Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2023

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-2C/40/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722200822
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2722200822.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: D.n D., Z..

XX.XX.XXXX, bytom Ľ. XX, XXX XX Ľ., proti žalovanej: Eva D., Z.. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX
XX O., o určenie neplatnosti vydedenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej súd priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom D. D.,
zomrelom dňa XX.P. XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 22.08.2016, nie sú dané a závet a listina

o vydedení sú neplatné. Žalobca uviedol, že Uznesením Okresného súdu v Skalici, č.k. 9D/53/2020 mu
bolo uložené, aby do 30 dní podal na súde predmetnú žalobu.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť.

3.Súdvykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,spisomOkresnéhosúduSkalicasp.zn.9D/53/2020,
Notárskou zápisnicou N 305/2016, NZ 29620/2016, písomným vyjadrením žalovanej k žalobe,

výpoveďou svedkyne G. E.j prostredníctvom dožiadaného súdu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Okresný súd Skalica v dedičskej veci po neb. D. D., Uznesením sp. zn. 9D/53/2020, Dnot 150/2020
dňa 13.05.2022, právoplatným dňa 31.5.2022 vyzval D. D. ( žalobcu), aby v lehote do jedného mesiaca
od právoplatnosti uznesenia podal žalobu o vyslovenie neplatnosti listiny označenej ako „ Závet a
Listin o vydedení“, spísanej do notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Holíči, notárkou JUDr. Vierou
Kotvanovou dňa 22.8.2016 pod Z. XXX/XXXX, Z. XXXXX/2016, ktorá bola registrovaná pod NCRza

4673/2016.

5. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“) ak rozhodnutie o dedičskom
práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho
z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti
uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.

6. Žalobca, D. D., podal predmetnú žalobu na Okresný súd Skalica dňa 14.06.2022, takže žalobu podal
v lehote stanovenej súdom, v zmysle vyššie uvedeného Uznesenia.7. Zo zápisnice o pojednávaní napísanej dňa 13.5.2022 v Notárskej kancelárii notára JUDr. Viery
Kotvanovej, v Holíči, v dedičskej veci po poručiteľovi D. D., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX ( sp. zn.
9D/53/2020, Dnot 150/2020), súd zistil, že v čase smrti poručiteľa by nárok na dedenie zo zákona mali

dedičia v I. dedičskej skupine, ktorými sú: 1/ manželka poručiteľa M. D., J.. H., 2/ syn poručiteľa D. D.,
J.. D., 3/ syn poručiteľa X. D., rod. IV., 4a/ vnučka poručiteľa B.B. L., J.. F..

8. Z notárskej zápisnice napísanej na Notárskom úrade v Holíči dňa 22.8.2016 sp. zn. N 305/2016, NZ
29620/2016, NCRza 4673/2016, NCRIs 30448/2016, mal súd preukázané, že sa pred notárku dostavil

osobne D. D., Z.. X.X.XXXX s tým, aby notárka do zápisnice spísala Závet a listinu o vydedení. Listinou
o vydedení D. D., nar. X.X.XXXX, vydedil svojho syna D. D., Z.. X.X.XXXX, a vydedenie sa vzťahuje
aj na všetkých jeho potomkov, vydedil svojho syna X. D., nar. XX.X.XXXX, a vydedenie sa vzťahuje
aj na všetkých jeho potomkov, vydedil svoju vnučku B.ru L., J.. F., nar. XX.X.XXXX a vydedenie sa
vzťahuje aj na všetkých jej potomkov. Závetom D. D., Z.. X.X.XXXX celý svoj majetok, tak hnuteľný ako
aj nehnuteľný, zanechal určenej závetnej dedičke, svojej manželke M. D., rod. H., Z.. X.X.XXXX.

9. Podľa § 78 z. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok

Nútené spoločenstvo
(1) Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v

spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
(2) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

10. V konaní mal súd preukázané, že žalobca podal žalobu, ktorou sa domáha určenia, že dôvody
vydednia žalobcu jeho H. D. D., uvedené v listine o vydední zo dňa 22.8.2016, nie sú dané a závet

a listina o vydedení sú neplatné na základe povinnosti, ktorá mu bola uložená v dedičskom konaní
vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 9D/53/2020, Dnot 150/2020 po poručiteľovi D. D., I..
XX.X.XXXX. Jedna zo základných podmienok, ktoré musia byť splnené preto, aby mohol byť žalobca v
konaní úspešný, je existencia vecnej legitimácie ( aktívnej aj pasívnej), a to ako na strane žalobcu, tak
aj na strane žalovaného. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva

na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,
neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z
29. júna 2010).

11. V konaní o žalobe žalobcu podľa § 194 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP majú účastníci
dedičského konania postavenie nerozlučných spoločníkov a toto spoločenstvo má charakter núteného
spoločenstva. Rozhodnutie vo veci sa preto musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich procesné
spoločenstvo. Ak sa sporu nezúčastnia všetci spoločníci, žalobe nemožno vyhovieť pre nedostatok

vecnejlegitimácie.Otázkavecnejlegitimácievyplývazhmotnéhopráva,nesprávneurčenieokruhustrán
v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť, pretože v
opačnom prípade by došlo k porušeniu práva žalovaného na rovnaké postavenie v spore, a teda aj práva
na spravodlivý súdny proces. Zo zápisnice z prejednávania v predmetnej dedičskej veci napísanej dňa
13.5.2022 v Notárskej kancelárii notára JUDr. Viery Kotvanovej, v Holíči, v dedičskej veci po poručiteľovi

D. D., ktorý zomrel dňa 26.6.2020 ( sp. zn. 9D/53/2020, Dnot 150/2020), súd zistil, že v čase smrti
poručiteľa by nárok na dedenie zo zákona mali dedičia v I. dedičskej skupine, ktorými sú: 1/ manželka
poručiteľa M. D., rod. H., 2/ syn poručiteľa Ivan D., J.. D., 3/ syn X. X. D., J.. D., 4a/ vnučka poručiteľa
B. L., J.. F.. Zo zápisnice taktiež vyplýva, že žalobca D. D., listinu o vydedení neuznáva za platnú,
má záujem podať žalobu o vyslovenie neplatnosti listiny o vydedení. Výrok rozsudku vo veci samej

musí byť záväzný pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve. Uvedené zodpovedá
súdnej praxi, podľa ktorej pre sporové konanie konanie treba považovať všetkých účastníkov konania
v dedičskej veci za nerozlučných spoločníkov, a to ako na strane žalobcov, tak na strane žalovaných
( rozsudky NS SR 3Cdo/131/99, 4Cdo/120/2009, 1Cdo/183/2009).

12. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1,2 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom
osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu
zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa ods. 1. Žalobca si žalobou
uplatnil nároky voči jednej žalovanej, a to voči žalovanej M. D., J.. H. a z toho vyplýva, že v predmetnomkonaní nie sú účastníkmi všetky osoby, ktoré boli účastníkmi dedičského konania. Žalobca mal preto
žalovať všetkých ostatných účastníkov dedičského konania. Pretože žalobca tak neurobil, nemôže byť
žalobe vyhovené, pre nedostatok vecnej legitimácie, súd už preto nevykonal ďalšie dokazovanie vo

veci samej a žalobu zamietol.

13. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p.. a úspešnej žalovanej
priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.