Rozsudok – Ostatné – Dedičské právo… ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 30, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322201626
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2322201626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.

Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. X, XXX XX C., 2. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX, XXX XX E., 3. F. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXXX/X, XXX XX H., 4. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX E., 5. B. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX I., 6. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. (I.), C. C. X, Taliansko, 7.
H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., všetci zastúpení advokátskou kanceláriou Hudzík
& Partners s. r. o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanej: M.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, XXX XX G., zastúpená advokátskou kanceláriou TAKÁČ LE§AL

s. r. o., so sídlom Námestie republiky 4466/11, 926 01 Sereď, IČO: 54 511 071, o určenie neplatnosti
listiny o vydedení a závetu, o odvolaní žalobcov 1. až 7. proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.:
35C/22/2022 – 95 zo dňa 07.12.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcom v 1. až 7. rade zaviazaným spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že

žalobcovia 1. až 7. (ďalej „žalobcovia“) sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov
konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

1.1 Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový priadok (ďalej „C. s. p.“), § 192, § 193 ods. 1 a § 194 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový priadok (ďalej „C. m. p.“).

1.2 V dôvodoch napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie argumentuje tým, že žalobcovia sa
svojou žalobou domáhali určenia, že listina o vydedení zo dňa 28.11.1996 spísaná formou notárskej
zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Štefana Siskoviča, so sídlom v Poprade pod sp. zn. N 227/1996,
NZ 227/1996, NCR za 6089/2002 poručiteľa B. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX je neplatná,
pretože dôvody, ktoré sú uvádzané v listine o vydedení nie sú pravdivé. Uznesením č. k. 35C/22/2022 –
67 zo dňa 16.11.2022 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby na základe návrhu žalobcov rozšírením
o určenie, že závet spísaný dňa 28.11.1996 formou notárskej zápisnice na notárskom úrade JUDr.

Štefana Siskoviča v Poprade pod sp. zn. N 227/1996, NZ 227/1996 NCRza 6089/2002 poručiteľa B. A.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX je neplatný v časti, v ktorej nebolo rešpektované právo žalobcov
v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka.1.3 Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav tak, že do Notárskej zápisnice N
227/96, NZ 227/96, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Štefana Siskoviča dňa 28.11.1996, B. A., nar.
XX.XX.XXXX, požiadal o spísanie listiny o vydedení a závetu, na základe ktorých vydedil pre prípad

svojej smrti svoje deti - žalobcov z dôvodu, že všetky deti sa o neho prestali zaujímať po roku 1989,
po tom, ako bol právoplatne rozvedený s bývalou manželkou. Poručiteľ zároveň určil, že dôsledky
vydedenia jeho detí sa vzťahujú aj na ich potomkov. Ako zákonný dôvod vydedenia aplikoval § 469 ods.
1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Pre prípad svojej smrti odkázal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný
majetok svojej priateľke M. H. – žalovanej. Následne v dedičskej veci po poručiteľovi B. A., nar.

XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX Okresný súd Galanta uznesením č. k. 15D/16/2021-54, Dnot 230/2021
zo dňa 09.09.2021, právoplatným dňa 05.04.2022, prostredníctvom notárky JUDr. Oľgy Melišíkovej,
PhD. rozhodol, že konanie o dedičstve prerušuje a súčasne odkázal žalobcov, aby v lehote 60 dní podali
žalobu na Okresný súd Galanta o určenie, že sú dedičmi po poručiteľovi, a to z dôvodu, že dedičské
právo závisí od riešenia skutkového sporu, keď dedičia zo zákona tvrdia, že zákonný dôvod vydedenia
neuznávajú a v osobitnom súdnom konaní budú preukazovať jeho neexistenciu. Notárka tak vymedzila

spornú právnu skutočnosť, ktorá mala byť obsiahnutá v žalobnom petite. Napriek tomu žalobcovia
takúto žalobu nepodali, ale na súd sa obrátili so žalobou o určenie neplatnosti listiny o vydedení, ktorú
neskôr rozšírili o určenie neplatnosti závetu v časti týkajúcej sa žalobcov. Takto podaná žaloba o určenie
neplatnosti listiny o vydedení či neplatnosti závetu nie je podľa súdu prvej inštancie žalobou o určení
právnej skutočnosti podľa § 194 C. m. p., pretože neobsahuje určenie konkrétnej spornej skutočnosti

(skutkovej otázky). V časti určenia neplatnosti závetu vo vzťahu k jednotlivým žalobcom bola táto
žaloba zároveň podaná po uplynutí notárkou stanovenej lehoty 60 dní od právoplatnosti uznesenia o
prerušení dedičského konania. Podaná žaloba tak z pohľadu § 137 písm. d) C. s. p. nie je procesne
prípustnou, a preto súd žalobu bez ďalšieho vecného prejednania zamietol. Pokiaľ žalobcovia následne
rozšírili svoju argumentáciu, keď žiadali, aby súd žalobu posúdil ako určovaciu žalobu podľa § 137

písm. c) C. s. p. pričom naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení má spočívať v
tom, že od rozhodnutia súdu závisí postavenie žalobcov v tomto aj v dedičskom konaní, súd sa s touto
argumentáciou nestotožnil. Žalobou podľa § 137 písm. c) Civilný sporový poriadok sa možno domáhať
určenia, či tu právo je alebo nie je. Žaloba takto formulovaná nie je, pretože žalobcovia sa domáhajú
určenia neplatnosti právnych úkonov. Súd prvej inštancie upozornil aj na zjavnú absenciu naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení, pretože otázka platnosti alebo neplatnosti listiny o vydedení
a závetu je predmetom hodnotenia a posudzovania v prebiehajúcom dedičskom konaní. Posúdenie
platnosti či neplatnosti listiny o vydedení a závetu je vecou právneho posúdenia, o ktorom má v zmysle
§ 193 C. m. p. rozhodnúť dedičský súd a dedičia sa nemôžu svojvoľne rozhodnúť, že posúdenie tejto
otázky prenesú na civilné sporové konanie podaním určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C. s. p.

Žaloba je tak podľa súdu prvej inštancie procesne neprípustnou aj v zmysle § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku, súd potom žalobu zamietol v celom rozsahu.

1.4 O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov súdneho konania, keď bola

v spore proti žalobcom plne úspešná.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie všetci žalobcovia z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.).
Namietali, že z obsahu žaloby je zrejmé, čoho sa domáhajú a k čomu smerujú dokazovanie. Súd prvej

inštancie mohol rozhodnúť, že žalobcovia sú dedičia aj keď formulovali petit tak, že listina o vydedení
je neplatná. Je zrejmé, že ide o incidenčnú žalobu, teda na podanie žaloby odkázala žalobcov notárka,
je známy okruh účastníkov a súčasne bola dodržaná lehota na jej podanie. Každému bolo jasné, čo
žalobcovia žalobou sledujú. Súd prvej inštancie, aj keď to viackrát zopakoval, neuviedol, ktorú spornú
skutočnosť notárka vo vzťahu k ustanoveniu § 194 C.m.p. vymedzila. Podľa žalobcov aj v uvedenom

spočíva nesprávnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie. Žalobcovia skutkovú otázku, ktorá sa
má posúdiť v žalobe riadne popísali. Túto okolnosť nie je možné odtrhnúť od znenia petitu označenom
žalobcami, pretože takýmto prístupom by súd prvej inštancie vniesol do konania prílišný formalizmus.
Formuláciu petitu žaloby tak, ako ho určila notárka alebo tak, ako ho určili žalobcovia, vždy v konečnom
dôsledku znamená, že súd sa bude zaoberať rovnakými skutkovými okolnosťami. Žalobcovia sa

nestotožnili so záverom súdu prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu, kedy bez
vykonaného dokazovania k takémuto záveru nemožno dospieť.2.1 Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za vecne správne a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Uviedla, že v dedičskej veci po
poručiteľovi B. A. vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15D/16/2021 súdom poverená
notárka v uznesení o prerušení konania odkázala potomkov poručiteľa na podanie žaloby o určenie,
že sú dedičmi po poručiteľovi. Jednoznačne tým vymedzila spornú skutkovú otázku podľa § 194 C. m.

p. a nie na spornú právnu skutočnosť podľa § 193 C. m. p., pretože zmluvy a iné právne úkony, ich
existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. K námietke odvolateľov o nesprávnom
právnom posúdení žaloby podľa § 137 písm. c) C. s. p., žalovaná uviedla, že žalobca má naliehavý
právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené
za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný,

naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva, čo je
podľa názoru žalovanej nepochybné.

4. Žalobcovia v doručenej replike uviedli len, že trvajú na podanom odvolaní v celom rozsahu.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou stranou sporu (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C. s. p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C. s. p.) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 C. s. p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1, 2 C. s. p.).

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhali voči
žalovanej určenia neplatnosti listiny o vydedení a závetu v časti, v ktorej nebolo rešpektované ich
právo v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka (Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k

vydedeniu uvedených potomkov.).

7. Predmetom vecného prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na žalobcami uplatnený odvolací
dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h C. s. p.) bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil,
keď napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol s poukazom na ustanovenie § 137 C. s. p., pretože ide

o procesne neprípustnú žalobu, keď jej prípustnosť nepriznáva žiadna právna norma.

8. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že v predmetnej veci nepochybne ide o žalobu vyvolanú
sporom o dedičské právo, ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstvo po poručiteľovi – otcovi žalobcov.
Procesná prípustnosť žaloby vyvolanej sporom o dedičské právo vyplýva z ustanovenia § 194 C.

m. p., keď žalobný návrh je vymedzený priamo uznesením dedičského súdu. V preskúmavanej veci
Okresný súd Galanta ako dedičský súd prostredníctvom notárky, poverenej funkciou súdnej komisárky
uznesením č. k. 15D/16/2021-54, Dnot 230/2021 zo dňa 09. septembra 2021 v zmysle § 194 ods. 1
C. m. p. odkázal žalobcov na podanie žaloby, pričom výslovne vymedzil žalobný návrh ( petit) tak, aby
žalobcovia podali žalobu o určenie, že sú dedičmi po poručiteľovi. Dedičský súd tak vo svojom uznesení

vymedzil spornú skutočnosť – „či sú žalobcovia dedičmi po poručiteľovi“ a pripustil tak žalobu, ktorou
bolo potrebné vyriešiť uvedenú spornú skutočnosť v sporovom konaní. Procesne prípustná by teda bola
len žaloba v znení určenom výrokom II. uvedeného uznesenia Okresného súdu Galanta ako dedičského
súdu. Žalobcovia však nepostupovali v súlade s uznesením dedičského súdu a svojou žalobou sa
nedomáhali určenia, že sú dedičmi po poručiteľovi, ako ich odkázal dedičský súd, ale výslovne sa

domáhali určenia neplatnosti listiny a určenia neplatnosti závetu v časti, v ktorej nebolo rešpektované
ich právo v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka. Nejde teda o žalobu podľa § 194 ods. 1 C. m. p., na
podanie ktorej ich odkázal dedičský súd uvedeným uznesením, ale o žalobu o určenie neplatnosti listín –právnych úkonov, ktorá podlieha režimu ustanovenia § 137 C. s. p. Súd prvej inštancie preto postupoval
správne, keď skúmal, či ide o prípustnú žalobu v zmysle ustanovenia § 137 C. s. p.

9. Podľa § 137 C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Listina o vydedení aj závet sú právne skutočnosti, žalobcovia sa domáhali určenia ich neplatnosti.
Je preto nepochybné, že uplatnenou žalobou ide o žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. d) C. s. p. –
o určenie právnej skutočnosti, pričom prípustnosť takejto žaloby musí vyplývať z osobitného predpisu.

Prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti listiny o vydedení ani závetu zo žiadneho osobitného predpisu
nevyplýva. Ako už odvolací súd vyššie konštatoval, v preskúmavanom spore o dedičské právo procesná
prípustnosť žaloby vyplýva z ustanovenia § 194 C. m. p., keď dedičský súd uznesením odkáže na
podaniežaloby,pričomvýslovnevymedzíspornúskutočnosť,určeniektorejjepotrebnéuplatniťžalobou.
Žaloba uplatnená žalobcami však s poukazom na uznesenie dedičského súdu č. k. 15D/16/2021-54,

Dnot 230/2021 zo dňa 09. septembra 2021 nemá oporu v ustanovení § 137 písm. d) C. s. p. v spojení s
§ 194 ods. 1 C. m. p., ide preto o procesne neprípustnú žalobu. Súd prvej inštancie správne vyjadril aj
tú skutočnosť, že platnosť alebo neplatnosť listiny o vydedení, resp. závetu hodnotí ako právnu otázku
dedičský súd, pričom dedičia sa nemôžu svojvoľne rozhodnúť, že posúdenie tejto otázky prenesú na
civilné sporové konanie podaním určovacej žaloby. V sporovom konaní súd zisťuje spornú skutkovú

otázku – či žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi. Pojem potomok pritom automaticky neznamená
pojem dedič. Je procesnou zodpovednosťou žalobcov, ak svoj nárok v predmetnom sporovom konaní
neuplatnili v súlade s uvedeným rozhodnutím dedičského súdu. Správne preto súd prvej inštancie
rozhodol, keď žalobu ako neprípustnú zamietol.

11. K odvolacej námietke žalobcov, podľa ktorej mohol súd prvej inštancie rozhodnúť, že žalobcovia
sú dedičia aj keď formulovali petit tak, že listina o vydedení je neplatná, odvolací súd poukazuje na
ustanovenie § 216 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. Citované
ustanovenie je potrebné vykladať tak, že súd sa v sporovom konaní nebude vecne zaoberať iným
právom, resp. právnym vzťahom, než akého sa domáha žalobca uplatnenou žalobou. Tiež pri formulácii

výroku svojho rozhodnutia musí súd dbať na to, aby vyjadroval to, čoho sa žalobca žalobou domáha. Ak
sa teda žalobcovia domáhali svojou žalobou neplatnosti listiny o vydedení a neplatnosti závetu v časti, v
ktorej nebolo rešpektované ich právo v zmysle § 479 Občianskeho zákonníka, nie je prípustné, aby súd
formuloval výrok svojho rozhodnutia diametrálne odlišne tak, že žalobcovia sú dedičia po poručiteľovi.

12. Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie podľa žalobcov spočívalo aj v tom, že súd
neuviedol, ktorú spornú skutočnosť notárka vo vzťahu k ustanoveniu § 194 C. m. p. vymedzila. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na odseky 6., 11. až 14. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
v rámci ktorých súd prvej inštancie výslovne uviedol, že notárka ako súdna komisárka Okresného súdu
Galanta vymedzila spornú právnu skutočnosť, ktorá mala byť obsiahnutá v žalobnom návrhu (petite)

tak, či sú potomkovia poručiteľa označení vo výroku II. uznesenia dedičského súdu (Okresného súdu
Galanta č. k. 15D/16/2021-54, Dnot 230/2021 zo dňa 09. septembra 2021) dedičmi po poručiteľovi.
K námietke žalobcov, že skutkovú otázku, ktorá sa má posúdiť, v žalobe riadne popísali, odvolací súd
dodáva, že spornú skutkovú otázku nevymedzujú strany sporu, ale dedičský súd.

13. Žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie aj vo vzťahu k ustanoveniu
§ 137 písm. c) C. s. p., keď majú za to, že naliehavý právny záujem na určení definovali vo svojom podaní
zo dňa 11.11.2022, pričom súd prvej inštancie ani nevykonal dokazovanie na zistenie naliehavého
právneho záujmu. Z vyššie uvedenej argumentácie odvolacieho súdu vyplýva, že v preskúmavanej veci
ide o žalobu o určení právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) C. s. p., pri ktorej zákonodarca nevyžaduje

naliehavý právny záujem na určení. Nejde o žalobu o určení, či tu právo je alebo nie je podľa § 137
písm. c) C. s. p. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď naliehavý právny záujem na určení
neskúmal.14. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
je vo výroku vecne správne.

15. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

16.Sozreteľomnauvedenéargumentydospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolacienámietkyžalobcovsú
nedôvodné a odvolací dôvod, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.) nie je daný. Súd prvej inštancie správne zvolil
a aplikoval príslušné právne normy a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. So závermi obsiahnutými
v odôvodnení jeho rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
preto v súlade s citovaným ustanovením § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

17. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, má preto voči žalobcom nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s.
p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).