Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/89/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2021200196
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:2021200196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa,
v právnej veci žalobcu: U.. C. A., adresa trvalého pobytu: K. T. XXXX/XX, J., dátum narodenia: XX. B.
XXXX, zastúpeného: ANDELOVÁ & Co., s.r.o., so sídlom: Tomášikova 15950/10H, Bratislava, IČO: 47
506946,protižalovanému:Sociálnapoisťovňa-ústredie,sosídlom:Ul.29.augustač.8a10,Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15514-3/2021-BA zo dňa 1. júna 2021, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 44Sa/19/2021-90 zo dňa
7. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 44Sa/19/2021-90
zo dňa 7. apríla 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo
7. apríla 2022, č. k. 44Sa/19/2021-90 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, poabočka Trnava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 700-0410223921-GC04/21
zo 17. decembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako aj rozhodnutie žalovaného č.
15514-3/2021-BA z 1. júna 2021 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) bez toho, aby vec vrátil

správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom takéhoto postupu bol právny názor
krajského súdu, že „nárok sociálnej poisťovne je prekludovaný t. j. nemožno vo veci opätovne rozhodnúť
o predmete prejednávanej veci“.
2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 144 ods. 1, § 152a a §
178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej
len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tak, že žalobcovi predpísal za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na
starobnom poistení a príspevky na starobnom a dôchodkovom sporení, poistné na invalidnom poistení

a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 3.120,90 eur.
3. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že jeho výrok zmenil
vypustením textu „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom ponechal v platnosti
prvostupňové rozhodnutie, ktoré potvrdil.
4. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, v ktorej namietal, že (i) samostatne
zárobkovú činnosť vykonával na základe živnostenského listu č. ŽO-1996/14513 (predmet podnikania
- projektovanie elektrických zariadení, montáž a opravy meracej a regulačnej techniky) v období od

19. apríla 1996 do 31. decembra 2008, pričom v tomto období si plnil všetky povinnosti voči sociálnej
poisťovni a iným príslušným orgánom; (ii) bol taktiež držiteľom oprávnenia č. SVK FCL 02990137
typ PPL(A)02/06/1999 SVK (oprávnenie lietať na jednomotorových lietadlách) a oprávnenia č. SVK
FCL 01000456 preukaz typ SPL 14/08/1995 SVK (inštruktor vetroňov a motorových vetroňov), tietooprávnenia však využíval výlučne na športové lietanie vo voľnom čase a nikdy neslúžili na vykonávanie
podnikateľskej činnosti; (iii) živnosť [viď bod (i) vyššie] ukončil dňa 31. decembra 2008; (iv) namietal
otázku správnosti výšky predpísaného poistného a (v) vzniesol námietku premlčania poukazujúc

na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (podľa ktorého sa poistné premlčí za 10 rokov odo
dňa jeho splatnosti) tvrdiac, že „dňa 8.7.2020 uplynula premlčacia doba aj k poslednému predpísanému
poistnému za mesiac jún 2010“).
5. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v
intenciách § 147 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle

právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych
veciachzaprimeranéhopoužitiaustanoveníPrvejhlavyTretejčastiSSPupravujúcejvšeobecnúsprávnu
žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.
6. Krajský súd v podstatnom dôvodil, že zistil, že žalobca v podanej žalobe namietal okrem iného aj
premlčanie pohľadávky, pričom táto námietka je zásadnou vo vzťahu k podaným námietkam, ktoré
žalobca vzniesol proti prvostupňovému a druhostupňovému rozhodnutiu. Poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára
2018, podľa ktorého „ ... je výrazom premlčanie fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán
prihliada z úradnej povinnosti. Preto je lehota stanovená na predpísanie poistného v ustanovení §
147 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna
a nie premlčacia.“. Z uvedeného vyvodil, že „Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade lehota

uvedená v § 147 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. je lehotou prekluzívnou, bolo povinnosťou žalovanej,
resp. prvostupňového správneho orgánu prihliadať na premlčanie, resp. na preklúziu práva z úradnej
povinnosti. V prípade, že správne orgány na túto skutočnosť neprihliadli, dopustili sa vydania
nezákonného rozhodnutia.“. Vychádzajúc zo skutočnosti, že k predpísaniu poistného došlo zo strany
prvostupňového správneho orgánu až po uplynutí prekluzívnej lehoty krajský súd uzavrel, že nárok

sociálnej poisťovne je prekludovaný, a preto obe rozhodnutia správnych orgánov zrušil bez toho, že by
ich vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.
7. O trovách rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v účinnom znení (ďalej len „SSP“) tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti
označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci). V podstatnom dôvodil, že (i) nesúhlasí so záverom krajského súdu, že „výraz
premlčanie fakticky znamená preklúzia práva“, pričom má za to, že sa tým popierajú základné inštitúty

teórie práva o premlčaní a preklúzii. Inštitút premlčania a inštitút preklúzie sú podľa žalovaného dva
rozličné právne inštitúty, ktoré nie je možné zamieňať; (ii) tvrdil, že právo predpísať poistné nie je
„prekluzívnym ustanovením“ a teda „premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné sa môže povinný
subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania“; (iii) poukázal na rozsudok najvyššieho
súdu sp. zn. 10Sžsk/6/2019 z 30. júna 2020, v ktorom tento uzavrel, že „ ... právo predpísať penále nie je

postihované preklúziou práva, ale jeho premlčaním, ktoré musí namietať povinný subjekt...“ a z ktorého
zároveň vyplýva, že námietku premlčania je potrebné vzniesť v konaní pred správnym orgánom; (iv)
poukázal taktiež na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
správny súd“) sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z 30. marca 2022, ktorým senát postúpil otázku, či na premlčanie
práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému

senátu najvyššieho správneho súdu.
9. Žalovaný navrhol, aby najvyšší správny súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu
(krajskému súdu) na ďalšie konanie.
10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 21. júna 2022, v ktorom v podstatnom
uviedol, že (i) s kasačnou sťažnosťou (tam uvedeným dôvodom) nesúhlasí; (ii) poukázal na rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúce sa interpretácie textu zákona, aplikácie a realizácie
práva vychádzajúcej z rigorózneho jazykového výkladu, ako aj princípu právnej istoty a predvídateľnosti
právnych noriem; (iii) dôvodil, že „V súkromnoprávnych vzťahoch premlčanie podľa kontinentálnej
právnej teórie nemá za následok zánik práva (preklúziu), ale len jeho oslabenie. Vo vzťahu k predmetu
premlčania, ktorý má verejnoprávny charakter, však toto pravidlo bude zväčša prelomené.“; (iv)

poukazujúc na rozhodnutia najvyššieho súdu resp. na rozhodnutia súdov z Českej republiky uzavrel, že
„S ohľadom na uvedené je zrejmé, že lehota uvedená v ust. § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
je lehotou prekluzívnou, na uplynutie ktorej je žalovaná povinná prihliadnuť ex offo.“.
11. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 11. júla 2022 na vedomie.III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým

postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho
vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§
443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP),
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

13. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
15.Predmetomkonaniaokasačnejsťažnostivdanejvecibolrozsudokkrajskéhosúdu,ktorýmsúdzrušil

prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie bez toho, aby vec vrátil správnemu orgánu na
nové prejednanie a rozhodnutie. Dôvodom pre takýto postup krajského súdu bol ním vyjadrený názor,
že „nárok sociálnej poisťovne je prekludovaný t. j. nemožno vo veci opätovne rozhodnúť o predmete
prejednávanej veci“. Krajský súd pritom vychádzal zo záveru, ktorý vyjadril v bode 47 napadnutého
rozsudku nasledovne „Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade lehota uvedená v § 147 ods. 1 zák.

č. 461/2003 Z. z. je lehotou prekluzívnou, bolo povinnosťou žalovanej, resp. prvostupňového správneho
orgánu prihliadať na premlčanie, resp. na preklúziu práva z úradnej povinnosti. V prípade, že správne
orgány na túto skutočnosť neprihliadli, dopustili sa vydania nezákonného rozhodnutia.“.
16. Z opisu materiálnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že pre rozhodnutie krajského
súdu vo veci má zásadný význam charakter lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. („Právo

predpísaťpoistnésapremlčízadesaťrokovododňajehosplatnosti,aktentozákonneustanovujeinak.“),
a to konkrétne, či ide o premlčanie alebo o preklúziu. Krajský súd, rozhodujúc v prejednávanej veci,
vychádzal z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018, kde tento o. i.
uzavrel, že „Preto je lehota stanovená na predpísanie poistného v ustanovení § 147 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prekluzívna a nie premlčacia.“.

17.Akoostatneuviedolajžalovanývkasačnejsťažnosti,posúdeniecharakterulehotypodľa§147ods.1
zákona č. 461/2003 Z. z. bolo rozhodné pre senát najvyššieho správneho súdu, ktorý uznesením sp. zn.
9Sžsk/83/2020 z 30. marca 2022 postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna
poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu.
18. Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo veci opísanej v predchádzajúcom bode rozhodol

rozsudkomsp.zn.1SVs/5/2002z27.septembra2023.Vjehoúvodnejčasti(odkazujúcnapredkladajúce
uznesenie sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z 30. marca 2022) poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v
otázke normovania premlčania resp. preklúzie ustanovením § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V
podstatnom (čo sa týka rozdielnosti rozhodovacej praxe) dôvodil, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3
Szd 1/2010 zo 7. decembra 2010 vyslovil, že sa nepremlčiava samo poistné (v tam riešenom prípade

na zdravotné poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní), ale procesné právo poisťovne predpísať ho, ktoré
premlčanímzanikne.Natotopremlčaniemusípoisťovňaprihliadnuťexoffo,akprávnypredpisvyslovene
neustanovuje, že sa naň prihliada len na námietku dlžníka. Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj v

rozsudku sp. zn. 10 Sžso 43/2013. V ďalšom rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010 z 9. júna 2011 však najvyšší
súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa prihliada len na námietku a bez
nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v správnom konaní
nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. 7 Sžso 28/2016
z 25. januára 2018, z ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k názoru, že premlčanie v zmysle

zákona č. 461/2003 Z. z. znamená fakticky preklúziu, pretože tento predpis neustanovuje, že by sa na
premlčanie malo prihliadať len na námietku. Premlčacia lehota podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. je
tak v skutočnosti prekluzívnou lehotu. Avšak rozsudok sp. zn. 10 Sžsk 6/2019 z 30. júna 2020 znova
uzavrel, že žalovaná nemusela ex offo prihliadať na premlčanie práva predpísať penále, pretože toto
právo nie je postihované preklúziou, ale premlčaním. Keďže dlžník počas konania žalovanej premlčanie

nenamietal, jej rozhodnutie, ktoré sa premlčaním nezaoberalo, nemožno považovať za nezákonné. O
určitú syntézu jednotlivých názorov sa pokúsil najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 33/2020 z 30.
júna 2021, v ktorom podal aj prehľad dovtedajšej judikatúry (okrem posledne citovaného rozsudku sp.
zn. 10 Sžsk 6/2019). Najvyšší súd vyšiel z toho, že názor vyjadrený v rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010bol prekonaný neskoršími rozhodnutiami, preto nepovažoval za potrebné predložiť vec veľkému senátu.
Vecne najvyšší súd dospel k záveru, že premlčanie nemusí vždy znamenať preklúziu, rozlíšenie je však
problematické, ak sa premlčanie ustanovuje v netypickej situácii (napr. § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z. z., ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku). Na rozdiel od § 85 Daňového poriadku (č. 563/2009
Z. z.) a § 60 Colného zákona (č. 199/2004 Z. z.), ktoré vyslovene vyžadujú, aby sa dlžník premlčania
dovolal, zákon č. 461/2003 Z. z. takéto ustanovenie neobsahuje [ďalej citovaným ustanovením § 151
ods. 2 písm. h) tohto zákona sa najvyšší súd nezaoberal]. Žalovaná tak musí na premlčanie prihliadať
aj bez námietky dlžníka. Platiteľ však môže dlžné poistné dobrovoľne zaplatiť a také plnenie nie je

bezdôvodným obohatením žalovanej.
19. Vychádzajúc z vyššie opísanej rozdielnosti judikatórnej praxe, veľký senát najvyššieho správneho
súdu (ktorého právny názor je pre senáty najvyššieho správneho súdu podľa § 466 ods. 3 SSP
záväzný) v predmetnej veci v podstatnom dôvodil, že „Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods.
1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku

tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní
penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1).
V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na
plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty
na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo

právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom
takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z
uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už
vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím

desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v
odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila
skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto
toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného
poistného.“.

20. Veľký senát najvyššieho správneho súdu následne dospel k záveru, že „Premlčanie práva predpísať
poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej
doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že
osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo
vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným)

rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka
žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa §
179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len
čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím
právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu

a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147
ods. 1 v ustanovení § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na
možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný
rozsudok 10 Sžsk 6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť,
že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo

vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“.
21. Súc viazaný záväzným právnym názorom veľkého senátu (§ 466 ods. 3 SSP), najvyšší správny súd
aplikoval jeho závery na prejednávanú vec, pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského
súdu vychádza z opačného (kolidujúceho) právneho posúdenia charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. (ktorú lehotu krajský súd posúdil ako prekluzívnu). Táto skutočnosť (ktorá bola

jadromodôvodnenianapadnutéhorozsudkukrajskéhosúdu,ktorýuzavrel,že„nároksociálnejpoisťovne
je prekludovaný“) teda viedla najvyšší správny súd k rozhodnutiu tak, ako je uvedené v jeho výrokovej
časti. Nad rámec uvedeného (v kontexte s vyššie citovanými závermi veľkého senátu) najvyšší správny
súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v správnom konaní premlčanie nároku Sociálnej poisťovne
nenamietal, námietku premlčania vzniesol až v správnej žalobe (časť V. označená ako „Premlčanie“).

22. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462
ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
23. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou zaoberať, vec prejednať a
vo veci opätovne rozhodnúť, vychádzajúc pritom zo záväzného právneho názoru vyjadreného vyššie.24. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania
(§ 467 ods. 3 SSP).
25. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.