Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3222010181
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3222010181.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a členov senátu
JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
D. C., trvale bytom E., F. D. XXX/XX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 09. novembra 2023 odvolanie prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 12. decembra 2022, sp. zn.: 0T/35/2022,

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 12. decembra 2022 sp. zn. 0T/35/2022
bola obžalovaná A. B. (ďalej len „obžalovaná“) uznaná za vinnú z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 24.09.2022

v čase približne o 21:45 hodine jazdila po predchádzajúcom požití alkoholu na motorovom vozidle
značky Fiat 500, ev. č. C., ktorého je majiteľom, po ceste III/1846 v obci Rybany, kde bola pri požiarnej
zbrojnici zastavená a kontrolovaná hliadkou Obvodného oddelenia PZ Bánovce nad Bebravou, pri ktorej
bola podrobená dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu, pričom pri prvej dychovej skúške dňa
24.09.2022 o 21:49 hodine bol zistený výsledok 0,57 mg/l alkoholu v dychu a pri opakovanej dychovej
skúške dňa 24.09.2022 o 22:11 hodine bol zistený výsledok 0,60 mg/l alkoholu v dychu. Za tento prečin

bola obžalovaná odsúdená podľa § 289 ods. 1, § 56 ods.1, ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona
s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) a za aplikácie § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na peňažný
trest vo výške 1.700,- Eur. Pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, bol podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona obžalovanej ustanovený náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím
na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona a za aplikácie § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, okresný

súd obžalovanej uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24
mesiacov.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko prokurátor ihneď po jeho
vyhlásení podal proti nemu odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil.
Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom
okresného súdu vo výroku o vine a konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, rovnako sa

stotožnil aj s výrokom o peňažnom treste za súčasného ustanovenia náhradného trestu odňatia slobody,
ako aj s výrokom o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere
24 mesiacov. Nestotožnil sa však s neuložením trestu prepadnutia veci – osobného motorového
vozidla zn. FIAT 500, ev. č. C., pretože na uloženie trestu prepadnutia veci sú podľa jeho názoru
splnené všetky zákonné podmienky a vzhľadom na závažnosť spáchaného prečinu, okolnosti jeho
spáchania a osobu obžalovanej, spôsobuje jeho absencia následok spočívajúci v závere, že uložený

trest je neprimerane mierny, nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť účel tak individuálnej, ako
ani generálnej prevencie, či výchovný účel u obžalovanej. Účel trestu v prípade obžalovanej možnodosiahnuť len popri uloženom treste prepadnutia veci. Ďalej uviedol, že ustanovenia § 60 Trestného
zákona upravujúce podmienky pre ukladanie trestu prepadnutia veci nemožno interpretovať izolovane
od iných ustanovení Trestného zákona, upravujúcich zásady ukladania trestov. Ustanovenie § 60

ods. 6 písm. b) Trestného zákona upravuje podmienky v prípade neuloženia trestu prepadnutia veci
a teda ukladá skúmať pomer medzi hodnotou veci a závažnosťou činu. Význam hodnoty motorových
vozidiel použitých na spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky nemožno
v žiadnom prípade preceňovať. Nemožno tiež prehliadnuť, že závažnosť činu je vyjadrená aj hroziacou
trestnou sadzbou za jeho spáchanie. V záujme predchádzania nedostatočných záverov v dôsledku

izolovanej aplikácie § 60 Trestného zákona je potrebné skúmať naplnenie podmienok pre uloženie
trestu prepadnutia veci aj v kontexte s rešpektovaním všeobecných zásad pre ukladanie trestov
v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona. Z ustanovení § 34 Trestného zákona okrem iného
vyplýva zásada generálnej prevencie, čo znamená, že trestom je možné pozitívne ovplyvniť ostatných
členov spoločnosti tak, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť
odsúdení. Ďalej uviedol, že je všeobecne známe, že v súvislosti s postihom páchateľov za trestný čin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, spáchaný vedením motorového vozidla, však ich doterajšie
sankcionovanie neprinieslo požadovaný efekt, ktorý by sa premietol do zníženia počtu takých prípadov.
Obžalovaná je síce páchateľom, ktorý doposiaľ nebol odsúdený, avšak táto skutočnosť nemôže byť
výhradným dôvodom k záveru, že takýmto páchateľom sa trest prepadnutia veci nebude ukladať.
Uviedol, že obžalovaná sa rozhodla viesť svoje osobné motorové vozidlo a to napriek tomu, že bola pod

vplyvom alkoholu a neexistoval relevantný dôvod, aby musela takto postupovať. Vozidlo viedla tak, že
ohrozovala ostatných účastníkov cestnej premávky. Len v dôsledku náhody obžalovaná svojím konaním
nespôsobila iný škodlivý následok. V danom prípade by uloženie trestu prepadnutia motorového vozidla
nebolo neprimerané, ale naopak, reálne by zabezpečilo ochranu spoločnosti pred obžalovanou. O miere
neúcty obžalovanej k právnym predpisom na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky svedčí aj

výpis z ústrednej evidencie priestupkov, v ktorom má obžalovaná v relatívne krátkom časovom období
od januára 2020 do júla 2022 až 9 záznamov. Taktiež uviedol, že v priebehu konania bolo preukázané, že
obžalovaná predmetné vozidlo použila na spáchanie trestného činu a bolo jednoznačne preukázané, že
vozidlo patrí výlučne obžalovanej. Jeho hodnota bola určená na sumu 5.000,- Eur. Hodnota motorového
vozidla pritom aj s prihliadnutím k pracovnej činnosti obžalovanej ako SZČO dosahujúcej priemerný

mesačný príjem približne 900,- Eur predstavuje nanajvýš 5,5 násobok priemerného mesačného príjmu.
Podľa jeho názoru je nepochybné, že uloženie trestu prepadnutia veci by malo pre obžalovanú citeľný
následok, avšak tento by bol naďalej v zákonných medziach napĺňajúcich účel trestu ako aj jednotlivé
zásady ukladania trestov, pričom takýto trest nebude mať súčasne výrazný vplyv na obžalovanú, ako aj
na rodinu obžalovanej a jej blízke osoby. Záverom navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm.

e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku, aby sám rozhodol tak, že obžalovanej uloží peňažný trest vo výške 1.700,- Eur, náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 24 mesiacov a trest prepadnutia veci – osobného motorového vozidla zn. Fiat 500, ev. č. C..
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konečnom

návrhu poukázala na odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnila
a navrhla rozhodnúť spôsobom uvedeným v závere odvolania a obžalovanej uložiť aj trest prepadnutia
veci – osobného motorového vozidla zn. Fiat 500 e. č. C..
Obžalovaná na verejnom zasadnutí krajského súdu v konečnom návrhu poukázala na to, že vodičský
preukaz jej bol zdržaný ešte 24.09.2022 a doposiaľ jej nebol vrátený. Odvolanie prokurátora navrhla

zamietnuť, automobil potrebuje pre osobnú potrebu, najmä na prevoz dcéry do školy a používa ho aj na
pomoc – prevoz otca a starého otca na lekárske vyšetrenia do nemocnice.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Trestného poriadku, na podklade podaného odvolania vykonal dňa 09. 11. 2023 verejné zasadnutie a

postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom
napadnutého výroku rozsudku o treste prepadnutia veci, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Trestného poriadku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovanej, teda výroku o vine, ktoré nebolo a ani
nemohlo byť napadnuté odvolaním a preto jeho správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nakoľko
podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné,a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, postupoval pri ukladaní trestov obžalovanej, pri určení
druhov a výmery trestov v súlade so zákonom a takto uložené tresty sú aj primerané a spravodlivé.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona s prihliadnutím na účel trestu
vzmysle§34ods.1Trestnéhozákona.Odvolacísúdpovažujezapotrebnévysloviťnázor,podľaktorého
na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 6 a § 60 Trestného zákona nie je možné prihliadať
mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby

naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods.
4 Trestného zákona.
Za správny považoval odvolací súd záver okresného súdu o tom, že obžalovaná urobila vyhlásenie
o vine a svoje konanie úprimne oľutovala a túto okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu
v prospech obžalovanej. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovanej
dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona – obžalovaná priznala spáchanie

skutku a tento oľutovala a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona – obžalovaná svojim vyhlásením
o vine zo žalovaného skutku napomohla orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní
trestnej činnosti, keďže obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní okresného súdu vyhlásenie o vine
a okresný súd jej vyhlásenie v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku prijal. Podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku, ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovanej prijíma, súčasne vyhlásil,

že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaná
takýmto postupom umožnila prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto
boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho konania podľa
§ 275 ods. 5 Trestného poriadku, po priznaní viny páchateľom (obžalovanou) sa postupuje primerane
podľa § 333 ods. 3 aj písm. h) Trestného poriadku, t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí

vyhlásenia obžalovaného formou otázok zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu
za spáchaný skutok, ktorý v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin,“ čím pri kladnej odpovedi napĺňa
podmienku uvedenú v ustanovení § 36 písm. n) Trestného zákona. Okresný súd teda správne zistil
existenciu dvoch poľahčujúcich okolností a žiadnu priťažujúcu okolnosť a tiež správne obžalovanej uložil
aj peňažný trest vo výške 1.700,- Eur, keď pri určovaní konkrétnej výšky peňažného trestu vzal do

úvahy majetkové pomery a zárobkové možnosti obžalovanej (obžalovaná sa stará o maloleté dieťa a jej
mesačný príjem je na úrovni 900,- Eur).
Rovnako tak je správny výrok okresného súdu, ktorým obžalovanej ustanovil náhradný trest odňatia
slobodyvovýmere3mesiacov,pričomvýmeruuloženéhotrestuustanovil vsúladesupravenoutrestnou
sadzbou podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona v rozpätí od 0 do 8 mesiacov.

Aj v prípade uloženia obžalovanej trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 24
mesiacov považuje odvolací súd postup okresného súdu za správny. Pri ukladaní trestu zákazu činnosti
môže súd uložiť páchateľovi zákaz vykonávať určitú činnosť v rozpätí od jedného až do desať rokov. Po
znížení hornej hranice trestnej sadzby (§ 38 ods. 3 Trestného zákona) mohol okresný súd uložiť tento
druh trestu v rozmedzí 1 rok až 7 rokov. Vzhľadom na osobu obžalovanej, charakter spáchanej trestnej

činnosti a jej postoj k trestnému konaniu považuje odvolací súd uloženie trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu v trvaní 24 mesiacov za primerané a spravodlivé.
Za správny považuje odvolací súd aj záver okresného súdu, podľa ktorého obžalovanej neuložil trest
prepadnutia veci – osobného motorového vozidla z toho dôvodu, že prvostupňový súd mal za to, že
uloženie peňažného trestu v primeranej výške (1.700,- Eur) a uloženie trestu zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v primeranej výmere (24 mesiacov), považuje na zabezpečenie
nápravyobžalovanejzadostatočné.Uloženýtrestmápostihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaná je slobodnou matkou jedného
maloletého dieťaťa a pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom predmetné motorové
vozidlo využíva aj pri zabezpečovaní starostlivosti o maloleté dieťa a pri výkone svojej práce. Rovnako

tak motorové vozidlo využívajú aj ďalší členovia jej rodiny, s ktorými žije v spoločnej domácnosti.
Okresný súd pri hodnotení osoby obžalovanej zistil, že táto nebola doteraz trestne stíhaná, bola síce
10 krát priestupkovo riešená a to prevažne pre priestupky na úseku cestnej premávky, avšak nikdy
neviedla vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Konanie obžalovanej je v tomto
kontexte možné posúdiť ako exces z jej obvyklého riadne vedeného spôsobu života a postihnúť ju

ďalším trestom spočívajúcim v prepadnutí veci – motorového vozidla, ktorého hodnota je 5.000,- Eur,
by bolo neprimerane prísne a to najmä vzhľadom na jej osobné a majetkové pomery. Ani podľa názoru
odvolacieho súdu, okresným súdom správne zistené okolnosti prípadu a poznatky o osobe obžalovanej,
na ktoré okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle § 34 ods. 4 Trestnéhozákona,nedávajúodôvodnenýpodkladktomu,abyprenaplnenieúčelutrestubolovtomtoprípadenutné
pôsobiť na obžalovanú aj výkonom trestu prepadnutia motorového vozidla. Odvolací súd zdôrazňuje,
že uloženie trestu prepadnutia veci – motorového vozidla v prípade stíhaného trestného činu - nie je

v zmysle § 60 ods. 1 Trestného zákona obligatórne. Súd má možnosť, nie povinnosť, uložiť takýto
druh trestu, pričom však musí vziať do úvahy všetky okolnosti daného prípadu a pristupovať k uloženiu
trestu vždy individuálne. Podľa názoru odvolacieho súdu neuloženie trestu prepadnutia veci nebude
mať negatívny vplyv z hľadiska generálnej prevencie, nakoľko s poukazom na okolnosti prejednávanej
veci a poznatky o osobe obžalovanej je odrazom práve individuálneho a citlivého prístupu ku každému

jednotlivému prípadu. Okresný súd správne, citlivo a v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného
zákona prihliadal pri ukladaní trestu na postoj obžalovanej k spáchanej trestnej činnosti, mieru zavinenia
a prevahu poľahčujúcich okolností, ale aj na samotnú osobu obžalovanej, ktorá je prvý krát súdne
trestaná, pričom už peňažný trest, za súčasného ustanovenia náhradného trestu odňatia slobody, ako
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu, sú podľa názoru odvolacieho súdu
dostatočné na to, aby bol naplnený účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona. Samotný princíp

ukladania trestov vyžaduje na nápravu páchateľa pôsobiť najskôr miernejšou formou trestu, pričom nie
je nevyhnutné ihneď ukladať prísnejšie represie voči obžalovanému. Odvolací súd je toho názoru, že
prísnejšietrestytrebaukladaťažvprípaderecidívy,keďnanápravuobžalovanéhodostatočnenepôsobili
miernejšie tresty, ktoré nesplnili svoj účel.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uložených trestov v neprospech
obžalovanej, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné a
neakceptoval ich. Napadnutý výrok rozsudku je vecne správny a náležite odôvodnený, pričom odvolací
súd sa s argumentmi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku stotožňuje.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.