Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 16Saz/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100489
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:0923100489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľ. Fafaľákom, v právnej veci žalobcu: A. B.

C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Kamerun, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov D., E. XX, XXX XX D., zastúpený: Centrum právnej
pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, Kancelárie Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti
žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice, Trieda SNP 35, 040 41 Košice,
o správnej žalobe vo veci zaistenia žalovaného - preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
PO6-73-049/2023-AV zo dňa 22.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-PO6-73-049/2023-AV zo dňa 22.09.2023, o zaistení

žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Kamerun, bez dokladu totožnosti a
nariaďuje žalovanému, aby žalobcu bezodkladne prepustil zo zaistenia.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobca bol zaistený žalovaným podľa § 88a ods. 1 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov č. 404/2011 Z. z. (ďalej len „ZPC“) dňom 22.09.2023 na čas nevyhnutne

potrebný, najviac do 22.11.2023.

2. Napadnutému rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie žalovaného zo dňa 24.07.2023 č.s. PPZ-
HCP-PO6-73-026/2023-AV o zaistení žalovaného podľa § 88 ods. 1 písm. b) ZPC, pričom Správny
súd v Košiciach rozsudkom č.k. 13Saz/2/2023-22 zo dňa 18.09.2023, vyhláseným na pojednávaní za
prítomnosti žalovaného, doručený žalovanému dňa 22.09.2023, právoplatný dňa 30.09.2023 nariadil,
aby bol žalobca bezodkladne prepustený z tohto zaistenia.

3. Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil na skutkovom základe, že žalobca bol dňa 23.07.2023
kontrolovaný v Košiciach, pričom nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť ani
oprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, a preto bol predvedený pred žalovaného.
Rozhodnutím žalovaného zo dňa 24.07.2023 č.s. PPZ-HCP-PO6/73-022/2023-AV bol žalobca
administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a bol mu uložený zákaz vstupu na územie
Slovenskej republiky a všetkých členských štátov v trvaní 1 roka. Za účelom výkonu administratívneho

vyhostenia bol na základe rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.07.2023 č.s. PPZ-HCP-PO6-73-026/2023-
AV zaistený a umiestnený v zariadení pre cudzincov v Sečovciach. Dňa 31.07.2023 prijalo zariadenie
pre cudzincov vyhlásenie žalobcu o žiadosti o azyl na území Slovenskej republiky z dôvodu, že sa
v Kamerune necíti bezpečne.4. Na základe vyššie uvedeného správny orgán dňa 22.09.2023 upovedomil žalovaného o začatí
konania vo veci zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. b) ZPC. V konaní žalovaný tvrdil preukázanie

rizika úteku a potrebu zisťovania skutočností na ktorých je založená jeho žiadosť o azyl. Žalovaný
ďalej poukazoval na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nespolupracuje, odmieta podpisovať
písomnosti, nemá finančné prostriedky, nemá právo pobytu a jeho cieľovou krajinou je Belgicko.
Maximálnu dobu zaistenia žalovaný stanovil po konzultácii s Migračným úradom.

Podstatné zhrnutie žaloby a vyjadrenia k nej

5. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu navrhol zrušenie rozhodnutia o zaistení, svoje bezodkladné
prepustenie a úplnú náhradu trov právneho zastúpenia. V žalobe žalobca poukázal na:

- existenciu rizika úteku žalobcu s poukazom nato, že žiada o azyl prvý krát, požiadal o azyl v krátkom

čase po zaistení, je si vedomý dublinského systému, na hraniciach boli obnovené hraničné kontroly,

- existenciu žiadosti o azyl, podľa ktorej je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, jeho
žiadosť s poukazom nato že o nej nebol rozhodnuté do 60 dní nie je neopodstatnená, neskúmanie
pravdepodobnosti udelenia azylu,

- nedostatočné preskúmanie alternatív zaistenia,

- nerešpektovanie súdneho rozhodnutia o prepustení zo zaistenia, zákaz prekvapivých rozhodnutí
a princíp právnej istoty,

- existenciu vykonania vstupného pohovoru.

6.Žalovanývovyjadreníkžalobezotrvalnadôvodochsvojhorozhodnutia,poukázalnadôvody,ktoréboli
podrobneuvedenévpredmetnomrozhodnutí.Naviacuviedol,žerozsudok,ktorýmsprávnysúdrozhodol

o prepustení žalovaného mu bol doručený až dňa 25.09.2023, ktorý vzal na vedomie a akceptuje ho,
avšak žalovaným bolo už dňa 22.09.2023 ukončené zaistenie žalobcu.

7.Vovyjadrenížalovanýďalejopakovanepoukazovalnanespoluprácužalobcuanato,ževjehoprípade
existujerizikojehoútekuvzmysle§88ods.2ZPC.Zaisteniežalobcubolopodľažalovanéhonevyhnutné

v záujme istoty správneho orgánu, že žalobca bude prítomný počas celého konania o udelenie azylu až
do rozhodnutia o jeho žiadosti o udelenie azylu.

8. Na pojednávaní súd konal v neprítomnosti ospravedlneného právneho zástupcu žalobcu a za
prítomnosti žalovaného, ktorý zotrval na dôvodoch uvedených vo svojom vyjadrení.

Aplikované právne predpisy, právne posúdenie, rozhodovacia prax

9. Podľa Čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

Podľa § 88a ods. 1 písm. b) ZPC policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na
dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých
skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné
získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 2 ZPC rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe
dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo
sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona
alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

Podľa§88ods.3prvejvetyZPCpodaniežiadostioudelenieazylualebopožiadanieštátnehopríslušníka
tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho
príslušníka tretej krajiny.Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo

podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 206 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení

(ďalej aj „SSP“), pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho
rozhodnutia.

Podľa § 221 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení,
o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia

takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.

Podľa § 230 ods. 2 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa §
221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo
zaistenia.

10. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 221 ods. 2 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola

podaná oprávnenou osobou, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu ako aj obsah administratívneho
spisu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

11. Nosným dôvodom zrušujúceho rozsudku je porušenie princípu legitímnych očakávaní, ktorý
nachádza svoje vyjadrenie v Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa ktorého je táto, okrem

iného aj právnym štátom. „V tejto súvislosti treba v prvom rade zdôrazniť, že materiálny právny štát
stojí mimo iného na dôvere občanov v právo a právny poriadok. Podmienkou takejto dôvery je stabilita
právneho poriadku a dostatočná miera právnej istoty občanov. Stabilita právneho poriadku a právna
istota je ovplyvňovaná nielen legislatívnou činnosťou štátu (tvorbou práva), ale tiež činnosťou štátnych
orgánov aplikujúcich právo (rozhodnutie Najvyššieho súdu 2MCdo/1/2015).“

12. Správny súd rozsudkom vyhláseným za prítomnosti žalovaného dňa 18.09.2023 rozhodol
o prepustení žalobcu zo zaistenia. Rozhodnutie bolo zástupcovi žalobcu a žalovanému doručované
dňa 22.09.2023, t.j. v rovnaký deň, ako žalovaný rozhodol o prezaistení žalobcu, rozhodnutím, ktoré je
preskúmavané v tomto správnom súdnom konaní.

13. V právnom štáte nie je možné, aby žalobca obdržal v jeden deň súdne rozhodnutie o svojom
prepustení zo zaistenia a v ten istý deň bol žalovaným zaistený bez toho, aby sa s uvedenou
skutočnosťou žalovaný vysporiadal v novom rozhodnutí o zaistení. Súd netvrdí, že osobu nie je možné
po rozhodnutí súdu o nariadení jej prepustenia prezaistiť, pokiaľ však tomu dôjde, je žalovaný povinný

tento konanie odôvodniť. V danom smere nie je podstatné, kedy bolo rozhodnutie doručované, či kedy
nadobudlo právoplatnosť. V čase vydania preskúmavaného rozhodnutia o zaistení v tomto konaní bolo
už vyhlásené rozhodnutie správneho súdu, pričom žalovaný prítomný na danom pojednávaní mal o tejto
skutočnosti vedomosť.14. Pre žalobcu musel byť postup správneho orgánu nepochopiteľným, keď na jednej strane bol
súdom zo zaistenia prepustený a zároveň správnym orgánom opakovane zaistený bez akéhokoľvek

zdôvodnenia. Z uvedeného dôvodu sa súdu javí pochopiteľné správanie sa žalobcu, ktorý následne
absolútne odmieta so správnym orgánom spolupracovať, a toto správanie z uvedeného dôvodu
nemožno žalobcovi pričítať ako priťažujúcu okolnosť vo vzťahu k skúmaniu relevantnosti dôvodov jeho
zaistenia.

15. Vyššie uvedené závery korešpondujú s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
v rozhodnutí sp.zn. 1Sža/40/2014 zo dňa 4. novembra 2014 uvádza: „V prípade, že zákonnosť
rozhodnutia o zaistení cudzinca je spochybnená rozsudkom súdu, o skutočnosti ktorej má odporca
vedomosť, musí odporca postupovať pri ďalšom rozhodovaní o zaistení cudzinca so všetkou
obozretnosťou, najmä z toho pohľadu, či zákonnosť svojho ďalšieho rozhodovania nestavia na súdom
spochybnenej, i keď neprávoplatne tvrdenej nezákonnosti skôr vydaného rozhodnutia.“ Najvyšší súd

v uvedenom rozhodnutí ďalej uvádza „V tejto súvislosti odvolací súdu považuje za dôležité zdôrazniť, že
z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou
ako právna istota (nález Ústavného súdu SR z 30. apríla 2008, sp.zn. PL. ÚS 16/06, nález Ústavného
súdu SR z 28. novembra 2007, sp.zn. PL. ÚS 12/05). Účelom legitímneho očakávania je garancia
čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným

mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej sa do určitého výsledku spoliehali.

16. Rozhodovacia činnosť správneho súdu pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia žalovaného
mohla oprávnene vzbudiť legitímne očakávania žalobcu, že jeho prepustenie zo zaistenia, ktoré nariadil
správny súd, nebude ohrozené neskorším rozhodnutím žalovaného, ktorý zaistil žalobcu bez toho, aby

sa s dôvodmi spochybnenej zákonnosti skoršieho rozhodnutia zaoberal.

17. Na dôvažok súd dodáva, že v prípade ak by súd preskúmavané rozhodnutie týmto rozsudkom
nezrušil, učinil by predošlé rozhodnutie správneho súdu zbytočným, právne nepodstatným, takým, na
ktoré nie je potrebné ani len prihliadať.

18. K ďalším námietkam žalobcu. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom chybného vyhodnotenia
rizík úteku žalovaného, a chybného vyhodnotenia alternatív zaistenia, sa súd priklonil k námietkam
žalobcu, hlavným dôvodom vyhodnotenia rizika úteku žalovaným bola nespolupráca žalobcu.
Rezignácia žalobcu na spoluprácu, tak ako je vyššie uvedené, mohla byť determinovaná postupom

žalovaného, ktorý nijakým spôsobom nereflektoval rozhodnutie správneho súdu o jeho prepustení zo
zaistenia. Rovnako tak neuloženie alternatívy zaistenia polo podopreté aj nespoluprácou žalobcu, čo je
potrebné vyhodnotiť rovnako, ako je vyššie, v tomto odseku uvedené.

19. Zároveň sa súd stotožnil aj s námietkami žalobcu ohľadom nevyhodnotenia pravdepodobnosti

udelenia azylu či minimálne poskytnutia doplnkovej ochrany s poukazom na krajinu pôvodu žalobcu.
V danom smere len poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 147/2013-50 zo
dňa 09.10.2013, citované aj v žalobe, ako aj naň nadväzujúce rozhodnutia, v zmysle ktorého „Veľká
pravdepodobnosť udelenia azylu, ktorá bola zrejmá už v okamihu rozhodovania o zaistení cudzinca,
by tak podľa názoru ústavného súdu mohla predstavovať prekážku zaistenia cudzinca na účely výkonu

administratívneho vyhostenia.“

20. Súd sa naopak nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadom možnosti zaistenia žalovaného výlučne
pre účely predbežného pohovoru za účelom zistenia základu žiadosti o azyl, nakoľko tak ako je uvedené
už v samotnom napadnutom rozhodnutí, Migračný úrad požaduje vykonanie pohovoru, preto aj dĺžka

zaistenia bola stanovená s poukazom na túto skutočnosť.

21. Sudca nie je človek odtrhnutý od reality, pri výkone spravodlivosti nemôže zatvárať oči pred
skutočnosťami s ktorými mal osobnú a navyše čerstvú skúsenosť, preto sa nestotožnil s námietkou
žalobcu, že tu neexistuje riziko úteku z dôvodu, že na území Slovenska, Poľska, Česka, Nemecka

a Rakúska boli obnovené hraničné kontroly z dôvodu zvýšenej tranzitnej migrácie. Hraničné kontroly
nepochybnesťažilinelegálnumigráciu,pokiaľvšakžalobcatvrdí,ževďakanimtuneexistujerizikoúteku,
je takéto tvrdenie iluzórne, zjavne empiricky neoverené.22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobkyni, ktorá bola
v konaní úspešná, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v
lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová

značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh
výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.