Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. október 2023

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/49/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323201112
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2023:4323201112.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o maloleté deti A.: B., nar.

XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, z rodičov: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X a F. A., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom
G. XXX, o návrhu matky na zvýšenie a návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 50,-
na sumu 100,- eur mesačne a na výživu mal. C., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 40,- eur
na sumu 90,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca
vopred, k rukám matky, počnúc dňom 28.03.2023.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 28.03.2023 do 10.10.2023 vo výške 304,86 eur pre mal. B. a vo výške
304,83 pre mal. C. je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur na každé dieťa popri
bežnom výživnom pod stratou výhody splátok počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a .

IV. Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 05.06.2018, č. k.
10P/162/2017-49 vo výroku o výživnom pre mal. deti.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých detí sa návrhom, súdu doručeným dňa 28.03.2023, domáhala zvýšenia výživného
pre maloleté deti, a to na maloletú B. na sumu 150,- eur a na maloletú C. na sumu 130,- eur mesačne.
V písomnom návrhu poukazovala na to, že v roku 2018 bolo výživné zo strany otca určené pre maloletú

B. vo výške 50,- eur a maloletú C. vo výške 40,- eur mesačne. Má za to, že náklady na maloleté deti sa
zvýšili, keď mesačne na stravu doma vynaloží 100,- eur na každé dieťa, na stravu v školskej jedálni 60,-
eur mesačne, na hygienu 30,- eur, cestovné 40,- eur, náklady na bývanie 200,- eur, ošatenie 50,- eur.
Okrem toho má nepravidelné výdavky v prípade choroby, resp. zubného ošetrenia, ako i jednorazové
výdavky na zakúpenie školských potrieb, školských výletov a kultúrnych podujatí. Poukázala na to,
že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom zo súčasného vzťahu (manželstva). Na
pojednávaní dňa 15.06.2023 uviedla, že v súčasnosti sa stravné v škole neplatí. Býva s manželom a

maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorého spoluvlastníkom je jej manžel. V spoločnej domácnosti s
nimi býva i bývalý priateľ svokry (svokra zomrela), ktorý má príjem z brigádnickej činnosti a prispieva
na domácnosť. Jej manžel uhrádza mesačne výživné pre svoje maloleté deti vo výške 115,- eur, pričom
na spoločné deti poberá rodinné prídavky manžel z Maďarska. Sama poberá len rodičovský príspevok,rodinné prídavky pre dcéry a náhradné výživné. Otec sa s maloletými deťmi nestretáva, teda nad rámec
výživného ničím neprispieva. Na pojednávaní dňa 07.09.2023 poukázala na to, že otec v júli prispel na
výživu detí sumou 50,- eur pre obe, čo nahlásila na úrad práce a túto sumu jej odpočítali z náhradného

výživného. V júli si otec dcéry zobral na dva týždne na prázdniny, avšak po týždni ich vrátil, keďže
dievčatá u neho odmietali zostať. Počas pobytu u neho im kupoval sladkosti, daroval im elektrickú
kolobežku, o ktorej tvrdil, že stála 300,- eur. Uviedla mu, že túto predá, keďže má za to, že je pre
deti nebezpečná, ale i z dôvodu, že pre maloleté deti potrebuje zakúpiť iné potreby. V tomto školskom
roku sa platí v školskej jedálni poplatok do 20,- eur mesačne pre obe deti. Podľa vlastného odhadu

ročne vynaloží na ošatenie pre jedno dieťa okolo 500,- eur a na hygienu 30,- eur. Súd dňa 10.10.2023
rozhodol neprítomnosti matky, ktorá neúčasť ospravedlnila z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o
ďalšie maloleté deti.

2. Otec dňa 30.03.2023 doručil súdu návrh na zníženie výživného. Výživné znížiť na minimálnu výšku,
s poukazom na to, že je nezamestnaný a jediný príjem, ktorý má, sú dávky v hmotnej núdzi. So

zvýšením výživného nesúhlasil. Na pojednávaní dňa 15.06.2023 uviedol, že bol vyradený na tri mesiace
z evidencie nezamestnaných, nakoľko sa nebol „hlásiť“. Mohol by sa budúci mesiac (júl 2023 – pozn.
súdu)opätovnezaevidovať.Poukázalnato,žebývasrodičmivspoločnejdomácnosti,ktorípoberajútiež
dávky v hmotnej núdzi. Mesačne im prispieva 20 – 30,- eur, keďže si musí zakúpiť pre seba hygienické
potreby, ošatenie. Chcel platiť výživné, ale matka detí mu uvádzala, nech tak nerobí, keďže ona berie

peniaze od štátu. Prácu si hľadá, od 05.07.2023 by sa mal zamestnať v ČR ako lešenár, keďže v tejto
oblasti vykonával živnosť. Musel odovzdať živnosť v decembri 2022, nakoľko posledné 3 – 4 mesiace
už zo živnosti nemal príjem. Naposledy podal daňové priznanie v r. 2021. Má len základné vzdelanie.
Potvrdil, že za deťmi nechodí. Pokiaľ za nimi prišiel, matka a jej manžel na neho kričali. V prípade, že sa
zamestná, bo by schopný platiť aj vyššie výživné. Na pojednávanie, nariadené na deň 07.09.2023 a na

deň 10.10.2023 sa otec nedostavil (neúčasť ospravedlnil len na ostatnom pojednávaní zo zdravotných
dôvodov, pričom tieto súdu nepreukázal a o odročenie pojednávania nepožiadal).

3. Kolízny opatrovník, s poukazom na zmenu pomerov na strane maloletý detí od posledného určenia
výživného, navrhol zvýšiť výživné zo strany otca na sumu 130,- eur pre

maloletú B. a sumu 100,- eur pre maloletú C.. Návrh otca na zníženie výživného navrhol zamietnuť,
nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Levice zo dňa 05.06.2018 č.k. 10P/162/2017-49, ktorým rozsudkom súdu schválil dohodu rodičov
o výkone rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorej, maloleté deti boli zverené do osobnej

starostlivosti matke a otec sa zaviazal na ich výživu prispievať sumou 50,- eur pre maloletú B. a 40,-
eur pre maloletú C. od 19.07.2017. Zročné výživné za obdobie od 19.07.2017 do 05.06.2018 vo výške
459,32 eur pre maloletú B. a 355,48 eur pre maloletú C. sa otec zaviazal uhradiť v mesačných splátkach
po 10,- eur pre každé dieťa popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok. Zároveň sa rodičia
dohodli, že obaja sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Návrh otca na úpravu

styku s maloletými deťmi bol vylúčený na samostatné konanie.
4.1. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 26.03.2019 č.k. 10P/225/2018-19 bol upravený styk
otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený stretávať sa s mal. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C., nar.
XX.XX.XXXX každý párny víkend od piatku od 18:00 hod. do nedele do 14:00 hod., každoročne 25.12.
od 09:00 hod. do 19:00 hod., každoročne od 01.07. od 09:00 hod. do 14.07. do 19:00 hod. a od 01.08.

od 09:00 hod. do 14.08. do 19:00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní mal. deti si v
stanovenýčasodovzdaťaprevziaťvmiestebydliskamatky.Následnerozsudkomzodňa17.06.2020č.k.
6P/82/2019-36 bola schválená dohoda rodičov o zmene úpravy styku, v zmysle ktorej je otec stretávať
sa s mal. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C., nar. XX.XX.XXXX každú párnu sobotu od 08:00 hod. do 18:00
hod. s tým, že rodičia sú navzájom o p r á v n e n í a p o v i n n í si mal. deti v stanovenom čase odovzdať

a prevziať v mieste bydliska matky.

4.2. V čase ostatného rozhodnutia o výživnom, matka žila v spoločnej domácnosti so svojou matkou
a svojím priateľom, ktorý bol zamestnaný. Na spoločnú domácnosť matke prispievali sumou 200,- eurmesačne.Matkabolanezamestnaná,poberateľkadávokvhmotnejnúdzivovýške92,40eurarodinných
prídavkov vo výške 47,04 eur mesačne. Otec bol SZČO necelý rok (od 09/2017). Podľa vlastného
vyjadrenia dosahoval mesačný príjem zo živnosti vo výške 350,- eur netto. Žil v spoločnej domácnosti so

svojou matkou a sestrou v rodinnom dome svojej matky, ktorej mesačne na domácnosť prispieval sumou
80,- eur. Rodičia boli nemajetní, inú vyživovaciu povinnosť nemali. Maloletá B. navštevovala 2. ročník
základnej školy. Mesačný poplatok za stravu v škole predstavoval 4,- eurá a škd 2,- eurá. Cestovné
do školy bolo 0,30 eur denne, ktoré však preplácala škola. maloletá C. navštevovala materskú školu, v
ktorej mesačné stravné bolo 10,- eur. Deti boli zdravé, nemali osobitné záujmy.

4.3. V súčasnosti matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 229,04 eur a rodinných
prídavkov 120,- eur mesačne. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému A., nar. XX.XX.XXXX a
H., nar. XX.XX.XXXX, ktoré deti pochádzajú z jej súčasného manželstva. Manžel matky je zárobkovo
činný.Dosahujepriemernýčistýmesačnýpríjem1736,54euratiežpoberázMaďarskarodinnéprídavky
na spoločné maloleté deti vo výške cca 135,- eur mesačne. Matka s manželom a štyrmi maloletými

deťmi obývajú rodinný dom, ktorého je manžel spoluvlastníkom. V spoločnej domácnosti tiež býva priateľ
nebohej svokry. Celkové náklady mesačne na elektrinu predstavujú 60,- eur, matka s manželom

uhrádza internet 50,- eur mesačne, mobil okolo 200,- eur a ročné náklady na drevo celkovo na

domácnosť sú podľa vyjadrenia matky 800,- eur.

4.4. Otec maloletých detí je nezamestnaný. Naposledy mal príjem zo živnosti, ktorú k 05.11.2022 ukončil
za r. 2021 a 2022 nepodal daňové priznanie, ani súdu nezdokladoval príjem, ktorý zo živnosti dosahoval.
Nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poberá dávky v hmotnej núdzi od 01.01.2023 vo

výške 74,- eur mesačne (od 01.11. do 31.12.2022 vo výške 68,80 eur). Podľa oznámenia Obce Šalov (čl.
79) sa zúčastňuje výkonu činnosti MOS v zmysle § 10 Zákona č. 417/2013 v znení neskorších predpisov
o pomoci v hmotnej núdzi. Podľa vlastného vyjadrenia býva v rodinnom dome spolu s rodičmi, ktorí
sú tiež poberateľmi dávok v hmotnej núdzi a mesačne im prispievať sumou 20 – 30,- eur a dobíja si
kredit 9,- eur, ktoré tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Naďalej je nemajetný, pričom počet jeho

vyživovacích povinností sa nezmenil. Má základné vzdelanie.

4.5. Obe maloleté deti navštevujú základnú školu. Maloletá B. 8. a maloletá C. 6. ročník (v čase začatia
konania boli žiačkami 7. a 5. ročníka). Do apríla 2023 poplatok za stravu v školskej jedálni predstavoval
50,- eur mesačne pre obe. Od mája tohto roka sa za stravu v školskej jedálni neplatí. Uhrádzajú sa

len režijné náklady. Maloleté deti sú zdravé, nemajú osobitné záujmy. Zo správy ZŠ Ipeľský Sokolec
vyplýva, že ročné náklady pre jedno dieťa, ktoré je potrebné uhrádzať, predstavujú 92,- eur (pomôcky
na kreslenie 10,- eur, pracovné zošity 20,- eur, poistenie 2,- eurá, príspevok rodičovskému združeniu
10,- eur, na školské akcie približne 50,- eur). Mesačne režijné náklady na stravu predstavujú 0,20 eur
pre jedno dieťa a matka mesačne uhrádza pre maloletú B. v škole sporenie 5,- eur. Podľa vyjadrenia

matky, mesačné náklady na stravu doma predstavujú okolo 100,- eur pre každé dieťa, na ošatenie 41,66
eur (500,- eur ročne), hygienu 30,- eur. K odôvodneným výdavkom súd započítal i náklady na zdravotnú
starostlivosť (doplatky za lieky v prípade ochorenia, stomatologické ošetrenie), ktoré odhadol vo výške
8,30 eur mesačne (100,- eur ročne na dieťa). Pre jedno dieťa pripadá alikvotná časť nákladov na bývanie
mesačne 10,23 eur (drevo 800,- eur ročne, t.j. 114,29 eur ročne na osobu, keďže v domácnosti matky

žije 7 osôb, teda 9,52 eur mesačne + elektrina 60 eur celkovo : 7 osôb = 0,71 eur mesačne).

4.6. S poukazom na vyššie uvedené, súd ustálil mesačné náklady pre maloletú C. vo výške 197,85
eur (ošatenie 41,66 eur, hygiena 30,- eur, poplatky v škole 7,66 eur, strave doma 100,- eur, náklady na
zdravotnú starostlivosť 8,30 eur, alikvotná časť na bývanie 10,23 eur) a pre maloletú B. o 5,- eur vyššie,

nakoľko tejto sa platí mesačne sporenie v škole, teda 202,85 eur.

5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.7. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

8. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

9. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

13. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

14. Z výkladu ustanovenia § 78 Zákona o rodine vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na
strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného resp. oprávneného, alebo objektívne

– vývojom životných nákladov. Až v prípade, že má súd preukázanú zmenu pomerov, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

15. Súd poukazuje na to, že povinnosťou oboch rodičov, je venovať všetky sily na dôsledné
zabezpečenie výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým

účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje
deti.

16. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého
dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej

povinnosti k maloletým deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo
vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné,
aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich
boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania,
rozvoju záujmov a záľub, prípadne prípravu na povolanie.

17. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,
ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba
stravovanie, ale sú dané širšie – potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými,

či kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho
schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy,
teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadomna svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod.
Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať
výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa

povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

18. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od ostatnej úpravy výživného uplynulo päť rokov, za
ktoré obdobie sa kvalifikovane zmenili pomery na strane všetkých účastníkov konania. Maloleté deti
fyzicky vyspeli, v ktorej súvislosti sa zvýšili už len uplynutím času náklady na ich stravovanie, ošatenie,

v súvislosti s vekom, na hygienické potreby, kultúrne, športové vyžitie. U maloletej C. pribudli i náklady
súvisiace so školskými potrebami, keďže v čase posledného rozhodnutia o výživnom navštevovala ešte
materskú školu. V súčasnosti sú obe žiačkami druhého stupňa základnej školy. U matky deti došlo k
zvýšeniu celkového mesačného príjmu o 209,60 eur, avšak tento tvorí rodičovský príspevok a rodinné
prídavky a zároveň jej pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Naďalej nevlastní nehnuteľný majetok,
žije v spoločnej domácnosti s manželom (v čase predchádzajúceho rozhodnutia už bývali spolu, avšak

neboli zosobášení). Otec maloletých detí je nezamestnaný, bez evidencie na príslušnom úrade práce.
Došlo u neho k zníženiu príjmu o 276,- eur mesačne. V r. 2018 súd vychádzal pri určení výživného
z tvrdení otca o výške jeho príjmu zo živnosti 300,- eur mesačne, keďže otec v tom čase len začal
podnikať, nemal podané daňové priznanie. Živnosť ukončil v decembri 2022 tvrdiac, že zo živnosti
nemal príjem. Daňové priznanie za r. 2021, 2022 nepodal. Napriek výzve súdu nepredložil doklady o

svojich príjmoch zo živnosti, ani doklady o súčasných výdavkoch, na ktoré poukazoval. Otec nijakým
spôsobom nepreukázal aktívne hľadanie si zamestnanie, dokonca neuhrádza pravidelne ani určené
výživné, z ktorého dôvodu je matke vyplácané náhradné výživné. Súd poukazuje na to, že otec je v
produktívnom veku, nepreukázal žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili vo výkone práce.
Síce má ukončené len základné vzdelanie, avšak vykonával živnosť v oblasti lešenárskych prác a nebola

zistená žiadne prekážka v tom, aby si príjem zabezpečil aspoň v rozsahu minimálnej mzdy, ktorá v r.
2023 predstavuje 700,- eur mesačne. Počet jeho vyživovacích povinností sa nezmenil. Súd dáva otcovi
do pozornosti, že vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré nie sú schopné sa samé
živiť, je ich zákonnou povinnosťou, teda rodičia sú povinní zabezpečiť si príjem a vynakladať maximálnu
snahu o zvýšenie nielen svojej životnej úroveň, ale i životnej úrovne svojich maloletých detí. S poukazom

na uvedené, súd počínanie otca v zrušení živnosti bez toho, aby mal zabezpečený príjem, z ktorého by
dokázal prispievať na výživu svojich maloletých detí v rozsahu zodpovedajúcom ich veku a potrebám,
vyhodnotil v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine ako bezdôvodné vzdanie sa zárobku.

19. Výživné súd zvýšil na sumu 100,- eur pre maloletú B. a na sumu 90,- eur pre maloletú C. mesačne.

Pokiaľ z celkových mesačných nákladov pre maloleté deti sú odpočítané rodinné prídavky, ktoré tiež
slúžia na pokrytie potrieb maloletých detí, sú rodičia povinní mesačne vykryť maloletej B. náklady vo
výške 142,85 eur (202,85 eur – 60,- eur) a maloletej C. 137,85 eur (197,85 eur – 60,- eur). Pokiaľ otec
prispeje na ich výživu sumou 100,- eur pre B. a 90,- eur pre C. mesačne, matka je povinná prispieť na ich
výživu sumou 42,85 eur pre B. a 47,85 pre C.. V tomto smere súd poukazuje na to, že v súčasnosti matka

z objektívnych príčin (starostlivosť o najmladšie dieťa v rámci rodičovskej dovolenky) nie je schopná
zapojiť sa do pracovného procesu, avšak z časti vyživovaciu

povinnosť otca vyvažuje výkonom osobnej starostlivosti. Takto zvýšené výživné je primerané súčasným

odôvodneným potrebám maloletých detí, ako i možnostiam a schopnostiam rodičov a rešpektuje zásadu
zakotvenúZákoneorodine,vzmyslektorejmajúdetiprávopodieľaťsanaživotnejúrovnisvojichrodičov.

20. Návrh otca na zníženie výživného súdu zamietol ako nedôvodný, s poukazom na skutočnosti
uvedené v bode 17. odôvodnenia.

21. V súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné súd zvýšil odo dňa začatia konania, t.j. 28.03.2023.
Do dna rozhodnutia súdu otcovi na výživnom vznikla zaostalosť vo výške 304,86 eur pre maloletú B.
(mal zaplatiť 609,69 eur, t.j. mesiac marec alikvotná časť za tri dni 9,69 eur + 6 mesiacov x 100,- eur;
zaplatil 304,83 eur, t.j. alikvotná časť marec 4,83 eur + 6 mesiacov x 50,- eur) a vo výške 304,83 eur

pre maloletú C. (mal zaplatiť 548,70 eur, alikvotná časť za marec 8,70 eur + 6 mesiacov x 90,- eur;
zaplatil 243,87 eur, alikvotná časť za marec 3,87 eur + 6 mesiacov x 40,- eur), ktorú mu súd povolil
zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur pre každé dieťa, popri bežnom výživnom s tým, že ak čo i
len jednu splátku nezaplatí načas, celý zvyšok nesplateného dlhu sa stane splatných naraz. Pri určenílehoty na zaplatenie zaostalého výživného súd vzal do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a
zárobkové možnosti otca (príjem, ktorý by mohol dosahovať aspoň 700,- eur mesačne), pričom mal za
to, že celková lehota na úhradu zaostalého výživného nie je neprimerane dlhá priečiaca sa spotrebnému

charakteru výživného.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť
týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok ).
Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).