Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 16, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122207060
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122207060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

KatarínyArnouldovejaJUDr.ĽubiceBundzelovej,vprávnejvecistarostlivostiomaloletédieťa:A.B.,nar.
XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trnava, dieťa rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F., právne zastúpená
JUDr. Radkou Paulínyovou, advokátkou, so sídlom Koceľova 17, Bratislava a G. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. XXXX/XX, F., o návrhu otca na zníženie výživného a o protinávrhu matky na zvýšenie
výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 1. marca
2023, č.k. 16P/69/2022-314, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním návrh otca na zníženie výživného zamietol
(výrok I.), vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 13.01.2023
zvýšil zo sumy 100 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný
platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.), nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 13.01.2023 do 28.02.2023 v sume 112,88 eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach

po 20 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok (výrok III.), čím zmenil rozsudok
Okresného súdu Trnava, č.k. 27P/36/2017-202 zo dňa 10.10.2018 v spojení s rozsudkom Okresného
súdu Trnava, č.k. 22P/67/2016-131 zo dňa 14.02.2017 v časti určenia bežného výživného na maloletú
A. (výrok IV.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.).
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že otec sa domáhal návrhom doručeným súdu
prvej inštancie dňa 04.11.2022 zmeny rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 27P/36/2017 v časti
výšky výživného na maloletú A. a to znížením zo sumy 100 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne s

účinnosťou od 01.01.2023. Dôvodil tým, že sa oženil a v H. XXXX sa mu s manželkou narodilo dieťa. Vo
februári 2021 ukončil pracovný pomer v jeho druhom zamestnaní a od tohto obdobia má jediný príjem
v sume cca 800-900 eur mesačne. Manželka je dodnes na rodičovskej dovolenke, napriek tomu platil
výživné v sume 100 eur, avšak od januára 2023 je jeho manželka nútená zostať s dcérou doma bez
rodičovského príspevku, nakoľko ju nezobrali do škôlky a manželka sa nemôže zamestnať. Uviedol, že
jeho mesačný príjem nebude postačovať ani na základné potreby rodiny, keď ako mesačné výdavky
uviedol splátku hypotéky v sume 415 eur, poplatky za byt 231 eur, stravu 350 eur, PHM do práce 60

eur. K návrhu pripojil potvrdenie o výške príjmu z ÚPSVaR Trnava za obdobie od 1/2022-9/2022 v sume
1099,87 eur. Matka uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí, nakoľko maloletá A.
nastúpila na druhý stupeň základnej školy, s čím sú spojené oveľa vyššie výdavky, ako boli v čase
posledného rozhodnutia o výživnom, keď maloletá A. navštevovala 1. ročník základnej školy. Matkapoukázala tiež na svoj zhoršený zdravotný stav, nakoľko v júni 2022 mala úraz, z ktorého následkov
sa lieči doposiaľ a od 24.10.2022 bola PN. V čase pred pandémiou si matka privyrábala upratovaním
bytov z dôvodu, že príjem a výživné nepostačovali na pokrytie bežných výdavkov. V súčasnosti matka

dokončuje doktorandské štúdium z dôvodu zabezpečenia väčšieho rozsahu možností získať si finančne
výhodnejšie zamestnanie. Trvala na tom, že príjem otca bol vyšší, ako uvádza v jeho návrhu. Ďalej
uviedla, že otec sa stretáva s maloletou v omnoho menšom rozsahu, ako bolo upravené v schválenej
rodičovskej dohode. Zvýšené výdavky na maloletú ako i starostlivosť o ňu ponechával otec výlučne na
matke. Poukázala na to, že si musela požičať peniaze od priateľov či rodičov, a má úvery v celkovej

výške 40 000 eur. Jej zamestnávateľ dňom 15.01.2023 zrušil jej pracovnú pozíciu, v ktorej bola výška
mzdy cca 1.050 eur a v tom čase nemala inú prácu. Matka býva s maloletou v byte, ktorý má v
podielovom spoluvlastníctve s veľkosťou podielu 1. Priemerné mesačné výdavky matky boli v sume
1.565,07 eur a pozostávali: domácnosť 125 eur, strava 150 eur, škola 80 eur, drogéria 45 eur, oblečenie
60 eur, PHM 90 eur, lieky 30 eur, mobil 27 eur, rehabilitácie 50 eur, splátky úverov v sume 419 eur,
113 eur, 33 eur a hypotekárny úver v sume 343,07 eur. Maloletá A. mala výdavky v sume 597 eur

a pozostávali: domácnosť 125 eur, strava 150 eur, strava v škole 30 eur, škola 40 eur, drogéria 35
eur, oblečenie 100 eur, cestovné a vreckové 50 eur, lieky 10 eur, mobil 27 eur, knihy a hry 15 eur,
zdravotná starostlivosť 15 eur. V závere navrhla matka zvýšenie výživného na maloletú zo sumy 100
eur na sumu 250 eur s účinnosťou od 01.01.2023. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní
zistil, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom, č.k. 27P/36/2017-202 zo dňa 10.10.2018 tak, že

súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 100 eur
mesačne. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, tak na strane maloletej,
ako i na strane rodičov. Maloletá A. v čase vydania rozhodnutia navštevovala 1. ročník základnej školy
a v súčasnosti je v 5. ročníku základnej školy, teda k poslednej úprave o výživnom došlo pred viac ako
štyrmi rokmi, a bolo zrejmé, že na jej strane došlo k zvýšeniu výdavkov a to v súvislosti s jej rastom,

zmenou záujmov či rastom životných nákladov. Súd ustálil odôvodnené mesačné výdavky maloletej
A. v sume 343 eur, na ktorej sume by sa otec mal podieľať v rozsahu 229 eur. Sumu výživného z
potenciálneho mesačného čistého príjmu otca súd ustálil na maloletú A. vo výške 247,57 eur, teda suma
porovnateľná s odôvodnenými výdavkami maloletej. Súd však určil zvýšené výživné otca v sume 170
eur a to s ohľadom na to, že došlo k zvýšeniu prídavku na dieťa, ktorý je o 30 eur vyšší, vyplácaný

prídavok na dieťa je v sume 60 eur, ktorú sumu súd odrátal od odôvodnených výdavkov maloletej.
Na strane povinného rodiča, otca, došlo k podstatnej zmene pomerov vzhľadom k tomu, že v čase
ostatnej úpravy otec maloletej A. býval sám, pričom v čase novej úpravy o výživnom mal otec manželku
a maloletú dcéru C., ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX a mala toho času 3 roky. Otcovi tak pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť. Naviac otec tvrdil, že ukončil zamestnanie v druhej práci, pričom uviedol,

že dôvodom bolo to, že manželka namietala, že trávi málo času s rodinou a dcérou. Súčasne tvrdil,
že to bolo z dôvodu jeho ďalšej zdravotnej situácie, pretože nebolo možné, aby robil od nedele do
pondelka 12 hodín a následne išiel v pondelok do práce na 7:00 hod. a súčasne tvrdil, že človek na
Slovensku nemá povinnosť mať dve zamestnania a nevidel dôvod na zmenu zamestnania na ÚPSVaR
v Trnave vzhľadom k tomu, že v tejto práci je zamestnaný od roku 1992. Súd súhlasil s tvrdením otca,

že nebol daný dôvod na zmenu zamestnania vzhľadom k tomu, že v uvedenom zamestnaní pracuje
od roku 1992, avšak za nedôvodné považoval ukončenie zamestnania v druhom zamestnaní, a pri
rozhodovaní o výške výživného vychádzal z výšky príjmu otca pred zmenou zamestnania, nakoľko otec
sa bez vážneho dôvodu vzdal tohto zamestnania. V konaní súd nemal preukázané žiadne zdravotné
problémy otca v súvislosti s výkonom druhého zamestnania, pričom z oznámenia zamestnávateľa

spoločnosti I. J. J. vyplývalo, že otec ukončil pracovný pomer výpoveďou a naviac otec v rámci svojho
prednesu na pojednávaní pred súdom uviedol, že jeho zdravotný stav je dobrý, nebol viac ako 4 roky
u lekára, s výnimkou PN kvôli covidu. Oprávneným dôvodom ukončenia druhého zamestnania nebola
ani skutočnosť, že otec uvádzal, že sa nevenoval dcéram a to vzhľadom k tomu, že v konaní sa rodičia
vyjadrili, že otec sa s maloletou A. stretáva každý druhý víkend, z čoho vyplýva, že netrávi s ňou

voľný čas počas pracovného týždňa. Súd nepovažoval za dôvodné ani to, že manželka otca vyjadrila
nespokojnosť nad tým, že otec maloletej A. veľa pracuje. V porovnaní s ostatným rozhodnutím o výške
výživného sa príjem otca v zamestnaní ÚPSVaR Trnava zvýšil a súd vychádzal z výšky priemerného
čistého mesačného zárobku v sume 1.107,60 eur za obdobie (2/2022 - 1/2023) a súčasne prihliadol
na potenciálny príjem otca vyplývajúci z vykonávania práce v spoločnosti I. J. J., ktorý bol za obdobie

(3/2020 - 2/2021) v priemernej výške netto 738,39 eur. Súd však prihliadol aj na vyjadrenia otca, ktorý
mal záujem tráviť viac času so svojou rodinou, a preto vychádzal pri určovaní výživného z potenciálneho
príjmu v sume 500 eur, ktorý bol otec schopný si výkonom uvedeného zamestnania zarobiť, keďže z
dokladu uvedenej spoločnosti o výške čistej mesačnej mzdy otca v danom období vychádza príjem od382,32 eur až po sumu 1.143,72 eur. Zo sumy 500 eur súd vychádzal práve preto, že bolo zrejmé,
že výkonom uvedenej práce si túto čiastku otec vedel zarobiť a súčasne mohol byť v práci kratší čas,
aby tak mohol tráviť viac času aj so svojou rodinou. Súd tak výšku potenciálneho čistého mesačného

príjmu otca ustálil na sumu 1.607,60 eur, z ktorej výšky príjmu súd vychádzal pri určení výšky výživného,
ktorá sa premietla nie do zníženia výživného v zmysle návrhu otca, ale do zvýšenia výživného oproti
pôvodnej výške výživného určeného ostatným rozhodnutím. K podstatnej zmene pomerov s ohľadom na
ostatnú úpravu výživného došlo aj na strane matky, keď preukázateľne matka prišla o svoje zamestnanie
v spoločnosti I. I. J. ku dňu 15.01.2023, pričom výška priemerného čistého zárobku bola cca 1.200 eur. Z

dohodyoukončenízamestnaniazodňa12.01.2023vyplývalo,žematkebolovyplatenéodstupnévsume
trojnásobku priemerného mesačného zárobku. Táto skutočnosť však nič nemenila na tom, že s ohľadom
na to, že príjem matky bol vzhľadom na vyplatené odstupné vyšší ako príjem otca, zákonná vyživovacia
povinnosť otca trvala a nebolo možné aj vzhľadom k tomu, že otec bol muž v produktívnom veku, zdravý,
bez akýchkoľvek zdravotných komplikácií, aby bola prenášaná povinnosť uhrádzať mesačné výdavky
maloletej A. výlučne na matku a to len z dôvodu, že otec mienil tráviť viac času so svojou rodinou. Právne

súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o
rodine. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného bol podaný
nedôvodne. V zmysle ustálenej judikatúry sa výživné povinného rodiča pohybuje v rozmedzí 20 - 30 %
z čistého mesačného zárobku a to vzhľadom k veku maloletého dieťaťa. Maloletá A. má 11 rokov, t. j.
22 % z čistého príjmu otca bola suma výživného na maloleté deti, čo predstavuje čiastku 353,67 eur,

ktorou sumou sa otec podieľal na výživnom pre svoje dve maloleté deti. Pozornosti súdu neuniklo, že
otec uviedol priemerné mesačné výdavky maloletej C. v sume 250 eur, pričom maloletá C. má tri roky. V
porovnaní s maloletou A., ktorej otec dosiaľ prispieval výživným v sume 100 eur, ktorá suma predstavuje
2/3 výdavkov maloletej, keďže matka sa na výdavkoch podieľa 1/3, výška výdavkov maloletej A. bola v
sume 150 eur. Z uvedeného vyplýva záver, že hoci otec sporoval neprimeranosť výdavkov maloletej A.,

s ohľadom na ním tvrdené výdavky maloletej C. bolo zrejmé, že toho času ním hradené výživné v sume
100 eur na maloletú A. nezodpovedá jej veku, ako ani skutočnosti, že je žiačkou 5. ročníka základnej
školy, a v porovnaní s výdavkami maloletej C. je neprimerane nízke, pritom maloletá A. mala rovnako,
ako jej nevlastná sestra, právo na uspokojovanie svojich odôvodnených výdavkov. S ohľadom na vek
maloletých detí súd rozdelil sumu 353,67 eur (ktorá suma predstavuje výživné pre obe maloleté deti)

v podiele 70 % a 30 % a to vzhľadom k veku maloletých detí, teda výživné maloletej A. by mala tvoriť
suma 247,57 eur a maloletej C. v sume 106,10 eur. Preto súd prvej inštancie návrh otca na zníženie
výživného zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2.Protitomutorozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonomurčenejlehote odvolanieotec.Uviedol,že

súduprvejinštanciedoručildňa04.11.2022návrhnazníženievýškyvýživnéhonasumu50eurmesačne,
nakoľko došlo k zásadnej zmene pomerov na jeho strane ako otca, ale i na strane matky. Súd v rozsudku
pri skúmaní zmeny pomerov uviedol, že otec ukončil zamestnanie v druhej práci, pričom dôvodil, že
manželka namietala, že trávi málo času s rodinou a dcérami a súčasne tvrdil, že to bolo z dôvodu ďalšej
zdravotnej situácie. K uvedenej skutočnosti, že došlo uňho k skončeniu jedného z pracovných pomerov

uviedol, že nikto nemá žiadne právo nútiť človeka, aby chodil z jednej práce z nočnej zmeny do druhej
práce na rannú zmenu. Zdôraznil tiež, že neukončil lepšie platené zamestnanie a druhé zamestnanie
v neposlednom rade ani nemôže mať, nakoľko aktuálne v zamestnaní má pohotovosť pre sociálnu
ochranu detí a sociálnu kuratelu, kde musí byť v prípade umiestnenia a riešenia detí ihneď k dispozícii.
Namietal tiež súdom vyhodnotené pomery matky, keď súd uviedol, že po oboznámení sa s výpisom

z účtu matky nezistil žiadne prijatie peňažných prostriedkov v neprimeranom rozsahu, z ktorého by
vyplývala odlišná životná úroveň matky. Otec mal z výpisov zistené nasledovné príjmy: 01/2023 – 1.699
eur + matka zmazala ďalší príjem (toto pravdepodobne sudkyni neprekážalo) 12/2022 – 1.0997,28 eur
(z toho 2000 úver) + zmazaný ďalší príjem 11/2022 – 2.624,3 eur + zmazaný ďalší príjem 10/2022 –
1.7547,53 eur (z toho 8450 úver) + zmazaný ďalší príjem 09/2022 – 10.039,55 eur (z toho 6.700 úver) +

zmazaný ďalší príjem 08/2022 – 2.648,99 eur + zmazaný ďalší príjem 07/2022 – 5.001,5 eur + zmazaný
ďalší príjem 06/2022 – 6.206,92 eur (z toho 500 úver) + zmazaný ďalší príjem 05/2022 – 2.481,53 eur +
zmazaný ďalší príjem. Z uvedeného vyplýva, že matka má mesačné príjmy 2.500 – 3.000 eur v čistom
a otec 1.072 eur. Má za to, že matka si žije nad pomery, z čoho obviňovala otca a na základe toho
žiada zvýšenie výživného. Matka mala od poslednej úpravy výživného až trojnásobne vyšší príjem a

napriek tomu bolo otcovi zvýšené výživné o neuveriteľných 70 %. Zdôraznil, že svojej dcére dal vždy to,
čo mohol. Otec je toho názoru, že súd prvej inštancie na podklade dôkazov vykonaných v konaní, mal
dostatočne preukázané dôvody zníženia výživného zo strany otca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že výživné na maloletú A. s účinnosťou od 13.01.2023 znižujezo sumy 100 eur mesačne na sumu 70 eur, ktoré znížené výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa stotožňujeme s rozhodnutím
súdu prvej inštancie, preto navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie otca považuje v celom rozsahu za
nedôvodné, zavádzajúce a nepodložené. Má za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych
predpisov a súčasne vec správne právne posúdil. Poukázala na to, že už v samotnom návrhu otca na
zníženie výživného, ako aj v odvolaní sa otec ani len okrajovo nezaoberá potrebami maloletej, ktoré sa
od posledného rozhodnutia súdu, t.j. rozsudku č.k. 27P/36/2017-202 zo dňa 10.10.2018, vzhľadom na
vekmaloletejapotrebyvýraznezvýšili.Všetkypodaniaotcasúnaopakzameranévýlučnenaosobuotca,
ktorý sa snaží minimalizovať zákonnú povinnosť prispievať na výživu maloletej podľa svojich schopností

a možností. Poukázala tiež na to, že otec sa už priamo na pojednávaní, ale aj v odvolaní vyjadril tak,
že druhé zamestnanie dobrovoľne ukončil, aby sa mohol viac venovať svojej súčasnej rodine, pričom
nevidí dôvod zvýšiť si príjem ani za účelom prispievať primerane na výživu a potreby maloletej A., ktorá
nastúpila na druhý stupeň základnej školy, keď výdavky na stravu, hygienu, oblečenie, školu sú oveľa
vyššie, ako v čase posledného rozhodnutia o výživnom. Zároveň zdôraznila, že vyživovacia povinnosť je

zákonná povinnosť rodičov a existencia ďalšieho partnerského vzťahu povinného rodiča – otca nemôže
byť na úkor maloletej A.. Na jednej strane otec tvrdí, že sa chce venovať svojej súčasnej rodine a preto
zamestnanie s vyšším príjmom prípadne ďalšie zamestnanie, tak ako v minulosti mal, si hľadať nebude,
na druhej strane poukazuje na príjem matky, ktorý mala z rôznych brigádnickych činností, a z ktorých
uhrádzala prevažnú časť výdavkov maloletej. Matka ďalej uviedla, že od vyhlásenia rozsudku sa zmenili

pomery na jej strane v tom, že od 01.05.2023 bude zamestnaná ako prevádzkar v K. s príjmom 1.600 eur
brutto a pracovným časom 40 hodín týždenne. Zdravotné komplikácie matky neurologického charakteru,
pre ktoré bola dňa 31.01.2023 hospitalizovaná a zdravotné problémy s kolenom naďalej pretrvávajú a
podľa vyjadrení ošetrujúcich lekárov fyzicky náročnú prácu už nebude môcť v budúcnosti vykonávať t.j.
jediný príjem matky bude vo výške 1.600 eur brutto. Ďalšia možnosť zvýšiť si príjem napr. brigádnickou

činnosťou, tak ako v minulosti zo zdravotných dôvodov už nebude môcť. Matka sa stotožňuje v celom
rozsahu s názorom súdu prvej inštancie, že životná úroveň otca je vyššia, ako životná úroveň maloletej
a matky, keď napr. len výdavok otca na PHM je vo výške zhodnej s výškou výživného, ktorú vo svojom
návrhu žiada platiť na maloletú. Záverom matka uviedla, že tvrdenia otca o tom, že sa dcére nevenuje
považuje za šikanózne, nakoľko maloletej venuje všetok svoj voľný čas, je pre ňu všetkým. Žiada, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že naopak matka zavádza, keď vo svojom vyjadrení
uviedla, že odvolanie otca je zavádzajúce a nepodložené. Má za to, že práve matka klamala a zavádzala
na pojednávaní, keď poukazovala na to, že otec neprispieva na maloletú nad rámec výživného, k čomu

nepredložila žiadne relevantné dôkazy, pritom sama potvrdila, že otec prispel na lekárske vyšetrenie,
kupuje dcére oblečenie, obuv, dáva dcére peniaze, ak ide von s kamarátkami, aj na začiatku školského
roka kúpil dcére hoveboard, po ktorom túžila a matka jej ho odmietla kúpiť, berie dcéru na dovolenky,
rôzne výlety do zábavných parkov, atď. Má za to, že zavádzala aj výpismi z účtu, kde boli súdu
predložené výpisy s vymazanými príjmami. K námietke matky, kde tvrdí, že otec uviedol, že sa chce

venovať svojej súčasnej rodine a preto zamestnanie s vyšším príjmom, príp. ďalšie zamestnanie, tak
ako v minulosti mal si hľadať nebude uviedol, že nič také netvrdil. V odvolaní uviedol že nemôže mať
ďalšie zamestnanie, nakoľko jeho pracovná doba v zamestnaní je v čase 07:30-15:30 hod. a v čase
15:30-07:30 hod. drží pohotovosť pre oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v
prípade umiestňovania detí. K námietke, že otec sa nezaoberá ani okrajovo otázkou, prečo len jeden

z rodičov je povinný zvýšiť si príjem, napr. brigádami a druhý, ktorý má novú rodinu už danú povinnosť
nemá, pričom všetku zodpovednosť ponecháva na matke, ktorej je maloletá zverená do osobnej
starostlivostiuviedol,žetopovažujezavyhováraniesamatkynato,žejejjezverenámaloletádoosobnej
starostlivosti. Ak jej to je na príťaž, tak otec si ju rád zoberie do osobnej starostlivosti a otcovi úplne bude
stačiťodmatkyvýživnévovýške70eur,pretožespolusdaňovýmbonusomarodinnýmiprídavkamibyto

bolo postačujúce. Otec poukázal tiež na to, že v minulosti žiadal o striedavú osobnú starostlivosť, čo mu
nebolo umožnené, pretože matka nesúhlasila a potom od otca neustále len vyžaduje neopodstatnene
a neúmerne vyššie platenie výživného.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7
ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie
mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide
o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca
nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16P/69/2022 je rozhodnutie
o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky za zvýšenie výživného. Predmetom prieskumu
odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
zamietol návrh otca na zníženie výživného a zvýšil výživné zo sumy 100 eur na 170 eur mesačne
s účinnosťou od 13.01.2023, a určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.01.2023 do
28.02.2023 vo výške 112,88 eur, ktorý povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu

s bežným výživným pod stratou výhody splátok, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k.
27P/36/2017-202 zo dňa 14.02.2017 v časti určenia bežného výživného na maloletú A..

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to,
že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho

výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti zvýšenia
výživného otca na maloletú, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov
a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý
na vec aplikoval i správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne

vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie
napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty otca nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, keď súd prvej inštancie správne
zistilvšetkyskutočnostipotrebnékrozhodnutiuozmenevyživovacejpovinnostiotcakmaloletejA.aotec
neuviedol v odvolaní žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého

rozhodnutia.

9. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k zmene pomerov tak u rodičov,
ako aj u maloletej A.. Súd prvej inštancie túto zmenu správne zistil a aj vyhodnotil. Pokiaľ sa týka
pomerov na strane otca, s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax odvolacieho súdu, keď je možné

postihnúťpríjempovinnéhorodičapribližnevrozsahu20%-30%naplnenievšetkýchjehovyživovacích
povinností, s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu odvolací súd poznamenáva, že odhliadnuc
od potenciálneho príjmu otca, vychádzajúc pri určení výživného len z priemerného čistého mesačného
zárobku otca vo výške 1.100 eur, ktorý má u zamestnávateľa ÚPSVaR Trnava, už tento je postačujúci
na zvýšenie výživného pre maloletú A., keď 25 % z 1.100 eur je 275 eur (ktorá suma je postačujúca

pre výživné na obe maloleté deti), pričom ak výživné maloletej A. bude tvoriť suma 170 eur na výživné
maloletej C. zostane suma 105 eur. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností dospel
preto k záveru, že výživné určené súdom prvej inštancie je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia
v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce
skutkovému stavu zistenému súdom prvej inštancie.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie vrátane závislého výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
za použitia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).