaktnej návšteve. Po tom, ako bol otec vzatý do väzby, používala jeho motorové
vozidlo, s ktorým sa stala účastníčkou dopravnej nehody, škoda na aute bola vyhodnotená ako totálna,náhrada škody a odkúpenie vraku v sume 9.000 eur má byť vyplatené na účet starého otca maloletého
zo strany otca. Mala za to, že návrh na určenie výživného sumou 200 eur je dôvodný. Otec s návrhom
na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súhlasil, výživné však navrhol určiť sumou 150 eur.

Svoju vyživovaciu povinnosť je ochotný si plniť, na synovi mu veľmi záleží. Z dôvodu svojho uväznenia
nemá vôbec umožnené pracovať, na platenie svojich záväzkov vrátane výživného je odkázaný na
pomoc svojich rodičov, ktorí hradia aj neodkladným opatrením určené výživné v sume 150 eur mesačne,
táto pomoc je však dobrovoľná, dočasná, nemožno ju garantovať. Poukázal na hroziacu platobnú
neschopnosť a trestné stíhanie za neplatenie výživného, na ktoré nebude mať finančné prostriedky.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť, zveriť maloletého do starostlivosti matky, styk otca
neupraviť a výživné určiť sumou 150 eur mesačne od rozhodnutia súdu, a to s poukazom na situáciu na
straneotca.Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žeuznesenímzodňa28.07.2021,č.k.38P/134/2021-26
súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým určil otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletého A. sumou 150 eur mesačne, počnúc dňom 01.08.2021. Uvedené neodkladné opatrenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2021. Maloletý A. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov,

otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do 11.12.2020,
kedy bol otec vzatý do väzby. Maloletý navštevuje materskú škôlku, kde matka hradí poplatok 90
eur mesačne, stravné 55 eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 15 eur mesačne. Maloletý
navštevuje výtvarný krúžok, kde poplatok predstavuje 90 eur ročne a telovýchovný krúžok, kde poplatok
je 42 eur za školský rok. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Matka je slobodná, iné vyživovacie

povinnosti nemá, od septembra 2021 je zamestnaná v H. I. J., H. ako podpora predaja, jej priemerný
čistý mesačný príjem predstavuje 960 eur, poberá rodinné prídavky na maloletého a výživné hradené
rodičmi otca maloletého v sume 150 eur mesačne. Býva v F. G. v byte, ktorý je v jej osobnom
vlastníctve, je prefinancovaný hypotekárnym úverom, ktorý matka uhrádza sumou 173 eur mesačne
a úverom na bývanie, kde mesačná splátka predstavuje 75 eur mesačne. Otec maloletého je slobodný,

inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od decembra 2020 bol vo väzbe, od 16.02.2022 bol neprávoplatne
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní päť rokov so zaradením do prvej NVS. Nevlastní žiadny
nehnuteľný a ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Právne súd vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 25 ods.
2, § 26, § 62 ods. 1, 2 a 3, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V otázke zverenia maloletého
zosúladil právny stav so stavom faktickým, zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa

nachádza od ukončenia spolužitia rodičov a v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Spornou medzi
rodičmi zostala čiastočne otázka výšky vyživovacej povinnosti, keď matka navrhovala 200 eur mesačne
a otec 150 eur. Súd pri rozhodovaní o určenie rozsahu vyživovacej povinnosti vychádzal zo skúmania
odôvodnených potrieb maloletého, v danom prípade bola situácia na strane otca ovplyvnená tým, že bol
vzatýdoväzbyavpriebehukonaniaajneprávoplatneodsúdenýzanepodmienečnýtrestodňatiaslobody

päť rokov, nedosahoval teda žiadny príjem a nemal možnosť si ho ani zabezpečiť. Súd nespochybňuje,
že väzba a predovšetkým výkon trestu sú následkom výlučne vlastného protiprávneho konania osoby, za
ktoré nesie týmto spôsobom zodpovednosť, avšak nemožno opomenúť zrejmú objektívnu nemožnosť
otca pracovať a zabezpečiť si pravidelný príjem. Otec však napriek tomu svoju vyživovaciu povinnosť
k synovi plní cestou svojich rodičov, ktorí zaňho uhrádzajú 150 eur mesačne. Návrhu matky na určenie

výživného v sume 200 eur súd nevyhovel. Navrhovaná výška matkou sa javila ako neprimeraná. Na
strane maloletého A. bolo preukázané, že má štyri a pol roka, nevyskytujú sa uňho špecifické výdavky,
ktorébybolamatkanútenávynakladať.Výnimkučiastočnetvorilinákladynapredškolskézariadenia,kde
matka platí 90 eur mesačne školné. Čiastku mesačne 150 eur považoval súd za dostatočnú a adekvátnu
odôvodneným potrebám a záujmom maloletého. Súd zohľadnil následné náklady na výživu maloletého:

pomerná časť nákladov na bývanie 85 eur mesačne (1/2 zo 170 eur), náklady na stravu v domácom
prostredí cca 130 eur, náklady na ošatenie a obuv cca 50 eur mesačne, náklady v súvislosti s návštevou
predškolského zariadenia, ktoré však boli vyššie, než je bežné a ktoré súd zohľadnil čiastočne v nižšom
rozsahu, pokiaľ ide o výšku školného, ktorá sa zvyčajne pohybuje v sume cca 30 eur mesačne, ostatné
náklady na stravu v škôlke a rodičovský príspevok súd zohľadnil v plnej výške. Náklady na záujmovú

činnosť maloletého cca 13 eur mesačne, dovedna sa jedná o čiastku cca 378 eur mesačne, ktorú je
potrebné pomerne rozdeliť medzi rodičov dieťaťa. Toto vyčíslenie neobsahuje všetky náklady na výživu,
vrátane tých, ktoré sa nedajú exaktne vyčísliť a ktoré sa nevyskytujú na strane dieťaťa pravidelne.
Na strane druhej súd uviedol, že rodič vykonávajúci osobnú starostlivosť o maloletého nemôže pri
vynakladaní finančných prostriedkov na výchovu a výživu dieťaťa konať neobmedzene za predpokladu,

že požaduje, aby pri určovaní výživného boli zohľadnené vynaložené náklady na odôvodnené potreby
a záujmy dieťaťa, je povinný prihliadať na situáciu na strane povinného rodiča, na to, či je v možnostiach
tohto prispievať na zvýšené výdavky. Vzhľadom k veku maloletého nákladom na jeho preukázané
a odôvodnené potreby a záujmy s prihliadnutím na životnú situáciu otca a jeho objektívnu nemožnosťzadovážiť si príjem, považoval súd za dostatočnú sumu 150 eur mesačne, počiatok plnenia vyživovacej
povinnosti súd určil od marca 2022 vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bolo výživné zo strany
otca vo výške 150 eur mesačne hradené na základe nariadeného neodkladného opatrenia a nebolo tak

potrebné pristúpiť k určeniu počiatku plnenia výživného zo strany otca od podania návrhu a k určeniu
zročného výživného. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka
maloletého. Uviedla, že nesúhlasí s výškou výživného, nakoľko odôvodnenie vychádza zo záverov

stotožnenia sa súdu prvej inštancie s nepravdivými údajmi prezentovanými otcom. Tvrdenia matky pred
súdom boli pravdivé, zakladali sa na pravdivom opise skutočností. Súd pristupoval k vyhodnoteniu
tvrdení tak matky, ako aj otca, bez toho, aby boli tvrdenia otca relevantne preukázané a citoval ich
aj v odôvodnení rozsudku. Napríklad s tvrdením otca, že nevlastní žiadny hnuteľný majetok vyššej
hodnoty, sa súd stotožnil, pričom matka doložila súdu listinné dôkazy, ktoré vyvracali toto jeho tvrdenie.
Tento navrhovaný dôkaz súd nevykonal ani nevyhodnotil listinné dôkazy predložené matkou, ktoré

by dokazovali opak tvrdení otca o tom, že nevlastní žiadny hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Súd
argumentoval, že tým, že otec dostal vyplatenú jednorazovú sumu z likvidácie poistnej udalosti za
osobné motorové vozidlo, jednalo sa o jednorazové plnenie, ktoré mimochodom otec dal na základe
plnej moci vyplatiť svojmu otcovi, nič však otcovi nebránilo, aby uvedené plnenie dal poslať na účet
maloletého, keď už na pojednávaní tvrdil, že sa chce podieľať na neštandardných a mimoriadnych

výdavkoch syna. Matka ďalej uvádza, že súd prvej inštancie by nedospel k záveru, že výživné určil
sumou 150 eur z dôvodu, aby sa otec vyhol prípadnému exekučného konaniu, ak by správne vyhodnotil
listinné dôkazy predložené matkou, či už to boli náklady na dopravu dieťaťa do predškolského zariadenia
a z neho, a prihliadol by na oprávnené záujmy maloletého. Väzba u otca bola následkom jeho
protiprávneho konania, za ktoré nesie zodpovednosť práve otec svojim konaním, aj keď súd citoval, že

otec si svoju vyživovaciu povinnosť plní prostredníctvom svojich rodičov, ktorí za neho uhrádzajú výživné
určené neodkladným opatrením. Preto je otázka vzhľadom na nevyhnutné vynaložené náklady pre syna,
či by suma 200 eur mesačne bola likvidačná pre rodičov otca, keď sú schopní pomáhať so sumou 150
eur mesačne, pričom otec otca je podnikateľ a akcionár v prosperujúcej obchodnej spoločnosti a pre
maloletého by práve rozdielová suma 50 eur bola veľmi dôležitá a prospešná na úhradu nevyhnutných

nákladov s neodkladnou zdravotnou starostlivosťou, ako bol napríklad posledný prípad, kde matka
musela uhradiť 827 eur v hotovosti za neodkladný zákrok u zubného lekára. Navrhla odvolaciemu súdu,
aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a otcovi určil povinnosť platiť výživné od 01.03.2022 sumou
200 eur mesačne.

3. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým po tom, ako maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, určil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2022.

6.Nesprávneprávneposúdenieveci§365ods.1písm.h)CSPjespôsobilýmodvolacímdôvodomvtedy,
keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce

aplikujesprávnyprávnypredpis,avšaktentonesprávneinterpretuje.Nazákladepreskúmaniasprávnosti
napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu, jeho skutkové závery majú oporu vo
vykonaných dôkazoch, avšak jeho rozhodnutie vychádza z čiastočne nesprávneho právneho posúdenia
veci v otázke možnosti a schopnosti povinného rodiča.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloletédieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, ak to vyžadujú pomery v rodine, súd
môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2, obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale
vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim

konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady
na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v

dôsledku objektívnych príčin nim nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s
vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúce znaky trestnej
činnosti,zaktorémubolsúdomuloženýnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,privýkonektoréhodošlok
poklesu alebo až k strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality

príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže
byť na úkor oprávnenej osoby. Opačný výklad ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k
absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným protiprávnym konaním
s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo
mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2019,

sp. zn. 3Cdo 236/2018, zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod č. 42).

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o zistenom skutkovom stave, keď
zistil, že matka maloletého je slobodná, žije s maloletým sama v byte, za ktorý spláca hypotekárny
úver, je riadne zamestnaná s príjmom 960 eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemá, tiež správne

súd prvej inštancie ustálil náklady spojené s výživou maloletého sumou 378 eur mesačne, a takisto
správne skonštatoval, že otec maloletého je slobodný, inú vyživovaciu povinnosť nemá, pred tým, ako
bol vzatý do väzby, bol riadne zamestnaný, podľa jeho tvrdenia dosahoval príjem 1.300 eur mesačne.
V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní päť rokov
nepodmienečne.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru je v prejednávanej veci zrejmé, že na strane
povinného otca maloletého nemožno prihliadať len na jeho skutočné príjmy dosahované v čase
vyhlásenia rozsudku (bez príjmu vo výkone trestu odňatia slobody), ale treba vychádzať z jeho
potencionálnych príjmov. Niet totiž pochýb o tom, že pokiaľ otec maloletého bol odsúdený za spáchanie

trestného činu, v dôsledku čoho nemôže naplno využívať svoje možnosti a schopnosti, nejde o takú
okolnosť, ktorá môže byť vyhodnotená v jeho prospech, keďže si to spôsobil vlastným zavinením, a to
úmyselnýmspáchanímtrestnejčinnosti.Jetedanutnéprihliadaťnajehoschopnostiatiežmožnosti,teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Zásada, že nerozhodujú

skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie
z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky svoje sily na dôsledné zaistenie výživy svojich
detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí.
S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitéhotelesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov sa vyhýba zamestnaniu alebo koná
protiprávne.

13. Pri určení výšky výživného je okrem odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmov, výdavkov druhého
rodiča, počet vyživovacích povinností a podobne treba nepochybne vychádzať aj z príjmu, ktorý by otec
s ohľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosahovať, pokiaľ by vlastným zavinením nebol vo
výkone trestu. V prípade otca maloletého sa jedná o zdravého muža v produktívnom veku, ktorý pred
tým, ako bol vzatý do väzby, dosahoval príjem 1.300 eur mesačne. Z takto ustálenej potenciálnej čistej

mzdy otca potom odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné určenie výživného otcovi sumou 200 eur
mesačne, ktorú sumu považoval za primeranú k zisteným okolnostiam prípadu. Odvolací súd mal ďalej
za to, že otec vlastnil aj hnuteľný majetok, a to osobné motorové vozidlo, ktoré však bolo účastníkom
dopravnej nehody a na základe tejto došlo k likvidácii motorového vozidla, pričom za poistnú udalosť
mala poisťovňa otcovi vyplatiť finančné prostriedky podľa tvrdenia matky, ktoré otec nespochybnil, vo
výške cca 9.000 eur, ktoré otec dal poukázať na účet svojho otca, takže okrem potenciálneho príjmu otec

mal príjem počas svojho pobytu vo väzbe/výkone trestu aj z vyplatenia poistného, z ktorého takisto je
možnéuhrádzaťvýživné,keďvýživnéjeprednostnápohľadávkarodiča,tedamáprednosťpredvšetkými
ostatnými výdavkami povinného rodiča.

14. Odvolací súd preto vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v súlade s ust. § 388 CSP zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a určil otcovi výživné vo výške 200 eur mesačne. Výživné
súd určil s účinnosťou od 01.03.2022 tak, ako to požadovala matka dieťaťa. Keďže otec mal doposiaľ
určené výživné sumou 150 eur mesačne (neodkladným opatrením a následne vykonateľným rozsudkom
súdu prvej inštancie) vznikol mu na výživnom za obdobie od 01.03.2022 do 31.10.2023 nedoplatok vo
výške 1.000 eur (50 eur x 20 mesiacov), ktorý mu súd povolil uhradiť v splátkach po 30 eur mesačne.

15. Výrok o zamietnutí návrhu vo zvyšku považoval odvolací súd za nadbytočný, nakoľko sa jedná
o konanie, ktoré možno začať bez návrhu.

16. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP za použitia

ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

17. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).