Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/110/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619010049
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3619010049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.

Mariána Dunčka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovaným A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XXX/XX, C. a E. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom E. XXX/XX, C., t. č. bytom G.
XXX, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. júna 2022,
sp. zn. 2T/18/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. októbra 2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku sa v napadnutom rozsudku vo vzťahu
k obžalovaným A. B. a E. F. z r u š u j ú všetky výroky o trestoch.
Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

u obžalovaného A. B. podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa
§ 42 Trestného zákona, pretože úhrnný trest odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému uložený skorším
rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/47/2016 zo dňa 07.09.2016 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/87/2016 zo dňa 09.11.2016 a rozsudkom Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2T/55/2018 zo dňa 12. 10. 2020, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu,
pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný a
u obžalovaného E. F. podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu

podľa § 42 Trestného zákona, pretože tresty odňatia slobody, ktoré boli obžalovanému uložené skoršími
rozhodnutiami a to trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/88/2016 zo dňa 16.11.2016
a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/94/2018 zo dňa 16.01.2019, pokladá na ochranu
spoločnosti a nápravu obžalovaného dostatočné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 2T/18/2019 boli
obžalovaní uznaní vinnými z pokračovacieho prečinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že

1/ dňa 14.11.2015 vo večerných hodinách, A. B. (ktorý si požičaním finančnej hotovosti pred skutkom
zaviazal E. F.), odviezol na presne nestotožnenom motorovom vozidle E. F. neďaleko za obec Oslany,
kde vozidlo odstavil na presne nezistenom mieste cesty vedúcej k Hornej Vsi, vybral zo škatule nový
mobilný telefón nezistenej značky, vložil do neho SIM kartu s účastníckym číslom XXXX XXX XXX
a povedal E. F., že bude volať, nech „zhrubí“ svoj hlas a dvakrát zopakuje slová: „Na hoteli je bomba“
a na konci nech povie niečo v zmysle „Alach achbar“ a nech hľadí na decko, že prišiel z kriminálu, A. B.

následne na mobilnom telefóne vytočil tel. číslo tiesňovej linky 158, Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Prievidzi a telefón podal E. F., ktorý v čase o 23.50 hod dňa 14.11.2015 oznámil, že: „Na
hoteli v Partizánskom je bomba, Alah achbar,“ a to napriek tomu, že A. B. vedel, že táto informácia je
nepravdivá, čo bolo dôvodom, že polícia vykonala bezpečnostné opatrenia, v dobe keď sa na diskotékev Infinity Clube, ktorý sa nachádza v hoteli na Námestí SNP 143/3 v Partizánskom nachádzalo cca 200
návštevníkov,čímbolovyvolanéutýchtoľudí–návštevníkovInfinityClubuPartizánske,nebezpečenstvo
vážnehoznepokojenia,obavyoživotazdravie,pričompovykonaníbezpečnostnejprehliadkypolicajným

pyrotechnikom a psovodom so služobným psom na vyhľadávanie výbušnín nebola v objekte a jeho okolí
zistená žiadna výbušnina, nástražný výbušný systém alebo munícia,

2/ dňa 26.12.2015 vo večerných hodinách, A. B. (ktorý si požičaním finančnej hotovosti pred skutkom
zaviazal E. F.), odviezol na presne nestotožnenom motorovom vozidle E. F. neďaleko za obec Čereňany,

kde na presne nezistenom mieste zastavil predmetné motorové vozidlo a uviedol E. F., že sa bude
opakovať to isté, že bude volať, F. spočiatku odmietol telefonovať, no B. mu povedal, že nech hľadí
na chlapca a ak to spraví už ho nechá na pokoji, nech zopakuje tie isté slová ako predtým: „Na hoteli
je bomba, Alach achbar“ a nech kričí, následne v čase o 00.13 hod dňa 27.12.2015, vytočil tel. číslo
158 tiesňovej linky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prievidzi, a malý mobilný telefón, zrejme
značky Siemens s tlačítkami s vloženou SIM kartou s účastníckym číslom XXXX XXX XXX podal E. F.,

ktorý v ňom oznámil, že: „Na hoteli v Partizánskom je bomba!“, a to napriek tomu, že A. B. vedel, že táto
informácia je nepravdivá v dôsledku čoho boli v čase o 00.17 hod. vykonané bezpečnostné opatrenia
príslušníkmi OR PZ Partizánske spočívajúce v evakuácii cca 500 osôb z hotela, Nám. SNP 143/3
Partizánske, z priestorov Infinity Clubu, kde sa konala diskotéka, čím vyvolal u týchto ľudí – návštevníkov
Infinity Clubu Partizánske, nebezpečenstvo vážneho znepokojenia, obavy o život a zdravie, pričom

vykonaním bezpečnostnej prehliadky v čase od 02.00 hod. do 02.30 hod. dňa 27. 12. 2015 nebola
v priestoroch hotela a Infinity Clubu a v jeho okolí zistená žiadna výbušnina, nástražný výbušný systém
alebo munícia.

Za to boli odsúdení:

Obžalovaný 1/ A. B. podľa § 189 ods. 2 s použitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm.
n), § 37 písm. h) Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne
a podľa § 48 ods. 2 písm. a) bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej bol obžalovanému podľa § 42 ods. 2 a § 60 ods.
1 písm. a), písm. c) Trestného zákona uložený trest prepadnutia vecí, a to: 2 ks zmenky vystavené 12.

01. 2015 obžalovaným, každá na sumu 5000 € a kde ako dlžník vystupuje poškodený H. B.; chladnička
zn. SAMSUNG model RL56GREIH1; práčka zn. LG, model F74U1QBS2; plastový kufrík od pištole zn.
GLOCK s obsahom 1 ks čierne puzdro s nápisom RUGER, čistenie na zbraň s knihami k zbrani, protokol
o overení zbrane č. 112/05233/2015, protokol o overení zbrane č. 112/14730/2014, igelitové vrecko
s príslušenstvom a dokladmi k práčke F74U1QBS2; 14 ks streľbyschopných prebíjaných nábojov so

stredovým zápalom kal. 9 mm Browning Court, s gumenými strelami, s nábojnicami s dnovým značením
výrobcu Sellier&Bellot, Česká republika; 446 ks streľbyschopných prebíjaných nábojov so stredovým
zápalom kal. 9 mm Luger, s olovenými poplastovanými strelami od firmy Ares, s nábojnicami rôznych
výrobcov. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona okresný súd zároveň zrušil výrok o treste odňatia slobody a prepadnutia
veci uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/47/2016-2826 zo dňa
07.09.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3To/87/2016-2859 zo dňa
09.11.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2016 a rozsudkom Okresného súdu Partizánske
č.k. 2T/55/2018-1395 zo dňa 12.10.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.10.2020, ako aj všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný 2/ E. F. podľa § 361 ods. 2, s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. f), § 37 písm. m) Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. b)

Trestného zákona bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti rozsudku ihneď po
jeho vyhlásení zahlásili obaja obžalovaní aj ich obhajcovia odvolania, ktoré boli následne písomne

odôvodnené.

Obžalovaný 1/ A. B. (ďalej aj ako „obžalovaný 1“) v odôvodnení odvolania uviedol, že napáda rozsudok
čo do výroku o vine, nakoľko sa domnieva, že napadnutý rozsudok je neodôvodnený, vydaný nazáklade nedostatočne zisteného skutkového stavu, bez zákonného a racionálneho základu, svojvoľný,
arbitrárny, nepreskúmateľný a porušujúci tak základné práva obžalovaného 1/ na súdnu a inú ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Obžalovaný 1/ v súvislosti s vykonanými dôkazmi na hlavnom
pojednávaní považuje výpoveď svedka a poškodeného H. I. a výpoveď svedkov J. G. a F. I. za
nedôveryhodné a účelové, nakoľko žiadna z vyššie uvedených osôb, či už v procesnom postavení
poškodeného alebo svedka žiadnym spôsobom na základe vlastných vnemov a poznatkov priamo
neidentifikovala obžalovaného 1/ ako páchateľa skutku uvedeného v obžalobe a k danej identifikácii zo

strany svedka a poškodeného a ostatných svedkov došlo len na základe teoretických dohadov a čisto
hypotetických záverov daných osôb. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že ani jeden z vykonaných
listinných dôkazov nenasvedčuje skutočnosti, že by obžalovaný 1/ spáchal dané skutky, poukázal
najmä na listinné dôkazy, ako prepisy odposluchov z telekomunikačnej prevádzky, ktoré zachytávajú
len bežnú komunikáciu obžalovaného 1/ s jeho rodinnými príslušníkmi a rovnako tak ani znalecké
posudky jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázali, že sa dopustil daných skutkov.

Ďalej poukázal na výpoveď spoluobvineného E. F., ktorú urobil na hlavnom pojednávaní dňa 25. 10.
2021, ktorý jednoznačne svoju výpoveď z prípravného konania zo dňa 19. 02. 2018, kde vypovedal
ako obvinený, odvolal, pričom uviedol, že k takejto výpovedi bol pod nátlakom OČTK prinútený. Taktiež
uviedol, že podľa zaužívanej trestnoprávnej teórie, priznanie osoby v procesnom postavení obvineného
nemôže byť vnímané ako tzv. „koruna dôkazov“ a základom dokazovania ako takého. Priznanie musí

byť podporené aj inými dôkazmi, ktoré toto priznanie potvrdzujú a priznanie obvineného preto nemožno
považovať za dôkaz takej sily, ktorý by v zásade úplne zatienil objektívne verifikované skutočnosti
preukazujúce nevinu obvineného. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESĽP vo veci Makeyan a spol.
proti Armínsku č. 46435/09 zo dňa 05.12.2019, v ktorom ESĽP okrem iného poukazuje a konštatuje, že
koncept spravodlivého a kontradiktórneho procesu predpokladá, že súd by mal prikladať väčšiu váhu

výpovedi svedka, ktorú poskytol v konaní pred súdom, než ktorá vyplýva z obsahu zápisnice o jeho
výpovedi z prípravného konania, za predpokladu, že neexistujú vážne dôvody pre iný záver, a že výsluch
v prípravnom konaní je v prvom rade procesným postupom, ktorým OČTK zhromažďuje dôkazy na
podporu obžaloby v konaní pred súdom, zatiaľ čo súd, ktorý vedie súdne konanie, je povolaný rozhodnúť
o vine obžalovaného po spravodlivom posúdení všetkých dôkazov bezprostredne vykonaných v konaní

pred súdom na základe ich priameho preskúmania. Tiež poukázal na publikované rozhodnutie č. R
38/1968, v ktorom sa uvádza, že obsah priznania je možné považovať za vierohodný iba vtedy, ak
je možné túto vierohodnosť preukázať ďalšími vierohodnými dôkazmi. Obžalovaný 1/ ďalej uviedol,
že OČTK v trestnom konaní a súdy by mali prihliadať na všetky dostupné a v konaní použiteľné
dôkazy a zistené skutočnosti, nakoľko priznanie obvineného F. ich v žiadnom prípade nezbavuje

úradnej povinnosti zistiť skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu potrebnom
pre ich rozhodnutie. Podľa jeho názoru súd vykonané dôkazy hodnotil nedostatočným spôsobom,
neuviedol, ktoré z dôkazov vzal za dokázané, o ktoré z dôkazov svoje skutkové zistenia opiera a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa súd nezaoberal tým, či dôkazy
boli vykonané zákonným spôsobom. Obžalovaný 1/ napadol rozsudok aj do výroku o treste, nakoľko

sa domnieva, že trest, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so zásadami ukladania trestov upravených v
§ 34 Trestného zákona. Z príslušných ustanovení Trestného zákona je zrejmé, že trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradiť druhých od páchania
trestnej činnosti. Trest má postihovať iba páchateľa a pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

prihliada najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Podľa jeho názoru
súd pri ukladaní trestu nesprávnym spôsobom vyhodnotil skutočnosť, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradiť druhých od páchania trestnej činnosti

a taktiež nesprávnym spôsobom vyhodnotil osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Záverom obžalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom
rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V doplnení odvolania, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 04.10.2023 obžalovaný 1/ uviedol, že
v predmetnej veci si prešiel rôznymi štádiami konania a celé konanie v ňom zanechalo veľmi silnú stopu.

Z prejednania veci sa poučil a nastúpil aj na výkon trestu, pričom následne došlo k jeho prerušeniu
a dostal možnosť zapojiť sa do života, za čo je veľmi vďačný. Pochopil ako funguje život a dostal ďalšiu
šancu žiť slušný život. Uviedol, že sa chce stať zodpovedným človekom a platným členom spoločnosti.
Poukázal na to, že sa mu narodilo dieťa – dcéra, ktoré má zdravotné ťažkosti, pričom jej zabezpečujepotrebnú starostlivosť na dennej báze a nevie si predstaviť, čo bude s jeho rodinou, ak by bol odsúdený
na dlhoročné väzenie. Taktiež uviedol, že po dlhom výkone trestu, ako aj prehodnotení svojho života
a narodení dieťaťa sa dnes považuje za lepšieho človeka a myslí si, že bude platným členom komunity

a dostane ďalšiu šancu aj od spoločnosti. Ďalej uviedol, že je riadne zamestnaný, nedopúšťa sa trestnej
činnosti a dodržiava zákony a preto žiadal, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na nové okolnosti a bol
k menu pri ukladaní trestu zhovievavý.

Obžalovaný 2/ E. F. v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že odvolanie podáva proti všetkým

výrokom, ktoré sa ho týkajú, teda proti výroku o vine a následne o treste. Najzávažnejším predpokladom
vydania spravodlivého rozsudku je náležité – úplné a správne zistenie skutku, kladeného obžalovanému
2/ v obžalobe za vinu, pričom tento predpoklad nebol podľa jeho názoru v priebehu trestného konania
splnený, nakoľko orgány činné v trestnom konaní ani počas prípravného konania, ani v priebehu konania
pred súdom nezabezpečili takú dôkaznú situáciu, ktorá by odôvodňovala vydanie odsudzujúceho
rozsudku. Ďalej uviedol, že výsledky vykonaného dokazovania nevyznievajú jednoznačne, netvoria

ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný,
nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver, že sa obžalovaný 2/ dopustil konania
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Orgány činné v trestnom konaní
nepostupovali v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 10 Trestného
poriadku a nezistili skutkový stav náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti.

Má za to, že výsledky vykonaného dokazovania neumožňujú prijať jednoznačný záver, že obžalovaný 2/
spáchal skutok a súd mal teda postupovať podľa zásady „in dubio pro reo“ a spod obžaloby ho mal podľa
§ 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodiť. Jediným priamym dôkazom, ktorý bol v priebehu trestného
konania produkovaný a ktorý svedčí proti jeho osobe, bola jeho výpoveď z prípravného konania dňa
19. 02. 2018. Na hlavnom pojednávaní však spáchanie trestnej činnosti v celom rozsahu poprel a na

svojejvýpovedizhlavnéhopojednávaniazotrvalahodnovernýmspôsobomvysvetlil,prečovprípravnom
konaní nevypovedal pravdu. Ďalej uviedol, že jeho výpoveď z hlavného pojednávania korešponduje
svýpoveďouobžalovaného1/ajehospojitosťsoskutkomanináznakomnevyplývazvýpovedežiadneho
vo veci vypočutého svedka a ani z rozsiahlych prepisov odposluchov telekomunikačnej prevádzky v inej
trestnej veci obžalovaného 1/. Tiež poukázal na nedôveryhodnosť záverov znaleckého posudku F. K.

L., kedy znalkyňa uviedla, že sporný materiál je ťažko spracovateľný až nespracovateľný, na druhej
strane jej to nebránilo dospieť k záveru, že hlas muža označený ako sporný materiál s najväčšou
pravdepodobnosťou patrí obžalovanému 2/. Záverom žiadal, aby Krajský súd v Trenčíne napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a vo veci v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku sám rozsudkom rozhodol tak, že obžalovaného 2/ spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm.

c) Trestného poriadku.

Obžalovaný 2/ predložil súdu písomné podanie, ktorým žiadal o zmiernenie trestu, resp. umožnenie
vykonania alternatívneho trestu. Uviedol, že síce bol viackrát súdne trestaný, ale snaží sa viesť riadny
život. Je ženatý a má tri maloleté deti, ktoré navštevujú základnú školu, resp. škôlku. Poukázal na to, že

jeho manželka trpí chronickou chorobou – epilepsiou a z tohto dôvodu nie je schopná zarábať a uloženie
trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov by malo široký negatívny dosah na celú jeho rodinu.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu o odvolaniach obžalovaných dňa 10.10.2023, konanom za
splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného A. B., za prítomnosti jeho obhajcu a za

prítomnosti obžalovaného E. F. a jeho obhajcu, prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu
poukázal na zákonný a správny rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých výrokoch, teda aj vo výrokoch
o trestoch a preto navrhol odvolania obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného
A. B. v konečnom návrhu poukázal na písomné odôvodnenie odvolania a vzhľadom na tam uvedené
dôvody navrhol, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku rozhodol spôsobom uvedeným

v závere písomne odôvodneného odvolania. Obhajca obžalovaného E. F. v konečnom návrhu poukázal
na písomné odvolacie námietky s tým, že ich ešte dopĺňa o okolnosť, že od samotného skutku uplynula
doba8rokov,poukázalnapomerysvojhoklienta,ktoréajonuviedolvosvojompodaní,považujeuložený
trest za neprimerane prísny, ak by teda dospel krajský súd k správnosti výroku o vine. Obžalovaný E.
F. v konečnom návrhu uviedol, že sa pripája k návrhu svojho obhajcu a žiada o zmiernenie uloženého

trestu.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúmazákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Pokiaľ ide o výrok o vine, ktorým okresný súd - vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej
kvalifikácie konania obžalovaných - uznal obidvoch obžalovaných vinných zo spáchania pokračovacieho
prečinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods. 1,ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona, odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom

všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného
poriadku a dospel ku správnym skutkovým zisteniam. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel
predovšetkým o výpoveď spoluobžalovaného E. F. z prípravného konania, o svedecké výpovede J. G.,
F. I., G. D., o výpoveď poškodeného H. I., o znalecké posudky: znalecký posudok č. 15/2017 znalkyne
F. K. L., znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEU-

BA-EXP-2016/544, zo zápisnice z domovej prehliadky, ktorú zdokumentovala NAKA PPZ v konaní
ČVS: C./NKA-PZ-ZA-2015. Krajský súd predovšetkým poukazuje na výpoveď spoluobžalovaného E. F.
zprípravnéhokonania,ktorouusvedčujezospáchanéhotrestnéhočinuobžalovanéhoA.B..Obžalovaný
E. F. síce v konaní pred súdom svoju výpoveď zmenil a tvrdil, že k usvedčujúcej výpovedi ho donútili
policajti, ale odôvodnenie zmeny jeho výpovede nemá žiadny racionálny základ. Pri usvedčujúcej

výpovedi, kedy obžalovaný E. F. vypovedal v procesnom postavení obvineného, bol prítomný aj K.
B., pričom výpoveď F. bola dopĺňaná aj o otázky tohto advokátskeho koncipienta. Rovnako tak zo
znaleckých posudkov vyplýva, že hlas na nahrávke s najväčšou pravdepodobnosťou patrí E. F., išlo
teda o pozitívnu identifikáciu obžalovaného F., z čoho mal súd tiež za preukázané, že obžalovaný F.
v inkriminovanej dobe telefonoval na tiesňovú linku číslo 158. Svedecké výpovede si v podstatných

veciach vzájomne neodporujú, sú podopreté ďalšími vykonanými dôkazmi a vyplýva z nich, že
obžalovaní spoločným konaním úmyselne spôsobili nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti
obyvateľstva nejakého miesta tým, že poplašnú správu - hoci vedeli, že je nepravdivá a môže spôsobiť
vyššie citované znepokojenie - oznámili Policajnému zboru.

Vo vzťahu k výroku o vine odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o jeho dôvodnosti, keďže tento
vyplynul z vykonaného dokazovania, a teda je správny a zákonný. Krajský súd v prvom rade konštatuje,
že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vykonané
dôkazy následne okresný súd v súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku vyhodnotil
individuálne, ako aj v ich súhrne a dospel k správnemu záveru o vine obidvoch obžalovaných. V

odôvodnení napadnutého rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a rozviedol právne úvahy, ktorými sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd
vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Odvolacísúdpopreskúmanívecivzhľadomnauvedenédôvodydospelkrovnakýmskutkovýmzisteniam
ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz
priamych a nepriamych dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný

skutok stal a že ho spáchali obžalovaní. Odvolacie námietky obžalovaných vo vzťahu ku skutkovým
zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaných ako pokračovacieho prečinu šírenia poplašnej správy podľa § 361 ods.

1,ods.2Trestnéhozákonaformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona,pričomsvoje závery
aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil.
Obžalovaní svojím konaním, tak ako je opísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty súdeného trestného činu.
Odvolací súd - vzhľadom na uvedené dôvody - dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale

aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na
zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaných uvedené v odvolaniach, ktoré vo
svojej podstate sú len opakovaním ich obhajobných námietok prednesených už pred súdom prvého
stupňa a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku,neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania
obžalovaných súdom prvého stupňa, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval
ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého

rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaných,
s ktorými sa stotožnil.

Krajský súd po starostlivom zvážení všetkých skutočností dôležitých z hľadiska potrestania
obžalovaných - s prihliadnutím na všetky zásady pre ukladanie trestov - dospel k záveru, že pokiaľ

ide o tresty odňatia slobody a ich výmeru, tieto sa zdajú byť ako neprimerane prísne a to najmä
s prihliadnutím na osoby oboch obžalovaných a na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku. Krajský
súd poukazuje na skutočnosť, že od spáchania žalovaného prečinu uplynulo už takmer osem rokov,
preto by nebolo správne ukladať obžalovaným nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko po takom
dlhom čase by trest odňatia slobody už nemohol plniť svoj účel tak, ako to predpokladá ustanovenie §
34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona. Navyše obaja obžalovaní sú otcami maloletých detí a zabezpečujú

starostlivosť o rodinu a nepodmienečný trest odňatia slobody by v obdivoch prípadoch nepriaznivo
zasiahol do ich rodinného života.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd na podklade podaných odvolaní obžalovanými A. B. a E. F.
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm.e/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok u obidvoch obžalovaných

vo všetkých výrokoch o trestoch a pochybenie okresného súdu postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
napravil tak, že u obidvoch obžalovaných podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnných trestov
odňatia slobody.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.