Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/80/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201756
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:1019201756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy

Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci
žalobcu W. Š., bytom Č., T. XXXX, zastúpeného Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom Na
Bystričku 14A, Martin, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29.
augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24.
10. 2019, číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 24. februára 2022, č. k. 27 Sa/9/2020-161, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 27 Sa/9/2020-161 zo dňa 24. 02. 2022
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
z 24. 10. 2019, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218

ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003
Z. z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žiadateľa, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 07. 02. 2019 vo veci priznania invalidného dôchodku podľa § 70
ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. od 21. 03. 2018 v sume 164,00 eur mesačne a potvrdil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie. Sociálna poisťovňa, ústredie (prvostupňový správny orgán) rozhodnutím
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 02. 2019 podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla o

priznaní invalidného dôchodku. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vzniká nárok na invalidný
dôchodok fyzickej osobe, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na
území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na tento dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov
veku. Za invalidného bol žiadateľ uznaný z dôvodu, že mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 45% miery v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca a výsledok jeho posúdenia je uvedený v Lekárskej správe

- odbornom posudku o invalidite zo 06. 02. 2019. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia
na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok a zisťuje
sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 16. januárom 2017 žiadateľ nezískal
žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že nesplnil podmienku potrebnéhopočtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V období od
vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal 16 210 dní, čo na účely
výpočtu dôchodku predstavuje 44,4110 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Dôchodkový vek podľa

§ 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahne dovŕšením 62 rokov a 139 dní dňa 07. 08. 2062.
Dôchodkový vek bol ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 227/2017 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018. S týmto
rozhodnutím žalobca nesúhlasil. V odvolaní uviedol, že dňa 16. 01. 2017 bol operovaný, po 2 mesiacoch
po operácii opäť začal navštevovať strednú školu. Ako študent cez prázdniny pracoval od 01. 07. 2017

do 11. 07. 2017, avšak pre zhoršenie zdravotného stavu musel pracovný pomer ukončiť. Žiadosť o
invalidný dôchodok spísal 05. 12. 2018, kde je uvedený dátum vzniku invalidity 21. 03. 2018. Žalovaný
správny orgán odvolanie podané proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku od 21. 03. 2018
zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V dôvodoch rozhodnutia
okrem iného uviedol, že na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníka konania bol opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca dňa 27. 03.

2019, ktorý zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania a predložil kompletný
posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v
Žiline, ktorý posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 04. 06. 2019 a z dôvodu určenia správneho
dátumu vzniku invalidity v odvolacom konaní bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený
dňa 18. 10. 2019 so záverom, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa (§ 70 ods. 2), resp.

od 16. 01. 2017 (§ 70 ods. 1), kedy absolvoval neurochirurgický zákrok na chrbtici. K tomuto dátumu je
možné na základe vývoja a priebehu ochorenia, ako aj diagnostického záveru hodnotiť jeho zdravotný
stav ako dlhodobo nepriaznivý, podmieňujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal najmä v intenciách § 70
ods. 1, § 71 ods. 1, § 72 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a v režime stanovenom Správnym
súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

3. Krajský súd konštatoval, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho

zostatkového pracovného potencionálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá
potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť
občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho
poistenia s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej
pobočkyaposudkovýlekárústredia.Výsledkomposudkovejčinnostijezáverposudkovéholekáraotom,

či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Krajský súd ďalej konštatoval, že nárok žalobcu na
invalidný dôchodok bol podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. podmienený existenciou invalidity

žiadateľa, teda stavom, kedy tento pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pri posudzovaní
dôvodnosti žalobnej námietky v rovine posúdenia vzniku invalidity dňa 07. februára 2019 krajský súd
vychádzal primerane a podporne z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/97/2005. Z lekárskych
nálezov a vyšetrení tak, ako boli zhodnotené, namietal pochybnosti o tom, že žalobca podstúpil dňa

16. januára 2017 operáciu, keď neurochirurgom bol indikovaný operačný nález. Odborný posudok, kde
vyšetrenie posudkovým lekárom bolo dňa 04. septembra 2019, ktorého lekárske správy korešpondujú
záveru o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a vznik invalidity bol
určený s poukazom na § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od 16. januára 2017, kedy žalobca
absolvoval neurochirurgický zákrok na chrbtici a v zmysle § 70 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v čase

nezaopatrenosti. K dátumu 16. január 2017 podľa názoru krajského súdu je možné na základe vývoja
a priebehu ochorenia, ako aj diagnostického záveru hodnotiť zdravotný stav žalobcu ako dlhodobo
nepriaznivý podmieňujúci pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou.

4. Krajský súd v bode 34 rozhodnutia uviedol, že pokiaľ žalobca poukazoval na odborný posudok o
invaliditezo4.júna2019(ourčeniedátumuvznikuinvalidity21.marec2018)takodbornéposudkystakto
uvedeným dátumom vzniku invalidity neboli podkladom pre vydanie žalobou napadnutých rozhodnutí.
Krajský súd vzhľadom na argumentáciu žalobcu, v ktorej žalobca poukazoval na § 212 ods. 1 a § 213ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. s uvedením, že žalobcovi ani nebolo doručené rozhodnutie, ktoré bolo v
konečnom dôsledku stornované, teda, že ide o zmätočný postup žalovaného vyhodnotil tak, že poukázal
na samotný predmet konania, a to na preskúmavané rozhodnutie.

5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

8. Namietal, že krajský súd svojím nesprávnym postupom v rámci rozhodovania znemožnil žalobcovi

uplatnenie jeho práva na súdnu ochranu v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Krajský súd sa taktiež odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Konkrétne sa odklonil od rozhodnutia NS SR sp. zn.
9So/235/2016 zo dňa 27. 6. 2018 v otázke podmienok na vznik invalidity, v zmysle ktorého musí určeniu
invalidity predchádzať existencia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu bez možnosti zlepšenia

zdravotného stavu liečbou. Kasačnú sťažnosť podal aj z dôvodu, že krajský súd pri rozhodovaní o žalobe
nesprávne interpretoval obsah ustanovenia § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého
nesprávne nepovažoval za potrebné, aby dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav trvajúci viac ako rok
predchádzal dátumu vzniku invalidity, ale ustanovenie vyložil tak, že stačí, že je tu predpoklad dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu bez možnosti zlepšenia zdravotného stavu liečbou.

9. Konkrétne uviedol, že podstatou a hlavným dôvodom podania žaloby bolo nesprávne určenie
dátumu vzniku invalidity, ktorá podľa názoru sťažovateľa vznikla neskôr, ako to určil žalovaný a pred
ním prvostupňový orgán. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že ku dňu 16. 1. 2017, čo bol
v zmysle napadnutých rozhodnutí dátum vzniku jeho invalidity, neboli splnené zákonné podmienky,

ktoré definujú kritériá na určenie invalidity. K danému dátumu predovšetkým nebola splnená podmienka
existencie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podloženého lekárskymi vyšetreniami, na ktorú
by nadväzoval pokles schopnosti sťažovateľa vykonávať zárobkovú činnosť o minimálne 40%.

10. Sťažovateľ v žalobe poukázal nielen na rozdielne dátumy určenia invalidity zo strany žalovaného

v priebehu jeho posudzovania, ale poukázal najmä na to, že pred dátumom 12. 11. 2016, kedy došlo
u neho pri dvíhaní bremena k náhlej zdravotnej komplikácii, nemal žiadne zdravotné problémy. Od
tohto dátumu do dátumu vzniku invalidity určeného žalovaným uplynuli len 2 mesiace, pričom pred
dňom 12. 11. 2016 neexistoval žiadny lekársky záznam, správa alebo výsledok vyšetrenia, ktoré by
u sťažovateľa konštatovali závažné dlhotrvajúce zdravotné problémy. Sťažovateľ po náhlom zhoršení

zdravotného stavu dňa 12. 11. 2016 absolvoval dňa 16. 1. 2017 stabilizačnú operáciu s náhradou
3. driekového stavca. Účelom tejto operácie bolo jednak podrobné vyšetrenie stavu, v akom sa
poškodenie zdravia nachádzalo, jednak získanie vzorky pre vykonanie histologického rozboru pre
vylúčenie závažnejšieho ochorenia, ale predovšetkým odstránenie samotného zdravotného problému,
t.j. nahradenie poškodeného stavca. Aj z toho je zrejmé, že ku dňu 12. 11. 2016 sa ešte nemohlo vedieť,

žezdravotnýstavsťažovateľajedlhodobonepriaznivýaniejepredpokladzmenytohtostavukzlepšeniu.

11. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný založil svoje rozhodnutie o vzniku invalidity sťažovateľa dňom 16.
1. 2017 na nedostatočnom zistenom skutkovom stave. V konaní nebol vykonaný ani jeden dôkaz,
ktorý by preukazoval, že sťažovateľ už rok pred určením invalidity mal zhoršený zdravotný stav v miere,

akú určuje zákon. Súd napriek tomu, že predmetný dôkaz (znalecké dokazovanie) nevykonal. Tým
sťažovateľovi odoprel právo na preukázanie svojich tvrdení a právo na náležité zistenie skutkového
stavu, ktorý by bol podkladom pre vydanie spravodlivého rozhodnutia. Ide o vadu podľa § 440 ods. 1
písm. g/ SSP. Na to, aby bolo možné konštatovať, že určitý zdravotný stav je dlhodobý a s najväčšou
pravdepodobnosťou nemenný, je potrebné vykonať pokusy o liečbu tohto stavu, t.j. o jeho odstránenie

alebo aspoň zmiernenie. Tieto pokusy musia byť neúspešné. Inak nemožno hovoriť o istote alebo aspoň
vyššej pravdepodobnosti dlhodobých následkov v podobe zníženia schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.12. Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. 2. 2019, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. 10. 2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Alternatívne navrhol, aby kasačný súd rozsudok zrušil a prikázal súdu vo veci znovu konať, nariadiť
znalecké dokazovanie v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti a vo veci opätovne na základe týchto
dôkazov rozhodnúť. Uplatnil si právo na úplnú náhradu trov konania.

III.

13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 18. 5. 2022.

14. Dôvody, ktoré uviedol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Krajský súd
námietky sťažovateľa vyhodnotil správne ako nedôvodné. Sťažovateľ v súdnom konaní nepredložil
žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, ako

aj závery odborných vyšetrení, ktoré boli podkladom pre posudzovanie nároku sťažovateľa na invalidný
dôchodok.

15. Kasačnú sťažnosť navrhla podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať sťažovateľovi
náhradu trov konania.

16. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 23. 06. 2022 na vedomie.

IV.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.

18. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a

rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších
osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

21.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol
žalobu,ktorousažalobcadomáhalpreskúmaniazákonnostipostupuarozhodnutiagenerálnehoriaditeľa
žalovanej z 24. 10. 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č.461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie
zo 7. 2. 2019 číslo XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom
podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodol o priznaní invalidného dôchodku žalobcovi od 21.

3. 2018 z dôvodu, že sa stal invalidným v období, v ktorom bol zaopatreným dieťaťom a mal na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na tento dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 rokov veku.

26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

27. Podľa § 70 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo
dňa dovŕšenia 18 rokov veku.

28. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

29. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

30. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

32. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

je uvedená v prílohe č. 4.

33. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

34. Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného
úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je
nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka
počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.

35. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej
poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

36. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov savykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

37. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

38. Poistenec podľa § 15 zákona o sociálnom poistení má nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak odo dňa
vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň získa potrebnú dobu
poistenia uvedenú v § 72 zákona o sociálnom poistení. Naproti tomu každá fyzická osoba, ktorá sa
stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt, má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov. Zákon teda predpokladá dva
spôsoby vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvý spôsob je vznik nároku na invalidný dôchodok u
poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou

môže byť fyzická osoba najskôr od 16. roku veku) a druhým spôsobom je vznik nároku takej fyzickej
osoby, ktorá sa stala invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň
vzniku invalidity. Ak ide o poistenca podľa § 15 zákona o sociálnom poistení však platí, že podľa § 70 ods.
1 zákona o sociálnom poistení má fyzická osoba, ktorá je nezaopatreným dieťaťom, nárok na invalidný

dôchodok vtedy, ak dovŕšila vek 16 rokov, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa
môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon
nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného
veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, pričom by im patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení.

39. Kasačný súd mal z obsahu spisov za preukázané, že:
- žalobca, ktorý bol študentom IV. ročníka súkromnej Strednej umeleckej školy v Ostrave, žiadosťou
spísanou dňa 05. 12. 2018 požiadal o invalidný dôchodok. Dôchodok žiadal priznať od 21. 03. 2018,

- posudková lekárka sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca posúdila dňa 05. 12.
2018 zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok. Podkladom pre posúdenie jeho zdravotného stavu
na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli: prepúšťacia správa z
hospitalizácií v Detská FNsP Banská Bystrica z 12/2016, 10/2017, 12/2017, Detské oddelenie KNsP
Čadca 12/2016, lekárske vyšetrenia: neurochirurgické 12/2017 a 2/2017, neurologické z 04/2017,

5/2017, 9/2018, kúpele ŠLÚ Kováčová 11-12/2017, EMG vyšetrenie z 10/2018. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie so 45% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol určený stav
po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice kapitola XV, oddiel E, položka
4,písm.b)prílohyč.4kzákonuč.461/2003Z.z.sozáverom,žeinvaliditavzniklavčasenezaopatrenosti
dieťaťa vo veku 16 rokov.

40. Z odborného posudku o invalidite - vyhotoveného posudkovou lekárkou sociálneho poistenia zo dňa
27. 03. 2019 vyplýva, že na základe odborných vyšetrení, ktoré boli potrebné k posúdeniu zdravotného
stavunaúčelyinvalidity,tátoinvaliditavzniklavoveku16rokov,sdátumomvznikuinvalidity16.01.2017,
kedy sa žiadateľ o invalidný dôchodok podrobil operačnému výkonu - náhrada stavca L3 a stabilizácia

L2-L4. Pooperačný priebeh bol komplikovaný rozostúpením a infekciou rany s potrebou systémového
podávania ATB a denného lokálneho ošetrovania. V ďalšom období opakovaná rehabilitačná liečba
vrátane ústavnej a kúpeľnej liečby. Neurológ objektivizoval ťažšiu poruchu statodynamiky driekovo
krížovej časti chrbtice, s intermitentnou radikulopathiou L3-L4 vpravo (EMG vyšetrením z 10/2018
potvrdená chronická axonopatia, lézia motorického koreňa L3, L4 vpravo). Vzhľadom na reziduálny

funkčný nález bol stav po operácii chrbtice posudkovou lekárkou sociálneho poistenia zaradený do
kapitoly XV, oddiel E, položka 4 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a bola určená 45%
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V zmysle uvedeného odborného posudku
posudkovej lekárky sociálneho poistenia invalidita u posudzovaného vznikla v dôsledku choroby v čase
nezaopatrenosti vo veku 16 rokov. Kasačný súd tak mal z vykonaného dokazovania za preukázané,

že posudkovým lekárom bol určený deň vzniku invalidity u žalobcu a následne Sociálna poisťovňa,
ústredie ako prvostupňový orgán, rozhodla, „či“ a kedy žalobcovi vznikol nárok na invalidný dôchodok
ako poistencovi alebo ako nezaopatrenému dieťaťu.41. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z. vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 02. 2019 vydal rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X dňa 24.

10. 2019, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie W. Š. podané proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. 02. 2019 vo veci priznania invalidného
dôchodku podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. od 21. 03. 2018 zamietol v celom rozsahu a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Podkladom pre rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne zo dňa 24. 10. 2019 bol lekárky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline dňa 18. 10. 2019, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie
účastníka konania zhodne určil choroby podporného a pohybového aparátu, podľa kapitoly XV, oddiel E,
položka 4 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. so 45% mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť od 16. 01. 2017 a súčasne určil podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. invaliditu,
ktorá vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa.

42. Po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím pri aplikácii citovanej zákonnej úpravy postupom podľa Správneho súdneho poriadku
kasačný súd dospel k zhodnému záveru ako krajský súd o nedôvodnosti správnej žaloby. Kasačný súd
sa oboznámil s obsahom spisov, s námietkami žalobcu uvedenými proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu, s dôvodmi uvedenými v správnej žalobe a s kasačnými dôvodmi a s prihliadnutím

na § 461 SSP dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti.

43. Zásadnou otázkou pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je
posúdenie, či žiadateľ o invalidný dôchodok splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok uvedené
v § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy kasačný súd námietku

žalobcu, ktorou namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 2 z dôvodu, kasačný súd vyhodnotil
za nedôvodnú. Z posudkovej dokumentácie zistil, že u žalobcu došlo k zhoršeniu zdravotného stavu
žalobcu v novembri 2016 pri dvíhaní bremena. Presný dátum tohto zhoršenia zdravotného stavu je v
dokumentácii rozdielny, s rozdielom jedného dňa. V prepúšťacej správe z DFNsP Banská Bystrica je
uvedený dátum 12. 11. 2016 a v prepúšťacej správe z hospitalizácie od 30. 11. 2016 do 13.01.2017

je uvedený dátum 11. 11. 2016 pri zdvíhaní bremena náhly vznik v oblasti krížov, bez vyžarovania
do dolných končatín. Neurochirurgom indikovaný operačný zákrok bol zrealizovaný dňa 16. 01.
2017. Pri kontrolných pooperačných vyšetreniach v klinickom obraze dominovala porucha dynamiky
driekovo-kostrčovaej chrbtice s intermitentnou radikulopatiou L3, L4, vpravo a výrazná hypotónia
axiálneho svalstva. V čase diagnostikovania ochorenia, liečby aj posúdenia zdravotného stavu na účely

invalidity bol žalobca študentom súkromnej umeleckej školy, t.j. nezaopatreným dieťaťom. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu po posúdení zdravotného stavu posudkovými lekármi
sociálneho poistenia bola v priebehu správneho konania zhodne určená na 45% od 16. 01. 2017, od
neurochirurgom indikovaného operačného zákroku.

44. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej považoval kasačný súd s poukazom na § 209 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z. z. za dostatočne odôvodnené, pokiaľ ide o právne posúdenie žalobcom uplatneného
nároku na dôchodkovú dávku žiadosťou spísanou dňa 05. 12. 2018, ktorou žiadal dôchodok priznať od
21. 03. 2018. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca pred vznikom invalidity, pred 16. 01.
2017 nezískal žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia, nesplnil podmienku získania potrebného

počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z., ktorá je menej ako jeden rok. Podmienky nároku na invalidný dôchodok splnil
podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., od dovŕšenia veku 18 rokov.
45. Sťažnostnú námietku, ktorou žalobca žiadal priznať invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. kasačný súd vyhodnotil za nedôvodnú, a to z dôvodu uvedeného v bode vyššie, a

to, že ku dňu vzniku invalidity 16. 01. 2017 žalobca nesplnil zákonnú podmienku, nezískal počet rokov
obdobia dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., ktorá u
poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok. Za nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd zhodne
aj námietku, ktorá sa týkala námietky, podľa ktorej k dátumu 16. 01. 2017 zdravotný stav žiadateľa
o invalidný dôchodok nebol dlhodobo, t.j. v trvaní najmenej jedného roka nepriaznivý, preto správnym

dňom vzniku invalidity mal byť deň 19. 03. 2018, čo je viac ako rok po operácii. Medzi účastníkmi konania
nebolo sporné, že žalobca utrpel úraz v novembri 2016 pri dvíhaní bremena a po vykonaných CT a
MNR vyšetreniach bol v januári 2017 operovaný. Napriek absolvovanej liečbe neurológ objektivizoval
ťažšiu poruchu statodynamiky driekovo-krížovej časti chrbtice s intermitentnou radikulopatiou L3-L4vpravo. Ďalšie EMG vyšetrenie z októbra 2018 potvrdilo chronickú axonopatiu, léziu motorického koreňa
L3, L4 (vpravo). Podľa posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia invalidita vznikla v čase
nezaopatrenosti dieťaťa, vo veku 16 rokov. Ak je žiadateľ o invalidný dôchodok invalidný z mladosti,

patrí mu invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 v spojení s § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ďalší dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca „už
rok“ pred určením invalidity, ako to sťažovateľ tvrdí v kasačnej sťažnosti, mal zhoršený zdravotný stav
v miere, akú určuje zákon, v danej veci nebol indikovaný. Pokiaľ sám žalobca záver posudkových
lekárov sociálneho poistenia vo veci posúdenia zdravotného stavu na účely invalidity spochybnil, bolo v

jeho možnostiach ako dôkaz predložil k súdnemu konaniu stanovisko odborného lekára alebo znalecký
posudok. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení žiadny nepredložil. Na správnosť uvedeného záveru
nemá vplyv ani rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo 17. 09. 2019, ktorým generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. na základe odvolania W. Š. podané proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 02. 2019 vo veci priznania invalidného
dôchodku rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že „Podľa

§ 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
W. Š. od 13. 03. 2018 priznal invalidný dôchodok v sume 394,80 eur mesačne; a podľa § 82 a §
293dsx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára
2019 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 405,10 eur mesačne“. Podkladom pre toto rozhodnutie bol
posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý

konštatoval medicínsky opodstatnený dátum neurologického vyšetrenia, ktorý dokumentoval funkčný
nález na chrbtici s dostatočným časovým odstupom od operačného výkonu, po absolvovanej kúpeľnej
liečbe, t.j. od 19. marca 2018 s tým, že invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti. Žalobca vo svojich
vyjadreniach na toto rozhodnutie žalovanej poukázal napriek tomu, že toto rozhodnutie mu nebolo ani
doručené. Táto okolnosť nemohla ovplyvniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej podľa §

70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. od 21. 03. 2018.

46. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností najvyšší správny súd vyhodnotil námietky sťažovateľa,
ktorými namietal nezákonnosť rozsudku krajského súdu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/
SSP za nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia

krajského súdu, z ktorých dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP
ako nedôvodnú zamietol.

47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nárok
na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi z dôvodu, že v tomto konaní úspech nemal

(§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, keďže nebola splnená
podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.