Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200223

Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2023:1019200223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a z členov
senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Pavla Ištóka, v právnej veci žalobcu V–V Servis,
s.r.o., so sídlom Dolná 167/113, 900 51 Zohor, IČO: 46031014, právne zastúpeného Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému
Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102479691/2018 zo dňa 05.12.2018, takto

r o z h o d o l :

20

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102479691/2018 zo dňa
05.12.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

18I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Napadnutým rozhodnutím č. 102479691/2018 zo dňa 05.12.2018 žalovaný v rámci odvolacieho
konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 101567087/2018 zo dňa
13.08.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane

z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2014 v sume 16 127,50 Eur.
Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly
vykonanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september 2014 a následného
vyrubovacieho konania. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku
daňovej kontroly č. 101108312/2018 zo dňa 06.06.2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam v protokole doručený žalobcovi dňa 07.06.2018, kedy sa v zmysle § 46 ods. 9 písm. a)

daňového poriadku ukončila daňová kontrola.
2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane
v kontrolovanom zdaňovacom období z dodávateľskej faktúry č. 0230092014 zo dňa 30.09.2014,
vystavenej obchodnou spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o., Vyšehradská 12, 851 05 Bratislava,
IČO: 46665820, ktorou žalobcovi fakturovala dodanie služieb sprostredkovania, zabezpečenia prác

výroby, sortingu a kontroly v mesiaci september 2014, v celkovej výške 96 765,00 Eur (z toho základ
dane 80 637,50 Eur a 20% DPH 16 127,50 Eur).
3. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí nárok na odpočítanie dane z uvedenej faktúry žalobcovi
nepriznalzdôvodu,žežalobcavpriebehuvýkonudaňovejkontrolyanáslednéhovyrubovaciehokonania
nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. dodanie služieb tak, ako bolo deklarované

na predmetnej faktúre a zároveň nepreukázal, že prijaté služby použil na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ, čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), na ktorých bezpodmienečné splnenie
sa nárok na odpočítanie dane viaže. V tejto súvislosti správca dane ďalej dôvodil, že v preverovanom

prípade nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, pričom si žalobca
uplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, preto porušil
ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH.
4. Na základe odvolania žalobcu proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa žalovaný
rozhodnutím č. 102479691/2018 zo dňa 05.12.2018 podľa ustanovenia § 74 ods. 4 daňového poriadku

potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101567087/2018 zo dňa 13.08.2018,
pretože mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane
zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že sporné zdaniteľné obchody
deklarované dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o. sa neuskutočnili. Žalovaný s poukazom na obsah
spisovéhomateriáluvnapadnutomrozhodnutídruhéhostupňakonštatoval,žežalobcavposudzovanom

prípade zneužil princíp fungovania mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej
výhodyneoprávnenýmodpočítanímdanezozdaniteľnéhoobchodu,ktoréhoreálneuskutočnenienebolo
preukázané, t. j. išlo len o fiktívne deklarovaný obchod bez existencie reálneho plnenia.

II. Rozsah a dôvody žaloby

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a náhrady trov konania. Teda
namietal, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane,

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu
a v neposlednom rade namietal, že v konaní došlo aj k porušeniu procesných ustanovení, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

6. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy, nesprávne sa vysporiadal tak s listinnými
dôkazmi, ktoré mal počas daňovej kontroly k dispozícii a ktoré sú v súlade s tvrdeniami žalobcu, ako aj
svojimi zisteniami, týkajúcimi sa dodania služieb spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. na základe
faktúry č. 0230092014 zo dňa 30.09.2014 pre žalobcu. Žalovaný sa predovšetkým riadne nevysporiadals výpoveďami svedkov, ktorí boli správcom dane predvolaní, taktiež so skutočnosťou, že dôkazná núdza
na úrovni priameho dodávateľa nemôže byť kladená a interpretovaná na ťarchu žalobcu, a to aj napriek
tomu, že túto skutočnosť uviedol vo svojom vyjadrení.

7. Žalobca s poukazom na výpovede svedkov svedka A. B., C. D., E. F. a G. H. uviedol, že svedkovia
predvolaní a vypočutí správcom dane tomuto poskytli bližšie informácie o realizácii zdaniteľného
obchodu a z týchto svedeckých výpovedí, podľa názoru žalobcu, jednoznačne a nepopierateľne vyplýva,
žeprácumalisprostredkovanúprostredníctvomspoločnostiGLOBALTRADEING,s.r.o.Vtejtosúvislosti
žalobca argumentoval, že zo svedeckých výpovedí uvedených svedkov mal žalovaný a správca dane

potvrdené, že svedkovia na základe popísaného sprostredkovania práce pracovali v závodoch, dostali
rovnaké inštrukcie, ktoré sa týkali údajov, kedy a kam sa majú dostaviť, kde ich následne vyzdvihol
pán I.. Z ich výpovedí tiež vyplýva, že spoločnosť V-V Servis s.r.o. (žalobca) je seriózna spoločnosť, že
medzi žalobcom V-V Servis, s.r.o. a spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola uzatvorená dohoda.
V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že sa žalovaný so svedeckými výpoveďami a zistenými
skutočnosťami v napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal a tak ako aj správca dane ich ani nebral

do úvahy.
8. Žalobca mal za to, že dodanie služieb poskytnutých spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o.,
deklarované predmetnou faktúrou, bolo v rámci daňovej kontroly dokazovaním preukázané a žalobca
uniesol dôkazné bremeno predložením daňových dokladov. Dôvodil, že predmetné služby boli
poskytnuté tak, ako sú uvedené na dokladoch predložených žalobcom. Zároveň dal do pozornosti, že

daňové orgány žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili dodanie služieb, ale práve naopak, toto
bolo v rámci daňovej kontroly preukázané, a to tak predloženými dokladmi, ako aj výpoveďami svedkov.
9. V nadväznosti na nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu správcom dane namietal
žalobca nesprávne právne posúdenie veci daňovými orgánmi vo vzťahu k splneniu, resp. nesplneniu
zákonných podmienok na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (ktoré podľa nesprávneho záveru

daňových orgánov nemali byť žalobcovi dodané).
10. V súvislosti s posudzovaním potrebnej obozretnosti žalobcu pri výbere obchodného partnera,
žalobca uviedol, že si svojho dodávateľa preveril pre neho všetkými dostupnými spôsobmi, pričom zistil,
že spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o. bola v čase uskutočnených zdaniteľných plnení platiteľom
dane z pridanej hodnoty, bola zapísaná v obchodnom registri, a tiež si overoval, kto bude mať na

starosti predmetný obchod týkajúci sa sprostredkovania. Nakoľko spoločnosť GLOBAL TRADEING,
s.r.o., prostredníctvom ktorej konal poverený Martin Bezák, si plnila záväzky vyplývajúce z uzatvorenej
zmluvy, ktorá bola správcovi dane predložená, pre žalobcu nemalo na základe čoho vyplývať akékoľvek
podozrenie ohľadne spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o.. Ďalej žalobca uviedol, že aj samotné
plnenie si povinností ohľadom sprostredkovania pracovníkov bolo preverením ekonomickej činnosti

a dôveryhodnosti spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. a žalobca o svojom dodávateľovi preto
nemal žiadne pochybnosti. Žalovaný však v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že žalobca nekonal so
starostlivosťou riadneho obchodníka a nemôže sa domáhať práva na odpočítanie dane. V súvislosti s
vyššie uvedenými skutočnosťami žalobca opakovane poukázal na to, že si svojho dodávateľa preveril
všetkými jemu dostupnými prostriedkami,

11. K svojmu dôkaznému bremenu žalobca argumentoval, že pre účely daňovej kontroly predložil
správcovi dane všetky doklady a evidencie, ktoré vyžaduje zákon o DPH a ktoré správca dane
požadoval. Teda žalobca si splnil všetky formálne podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane,
pričommateriálnustránkuexistencietovarovnespochybnilanisprávcadane.Žalobcadodal,žežalovaný
a správca dane majú len pochybnosti, avšak vykonaným dokazovaním nebolo reálne a objektívne

spochybnené, že k dodaniu v skutočnosti došlo, resp. že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, a
že žalobca tieto zdaniteľné plnenia v skutočnosti prijal a ďalej ich použil na ďalšie dodávky tovarov a
služieb v zmysle zákona o DPH ako platiteľ.
12. Ďalej žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie pôsobí zmätočne, pretože žalovaný odôvodňuje
neuznanie práva na odpočet dane jednak porušením ustanovení zákona o DPH, ďalej uvádza, že

žalobca mal získať daňové zvýhodnenie, pričom v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetľuje, aké
daňové zvýhodnenie mal žalobca získať. Žalobca dal do pozornosti, že žalovaný sa s touto odvolacou
námietkou v napadnutom rozhodnutí vysporiadal len tým spôsobom, že uvedené je zrejmé z celého
kontextu rozhodnutia správcu dane. V súvislosti so zmätočným obsahom odôvodnenia napadnutého
rozhodnutiapoukázalžalobcanato,žežalovanývodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiazároveňhovorí

aj o daňovom podvode, resp. o podvodnom konaní a tvrdí, že išlo o fiktívne plnenie a žalobca nielen, že
mohol vedieť, ale aj vedel, že sa podieľa na plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. S
týmto ničím nepodloženým tvrdením žalobcu vyslovil žalobca nesúhlas, pretože na základe výsledkovpreverovania bola preukázaná materiálna stránka dodania služieb, a to nie len svedeckými výpoveďami,
ale aj tým, že tieto služby boli ďalej žalobcom dodané.
13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda nie je podľa názoru žalobcu zrejmé, čo je vlastne

dôvodom neuznania práva na odpočet dane, a preto odôvodnenie žalovaného považuje žalobca za
nezrozumiteľné a mätúce.
14. Žalobca mal za to, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané skutočné dodanie
zdaniteľných plnení tak, ako to žalobca deklaruje predmetnou faktúrou, teda hmotnoprávne podmienky
pre uplatnenia práva na odpočet dane boli splnené, pričom predmetné zdaniteľné obchody mali pre

žalobcu svoje ekonomické opodstatnenie a hospodársky cieľ, spočívajúci v ďalšom dodaní týchto
služieb, žalovaný ani správca dane nespochybňujú.
15. V nadväznosti na uvedené žalobca argumentoval, že v uvedenom prípade došlo k reálnemu
uskutočneniu zdaniteľných obchodov, ktoré žalobca štandardným spôsobom preukazoval a pri uplatnení
nároku na odpočet dane postupoval zákonným spôsobom, a preto tento prípad nemožno považovať za
získanie neoprávnenej daňovej výhody, ako to žalovaný tvrdí v napadnutom rozhodnutí. S poukazom

na vyššie uvedené žalobca dodal, že žalovaný riadne nevysvetlil a ani jednoznačne nepreukázal, v čom
presne malo spočívať daňové zvýhodnenie. Správca dane dostatočne a presvedčivo nezdôvodnil, že k
jednotlivým zdaniteľným obchodom v skutočnosti nedošlo, v súvislosti s mechanizmom DPH nevysvetlil,
ktorá zo spoločností mala porušiť neutralitu DPH.
16. Vo vzťahu ku konštatovanému podvodnému konaniu žalobca zastal názor, že žalovaný ako ani

správca dane neuniesli svoje dôkazné bremeno, pretože nepreukázali bez akýchkoľvek pochybností,
že žalobca sa zúčastňuje podvodného alebo právo zneužívajúceho konania. V tejto súvislosti žalobca
zdôraznil, že v prípade preukazovania účasti na podvode alebo zneužití práva je dôkazné bremeno len
na správcovi dane, dodajúc, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako ani správca dane v protokole z
daňovej kontroly jednoznačne nevyslovil záver, na základe čoho presne neuznáva žalobcovi právo na

odpočet dane, a preto žalobca riadne nevedel, k čomu má smerovať jeho argumentácia.
17. S poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD
EÚ“, príp. „súdny dvor“) C-367/96 a C-212/97, v zmysle ktorých súdny dvor rozlišuje zneužitie práva
(pri ktorom nedochádza k porušeniu právnych noriem ) a podvodné konanie, žalobca argumentoval,
že ak žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatuje porušenie ustanovení zákona o DPH, nemožno

hovoriť o zneužití práva. Žalobca dodal, že z napadnutého rozhodnutia podľa jeho názoru jednoznačne
nevyplýva, či a akým spôsobom mal žalobca zneužiť právo a aké daňové zvýhodnenie mal získať,
akého daňového podvodu mal byť účastný. Rovnako tak namietal, že daňové orgány nedostatočne
odôvodnili svoje závery, objektívne a jednoznačne nepreukázali, že žalobca sa stal súčasťou reťazca
vzťahov s cieľom zneužitia práva formou zneužitia systému DPH, ako ani daňového podvodu. Tieto vady

majú podľa názoru žalobcu vplyv na zákonnosť postupu žalovaného ako aj správcu dane, dodajúc, že
napadnutérozhodnutiejenezákonné,nesprávneavyjadreniažalovaného,akoajjehozáverysúnejasné
a zavádzajúce, pričom napadnuté rozhodnutie je z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti nepreskúmateľné. Na
podporu opodstatnenosti uvedenej žalobnej námietky dal žalobca do pozornosti právne závery uvedené
v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, príp. „najvyšší súd“) sp. zn.

1Sžf/52/2016 a sp. zn. 1Sžf/31/2016.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a právo
na náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

19. Zopakoval priebeh administratívneho konania, skutkové zistenia, úvahy spojené s ich vyhodnotením
adôvodydodatočnéhourčeniarozdieludanezakontrolovanézdaňovacieobdobievdôsledkuneuznania
žalobcom uplatneného odpočtu dane z dodávateľskej faktúry č. 0230092014 zo dňa 30.09.2014,
vystavenej obchodnou spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o za dodanie služieb sprostredkovania,
zabezpečenia prác výroby, sortingu a kontroly.

20. K dôvodom potvrdenia odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia správcu dane žalovaný
uviedol, že mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane
zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním prezentovaného záveru, že sporné zdaniteľné obchody
deklarované dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o. sa neuskutočnili.
21. V nadväznosti na uvedené žalovaný pokračoval argumentáciou, že má zo spisového materiálu

za preukázané, že žalobca v posudzovanom prípade zneužil princíp fungovania mechanizmu dane z
pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným odpočítaním dane zo zdaniteľného
obchodu, ktorého reálne uskutočnenie nebolo preukázané, t. j. išlo len o fiktívne deklarovaný obchod
bez existencie reálneho plnenia.22. S právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe sa žalovaný nestotožnil a zotrval na
svojom závere a argumentoch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. K žalobným dôvodom
žalovaný uviedol, že sú obsahovo a vecne identické s odvolacími dôvodmi. V tejto súvislosti doplnil,

že k identickým námietkam uvedeným v žalobe i v odvolaní zaujal podrobné stanovisko už v rámci
odvolacieho konania a na tomto stanovisku zotrváva. Mal za to, že v žalobou napadnutom rozhodnutí
sa so všetkými v odvolaní namietanými skutočnosťami dopodrobna vysporiadal a skutkovo a právne ich
žalobcovi objasnil. Naproti tomu žalobca svoje tvrdenia o reálnom uskutočnení sporného zdaniteľného
plnenia deklarovaného na faktúre č. 0230092014 vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o.

žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal a taktiež žiadne zo zistení správcu dane v podanej žalobe
relevantným dôkazom nespochybnil. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že žalobca svoje žalobné
dôvody a tvrdenia nepreukazuje žiadnym dôkazom majúcim podobu faktu – nekonkretizuje, v čom bol
zistený skutkový stav nedostatočný, v akom smere sa daňové orgány nevysporiadali s výpoveďami
svedkov, resp. na akom skutkovom základe si dovolí žalobca vôbec tvrdiť, že ich nebrali v úvahu. Ako
už žalovaný uviedol na str. 11 a 12 žalobou napadnutého rozhodnutia, skutočnosť, že správca dane

a napokon aj žalovaný z výpovedí svedkov nedospeli k takému záveru, ako ho prezentuje žalobca,
neznamená, že sa daňové orgány s výpoveďami svedkov nezaoberali, alebo ich vôbec nebrali v úvahu,
ako zavádzajúco tvrdí žalobca. Z rozhodnutí daňových orgánov je nad všetku pochybnosť zrejmé, že
sa výpoveďami svedkov podrobne zaoberali a vo svojich rozhodnutiach im venovali značnú pozornosť.
Žalobca taktiež žiadnym dôkazom majúcim podobu faktu nepreukazuje ním tvrdenú skutočnosť, že

konanie daňových orgánov bolo účelové. Neuvádza, ktoré dôkazy boli vyhodnotené účelovo, bez ich
vzájomnej súvislosti, v čom spočívala táto účelovosť a ktorý právny úkon nebol daňovými orgánmi braný
v úvahu. Na základe uvedeného žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za irelevantné.
23.Žalovanývyjadrilnesúhlasajstvrdenímžalobcu,žeskutkovýstavbolzistenýnedostatočne.Správca
dane v rámci daňovej kontroly preveroval reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu ako na strane

dodávateľa, spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o., tak aj na strane odberateľa, t. j. žalobcu. Žalovaný
mal za to, že tak správca dane, ako i žalovaný, postupovali presne v intenciách ustanovenia § 3 ods.
3 daňového poriadku a pri svojom rozhodovaní vychádzali zo spoľahlivo a úplne zisteného skutkového
stavu veci, vzali do úvahy všetky dôkazy predložené žalobcom, ako i dôkazy, ktoré získal správca dane
svojou vlastnou činnosťou, každý dôkaz skúmali jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pričom prihliadali na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, a to aj so zreteľom na splnenie
si dôkaznej povinnosti žalobcu. Všetky svoje závery a zistenia podložili relevantnými dôkazmi, ktoré
majú reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a sú súčasťou priloženého administratívneho spisu.
Naproti tomu tvrdenia žalobcu o reálnom uskutočnení sporného zdaniteľného obchodu deklarovaného
na spornej faktúre č. 0230092014 vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. sú len v

rovine holých konštatovaní bez akejkoľvek preukaznej hodnoty. Na podporu správnosti vyhodnotenia
zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi žalovaný poukázal na skutočnosť, že v daňovom konaní
nie je možné určitú skutočnosť len tvrdiť, ale je potrebné vedieť tvrdenú skutočnosť aj preukázať,
čo vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III ÚS 401/09-17, v ktorom
ústavný súd SR uviedol, že platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť

a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil svoj záver, že
žalobca svoje tvrdenia nepreukázal, dodajúc s poukazom na obsah administratívneho spisu a dôkazy
v ňom priložené, že šetrením správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že k reálnemu dodaniu
služieb deklarovaných na faktúre vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADING, s.r.o. nedošlo. V tejto
súvislosti žalovaný argumentoval, že základným predpokladom pre uplatnenie práva na odpočítania

dane z faktúry, je preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom na nej uvedeným.
V posudzovanom prípade sám žalobca a ani jeho dodávateľ vierohodnými a overiteľnými dôkazmi
nepreukázali uskutočnenie fakturovaných služieb. Vyjadrenia žalobcu ohľadom reálneho uskutočnenia
deklarovaných služieb boli správcom dane i žalovaným vierohodne spochybnené. Všetky skutočnosti
a zistenia, ktoré spochybňujú reálne uskutočnenie sporného zdaniteľného obchodu, ako aj svoje

stanoviská k námietkam žalobcu vzneseným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu
dane, žalovaný podrobne uviedol na str. 5 až 17 žalobou napadnutého rozhodnutia a v plnej miere na
ne v tomto vyjadrení odkazuje. Žalovaný zotrval na svojich záveroch, pretože majú reálny podklad vo
vykonanom dokazovaní a sú v súlade s európskou i vnútroštátnou legislatívou. Preto sa nestotožňuje
s tvrdením žalobcu, že dodanie služieb spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. bolo vykonaným

dokazovaním správcu dane preukázané, pretože dané tvrdenie je v príkrom rozpore so zisteným
skutkovým stavom.
24. Na základe uvedených skutočností, ako aj vykonaného šetrenia ohľadom prevodu spoločnosti
GLOBAL TRADEING, s.r.o., žalovaný mal za to, že daňové orgány dospeli k správnemu záveru, žereálne uskutočnenie preverovaného zdaniteľného obchodu na strane dodávateľa nebolo preukázané
a prevod obchodného podielu spoločnosti na nového konateľa i jej následné zlúčenie s nekontaktným
daňovým subjektom M.S.P., spol. s r.o. bol účelový, s cieľom zamedziť prevereniu účtovných dokladov

spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. preukazujúcich jej hospodársku činnosť. K týmto relevantným
zisteniam a dôkazom sa však žalobca v podanej žalobe vôbec nevyjadruje a zámerne ich obchádza.
25. V tejto súvislosti žalovaný rovnako ako v napadnutom rozhodnutí opätovne poukázal na skutočnosť,
že neexistencia účtovných dokladov dodávateľa nebola sama osebe dôvodom na nepriznanie práva
na odpočítanie dane v preverovanom obchodnom prípade. Jediným a rozhodujúcim dôvodom na

nepriznanie práva na odpočítanie dane z preverovaného zdaniteľného obchodu bola skutočnosť, že
sám žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti, ktorou je zaťažený, nepreukázal reálne uskutočnenie
zdaniteľného obchodu deklarovaného na spornej faktúre č. 0230092014 dodávateľom na nej uvedeným,
t. j. spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. Na základe uvedeného, žalovaný považuje opakované
tvrdenia žalobcu, že správca dane preniesol na žalobcu dôkaznú núdzu na úrovni jeho priameho
dodávateľa,resp.,žemunepriznalprávonaodpočítaniedanenazákladeskutočnostítýkajúcichsainého

daňového subjektu, za zavádzajúce a irelevantné. V nadväznosti na uvedené žalovaný s poukazom
na dokazovaním preukázané skutočnosti dodal, že vypočutí pracovníci nepracovali v závodoch pod
spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. tak, ako bolo dohodnuté v rámcovej zmluve o obchodnej
spolupráci (čl. 3) a neboli na túto prácu danou spoločnosťou ani sprostredkovaní. Preto tvrdenie žalobcu
o opaku považuje žalovaný za zavádzajúce a nepravdivé.

26. Za nepravdivé a zavádzajúce považuje žalovaný aj tvrdenie žalobcu, že svedkovia jednoznačne a
nepopierateľne potvrdili, že práca im bola sprostredkovaná spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o.
Takúto skutočnosť svedkovia vo svojich výpovediach nepotvrdili. Jednoznačne uviedli, že s danou
spoločnosťou ani s jej konateľom pánom H., ktorý bol ako jediný za spoločnosť oprávnený konať, nikdy
neprišli do kontaktu.

27. Čo sa týka pána J., žalovaný uviedol, že menovaný nebol v preverovanom období september
2014 už štatutárnym zástupcom spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. a nebol ani jej splnomocneným
zástupcom, a teda nemal žiadne oprávnenie za danú spoločnosť konať. Ak tak konal, jeho konanie nie je
možné v zmysle platných právnych predpisov považovať za konanie spoločnosti GLOBAL TRADEING,
s.r.o. (str. 11 žalobou napadnutého rozhodnutia).

28. Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný sa so svedeckými výpoveďami v
napadnutom rozhodnutí riadne nevysporiadal a tak, ako správca dane, ich ani nebral do úvahy. Mal
za to, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach venovali výpovediam svedkov značnú pozornosť a
v dostatočnej miere sa s nimi vysporiadali. Ku konaniu žalobcom deklarovaného dodávateľa žalovaný
uviedol, že pán H. vo svojej svedeckej výpovedi jednoznačne potvrdil, že menovanú spoločnosť nikdy

neriadil, nevykonával v nej žiadnu podnikateľskú činnosť a nikoho nesplnomocnil na jej zastupovanie,
a preto je potom logický záver správcu dane i žalovaného, že spoločnosť GLOBAL TRADEING, s.r.o.
nevykonávala žiadnu činnosť, a teda nemohla logicky vykonať ani sprostredkovanie zamestnancov pre
žalobcu tak, ako je deklarované na spornej faktúre č. 0230092014.
29. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane z dôvodu, že nekonal so

starostlivosťou riadneho obchodníka a svojho obchodného partnera si riadne nepreveril, žalovaný sa
ani s týmto tvrdením nestotožňuje, nakoľko je zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaný opakovane uviedol,
že jediným a rozhodujúcim dôvodom pre zamietnutie práva na odpočítanie dane bola skutočnosť, že
žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti nepreukázal, že zdaniteľný obchod deklarovaný na faktúre, z
ktorej si uplatnil odpočítanie dane sa uskutočnil, t. j. nepreukázal vznik daňovej povinnosti, čo je základný

predpoklad pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti argumentoval, že ak nie je
preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti
(dodanie tovaru alebo služby), nie je možné priznať právo na odpočítanie dane. Ide tu o zachovanie
hlavného princípu mechanizmu dane z pridanej hodnoty, ktorým je neutralita dane (viď. str. 10 žalobou
napadnutého rozhodnutia), zo strany správcu dane i žalovaného bolo dodanie služby deklarovanej na

spornej faktúre vystavenej spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. jednoznačne spochybnené, čo
napokon vyplýva nielen z protokolu, ale aj z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane,
ktoré žalovaný v rámci odvolacieho konania ako vecne správne potvrdil.
30. V rozpore s tvrdením žalobcu mal žalovaný za to, že žalobca nesplnil všetky hmotnoprávne a
formálne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie dane. S poukazom na obsah administratívneho

spisu dal žalovaný do pozornosti, že žalobca nepredložil ku kontrole DPH za zdaňovacie september
2014 relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že služby deklarované na spornej faktúre vystavenej
dodávateľom GLOBAL TRADING, s.r.o. boli skutočne dodané. Ako už uviedol žalovaný na str. 13
žalobou napadnutého rozhodnutia, primárnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítania dane jeuskutočnenie zdaniteľného plnenia. Ak nie je jednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenie uvedené
na faktúre sa uskutočnilo, ide iba o formálnu existenciu faktúry, resp. iného listinného dôkazu. V danom
prípade vykonaným šetrením nebola preukázaná materiálna existencia deklarovaného zdaniteľného

plnenia, t. j. nebol preukázaný predmet dane (existencia dodania služby spoločnosťou GLOBAL
TRADEING s.r.o.), s ktorým sa malo obchodovať a doklady, ktoré tento predmet dane deklarovali, boli
vystavené len formálne, bez materiálneho základu. Pri spornej faktúre išlo o fiktívnu faktúru, ktorá sa
neviazala k žiadnemu reálnemu zdaniteľnému obchodu.
31. K žalobcom poukazovaným rozsudkom žalovaný vyjadril názor, že tieto sa na daný prípad aplikovať

nedajú, pretože sa týkajú reťazových obchodov, pri ktorých nebola spochybnená materiálna existencia
zdaniteľného plnenia, t. j. dodanie tovaru alebo služby, ale bola spochybnená len osoba dodávateľa,
resp. subdodávateľa. V danom prípade však podľa žalovaného ide o obchodný vzťah medzi dvoma
účastníkmi konania, žalobcom a jeho priamym dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o., kde nebol
preukázaný predmet dane (dodanie služby), t. j. bola spochybnená materiálna existencia zdaniteľného
plnenia, a preto žalobca nielenže mohol vedieť, ale aj vedel, že sa svojim konaním zúčastňuje fiktívneho

plnenia, pretože mu žiadne nebolo dodané, a teda v konečnom dôsledku musel vedieť, že sa podieľa na
plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, a preto mu právo na odpočítanie dane nemôže
byť priznané.
32.Vtejtosúvislostižalovanýdaldopozornosti,ženastr.16žalobounapadnutéhorozhodnutiapoukázal
aj na rozhodnutie SD EÚ vo veci Kittel C-439/04 a Recolta Recykling C-440/04, kde vo vzťahu k

nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela
alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým
únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté.
Taktiež vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa vo svetle
objektívnych dôkazov skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré

je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH aj vtedy, keď sú splnené kritéria, na ktorých sú založené pojmy
dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.
33. Námietku napádajúcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, aké daňové
zvýhodnenie mal žalobca získať, žalovaný označil za zavádzajúcu, pretože na str. 15 žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaný túto skutočnosť jednoznačne uviedol, pričom pripojil predmetný citát

„... daňové zvýhodnenie daňového subjektu spočívalo v neoprávnenom uplatnení práva na odpočítanie
dane zo zdaniteľného obchodu, ktorého reálne uskutočnenie nebolo preukázané. Jednoznačne túto
skutočnosť uviedol správca dane aj na str. 14 odvolaním napadnutého rozhodnutia.“ Žalovaný uvedené
vysvetlenie považuje za jasné a zrozumiteľné.
34. S poukazom na znenie ustanovení § 19 zákona o DPH a § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o

DPH žalovaný vyjadril nesúhlas s námietkou napádajúcou nesprávne právne posúdeniu veci daňovými
orgánmi. V tejto súvislosti dôvodil, že základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane z
faktúry je preukázanie vzniku daňovej povinnosti, t. j. preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu
dodávateľom na nej uvedeným. Pokiaľ nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti (t. j. uskutočnenie
zdaniteľného obchodu), nie je možné uplatniť právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1). Uvedený záver

je prezentovaný aj v rozsudkoch ESD, z ktorých vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH,
ktorú majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb,
ktoréprijali,predstavujezákladnúzásaduspoločnéhosystémuDPHzavedenéhoprávnouúpravouÚnie.
Z uvedeného je podľa názoru žalovaného teda nad všetku pochybnosť zrejmé, že žalobca, ak si chcel
uplatniť právo na odpočítanie DPH zo služieb od dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o., musel tieto

služby najprv prijať, t. j. muselo dôjsť k ich dodaniu, teda uskutočneniu zdaniteľného plnenia a vzniku
daňovej povinnosti. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na závery uvedené v rozsudku
NS SR sp. zn. 5Sžf/63/2011, v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu
žalobkyne, že predložila všetky dokumenty, ktoré sú v rámci obchodnej praxe a obchodného styku
bežné a postačujúce na preukázanie takéhoto obchodného vzťahu a žiadne osobité požiadavky na

dôkazy vyslovene neuvádzajú ani daňové predpisy. Ako už bolo vyššie uvedené, na uplatnenie odpočtu
DPH nepostačuje iba predloženie faktúr a preukázanie ich úhrad, ale zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré
pre nárok na odpočet stanovil a predovšetkým musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.“

35. V nadväznosti na uvedené žalovaný uzavrel, že v posudzovanom prípade správca dane nárok
na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o. žalobcovi nepriznal, pretože
rozsiahlym šetrením zistil, že k dodaniu služieb nedošlo, t. j. zdaniteľný obchod sa neuskutočnil. Pretože
nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, žalobca nepreukázalsplnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a)
zákona o DPH, na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočítanie dane viaže.
36. Žalovaný považuje za zavádzajúce a nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný a správca dane

jednoznačne nevysvetlili, na základe čoho neuznávajú žalobcovi právo na odpočet dane. Tak správca
dane ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach presne uviedli, na akom skutkovom základe žalobcovi
nárok na odpočítanie dane neuznali.
37. Žalobca v replike zo dňa 27.06.2019 zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. Dodal, že podstatnou
námietkou žalobcu, ku ktorej sa žalovaný riadne nevyjadril, je námietka týkajúca sa odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmé, čo je vlastne dôvodom neuznania práva na odpočet
dane. V tejto súvislosti konkretizoval, že v podanej správnej žalobe poukazoval na skutočnosť, že
žalovaný ako aj správca dane odôvodňovali nepriznanie práva na odpočítanie dane nesplnením
hmotnoprávnych podmienok, daňovým zvýhodnením a tiež podvodným konaním. V tejto súvislosti
žalobca v podanej správnej žalobe poukazoval najmä na rozsudky NS SR sp. zn. 1Sžf/52/2016
a sp. zn. 1Sžf/31/2016, a tiež na judikatúru súdneho dvora, a to rozsudky C-367/96 a C-212/97,

ktoré vo svojich odôvodneniach rozlišujú zneužitie práva a podvodné konanie, pričom pri zneužití
práva nedochádza k porušeniu právnych noriem. Podľa názoru žalobcu z napadnutého rozhodnutia
žalovaného, z rozhodnutia správcu dane a napokon ani z vyjadrenia žalovaného k podanej správnej
žalobe jednoznačne nevyplýva, či a akým spôsobom mal žalobca zneužiť právo a aké daňové
zvýhodnenie mal získať, akého daňového podvodu mal byť účastný. Taktiež použitie týchto dvoch

pojmov, ako aj uvedenie, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre uznanie práva na
odpočítanie dane, pôsobí zmätočne.
38. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním zo dňa 14.09.2023, jeho obsahom zotrvávajúc
na zákonnosti a správnosti dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach ako aj na dôvodoch
uvedených vo vyjadrení k žalobe.

IV. Relevantná právna úprava

39.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

41. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

42. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
43. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
44. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
45. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
46. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
47. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa

berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickúrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.
48. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

49. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
50. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň

prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto

skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

51. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
52. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len

„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.
53. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
54. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

55. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
56. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
57. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

58. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

59. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny

súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety v júni 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu
1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“).

60. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s §493e SSP), vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného (§114 SSP) a dospel k záveru
o dôvodnosti žaloby.
61. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní, zopakujúc podstatné žalobné body, zotrval na dôvodoch

a petite žaloby. Osobitne dal do pozornosti právny záver žalovaného uvedený na stranách 15 a 16
preskúmavaného rozhodnutia, v ktorom žalovaný konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo
jednoznačne preukázané, že k dodaniu služby deklarovanej na spornej faktúre dodávateľom GLOBAL
TRADEING, s.r.o. nedošlo, t. j. zdaniteľný obchod sa neuskutočnil, pričom v nasledujúcej vete žalovaný
zároveň z dôvodu fiktívneho plnenia konštatoval, že možno jednoznačne tvrdiť, že žalobca nielenže

mohol vedieť, ale aj vedel, že sa podieľa na plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH,
a preto mu právo na odpočítanie dane nemohlo byť priznané. Takýto záver považuje žalobca za
zmätočný a rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné z dôvodu nejednoznačne uvedeného dôvodu
nepriznania žalobcom uplatneného odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenia.
62. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych
ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní

splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia
(služby) v kontrolovanom zdaňovacom období september 2014 od dodávateľa GLOBAL TRADEING,
s.r.o.avneposlednomradepreveriť,čijenapadnutérozhodnutiedostatočneapresvedčivoodôvodnené.
63. Z obsahu protokolu z daňovej kontroly č. 101105927/2018 zo dňa 05.06.2018 ako aj
z administratívneho rozhodnutia správcu dane č. 101567087/2018 zo dňa 13.08.2018 vyplývajú právne

záverysprávcudane,kuktorýmdospelnazákladeskutkovýchzistenízískanýchvrámcidaňovejkontroly
a následného daňového konania pri preverovaní nároku žalobcu na odpočet dane za prijaté zdaniteľné
plnenia od deklarovaného dodávateľa GLOBAL TRADEING, s.r.o. V týchto záveroch správca dane
uviedol:
· „obchodný vzťah medzi spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. a kontrolovaným daňovým

subjektom v zmysle faktúry č. 0230092014 zo dňa 30.09.2014 nemal ekonomické opodstatnenie a jeho
výsledkom bolo získanie daňovej výhody (odpočítanie dane);
· spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. nevznikla zo zdaniteľného obchodu uvedeného na faktúre č.
0230092014 zo dňa 30.09.2014 daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH;“
64. Na str. 18 prvostupňového rozhodnutia správca dane po vyhodnotení skutkových zistení konštatoval

záver, že obchodný vzťah medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o.
nemal ekonomické opodstatnenie, pričom o dva odseky nižšie konštatoval správca dane daňovou
kontrolou preukázané skutočnosti, že spoločnosti GLOBAL TRADEING, s.r.o. nevznikla daňová
povinnosť z titulu dodania služieb uvedených na preverovanej faktúre, a preto správca dane nepriznal
žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu porušenia ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v

nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
65. S prihliadnutím na skutkový záver správcu dane k spôsobu uskutočnenia predmetu plnenia
(ktorým malo byť sprostredkovanie pracovníkov spoločnosťou GLOBAL TRADEING, s.r.o. pre
žalobcu na zabezpečenie prác výroby, sortingu a kontroly v závodoch pre odberateľov žalobcu), ku
ktorému dospel na základe výpovedí svedkov (sprostredkovaných pracovníkov kontroly a sortingu)

a na základe preverení zmluvných vzťahov u odberateľov žalobcu, a to na záver, že žalobca
si v podstate zabezpečoval pracovníkov na ním poskytované služby sám, bez sprostredkovania
deklarovaným dodávateľom GLOBAL TRADEING, s.r.o., možno konštatovať, že správca dane
preverované poskytnutie služieb v zmysle faktúry č. 0230092014 zo dňa 30.09.2014 vyhodnotil ako
fiktívne. Tomu korešponduje aj hmotnoprávne vyhodnotenie správcu dane v tom smere, že deklarované

zdaniteľné plnenia v zmysle uvedenej faktúry sa neuskutočnili a z toho dôvodu nevznikla dodávateľovi
žalobcu daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, ktorú by mal byť žalobca povinný zaplatiť
na vstupe (pri dodaní predmetného plnenia), a teda žalobcovi by logicky ani nemohlo vzniknúť právo na
odpočet dane v zmysle podmienok kogentne a explicitne stanovených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
o DPH. Zatiaľ, v zmysle uvedených záverov z vyhodnotenia skutkového stavu, by bol pochopiteľný

dôvod nepriznania odpočtu dane nesplnenie podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o
DPH, konkrétne z dôvodu neexistencie poskytnutého zdaniteľného plnenia, ako jednej zo zákonných
podmienok citovaného ustanovenia § 49 zákona o DPH, ktorého podmienky na odpočet dane musia
byť splnené kumulatívne.
66. Avšak správca dane zároveň v dôvodoch nepriznania odpočtu dane naznačil aj zneužitie

práva, konkrétne vyjadrením, že výsledkom ekonomicky neopodstatneného zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a predmetným dodávateľom bolo daňové zvýhodnenie spočívajúce v uplatnení odpočtu dane.
Pritom pojmovú podstatu tohto dôvodu nepriznania práva na odpočet dane tvorí existencia zdaniteľnéhoplnenia, resp. splnenie všetkých zákonných podmienok na vznik práva na odpočet dane podľa § 49 ods.
1 a 2 písm. a) zákona o DPH.
67. V kontexte vyššie správcom dane uvádzaných dôvodov nepriznania odpočtu dane sa objavuje prvý

rozpor a zmätočnosť administratívneho rozhodnutia prvého stupňa.
68. Z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento na základe podaného odvolania zmätočnosť
a rozporuplnosť dôvodov nepriznania odpočtu dane v preskúmavanom rozhodnutí druhého stupňa
ešte umocnil tým, že k vyššie uvedeným dôvodom nepriznania práva na odpočet dane (k nesplneniu
zákonných podmienok pre neexistenciu predmetu plnenia a k zneužitiu práva) pridal ďalší dôvod, a to

účasť žalobcu na plnení, ktoré je poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.
69. Ak to súd zhrnie, žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí a opakovane aj vo vyjadrení k správnej
žalobe uvádzal ako dôvody nepriznania práva na odpočet dane z fakturovaných služieb tri nesúrodé
a objektívne súbeh nevytvárajúce dôvody:
· počnúc neexistenciou plnenia (vyjadrené slovne „k dodaniu služieb nedošlo, t. j. zdaniteľný obchod sa
neuskutočnil.“; „...išlo len o fiktívne deklarovaný obchod bez existencie reálneho plnenia.“),

· pokračujúc podvodným konaním žalobcu, resp. jeho vedomou účasťou na plnení poznačenom
podvodom („...vedel, že sa svojim konaním zúčastňuje fiktívneho plnenia, pretože mu žiadne nebolo
dodané, a teda v konečnom dôsledku musel vedieť, že sa podieľa na plnení, ktoré je poznačené
podvodom vo vzťahu k DPH, a preto mu právo na odpočítanie dane nemôže byť priznané.“)
· a končiac dôvodom zneužitia práva („žalobca v posudzovanom prípade zneužil princíp fungovania

mechanizmu dane z pridanej hodnoty s cieľom získania daňovej výhody neoprávneným odpočítaním
dane zo zdaniteľného obchodu, ktorého reálne uskutočnenie nebolo preukázané,...“).
70. Paradoxne, žalovaný dôvodí opodstatnenosť skutkového vyhodnotenia preverovaných zdaniteľných
plnení ako vedomú účasť žalobcu na podvodnom konaní poukazom na právne závery vyplývajúce z
rozhodnutia SD EÚ vo veci Kittel C-439/04 a Recolta Recykling C-440/04 (citujúc podmienky odopretia

práva na odpočet dane „... vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočítanie
dane, ak sa vo svetle objektívnych dôkazov skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou
zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH aj vtedy, keď sú splnené kritéria, na
ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.“), pričom si žalovaný
neuvedomil, že v citovanom prípade sú, na rozdiel od preskúmavaného prípadu, splnené formálne

a materiálne podmienky vzniku práva na odpočet dane.
71. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že pri účasti platiteľa dane na podvodnom konaní vo
vzťahu k DPH ide o situáciu, kedy sa niekoľko subjektov zapojí do reťazca dodávok, kde aspoň jeden
zo zapojených subjektov svoju daňovú povinnosť úmyselne nesplní, teda zaplatenú daň na výstupe
neodvedie do štátneho rozpočtu.

72. Odhliadnuc od trestnoprávnej úpravy skutkovej podstaty úmyselného trestného činu daňového
podvodu podľa § 277a Trestného zákona (ktorého účelom je ochrana daňových príjmov štátu vzťahujúca
sa nielen na neoprávnené znižovanie daňovej povinnosti, pričom objektom tohto trestného činu je
ochrana finančných záujmov štátu, konkrétne ochrana majetku štátu pred neoprávneným vyplácaním
daňových preplatkov pri DPH a spotrebnej dani), je potrebné mať na zreteli, že pre účely posudzovania

vzniku práva na odpočet dane podľa vnútroštátneho práva členského štátu Európskej únie, v kontexte
s priamo aplikovateľnou Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o spoločnom systéme DPH“), okolnosti toho-ktorého prípadu
tvorené skutkovými zisteniami k preverovaným zdaniteľným obchodom, preukazujúcim alebo nesúcim
v sebe znaky priamej alebo nepriamej účasti platiteľa dane na podvodnom konaní vo vzťahu k DPH,

nemožno charakterizovať znakmi skutkovej podstaty uvedeného trestného činu podvodu.
73. Pod neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty (inými slovami uplatnenie
práva na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenie) v zmysle skutkovej podstaty trestného činu
daňového podvodu podľa § 277a Trestného zákona možno subsumovať aj uplatnenie odpočtu dane
za faktúrou deklarované zdaniteľné plnenie, ktorého formálne alebo materiálne zákonné podmienky

neboli splnené a v zmysle slovenskej právnej úpravy bolo na základe skutkových zistení správcom dane
konštatované nesplnenie zákonných podmienok na priznanie nároku na odpočet DPH predpokladaných
v ustanoveniach § 19 ods. 1 alebo ods. 2 v spojení s § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH (napr. neexistencia predmetu plnenia – tovar, služba neboli dodané, príp. ak boli tieto
dodané, nedodal ich dodávateľ registrovaný ako platiteľ DPH alebo ich nedodal platiteľ DPH uvedený

na faktúre alebo nie je preukázané použitie prijatého zdaniteľného plnenia na dodávky tovarov a služieb
odberateľom ako platiteľom). Naproti tomu, pod skutkové zistenie účasti platiteľa dane na podvodnom
obchodnom reťazci (pre administratívne účely skúmania oprávnenosti nároku na uplatnený odpočet
dane), či už v priamom stupni alebo nepriamom (kedy sa podvod spočívajúcu v neodvedení DPHvyskytol na inom stupni obchodného reťazca), sú všetky zákonné podmienky na vznik práva na odpočet
dane splnené (čo samozrejme nevylučuje trestnoprávnu zodpovednosť páchateľov), za súčasného
neodvedenia DPH do štátneho rozpočtu na ktoromkoľvek stupni obchodného reťazca.

74. Z vyššie uvedených dôvodov je podstatné, akými výrazovými prostriedkami daňové orgány v rámci
preverovania oprávnenosti nárokov na odpočet DPH vyjadria dôvody ich nepriznania, a to buď z dôvodu
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok stanovených zákonom na vznik práva na odpočet dane (§ 19
ods. 1 a 2, § 49 ods. 1 a 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH) alebo z dôvodu účasti platiteľa
dane na zdaniteľnom plnení alebo v obchodnom reťazci poznačenom podvodom (neodvedením DPH).

Len na margo súd dodáva, že v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu v trestnej veci môže byť ten
istý platiteľ za to isté zdaňovacie obdobie uznaný za vinného zo spáchania napr. prečinu daňového
podvodu podľa § 277a ods. 1 Trestného zákona (pre účasť na fiktívnych obchodoch), pričom pre
účely vymedzenia dôvodov odopretia odpočtu dane v administratívnom konaní tomu istému platiteľovi
dane môžu príslušné daňové orgány dospieť k záveru o nesplnení zákonných podmienok na odpočet
dane, avšak nie k záveru o účasti platiteľa na podvode vo vzťahu k DPH, resp. k záveru o jeho účasti

na podvodnom konaní vo vzťahu k DPH v zmysle právnych záverov, resp. hmotnoprávneho výkladu
smernice o spoločnom systéme DPH, ustáleného rozhodovacou činnosťou SD EÚ.
75. Pokiaľ ide v prejednávanom prípade o daňovými orgánmi konštatovaný dôvod nepriznania odpočtu
dane pre zneužitie práva žalobcom, tu dáva správny súd do pozornosti, že o zneužitie práva podľa
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. podľa rozsudku C-255/02 vo veci Halifax a spol.,

rozsudku C-367/96 z 12.05.1998 vo veci Kefalas alebo rozsudku C-212/97 zo dňa 09.03.1999 vo
veci Centros) ide v prípade, ak napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským
právnym poriadkom pre odpočítanie DPH na vstupe bolo získané daňové zvýhodnenie odporujúce
cieľom právnej úpravy DPH, pričom z okolností toho-ktorého prípadu bude zrejmé, že získanie
tohto daňového zvýhodnenia je spojené s vytvorením umelých podmienok a situácií zameraných,

aj za cenu neekonomického správania sa daňových subjektov, resp. správania sa v rozpore so
zásadami trhového mechanizmu, na dosiahnutie daňového zvýhodnenia, ktoré bolo zároveň hlavným
účelom deklarovaných zdaniteľných plnení (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžf/31/2016 zo 17.10.2017).
76. Súd dodáva, že pri zneužití práva sú hmotnoprávne podmienky vzniku nároku na odpočet dane

splnené(niejenazákladeskutkovýchzisteníkonštatovanáneexistenciapredmetuzdaniteľnéhoplnenia,
t. j. služba alebo tovar bol dodaný platiteľom dane, vznikla daňová povinnosť zaplatená na vstupe, ktorá
aj bola dodávateľom odvedená do štátneho rozpočtu a prijaté plnenia boli použité ich odberateľom ako
platcom DPH na poskytnutie jeho zdaniteľných plnení), avšak napriek formálnemu dodržaniu podmienok
stanovených v príslušných ustanoveniach smernice o spoločnom systéme DPH a vo vnútroštátnej

právnej úprave, viedli predmetné zdaniteľné plnenia k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by
bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. O najmarkantnejšie prípady ide napríklad
pri zastieraní intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru a služieb od platcu DPH z iného členského štátu
Únie, kedy sú do obchodných reťazcov celkom bezúčelne z pohľadu racionality vo výbere obchodných
partnerov, resp. spôsobu dosahovania zisku a podnikania zapojené ekonomicky nadbytočné obchodné

články, ktoré by za obvyklých a rozumných obchodných praktík a zvyklostí do reťazca zapojené neboli.
Tým sa sleduje cieľ, aby nadobúdateľ mohol odpočítať za umelo do obchodného reťazca vsunuté
tuzemské dodanie daň na vstupe, na ktorú by nemal nárok, ak by nadobúdal predmetné plnenie priamo
od platiteľa dane registrovaného pre DPH v inom členskom štáte, od ktorého prípadne nakupoval platiteľ
predtým, alebo ak by postupoval pri výbere dodávateľa a zabezpečení dodávok tovaru a služieb tak, ako

sa to v obdobných podmienkach a v obdobnej oblasti podnikania, príp. hospodárskej činnosti obvykle
realizuje pri rozumnom podnikaní.
77. Z ustáleného výkladu pojmových znakov zneužitia práva ako dôvodu pre nepriznanie nároku
na odpočet dane (pretože odporuje cieľom sledovaným jednotnou úpravou systému DPH v rámci
Spoločenstva) vyplýva, že pre účely posudzovania oprávnenosti nároku na odpočet dane nie je

možné ako dôvody jeho nepriznania kumulovať nesplnenie / nedodržanie hmotnoprávnych (formálnych)
podmienok vzniku práva na odpočet dane (§ 49 zákona o DPH) so zneužitím práva pri uplatnení nároku
na odpočet dane.
78. Rovnako tak nemožno pri určení/špecifikovaní dôvodov nepriznania odpočtu dane kontrolovanému
platiteľovi dane kombinovať na rovnaké skutkové zistenia súčasne (naraz/súbežne) vyššie uvádzané

dôvody, teda nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet dane a súčasne účasť platcu dane na
podvodnom konaní / v podvodnom obchodnom reťazci vo vzťahu k DPH a súčasne zneužitie práva pri
uplatnení odpočtu dane. Z podstaty a z pojmových znakov týchto troch dôvodov nepriznania práva na
odpočet dane vyplýva, že ich súbeh je vylúčený.79. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného dôvodu
nenaplnenia podmienok úspešného odpočítania dane žalobcom a spôsobu jeho prijatia neposkytuje
odpovede na podstatné otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky

vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového
poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo
účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a
inú právnu ochranu.
80. Nedostatky rozhodnutia žalovaného odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP

ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť, vrátenie veci žalovanému na
ďalšiekonanie,vktoromdaňovýorgándruhéhostupňapodôslednomvysporiadanísascelýmrozsahom
nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke dôvodov nepriznania
nároku na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie jednoznačný a dostatočne presvedčivo
odôvodnený záver. Súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v rámci odvolacieho konania (§ 74 ods.
2 až 4 daňového poriadku) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania

zrušiť prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava zo dňa 13.08.2018.
81. V nadväznosti na konštatovanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného správny súd považuje
za predčasné v rámci súdneho prieskumu zákonnosti posudzovať správnosť vyhodnotenia a úplnosť
zistenia skutkového stavu, či posudzovať namietané nesprávne právne posúdenie veci daňovými
orgánmi.

82. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy
v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
83. O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

84. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

2

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).