Rozsudok – Volebné veci ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 12Svp/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9623200461
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:9623200461.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Moniky Valašikovej,

PhD., LLM. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Anity Filovej, prof. JUDr. Juraja
Vačoka, PhD., JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.
XXX, XXX XX X., právne zastúpený: JUDr. Ivan Čurilla, advokát, so sídlom Fabiniho 11, 052 01 Spišská
Nová Ves, IČO: 35 570 784, proti žalovanému: C. C., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX,
XXX XX X., právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého
8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419 vo veci neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov
územnej samosprávy Obce Žehra, vykonaných 09. septembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba a vyjadrenia

1. Dňa 18. septembra 2023 bola Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „Najvyšší
správny súd“) doručená „Žaloba o neústavnosti a nezákonnosti volieb na starostu obce Žehra“, ktorou sa

žalobca domáhal podľa ust. § 312a zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „SSP“) preskúmania zákonnosti volieb do funkcie starostu obce Žehra v oboch
určených volebných obvodoch č. 1 a č. 2 (ďalej ako „voľby starostu obce Žehra“), konaných dňa 09.
septembra 2023.

2. V žalobe uviedol, že žalobca kandidoval pod poradovým číslom 1 v opakovaných voľbách do
orgánov samosprávy obce konaných 09. septembra 2023 za starostu obce Žehra. Celkovo sa o tento

post uchádzali dvaja kandidáti, a to žalobca I. C. a žalovaný C. C.. V priebehu volieb ako aj počas
moratória malo podľa žalobcu dochádzať zo strany viacerých osôb, ako aj zo strany volebnej komisie,
k porušovaniu príslušných právnych predpisov a k nezákonnému ovplyvňovaniu volieb.

3. Porušenie, ktoré ovplyvnilo výsledok volieb vo volebnom obvode č. 1 videl žalobca v tom, že žalovaný
ešte v roku 2022 mal účelovo nahlásiť na trvalý pobyt na adresu X. XX, spolu viac ako 38 osôb, pričom
na uvedenej adrese nemá trvalý pobyt ani žalovaný, nakoľko sa jedná o budovu v rekonštrukcii.

4. Ďalej žalobca uviedol, že vo volebnom obvode č. 2 došlo k „navodeniu atmosféry strachu pri
potencionálnych voličoch žalobcu“, tým, že dňa 08. septembra 2023, t. j. v čase moratória ako aj v
deň volieb sa pred domom žalovaného, v obci a aj pred volebnou miestnosťou pohybovali osoby zosúkromnej bezpečnostnej služby v sprievode rodiny žalovaného, a ktoré si objednal samotný žalovaný.
Uvedené malo odradiť potencionálnych voličov žalobcu vykonať volebný akt, prípadne v nich vyvolať
pocit strachu aby tak volili žalovaného. Týmto konaním podľa neho došlo aj k podozreniu z možného

spáchania trestného činu marenia volieb.

5. Žalobca ďalej uviedol, že niektorým voličom bolo umožnené voliť na cestovný pas a zároveň, že
niektorí členovia volebnej komisie navádzali a zastrašovali voličov, aby volili žalovaného. O danom
zastrašovaní a navádzaní sa snažili členovia komisie podať oznámenie policajnému zboru, kde však

boli odmietnutí. Podľa členov volebnej komisie dochádzalo k situáciám, že voliči dostali do rúk už
zakrúžkované hlasovacie lístky, kde bol zakrúžkovaný žalovaný.

6. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že niektorí členovia volebnej komisie vo volebnom obvode č. 2,
ktorí boli nominovaní žalobcom, vôbec neprišli, pravdepodobne zo strachu zo súkromnej bezpečnostnej
služby. Členovia miestnej volebnej komisie vraj spísali námietky k priebehu volieb vo volebnom obvode

č. 2, avšak tieto námietky neboli zapísané do zápisnicei o výsledku volieb.

7. Žalobca následne uviedol, že podľa tvrdenia niektorých voličov, títo prijali pred voľbami úplatok,
následne si odfotili ako hlasovali, a na základe predloženia takejto fotografie im bol doplatený
sľúbený doplatok vo forme peňažnej hotovosti. Poukázal tiež na skutočnosť, že podľa medializovaných

informácií, bolo žalovanému vznesené obvinenie pre volebnú korupciu. Na poukázanie nezákonného
a protiprávneho stavu v súvislosti s konaním volieb starostu v roku 2022 pripojil aj trestné oznámenie
podané dňa 14.02.2023 v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu zo dňa 09.02.2023, o
ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.

8. Záverom tvrdil, že oproti predchádzajúcim voľbám vykonaným dňa 29. októbra 2022, kedy bol rozdiel
hlasov medzi žalobcom a žalovaným len 33 hlasov, je súčasný rozdiel hlasov v týchto opakovaných
voľbách viac ako 500 hlasov v prospech žalovaného, čo podľa neho potvrdzuje podozrenie, že
voľby prebehli nezákonne a neústavne, v atmosfére strachu a nátlaku na voličov, ako aj namietaným
správaním členov okrskovej volebnej komisie č. 2. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší správny

súd vyhlásil voľby starostu v obci Žehra, okres Spišská Nová Ves za neplatné alebo alternatívne zrušilí
napadnutý výsledok volieb, kde víťazom sa stal žalovaný, alebo alternatívne zrušilí rozhodnutie volebnej
komisie, ktorým bol za starostu zvolený žalovaný a vyhlási za zvoleného starostu žalobcu. Žalobca si
uplatňoval náhradu trov konania.

9. Najvyšší správny súd listom zo dňa 22.09.2023 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Tento
vo vyjadrení zo dňa 06.10.2023, uviedol, že v celom rozsahu tvrdenia žalobcu v žalobe nie sú pravdivé
a jedná sa skôr o vykonštruované obvinenia. Uviedol, že voľbám konaným dňa 09. septembra 2023
predchádzalo jeho zadržanie v súvislosti s vedeným trestným konaním, ktoré vedie Národná kriminálna
agentúra, odbor Východ, Rampová 7, Košice, v ktorom bola žalovanému navrhnutá aj väzba podľa

ustanovení Trestného zákona z dôvodu obvinenia z prečinu volebnej korupcie. Žalovaný počas svojho
zadržania popieral spáchanie skutku a poukazoval na úmysel kriminalizovať jeho osobu v čase volieb,
ktorý bol podľa neho organizovaný na podnet žalobcu.

10. Žalovaný uviedol, že dňa 07.09.2023 bol z väzby prepustený a následne sa vrátil na miesto trvalého

bydliska, t. j do obce Žehra, kde mal dôvodné obavy, že žalobca a jeho príbuzní budú mať snahu
vyvolať konflikt, ktorý môže vyústiť až do bitky, ako sa stalo vo voľbách, ktoré sa konali dňa 29. októbra
2022. Nakoľko sa chcel vyhnúť konfliktu, zabezpečil si súkromnú bezpečnostnú službu HATRIX s.r.o.,
ktorej úlohou bolo zabezpečiť ochranu žalovaného a jeho rodiny od 08.09.2023 do 10.09.2023, pričom
objednávateľom bol C. C. - bratranec žalovaného. Tá však podľa žalovaného nerealizovala žiadne

pochôdzky a ani nezastrašovala občanov obce ale stále pred domom žalovaného, pričom sa pohybovala
po obci len vtedy, keď sprevádzali žalovaného.

11. Rovnako uviedol, že vysoký rozdiel v počte hlasov medzi žalobcom a žalovaným vo voľbách je
práve dôsledok väzobného stíhania žalovaného na základe krivého obvinenia a činnosti žalobcu, čo

presvedčilo nerozhodných voličov aby mu dali svoj hlas.

12. Ďalej k jednotlivým bodom žaloby uviedol, že na adrese X. XX majú občania trvalý pobyt dlhodobo
a uvedené nijako nesúvisí s voľbami do samosprávy obce. K údajnej voľbe cestovným pasom neuvádzapodľa neho žalobca žiadne skutočnosti a žalovanému takáto voľba nie je známa. Rovnako žalovaný
nemá vedomosť o tom, že by členovia komisie mali navádzať občanov ako majú voliť alebo, že by voliči
dostávali už vopred zakrúžkované hlasovacie lístky. Podotkol, že ako členky komisie v okrskovej komisii

č. 2 boli prítomné dve sestry žalobcu.

13. K námietkam ohľadne chýbajúcich členov komisie vo volebnom okrsku č. 2 podotkol, že sa
nedostavili strýkovia žalobcu, kedy jeden svoju neúčasť ospravedlnil a druhý člen sa v čase volieb
nenachádzal v obci. Dvaja chýbajúci členovia komisia boli tak nahradení jedným členom, konkrétne

sestrou žalobcu, pretože postačoval počet piatich členov komisie. Tvrdenie žalobcu, že sa nedostavili zo
strachu kvôli prítomnosti bezpečnostnej služby považuje za zavádzajúce, nakoľko jeden z pôvodných
členov komisie sa toho času nachádzal vo Veľkej Británii, takže o prítomnosti bezpečnostnej služby
nemohol mať ani vedomosť. Z uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší správny súd žalobu žalobcu
zamietol.

14. Dňa 13.10.2023 bolo Najvyššiemu správnemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu
žalovaného, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného o konfliktoch vyvolaných po voľbách konaných
dňa 29. októbra 2022 sú nepravdivé, keďže to bol práve žalovaný, kto tieto konflikty vyvolal. Uviedol,
že v tomto prípade podal aj trestné oznámenie a momentálne bolo trestné konanie v tejto veci
prerušené. Zotrval na svojom tvrdení v žalobe, že prítomnosť bezpečnostnej služby mala navodiť strach

potencionálnych voličov v opakovaných voľbách.

15. Opakovane poukázal na neúčasť ním navrhnutých členov v okrskovej volebnej komisii, na neúčasť
viac ako 370 voličov, ktorí podľa jeho prieskumu chceli podporiť žalobcu vo voľbách a na vyhrážanie sa
členov okrskovej volebnej komisie č. 2 (nominantov žalovaného). Na preukázanie svojich tvrdení navrhol

výsluch členov volebnej komisie (okrem nominantov žalovaného) a ďalších svedkov, ktorých zabezpečí
na pojednávanie, avšak ich identitu neuvedie z dôvodu obavy o život. Opakovane tiež poukázal na
skutočnosť, že 38 osôb si pred voľbami v roku 2022 prihlásilo trvalý pobyt na adrese X. XX, pričom
uvedené osoby žijú dlhodobo v Anglicku.

16. Ďalej uviedol, že disponuje informáciou o porušení volebného práva v domove sociálnych služieb
Domovina, n.o., kde klienti nemohli využiť svoje volebné právo lebo ich asistentom bolo zabránené aby
imasistovaliprivolebnomakte.Navrholvypočutiezamestnancovuvedenéhodomovasociálnychslužieb
a členov komisie, ktorí chodili s prenosnou volebnou urnou.

17. Ďalej podotkol, že jeho závery o manipulovaní potvrdzuje aj to, že neuvádza mená svedkov z obavy
o ich život a zdravie. Disponuje taktiež informáciou, že pred opakovanými voľbami došlo k anonymnému
podaniu na riaditeľa OOPZ Spišské Vlachy, z dôvodu ktorého mu bolo na deň opakovaných volieb
nariadené, že v čase volieb bude mimo službu, čo malo prekážať žalovanému. Rovnako zotrval aj na
tvrdeniach voličov, že títo prijali úplatok za voľbu konkrétneho kandidáta.

II.
Konanie na správnom súde

18. Najvyšší správny súd konštatuje, že žaloba vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb starostu obce

Žehra bola podaná včas, teda do desiatich dní odo dňa zverejnenia celkových výsledkov volieb (§ 312e
SSP). Ďalej konštatuje, že žalobca získal 144 hlasov, z celkového počtu 760 platných hlasov, t. j. viac
ako 10% hlasov oprávnených voličov, čím splnil požiadavku ustanovenia § 312c písm. a) SSP o žalobnej
legitimácií.

19. Zo zápisnice miestnej volebnej komisie (ďalej len „volebná komisia“) (ďalej len „volebná komisia“) o
výsledku volieb v obci vo voľbách do orgánov samosprávy obcí zo dňa 09. septembra 2023 vyplýva, že
z 1.504 osôb zapísaných v zozname voličov sa na hlasovaní zúčastnilo 778 voličov. Pre voľby starostu
obce bolo v odovzdaných obálkach 760 platných hlasovacích lístkov. Kandidáti na starostu obce získali
podľa údajov zo zápisnice uvedený počet hlasov:

a. Žalobca - 114 platných hlasov
b. Žalovaný - 646 platných hlasov20. Podľa uvedených výsledkov bol do funkcie starostu obce Žehra zvolený žalovaný C. C. s rozdielom
532 odovzdaných platných hlasov.

III.
Vybrané právne ustanovenia

21. Podľa § 25 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“), ak nastanú okolnosti, ktoré

znemožňujú začať hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho skončiť, môže okrsková volebná komisia
posunúť začiatok hlasovania na neskoršiu hodinu alebo predĺžiť čas hlasovania. Celkový čas hlasovania
však nesmie byť týmto opatrením skrátený. Okrsková volebná komisia o takomto opatrení vyrozumie
voličov spôsobom v mieste obvyklým. Ak je hlasovanie prerušené, zapečatí okrsková volebná komisia
nepoužité hlasovacie lístky, obálky, zoznam voličov a otvor na vkladanie hlasovacích lístkov na volebnej
schránke a prenosnej volebnej schránke. Pri opätovnom začatí hlasovania predseda okrskovej volebnej

komisie za prítomnosti členov komisie overuje neporušenosť pečatí. Okolnosti, ktoré znemožnili začať
hlasovanie, pokračovať v ňom alebo ho skončiť, ako aj neporušenosť pečatí uvedie okrsková volebná
komisia v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.

22. Podľa § 26 zákona o voľbách za poriadok vo volebnej miestnosti zodpovedá predseda okrskovej

volebnej komisie, počas jeho neprítomnosti jej podpredseda. Pokyny na zachovanie poriadku vo
volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných.

23. Podľa § 170 ods. 4 zákona o voľbách, ak okrsková volebná komisia nie je utvorená spôsobom
ustanoveným v odseku 1 alebo ak sa počet jej členov zníži pod päť a nie je náhradník, chýbajúcich

členov vymenúva starosta obce.

24. Podľa § 163 zákona o voľbách, právo voliť do orgánov samosprávy obce má obyvateľ obce, ktorý
má trvalý pobyt v obci.

25. Podľa § 170 ods. 8 zákona o voľbách, okrsková volebná komisia
a) zabezpečuje správny priebeh hlasovania,
b) dopisuje voličov v deň konania volieb do zoznamu voličov,
c) sčítava hlasy a vyhotovuje zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku,
d) odovzdáva volebné dokumenty do úschovy obci.

26. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 312j ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, zamietne ju.

IV.
Posúdenie správneho súdu

28. Najvyšší správny súd pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal z podanej žaloby a jej príloh,

vyjadrenia žalovaného spolu s prílohami, zápisnice volebnej okrskovej komisie č. 1 a č. 2, ako aj
zápisnice z miestnej volebnej komisie a najmä z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Najvyššieho správneho súdu.

29. Senát Najvyššieho správneho súdu zdôrazňuje, že pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza z

judikatúry Ústavného súdu vzťahujúcej sa na súdny prieskum volieb do orgánov územnej samosprávy
najmä pre princíp kompetenčnej kontinuity pri súdnom prieskume volieb do orgánov územnej
samosprávy medzi Ústavným súdom a Najvyšším správnym súdom, ako už bol tento princíp vyložený
veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu vo svojom rozsudku z 24. februára 2022 sp. zn. 1 Vs
1/2021.

30. Najvyšší správny súd sa musí pri tomto type konania (konanie vo volebných veciach) vzhľadom na
jeho účel, ktorým je predovšetkým verejný záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu
voličov, a bol teda zachovaný základný predpoklad fungovania demokratického štátu, riadiť princípommateriálneho chápania ochrany ústavnosti, a vyrovnať sa tak s každým zisteným a zároveň relevantným
porušením zákonnosti alebo ústavnosti volebného procesu (PL. ÚS 46/2018-36).

31. Správny súd taktiež poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky
týkajúcu sa porušenia zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb, z ktorej vyplýva, že len ich hrubé
alebozávažnéporušeniealeboopätovnéporušovaniebyumožňovalosprávnemusúdurozhodnúťpodľa
§ 312j ods. 2 SSP. Namietané protiústavné alebo nezákonné konanie musí mať totiž priamy vplyv na
dosiahnutý výsledok volieb. Túto skutočnosť musí sťažovateľ nielen namietať, ale aj doložiť exaktnými

dôkazmi. Nestačí samotné označenie dôkazov (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 35/03, PL. ÚS
3/2010). Vzhľadom na význam volieb v demokratickej spoločnosti a z neho vyplývajúcu prezumpciu
ich ústavnosti a zákonnosti je na žalobcovi, aby kvalifikovaným spôsobom označil skutočnosti, ktoré sú
spôsobilé preukázať také intenzívne porušenie volebných zákonov, ktoré by odôvodňovalo záver o inom
legitímnom výsledku volieb, než aký bol uverejnený (v podobnom zmysle napr. uznesenia sp. zn. PL. ÚS
3/2010, PL. ÚS 23/2017). Súd totiž v konaní vo volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; jeho

úlohou je zvážiť hodnovernosť a preukázateľnosť tvrdení sťažovateľa v kontexte s ďalšími okolnosťami
a na tom základe rozhodnúť, či vykoná vo veci dokazovanie, alebo vyvodí právne závery len na základe
tvrdení účastníka (porov. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011).

32. Z ustanovenia § 312a SSP vyplýva, že zmyslom a účelom konania o žalobe o neústavnosť a

nezákonnosť volieb je zabezpečenie slobodnej súťaže politických síl. Táto súťaž sa však sama osebe
nerealizuje v pojednávacích miestnostiach či kanceláriách súdu, ale nachádza svoj výraz predovšetkým
vo voľbách (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/98). Ak by sa nespokojnosť politických strán
ahnutí,resp.nezávislýchkandidátovzúčastnenýchnavoľbáchsvolebnýmivýsledkamiprejavilavždypo
voľbách iniciovaním konania pred súdom, môže to viesť k spochybňovaniu zastupiteľskej demokracie a

inštitútu volieb (v tomto zmysle uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 85/07 alebo PL.
ÚS 13/2019). Preto zásadne platí, že len domnienka nesprávnosti výsledku volieb ako takého nemôže
byť dôvodom zrušenia ich výsledkov (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 39/95, PL. ÚS 32/03, resp. už cit.
PL. ÚS 85/07). K uvedeným zaužívaným záverom Najvyšší správny súd v neposlednom rade uvádza,
že prezumpcia ústavnosti a zákonnosti volieb vyžaduje od správneho súdu okrem iného tiež rozumnú

zdržanlivosť. Inak povedané, nie každé porušenie volebného zákona vyvoláva nevyhnutne neplatnosť
volieb alebo voľby kandidáta.

33. Vyššie uvedené východiská senát Najvyššieho správneho súdu zohľadnil pri posudzovaní žalobných
bodov podanej žaloby, ktorými bol viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), pričom dospel k jednomyseľnému

záveru o nedôvodnosti žaloby.

34. Námietku žalobcu ohľadne prihlasovania sa osôb na trvalý pobyt v obci Najvyšší správny
súd považoval za nedôvodnú a uvádza, že Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát
poznamenal, že právo na slobodný výber miesta pobytu fyzickej osoby (sloboda pobytu) je Ústavou

zaručené základné právo (čl. 23 ods. 1 Ústavy). Obmedziť túto slobodu je možné iba pri splnení
podmienok limitačnej klauzuly tohto práva. Tomu zodpovedá i právna úprava ohlasovania trvalého
pobytu podľa zákona č. 253/1998 Z. z. Trvalým pobytom sa tu rozumie pobyt občana (Slovenskej
republiky) spravidla v mieste jeho bydliska. Pre účely evidencie zákonodarca vyžaduje ohlásenie
trvalého pobytu občana. Zákon č. 253/1998 Z. z. stanovuje pre občanov Slovenskej republiky povinnosť

splnenia iba formálnych podmienok ohlásenia trvalého pobytu.

35. Avšak ani povinnosť občana mať formálne evidovaný svoj jeden trvalý pobyt a samotné ohlásenie
trvalého pobytu v určitom mieste nelimituje občana v slobodnom výbere miesta jeho zdržiavania sa a
pobytu.Ohlásenietrvaléhopobytumápretočistoevidenčnýcharakter.Vzhľadomnakomplikovanývzťah

medzi pojmami „občan - pobyt - bydlisko - obec“ a jeho mutácie (človek sa môže počas roka zdržiavať na
viacerých miestach, mať k viacerým miestam rôzne ekonomické či sociálne väzby), ústavodarca spojil
miesto výkonu aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy obce s miestom, kde
občanslobodneanazákladevlastnéhouváženiaohlásiltrvalýpobyt,pričomsavychádzaprávezlogicky
najprípustnejšej právnej fikcie, že občan v mieste svojho trvalého pobytu aj reálne býva, ovplyvňuje

verejné procesy a je ovplyvňovaný verejnými procesmi v samospráve (obci, na území ktorej má trvalý
pobyt), tvorí občiansku komunitnú spoločnosť v danej obci.36. Občan sa preto môže slobodne rozhodnúť, v ktorom mieste z prípadných viacerých miest svojich
aktivít ohlási svoj trvalý pobyt. Jedinou podmienkou je splnenie formálnych podmienok, pričom obec,
na území ktorej sa občan hlási na trvalý pobyt, nie je oprávnená skúmať iné ako formálne podmienky

prihlásenia sa na trvalý pobyt (napríklad skutočný dôvod prihlásenia). Prihlásenie sa na trvalý pobyt
v určitej obci a uplatnenie aktívneho volebného práva vo voľbách do orgánov samosprávy tejto obce
nie je v zásade oprávnené skúmať a na tom základe zasahovať do výsledkov uskutočnených volieb do
orgánov samosprávy obce ani volebné súdnictvo v konaní vo volebných veciach.

37. Výnimku tvorí situácia, kde sa musí preukázať, že napriek formálne legálnemu (perfektnému)
prihláseniu sa na trvalý pobyt v obci „novoprihlásení“ obyvatelia obce, a to v počte, ktorý má potenciál
ovplyvniť personálne zloženie orgánov samosprávy, a bezprostredne pred uskutočnením volieb, nemajú
skutočný záujem (čo je potrebné dokázať na základe konkrétnych skutočností) podieľať sa na výkone
obecnej samosprávy, čo má za následok, že obyvatelia obce so skutočným záujmom podieľať sa
na samospráve obce budú podliehať výkonu verejnej moci takými orgánmi obce, ktorých personálne

obsadenie neodráža výlučne ich vôľu.

38. Právny potenciál pre úvahy Najvyššieho správneho súdu o možnosti vykonať dokazovanie obsahovo
zamerané na danú žalobnú námietku je však jednoznačne limitovaný materiálnoprávnym pohľadom na
preskúmavanú právnu vec. Ide o spôsobilosť tvrdení žalobcu docieliť v kontexte celkových výsledkov

volieb ich zmenu, a to aj v prípade úplného preukázania pravdivosti vznesenej žalobnej námietky
(rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 11Svp/15/2022 zo dňa 07. februára 2023).

39. Žalobca nejednoznačne uviedol celkovo 38 prípadov prihlásenia osôb na trvalý pobyt na adrese
X. XX v obci Žehra ešte v roku 2022 (v čase pred konaním komunálnych volieb v roku 2022), pri

počte odovzdaných platných hlasov pri voľbe starostu obce 760 a v počte získaných hlasov úspešným
kandidátom na starostu 646 oproti 114 hlasom u neúspešného uchádzača (žalobcu) vo voľbách
konaných dňa 09. septembra 2023. V uvedenom prípade preto nie je možné hovoriť o skutočnostiach,
ktoré by sa udiali bezprostredne pred uskutočnením volieb, keďže žalobca namietal, že sa osoby mali
prihlásiť na trvalý pobyt ešte v roku 2022, pričom voľby, ktoré sú predmetom preskúmania v tomto

konaní sa uskutočnili 09. septembra 2023. Zároveň Najvyšší správny súd podotýka, že aj keby bola
splnená podmienka časového hľadiska, v danom prípade sa nejednalo o počet obyvateľov, ktorý by
mal akúkoľvek možnosť aspoň potencionálne zmeniť výsledok volieb. Z uvedených dôvodov považoval
Najvyšší správny súd túto námietku žalobcu za nedôvodnú, ba priam až účelovú.

40. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný mal ovplyvniť výsledok volieb tým, že počas volebného
moratória, ako aj počas dňa volieb chodil po obci aj so súkromnou bezpečnostnou službou, Najvyšší
správny súd konštatuje, že v žalobe absentuje akékoľvek vysvetlenie, v čom sa uvedené konanie
žalovaného dostalo do rozporu so zákonom a aký vplyv to mohlo mať na výsledok volieb. Žalobca
nekonkretizoval žiadne námietky a neuviedol žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné

identifikovať akýkoľvek vplyv namietanej činnosti na celkový výsledok volieb, preto súd túto žalobnú
námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.

41. K námietke žalobcu, že niekoľko voličov volilo s použitím cestovného pasu Najvyšší správny súd

uvádza, že vo vzťahu k týmto podozreniam absentuje logické opodstatnenie. Spôsob hlasovania voličov
je podrobne upravený v § 24 a § 182 volebného zákona, ktorý ukladá okrskovej volebnej komisii po
príchode voliča do volebnej miestnosti najprv zistiť jeho totožnosť občianskym preukazom a následne
zakrúžkovať poradové číslo tohto voliča v zozname voličov a vydať mu hlasovací lístok a obálku.
Prevzatie hlasovacieho lístka a obálky volič potvrdzuje vlastnoručným podpisom v zozname voličov. Ak

volič svoju totožnosť nepreukáže, volebná komisia mu hlasovanie neumožní.

42.Akovyplývazozápisniceokrskovejvolebnejkomisieč.2,„o11:40bolozdržanievdôsledkuodopretia
možnosti voliť na cestovný pas“, čo značí, že volebná komisia v danom okrsku neumožnila voličom
voliť s cestovným pasom. Navyše Najvyšší správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nikto z

členov okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorá je zložená zo zástupcov rôznych politických síl, v zápisnici
o výsledku volieb neuviedol žiadne výhrady alebo nedostatky k priebehu volebného procesu a všetci
členovia zápisnicu bez výhrad podpísali.43.Vsúvislostisožalobcomnaznačenoumožnosťouvolebnejkorupcieprizískavaníhlasovprizískavaní
hlasov poukazuje Najvyšší správny súd na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých
tzv. kupovanie hlasov voličov je potrebné považovať za jedno z najzávažnejších porušení pravidiel

volebnej kampane, pretože ide o aktivitu na získanie voličských hlasov počas volieb, ktorá zasahuje do
samotnej podstaty volebného (aktívneho či pasívneho) práva zaručeného v čl. 30 Ústavy Slovenskej
republiky. Takéto konanie v rámci súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti vyžaduje veľmi
prísne posúdenie (napr. PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 38/07, PL. ÚS 64/07).

44. Tak ako Ústavný súd Slovenskej republiky viackrát vo svojej rozhodovacej činnosti konštatoval,
poskytovanie akejkoľvek protihodnoty za hlasovanie vo voľbách je protiústavné, pretože zmyslom
volebného práva je právo občanov participovať na správe vecí verejných, a nie materiálny prospech (PL.
ÚS 6/06). K uvedenej zásade je však potrebné pripomenúť aj tú skutočnosť, že v konaní o preskúmanie
ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy znáša dôkazné bremeno žalobca v
tom smere, že musí neústavnosť a nezákonnosť volieb nielen namietať, ale svoje tvrdenia aj doložiť

exaktnými dôkazmi (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 35/03, PL. ÚS 119/07). Iba všeobecné tvrdenie žalobcu,
že má podozrenie z volebnej korupcie a ovplyvňovania volieb s návrhom na vypočutie voličov, ktorí
mali byť údajne korumpovaní v prospech úspešného kandidáta, a ktorých odmietol identifikovať nespĺňa
predmetné ústavnoprávne kritériá.

45. V súvislosti s námietkou zastrašovania, senát Najvyššieho správneho súdu uvádza, že žalobca
nepredložil správnemu súdu žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by v priebehu výkonu činnosti okrskovej
alebo miestnej volebnej komisie malo dôjsť k vyhrážaniu sa alebo zastrašovaniu členkám a členom
niektorej z volebných komisií.

46. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu okrsková volebná komisia vo voľbách do orgánov
samosprávy obce plní aj úlohy garanta ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného
sčítania hlasov. Tomuto zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných
výsledkov, ktoré sú prejavom vôle voličov (PL. ÚS 1/07).

47. Okrsková volebná komisia je aj v zmysle § 25 zákona o voľbách povinná zabezpečiť správny priebeh
hlasovania, čo zároveň znamená, že je povinná v čo najvyššej možnej miere dohliadať, aby výkon
volebného práva prebiehal v súlade so zákonom.

48. Ako už bolo uvedené, volebné komisie plnia úlohu garanta ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov

územnej samosprávy. V prípade, ak by nastala situácia odporujúca zákonným požiadavkám, prípadne
vážne pochybnosti o správnom výkone aktívneho volebného práva, okrsková volebná komisia by mala
prerušiť hlasovanie a aj v zmysle už vyššie citovaných ustanovení, všetky podstatné okolnosti uviesť v
zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.

49. Podstatným zistením pre Najvyšší správny súd aj v tomto bode bola skutočnosť, že všetci členovia
okrskovej volebnej komisie č. 1, okrskovej volebnej komisie č. 2 a aj Miestnej volebnej komisie príslušnú
zápisnicu podpísali bez výhrad. Druhým významným zistením (z hľadiska prípadného posudzovania
intenzity protizákonnosti) je skutočnosť, že rozdiel platných hlasov medzi žalobcom a žalovaným
predstavuje 532, pričom žalobca žiadnym spôsobom tento rozdiel nenamietal a nespochybnil samotné

sčítavanie hlasov.

50. Najvyšší správny súd preto nepovažoval za potrebné k vyššie uvedeným okolnostiam vykonať
výsluch členov volebných komisií. Zároveň je nutné podotknúť, že žalobca neuviedol, ktorí členovia
komisie (označení ako nominanti žalovaného) mali zastrašovať ostatných členov komisie. Z tvrdení

žalobcu nevyplýva (ak by aj boli uvedené tvrdenia žalobcu pravdivé čo i len v teoretickej rovine), že
by intenzita aj prípadného takéhoto konania bola s ohľadom na veľký rozdiel v počte získaných hlasov
medzi žalobcom a žalovaným, spôsobilá ovplyvniť výsledok volieb. Zo žaloby tak isto nie je zrejmé, v
čom by aj prípadné konanie bolo spôsobilé výsledky volieb ovplyvniť.

51. Žalobca taktiež uviedol len domnienku, že dochádzalo k manipulácii s hlasovacími lístkami, ale
žiadnym spôsobom nepreukázal, že k tomu aj prišlo. V tejto súvislosti je opätovne podstatné, že
zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania podpísali všetci členovia volebnej komisie, kde s ohľadom
na jej zloženie je zabezpečená dostatočná kontrola.52. Najvyšší správny súd opakovane uvádza, že žiadna zo zápisníc neobsahuje záznam o
nezrovnalostiach a prípadných nezákonných skutočnostiam či pochybeniach, ktoré by mohli mať vplyv

na priebeh hlasovania a výsledok volieb ako celku.

53. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebolo
preukázané také ovplyvnenie volieb, ktoré by malo za následok nezákonnosť volieb ako celku. Aj
Ústavný súd vo vyššie označenom uznesení sp. zn. PL. ÚS 78/2011 uviedol, že pri posudzovaní

volebných vád je potrebné nepodceňovať voliča. Uviedol, že len intenzívnejší tlak na voliča spôsobilý
ovplyvniť tvorbu jeho slobodnej vôle je volebnou vadou, ktorej dôsledkom môže byť zrušenie výsledku
volieb. Taký tlak pritom zo strany žalobcu preukázaný nebol. S ohľadom na uvedené preto Najvyšší
správny súd vyhodnotil námietky žalobcu v danej časti za nedôvodné.

54. Vyššie uvedené posúdenie možno uplatniť aj na námietku žalobcu ohľadne kreovania okrskovej

volebnej komisie č. 2. Najvyšší správny súd poukazuje na zápisnicu okrskovej volebnej komisie č. 2,
kde je jednoznačne uvedené, že nakoľko nebol v deň volieb dostatočný počet členov komisie a teda
počet členov sa znížil pod 5, postupom v zmysle § 169 ods. 4 volebného zákona zástupca starostu
obce vymenoval do funkcie nového člena, ktorým podľa tvrdenia žalovaného bola samotná sestra
žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa začiatok volieb posunul až na 08:00 hod. Ani v tomto smere teda

okolnosti nesvedčia v prospech tvrdenej nezákonnosti postupu a zloženia okrskovej volebnej komisie
č. 2 . Najvyššiemu správnemu a súdu ani nie je zrejmé, akého porušenia zákona sa mala volebná
komisia alebo žalovaný dopustiť. Rovnako aj tvrdenie žalobcu o tom, že dvaja členovia predmetnej
komisie sa nedostavili zo strachu, predstavuje len subjektívnu domnienku žalobcu, bez akejkoľvek opory
v skutkovom stave a bez akýchkoľvek dôkazov. V kontexte tejto námietky preto nebol splnený ani len

predpoklad porušenia ustanovení zákona o voľbách.

55. Najvyšší správny súd sa nestotožnil ani so všeobecným tvrdením žalobcu, že nezákonnosť volieb
majúdokazovaťsamotnévýsledky,vrámciktorýchbolvyššírozdielhlasovmedzižalobcomažalovaným
v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami. Toto tvrdenie má však povahu domnienky, ktorá nepredstavuje

právne relevantný dôvod na konanie o žalobe vo veci nezákonnosti a neústavnosti volieb. Tvrdenie
žalobcu sa preto v tomto smere javí ako účelové.

56. Rovnako účelové sa javí tvrdenie žalobcu, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre volebnú
korupciu. Žalobca tieto skutočnosti uvádza bez toho, aby uviedol, v čom sú spôsobilé ovplyvniť

výsledky volieb, prípadne v čom spočíva nezákonnosť uskutočnených volieb. Navyše ako žalobca
sám uviedol, predmetné obvinenie žalovaného z volebnej korupcie sa malo vzťahovať k voľbám,
ktoré sa uskutočnili dňa 29. októbra 2022. V tomto kontexte je potrebné uzavrieťuviesť, že námietky
žalobcu postrádajú akúkoľvek príčinnú súvislosť s priebehom a výsledkom volieb, ktorých zákonnosť je
predmetom preskúmania v tomto konaní a preto ich možno označiť aj za špekulatívne.

57. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na rozhodovaciu prax ústavného súdu
(napr. uznesenie sp. zn. PL. ÚS 66/2011 alebo PL. ÚS 118/07), v zmysle ktorej súd v konaní vo
volebných veciach nie je „vyšetrovacím orgánom“; naopak je na žalobcovi, aby uviedol konkrétne
skutkové okolnosti, ktoré spochybňujú výsledky volieb a ktoré odôvodene vyvolávajú pochybnosť o

tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov. Funkcia súdu v rámci prieskumu
ústavnosti a zákonnosti volieb nemôže byť vykladaná tak extenzívne, že by v konečnom dôsledku jeho
činnosť mala nahrádzať, prípadne dopĺňať činnosť na to povolaných volebných či iných orgánov, a to
dokonca v tom smere, že iba na základe špekulatívne formulovaných námietok bude súd podrobne
rekonštruovať celý volebný proces (porov. uznesenia sp. zn. PL. ÚS 3/2010, PL. ÚS 22/2015, PL. ÚS

13/2019).

58. K námietkam žalobcu, ktoré uviedol vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného Najvyšší správny súd
uvádza, že v zmysle § 62 ods. 1 SSP žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia
lehoty určenej zákonom na podanie žaloby, čo v tomto prípade splnené nebolo. Najvyšší správny súd

sa preto novými námietkami, ktoré spočívali najmä v spochybnení priebehu volieb v domove sociálnych
služieb Domovina, n.o. a v tvrdení, že riaditeľovi OOPZ Spišské Vlachy bolo nariadené, že v čase volieb
bude mimo službu nevenoval. Napriek tomu považuje za potrebné uviesť, že pri spochybnení priebehu
volieb v domove sociálnych služieb žalobca iba uviedol, že „disponuje informáciou“ o porušení práva,bez konkretizácie k akej volebnej vade a na základe konania ktorých osôb malo podľa dôjsť k porušeniu
zákona a najmä, ako sa to malo prejaviť na výsledku volieb. Iba všeobecné tvrdenie žalobcu s návrhom
na vypočutie zamestnancov domova sociálnych služieb, ktorých ani bližšie neidentifikoval samo osebe

schopné poskytnúť dostatočný základ pre spochybnenie volebných výsledkov.

59. K tvrdeniu žalobcu, že riaditeľovi OOPZ Spišské Vlachy bolo nariadené, že v čase volieb bude
mimo službu Najvyšší správny súd iba uvádza, že ani v tejto súvislosti nie je zrejmé, akého porušenia
zákona sa mal žalovaný, volebná komisia alebo iné osoby dopustiť a ako sa to malo prejaviť vo výsledku

volieb. Rovnako námietka, že 370 voličov, ktorí chceli voliť žalobcu, sa nezúčastnilo volieb z dôvodu
atmosféry strachu je prinajmenšom špekulatívna bez akéhokoľvek podkladu. Navyše, v prípade aj keby
bola pravdivá, z dôvodu rozdielu platných odovzdaných hlasov medzi žalobcom a žalovaným (532
hlasov), by uvedená skutočnosť nemala vplyv na celkový výsledok volieb. Z uvedených dôvodov nie je
možné tieto námietky žalobcu vyhodnotiť ako opodstatnené aj keby boli podané včas.

60. Neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také porušenie volebného zákona,
ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich
výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov (PL. ÚS 20/2011). Voľby tak môžu byť v zmysle judikatúry
Ústavného súdu SR spochybnené v zásade tromi spôsobmi, a to tým, že došlo k volebnej chybe
(nesprávne sčítanie), k volebnému deliktu (úmyselná činnosť k zmareniu alebo ovplyvneniu volieb),

alebo len k neprípustnému ovplyvňovaniu výsledku hlasovania [kupovanie hlasov (PL. ÚS 98/07)].
Dôležitým komponentom volebného súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných vád z hľadiska ich
vplyvu na výsledok volieb. Najvyšší správny súd preto každý prípad posudzuje materiálne, prihliada
pritom tak na účel a zmysel volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi.

61. Vo všeobecnosti platí, že na to, aby Najvyšší správny súd vyhovel žalobe o neplatnosti vo veciach
ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, musia byť splnené tri základné
predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie zákonov upravujúcich organizáciu a
priebeh volieb, prípadne zákonov bezprostredne s nimi súvisiacich, b) príčinná súvislosť medzi zistenou
protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby kandidáta, a c)

intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb a ktorá odôvodnene vyvoláva
pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07,
PL. ÚS 11/2011).

62. Najvyšší správny súd záverom uvádza, že si zabezpečil aj volebnú dokumentáciu, ale s ohľadom na

žalobné námietky a obranu nebolo potrebné volebnú dokumentáciu otvárať.

63. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel senát Najvyššieho správneho súdu k záveru, že
žaloba nie je dôvodná, keďže žalobcom uplatňované volebné vady nenadobudli intenzitu spôsobilú
ovplyvniť/spochybniť výsledok volieb, a preto ju zamietol (§ 312j ods. 1 SSP).

64. Pre úplnosť Najvyšší správny súd uvádza, že rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
12Svp/20/2022 zo dňa 07. februára 2023, boli voľby na starostu obce Žehra (okres Spišská Nová Ves)
vykonané dňa 29. októbra 2022 vyhlásené za neplatné. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa
05.04.2023 ústavnú sťažnosť, ktorá bola nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 279/2023-17 odmietnutá.

Následne rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 24. apríla 2023 boli
vyhlásené opätovné voľby na funkciu starostu obce Žehra na deň 09. septembra 2023.

65. O trovách konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa výsledku konania. Zamietnutie žaloby
znamená úspech žalovaného v konaní, ktorému priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na ich

úplnú náhradu. Postupoval pritom podľa prvej vety ustanovenia § 168 SSP, ktoré umožňuje priznať
žalovanému právo na náhradu trov len vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. Toto ustanovenie
je však primárne určené na rozhodovanie o náhrade trov konania orgánu verejnej správy, ktorý v
správnom súdnictve vystupuje v postavení žalovaného. Konanie vo volebných veciach (o žalobách
proti neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy) však vykazuje určité znaky

kontradiktórnosti konania, ktoré sú skôr typické pre civilné sporové konanie (účastníci konania sú
súkromné subjekty (§ 312c, § 312d SSP), nie správne orgány či subjekty v podobnom postavení).
Ak úspešnému žalovanému vznikli v konaní dôvodne vynaložené trovy, možno považovať podmienku
spravodlivého požadovania ich náhrady voči žalobcovi za splnenú. Otázku vzniku trov a dôvodnostiich vynaloženia posúdi asistent sudcu Najvyššieho správneho súdu, ktorý v zmysle § 175 ods. 2 SSP
rozhodne o výške náhrady trov osobitným uznesením.

66. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 5 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.