Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 15. október 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207183
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123207183.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., pr. zast.: JUDr. D. Tarbaj, IČO: 53 450 345, so sídlom
Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Nové Mesto, pr. zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 100 € a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 29.07.2023 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia primeraného
finančného zadosťučinenia E. E. XXX,XX €.
1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla:
„V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29Csp/29/2022 som bola úspešná ako
žalovaná v postavení spotrebiteľky. Terajší žalovaný (vtedajší žalobca) si v pôvodnom konaní uplatňoval

nárok na zaplatenie sumy XXX,XX € D. B. zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č.
6711076607 zo dňa 29.11.2017.
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 29Csp/29/2022-76 zo dňa 20.06.2022 žalobu v celom rozsahu
zamietol, pričom konštatoval:
-odsek28:„SúdI.inštanciesanestotožňujesnázoromžalobcu,ževprípadeposkytnutiarevolvingového
spotrebiteľského úveru formou kreditnej karty nie je možné pri tzv. zosplatnení úveru postupovať podľa §
565Občianskehozákonníka,nakoľkoabsentujedohodaveriteľaadlžníkaopovinnostisplatiťposkytnutý

úver v splátkach. Priamo zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru nesporne
vyplýva povinnosť žalovanej poskytnutý úver formou úverového rámca splácať pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 20,50 Eur. Potom aj v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti revolvingového
spotrebiteľského úveru je potrebné aplikovať postup podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.“
-odsek37:„Zuvedenéhotedavyplýva,žeprávnypredchodcažalobcupredposkytnutímúveružalovanej
si nesplnil povinnosti odbornej starostlivosti predpokladané ust. § 7 ods. 19, 20 a 21 zák. č. 129/2010

Z.z. pri určení limitu pre ukazovateľ schopnosti splácať úver, keďže súčet výšky celkových nákladov
na zabezpečenie základných životných pozostávajúci zo sumy životného mimina v rozhodnom období
199,48 Eur zvýšenej o 40 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom (§ 2 ods. 5 veta druhá opatrenia NBS číslo 10/2017 - 40 % zo sumy 37,52 EUR) teda o sumu 15EUR, výšky splátky predmetného úveru v sume 20,50 EUR a peňažných záväzkov žalovanej znižujúci
jej príjem podľa úverového registra v sume 16 EUR prevyšoval položku jej čistého mesačného príjmu
v sume 237 Eur. Pokiaľ sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. (viď §

11 ods. 2) považuje aj porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 19 - 21 citovaného zákona, potom je nutné
posúdiť predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a súčasne právny predchodca
žalobcu nebol oprávnený predmetný úver predčasne zosplatniť.“
- odsek 38: „Žalobca predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej dňa 14.7.2021.“

- odsek 41: „Keďže žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky platného vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru zo strany jeho právneho predchodcu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a
súčasne pre porušenie odbornej starostlivosti v zmysle ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z. nebol oprávnený
predmetný úver predčasne zosplatniť, potom zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie zákonnej
podmienky platného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru v zmysle ust. § 17 ods. 1 písm.
b) zák. č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky predmetný

úverový vzťah neukončil platne, potom žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je
predmetom konania a bez platného postúpenia záväzku nie je na strane žalobcu ani dostatok aktívnej
vecnej legitimácie.“
- odsek 42: „Na základe uvedených skutočností, preto súd I. inštancie predmetnú žalobu zamietol
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie si predmetnej pohľadávky, z

dôvodu nepreukázania jej platného postúpenia zmysle ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z.“

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podstatnom nasledujúco:
„Zákonodarca v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej F. G.XXX/XXXX H. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZoOS“)

jednoznačne stanovuje, že spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho práva na súde, a ak takéto
porušenie práva úspešne uplatní, potom má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za takéto porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej ZoOS alebo osobitnými predpismi zodpovedá.
Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je subjektom, ktorý so žalobcom uzatvoril Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver G. XXXXXXXXXX zo dňa 29.11.2017 (ďalej ako „Zmluva“),

na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý bezúčelový revolvingový úver a nie je ani subjektom, ktorý
by textáciu Zmluvy, či VOP vyhotovil, resp. ktorý by mal dodržiavať akékoľvek predzmluvné povinnosti.
3 Z uvedeného potom vyplýva jednoznačný právny záver, že žalovaný nemôže byť považovaný
za osobu, ktorá by za tvrdené porušenie spotrebiteľských práv žalobcu zodpovedala, nakoľko so
žalobcom neuzatvoril Zmluvu (túto ani nekoncipoval) a preto nemôže zodpovedať za text Zmluvy ani

za text všeobecných obchodných podmienok banky (postupcu) a za skúmanie bonity, či vyhotovovanie
jednotlivých výziev.
Na základe uvedeného má žalovaný za to, že nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný,
nakoľko ho nemožno považovať za osobu, ktorá by za porušenie spotrebiteľských práv žalobcu
zodpovedala. Žalovaný si len uplatnil odkúpenú pohľadávku voči žalobcovi pred súdom, pričom podľa

názoru žalovaného tento neporušil žiadne práva spotrebiteľa.“

3. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 297 písm.b) C.s.p., pričom zo spisu
zistil nasledujúce:
3.1. Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 29Csp/29/2022 zo dňa 20.06.2022 takto rozhodol:

„ I. Vzájomnú žalobu žalovanej vylučuje na samostatné konanie.
II. Žalobu zamieta.
III. Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3.2.VodôvodneníOSPrešovvpodstatnomuviedolto,čožalobkyňacitovalavžalobeateda,ževkonaní
29Csp/29/2022 bola žaloba žalobcu (teraz) žalovaného voči žalovanej (teraz žalobkyni) zamietnutá

pre neplatnosť postúpenia pohľadávky z postupcu Home Credit Slovakia a.s. na postupníka EOS KSI
Slovensko, s.r.o.

4. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 09.06.2013 - Osoba, ktorá

na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu.Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 10.6.2013 –
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
4.1. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa

dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto
sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé čo i len privodiť ujmu
spotrebiteľovi.
4.2. V prejednávanom prípade zo strany žalovaného došlo k iniciovaniu súdneho konania o zaplatenie
(29Csp/29/2022), v ktorom bol neúspešný. Neúspešný bol preto, že pohľadávku, ktorú uplatňoval,

nenadobudol z dôvodu neplatnosti postupnej zmluvy.
4.3. Pri výklade § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. treba akcentovať, že súčasné znenie § 3 ods.5
zákona č. 250/2007 Z.z. a zakladá nárok na finančné zadosťučinenie už pri úspešnom uplatnení
porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bez toho, žeby
sa vyžadovala, čo len potenciálna ujma. Ani analogicky nemožno aplikovať § 13 ods.2 Občianskeho

zákonníka (Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola
v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.), keďže zákon č. 250/2007 Z.z. žiadnu
postupnosť satisfakčných prostriedkov neustanovuje a rovnako neustanovuje, že k právu na finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľského práva je potrebná určitá intenzita. Týmto je daná aj

odpoveď na obvyklú argumentáciu žalovaných dodávateľov, ktorej podstata spočíva v tvrdení, že právo
na primerané finančné zadosťučinenie je dané až „vtedy, keď porušenie práva nie je možné napraviť
inak“.Podľanázorusúdudotknutézákonnéustanoveniežiadnutakútopodmienkunestanovujeanaopak
dovršuje sa ním ochrana spotrebiteľa v dodávateľom spôsobenom závadnom spotrebiteľskom vzťahu.
Primerané zadosťučinenie podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. nemá napriek svojmu názvu nič

spoločné s obdobným inštitútom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, preto nie je potrebné skúmať,
či a ako bolo zasiahnuté do osobnostnej sféry spotrebiteľa. Súd má za to, že vzhľadom na podmienky
upravujúce vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie tento inštitút slúži prednostne ako
odmena spotrebiteľa za výhru v súdnom spore a sankcia dodávateľa za porušovanie jeho povinností
alebo porušovanie práv spotrebiteľa.

4.4. Súd má teda to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba
pri určovaní jeho výšky vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu satisfakčnú a primerane aj funkciu
preventívno - sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil
voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať predovšetkým ako odmenu
za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom

a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že
dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne
sa ho nedopustí v takej intenzite. Ďalšími skutočnosťami, na ktoré môže súd prihliadať sú:
- povaha, závažnosť, rozsah a trvanie porušenia právnych predpisov;
- akékoľvek opatrenie prijaté predajcom alebo dodávateľom na zmiernenie škody, ktorú utrpeli

spotrebitelia, alebo na jej nápravu;
- všetky predchádzajúce porušenia právnych predpisov, ktorých sa predajca alebo dodávateľ dopustil;
- získané finančné výhody predajcu alebo dodávateľa v dôsledku porušenia právnych predpisov alebo
straty, ktoré predajca alebo dodávateľ v dôsledku takéhoto porušenia neutrpel, ak sú k dispozícii
príslušné údaje;

- všetky ostatné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory vzťahujúce sa na okolnosti prípadu.
4.5. Podľa NS SR sp. zn 6 Cdo/127/2017 – „Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú
a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania
vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom

porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonoma osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva
alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku

rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku,
t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné

bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej
výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.“

5.Prineexistenciizákonnýchkritériípreurčovanievýškyfinančnéhozadosťučineniaapriaplikáciisúdom
uvedených kritérií, tak súd má za to, že finančné zadosťučinenie musí byť priznané ako primerané.
V prejednávanej veci patrí finančné zadosťučinenie za porušenie ustanovení občianskeho zákonníka
ako aj H. G. XXX/XXXX H. o ochrane spotrebiteľa.

5.1. OS Prešov akceptuje rozhodovaciu prax KS v Prešove (na ktorú sa opakovane odvoláva ako
žalobca, tak najmä jeho právny zástupca), podľa ktorej jedným z kritérií primeranosti môže byť aj suma,
oktorúsadodávateľnaúkorspotrebiteľachcelobohatiťavýškaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
by mala dosahovať aspoň 50% tejto sumy. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia
teda súd prihliadal najmä na charakter základného sporu, v ktorom reálne hrozila terajšej žalobkyni ujma

XXX,XX € + I. H. J. (na možné náklady právneho zastúpenia súd neprihliadal, keďže o náhrade trov
konania rozhoduje konštitutívne až súd). Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považuje súd
sumu 100 € a to najmä preto, že (§ 4 ods.2 písm.a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa -
predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu) dodávateľ sa domáhal na
spotrebiteľovi plnenia platobnej povinnosti, ktorú tento voči nemu nemal.

6. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, súd k nim uvádza:
- z judikatúry NS SR (9Cdo/324/2020) vyplýva, že „Najvyšší súdu Slovenskej republiky v uznesení
z 25. mája 2022 sp. zn. 3Cdo/31/2020 uviedol, že „eurokonformným a k slabšej strane spotrebiteľského
vzťahu náležite ústretovým je taký výklad, pri ktorom splnením podmienky úspešného uplatnenia

porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi,
zakladajúcej právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. I § 3 ods. 5 vety
tretej zákona, je vyslovenie sa súdom o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa (aj vo forme konštatovania
porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej).“

Z formulácie súdmi aplikovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyplýva,
že spotrebiteľ musí uplatniť porušenie svojho práva len podaním žaloby a že uplatnením práva už
nie je obrana spotrebiteľa ako žalovaného v súdom spore. Dovolací súd i v tomto prípade považuje
za správne nadviazať na metodológiu výkladu práv spotrebiteľa v uznesení najvyššieho súdu sp. zn.
3Cdo/31/2020 o eurokonformnom výklade práva zohľadňujúcom postavenie spotrebiteľa ako slabšej

strany spotrebiteľského vzťahu. Dovolací súd preto vychádza z takého výkladu slovného spojenia
„úspešného uplatnenia porušenia práva“ v ustanovení § 3 ods. 5 vety tretej, ktoré je v prospech
spotrebiteľa a pri ktorom preto nezáleží, v akom procesnom postavení sa spotrebiteľ nachádza, t.j. či
je v spore žalobcom alebo žalovaným. Zároveň v súvislosti s druhou právnou otázkou najvyšší súd
nepovažuje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods.

5 vety tretej za rozhodujúce, v akej miere bol spotrebiteľ v spore úspešný, postačuje jeho čo i len
čiastočný úspech, napr. úspech v uplatnení niektorého z viacerých práv.“ Citované rozhodnutie NS SR
dáva odpoveď aj na námietku žalovaného, že uvedenie porušenia povinností dodávateľa nemusí byť
predmetom výroku rozhodnutia a postačuje aj obrana spotrebiteľa ako subjektu v konaní žalovaného,
- podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 – „V rámci uvedenej veci súdy posudzovali

oprávnenosť finančného zadosťučinenia (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.) spotrebiteľov proti
banke. Táto ešte predtým postúpila pohľadávku proti spotrebiteľom na ďalšiu osobu, ktorá sa
následne neúspešne žalobou na súde domáhala voči spotrebiteľom zaplatenia žalovanej (postúpenej)
pohľadávky. Dôvod jej neúspechu v súdnom konaní bol rovnaký ako v teraz posudzovanej veci, t.j. žezmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Dovolací
súd v uvedenej veci (7Cdo/80/2020) ďalej uviedol, že «zo zákonnej dikcie označenia zodpovedného
subjektu,odktoréhojemožnépožadovaťprimeranéfinančnézadosťučinenie(„odtoho,ktozaporušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá") de lege lata
nevyplýva, že to nevyhnutne musí byť iba jedna zo sporových strán v konaní na súde, v ktorom
bol spotrebiteľ úspešný, hoci ním spravidla bude práve tento procesný subjekt. V okolnostiach danej
veci nosné dôvody neúspechu veriteľa (postupníka) a tým aj úspechu dlžníka (spotrebiteľa) spočívali
v absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení spotrebiteľskej pohľadávky žalovanou (postupiteľom),

pre nedodržanie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom v hre bol stále
nárok zo spotrebiteľského úveru uzavretého medzi žalovanou a žalobcami. V takomto prípade určenie
zodpovednou žalovanú za porušenie povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi v súvislosti s
nárokom žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie neodporuje zneniu zákonnej dikcie podľa §
3 ods. 5 ostatná veta zákona č. 250/2007 Z. z.». Z dikcie schválenej právnej vety a citovanej časti
uvedeného dovolacieho rozhodnutia (R 47/2022) inter alia vyplýva, že zodpovedným subjektom (§ 3

ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z.) v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná
pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť veriteľ (postupca), alebo veriteľ (postupník).“
Vychádzajúc analogicky z tohto rozhodnutia je obrana žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej
legitimácie nesprávna. Postupník si pred podaním žaloby môže a má overiť, či postúpená pohľadávka
na neho bola postúpená za dodržania zákonných požiadaviek. Ak tak neurobí, žalobu podá a v konaní

je neúspešný, tak musí za svoj postup znášať zodpovednosť.
- súd tiež súhlasí so žalobkyňou o nepoužiteľnosti rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 pre
rozdielnosť skutkového stavu, keďže v uvedenej veci nebol problém v neplatnosti postupnej zmluvy ale
v tom, že tvrdená pohľadávka ňou postúpená nebola.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

7.1. Keďže v konaní išlo o nárok, ktorého výška závisela od úvahy súdu, je úspech žalobkyne daný
úspechomvzákladenároku.Výškanáhradytrovkonaniasavšakbudeodvíjaťnieod sumypožadovanej
ale od sumy súdom priznanej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže

podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.