Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. november 2023

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/75/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200647
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200647.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu
JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Romana Dieho, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX, XXX XX E. C., právne zastúpeného: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so
sídlom Hurbanova 1243/18, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, za ktorú koná advokátka a konateľka
JUDr. Katarína Štellmachová , LL.M. PhD., proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných

prostriedkov, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:
OU-PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou dňa 22.12.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej
len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-

PO-OOP6-2022/039896-2 zo dňa 10.11.2022, ktorým žalovaný rozhodol v odvolacom konaní
vo veci rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru č. OU-KK-
PLO-2022/000499-305 z 12.04.2022 o zamietnutí návrhu žalobcu na vydanie nehnuteľnosti a rovnako
ani nepriznal právo na náhradu za nehnuteľnosti v kat. úz. Stará Lesná označených v predmetnom
rozhodnutí. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok,
pozemkový a lesný odbor, potvrdil ho a odvolanie žalobcu zamietol.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach
(ďalej len ako „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o správnej žalobe žalobcu, v zmysle
rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené

náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom.

3. Súčasťou správnej žaloby žalobcu bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe z dôvodu podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len
ako „SSP“), ktorý žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného
muhrozízávažnáujmaainýzávažnýnenapraviteľnýnásledok,keďžeprávnymnásledkomnapadnutého

rozhodnutia žalovaného je strata postavenia reštituenta pre žalobcu v zmysle zákona č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a rovnako strata jeho
reštitučných nárokov, o ktorých nebolo doteraz rozhodnuté. Závažný následok vidí žalobca v zásahu
do jeho vlastníckeho práva a pokiaľ nebude správnej žalobe priznaný odkladný účinok, stratí žalobca
postavenie účastníka konania a nebude môcť zbierať informácie týkajúce sa svojich predkov, a teda už
nebude mať ako riadny reštituent s uplatneným reštitučným nárokom neobmedzený prístup ku všetkým

archívnym materiálom v archívoch, čo rovnako pre neho predstavuje závažnú a nenapraviteľnú ujmu na
jeho právach. Žalobca záverom poukázal na to, že ak správnej žalobe nebude priznaný odkladný účinok,nebude sa na neho už vzťahovať ust. § 4a zákona č. 229/1992 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobca žiadal správny súd,
aby priznal správnej žalobe odkladný účinok.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
uviedol, že s návrhom nesúhlasí a považuje ho za neopodstatnený z dôvodu, že žalobca nesplnil
základné reštitučné podmienky vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, a preto mu nevzniklo vlastnícke
právo. Žalobca podľa žalovaného hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku nenapraviteľného

následku a závažnej ujmy v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
a ani to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na základe uvedeného
žalovaný navrhol, aby správny súd odkladný účinok správnej žalobe nepriznal, teda aby návrh žalobcu
zamietol.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

6.Podľa§185písm.a)SSP,správnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo

opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho

súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu
verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný
účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. (§ 186 ods. 1 a ods. 2 SSP)

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Úvodom považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že účelom priznania odkladného účinku
správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy,
je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca),

avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho
následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je
tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo
fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy

alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná
hospodárska,čifinančnáškoda,závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľný
následok.

10. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná

zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je
povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce
len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode či inom vážnom nenapraviteľnom

následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by
správny súd mohol vyhodnotiť na tento účel.

11. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní

vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status
žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť
iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez tohoaby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe
odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť
svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri

rozhodovaní vo veci samej.

12. V prejednávanej veci žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve

podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej
žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

13. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru
za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.
Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že
žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo

opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil stratou postavenia
reštituenta, teda zároveň stratou postavenia účastníka konania v reštitučných konaniach, následnou

nemožnosťou zbierania informácií týkajúcich sa svojich predkov a straty prístupu ku všetkým archívnym
materiálom, a to v nadväznosti na ust. § 4a zákona č. 229/1992 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

15. Správny súd k argumentom žalobcu uvádza, že zo znenia ust. § 185 písm. a/ SSP vyplýva, že

na to, aby mohol byť správnej žalobe priznaný odkladný účinok, musí okamžitým výkonom alebo
inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy hroziť nejaký nenapraviteľný následok, príkladmo uvedený v predmetnom ustanovení
SSP (závažná ujma atď). Správny súd v danom prípade akcentuje pojem nenapraviteľnosti následku
a už zmienenú výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby ktorým sa prelamujú účinky

právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a s prihliadnutím na ktoré správny súd v danom
prípade nemohol konštatovať dôvodnosť žalobcovho návrhu. Bez toho aby správny súd prejudikoval
rozhodnutie vo veci samej uvádza, že to, že žalobca za nenapraviteľnú ujmu označuje skutočnosť, že
ak by správny súd nevyhovel jeho návrhu na priznanie odkladného účinku, stratil by tak svoje reštitučné
nároky, o ktorých nebolo doposiaľ správnym orgánom rozhodnuté a stratil by tiež postavenie riadneho

reštituenta, ešte neznamená, že táto ujma nenapraviteľnou skutočne je. Zmyslom správneho súdnictva
podľa § 2 ods. 1 SSP je poskytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby
a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, avšak primárne formou rozhodnutia vo veci samej. Správny
súd považuje v tejto súvislosti za nevyhnutné uviesť, že v prípade, ak správna žaloba žalobcu bude
dôvodnáasprávnysúdjejvyhovie,zrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy,vdôsledkučoho

dôjde k navráteniu do pôvodného stavu z obdobia pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Žalobcom
označená hrozba straty možnosti získania nehnuteľností, na ktoré si žalobca uplatnil reštitučný nárok, či
stratapostaveniariadnehoreštituentaniejehrozbou,ktorábyvdôsledkunepriznaniaodkladnéhoúčinku
správnej žalobe mala trvalý charakter, resp. by bola nenapraviteľná a niesla v sebe prvok výnimočnosti
spojený s nevyhnutnosťou prelomenia účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

16. Správny súd tak konštatuje, že na základe žalobcom prezentovaných obáv z následného vývoja
udalostí súvisiaceho s výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k
záveru, že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok.
Správny súd v predmetnom prípade nedospel k záveru, že by v prejednávanej veci išlo o mimoriadny

prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a) SSP, ktorého reálna a preukázaná hrozba
je jednou z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe,
ktorá v danom prípade nebola splnená.17. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych
podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v hrozbe závažnej ujmy, značnej

hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inom vážnom
nenapraviteľnom následku, nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením postupom
podľa § 188 SSP zamietol.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.