Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34Csp/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123201459
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123201459.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Petrom Uhrinovským, PhD. v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – Petržalka, zast.
Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – Petržalka,
proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 4.499,05 EUR
spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.448,39 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 2.448,39 EUR od 7.3.2023 do zaplatenia; to všetko v mesačných splátkach
vo výške 50 EUR, splatných vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou

tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Obchodná spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann

1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č.
542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava
- Staré Mesto, ako veriteľ a právny predchodca žalobcu (ďalej aj ako „právny predchodca žalobcu“) sa
žalobou doručenou súdu dňa 13.2.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.499,05 EUR spolu
s príslušenstvom a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.05.2018 právny predchodca žalobcu uzatvoril ako
veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty (ďalej aj ako „Zmluva 1“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej
výške 2.807,57 EUR (ďalej aj ako „Úver 1“), a to sumu 2.762,67 EUR žalovaný čerpal platbami na
vybraných obchodných miestach, platbami poistenia platieb a platbami doplnkového poistenia a sumu
44,90 Eur predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade so Zmluvou 1 ako súčasť
úverovej istiny. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný titulom poskytnutého Úveru 1 len časť svojho

dlhu vo výške 1.430,08 EUR. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného právny
predchodca žalobcu vyhlásil dňa 16.09.2020 mimoriadnu splatnosť Úveru 1. Žalovaný má teda voči
žalobcovi vo vzťahu k Úveru 1 k dňu podania žaloby neuhradené záväzky po splatnosti v celkovej výške
2.770,67 EUR (2.375,73 EUR z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 333,83 EUR z titulu dlžných úrokov zúveru;26,11EURztituludlžnéhopoistnéhozúveru;35,00EURztitulunákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávky). Okrem tejto sumy žalovaný požadoval aj zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny.

1.2.Dňa06.05.2019právnypredchodcažalobcuuzatvorilakoveriteľsožalovanýmakodlžníkomzmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej aj ako „Zmluva 2“), na základe
ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 1.560,40 EUR (ďalej aj ako „Úver
2“), a to sumu 1.534,30 EUR žalovaný čerpal financovaním na účet predajcu a sumu 26,10 EUR
predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade so Zmluvou 2 ako súčasť úverovej

istiny. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný titulom poskytnutého Úveru 2 len časť svojho dlhu vo
výške418,50EUR.Vdôsledkuneplneniadohodnutýchsplátokzostranyžalovanéhoprávnypredchodca
žalobcu vyhlásil dňa 16.09.2020 mimoriadnu splatnosť Úveru 2. Žalovaný má teda voči žalobcovi vo
vzťahu k Úveru 2 k dňu podania žaloby neuhradené záväzky po splatnosti v celkovej výške 1.728,38
EUR (1.444,70 EUR z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 231,46 EUR z titulu dlžných úrokov z úveru;
17,22 EUR z titulu dlžného poistného z úveru; 35,00 EUR z titulu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky). Okrem tejto sumy žalovaný požadoval aj zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny.

1.3. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2023 uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (ďalej aj ako „Zmluva o postúpení“)
bola pohľadávka voči žalovanému z titulu Zmluvy 1 a Zmluvy 2 (ďalej spoločne aj ako „Zmluvy“)

postúpená žalobcovi.

2. Nakoľko k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní došlo po podaní žaloby, tak súd
procesným postupom podľa § 80 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ako „CSP“) pripustil zmenu právneho predchodcu žalobcu, na miesto

ktorého vstúpil žalobca.

3. Súd po podaní žaloby vyzval žalobcu aby súdu uviedol a preukázal (-) spôsob preverenia
príjmu žalovaného pred uzavretím predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, (-) splnenie zákonnej
podmienky pre zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (upozornenie na

využitie práva na zosplatnenie).

3.1. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.2.2023 uviedol že schopnosť žalovaného
splácať Úver 1 a Úver 2 (ďalej spoločne aj ako „Úvery“) posudzoval samostatne na základe informácii o
konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii uvádzaných pri žiadosti o Úvery, a to automatizovaným

systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie
prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných
spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR,
či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registeri SOLUS, NRKI a overenie v
Sociálnej poisťovni.

4. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 6.3.2023, avšak do dnešného dňa sa k nej žiadnym spôsobom
nevyjadril.

5. V zmysle § 177 ods. 1 v spojení s § 297 CSP súd na prejednanie tohto sporu nariadil pojednávanie,

ktoré sa konalo dňa 26.10.2023 (ďalej aj ako „Pojednávanie“).

6. Z písomných vyjadrení strán, Pojednávania a vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu, súd zistil nižšie uvedený skutkový stav.

6.1. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu 1, v ktorej bola
dohodnutá výška úverového rámca 5.000 EUR, aktuálna výška úverového rámca 2.350 EUR, výška
mesačnej splátky bola definovaná ako min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, výška úrokovej
sadzby bola stanovená na 24,00 % ročne a RPMN mala hodnotu 26,83 %.

6.2. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný čerpal Úver 1 vo výške 2.807,57
EUR (sumu 2.762,67 EUR platbami na vybraných obchodných miestach, platbami poistenia platieb
a platbami doplnkového poistenia a sumu 44,90 EUR ako poplatky, ktoré sú súčasť úverovej istiny),
pričom z tejto sumy uhradil celkovo sumu 1.430,08 EUR. Listom zo dňa 16.9.2020 žalobca vyhlásilmimoriadnu splatnosť Úveru 1 a vyčíslil žalovanému dlh v celkovej výške 2.770,67 EUR, pričom ho
doručil žalovanému dňa 25.9.2020.

6.3. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu 2, v ktorej bola
dohodnutá výška úverového rámca 5.000 EUR, aktuálna výška úverového rámca 1.550 EUR, výška
mesačnej splátky bola definovaná ako min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, výška úrokovej
sadzby bola stanovená na 27,00 % ročne a RPMN mala hodnotu 30,61 %.

6.4. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný čerpal Úver 2 vo výške 1.560,40 EUR
(sumu 1.534,30 EUR na účet predajcu a sumu 26,10 EUR ako poplatky, ktoré sú súčasť úverovej
istiny), pričom z tejto sumy uhradil celkovo sumu 418,50 EUR. Listom zo dňa 16.9.2020 žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť Úveru 2 a vyčíslil žalovanému dlh v celkovej výške 1.728,38 EUR, pričom ho
doručil žalovanému dňa 25.9.2020.

6.5. Z vyjadrenia žalobcu a výpisu z úverového účtu žalovaného mal súd taktiež za preukázané, že
žalovaný zaplatil žalobcovi titulom poskytnutého Úveru 1 sumu v celkovej výške 1.430,08 EUR a Úveru
2 sumu v celkovej výške 418,50 EUR.

6.6. Žalobca posúdil schopnosť žalovaného splácať Úvery, ako aj preveril jeho bonitu tým spôsobom, že
žalovaný mu uviedol základné informácie tykajúce sa jeho čistého mesačného príjmu a jeho mesačných
výdavkov (spôsob bývania, počet vyživovaných deti, nájomné a pod.), ktoré už ďalej žiadnym spôsobom
neoveroval.

6.7. Titulom Zmluvy o postúpení došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto
konaní (pohľadávka voči žalovanému z Úverov).

6.8. Žalovaný na Pojednávaní uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v rozsahu 2.448,39 EUR spolu
s príslušenstvom uznáva a chce ho uhradiť, pričom požiadal o jeho úhradu v splátkach vo výške 50 EUR

mesačne, nakoľko sa stará o 8 detí a jeho hrubý mesačný príjem je vo výške cca 900 EUR.

7. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy a zmluvné dojednania
strán sporu platné a účinné k dňu vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie
uvedený právny stav): (-) § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších

právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), (-) § 39 Občianskeho zákonníka, (-) § 41
Občianskeho zákonníka, (-) § 52 Občianskeho zákonníka, (-) § 53 Občianskeho zákonníka, (-) § 524
až 530 Občianskeho zákonníka, (-) § 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“), (-) § 7 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 9 Zákona

o spotrebiteľských úveroch, (-) § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, (-) § 517 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, (-) § 3 Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Nariadenia vlády č. 87/1995“).

8. V zmysle zisteného skutkového a právneho stavu súd takto vec právne posúdil a rozhodol nižšie

uvedeným spôsobom a na základe nižšie uvedených úvah.

9. Súd vyhodnotil vzťah žalobcu a žalovaného založený titulom Zmlúv ako vzťah spotrebiteľský, a teda
naň aplikoval všetky ustanovenia platných právnych predpisov vzťahujúce sa na úpravu takýchto
vzťahov.

10. Súd považoval Zmluvy za platné uzatvorené, avšak dospel k záveru, že žalobca si neslnil povinnosti
podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda ako veriteľ pri uzatvorení Zmlúv nepostupoval
s odbornou starostlivosťou. Žalobca vo vzťahu k takejto povinnosti sa len spoľahol na žalovaného, ktorý
mu uviedol základné informácie tykajúce sa jeho čistého mesačného príjmu a jeho mesačných výdavkov

(spôsob bývania, počet vyživovaných deti, nájomné a pod.). Žalobca pritom žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal spôsob, akým žalobca dokladoval svoj príjem a výdavky, príp. ako si takto
tvrdené skutočností žalovaným overil. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobca saobmedzil len na jednostranné vyhlásenie žalovaného a ďalej už jeho príjem a výdavky žiadnym
spôsobom neoveroval a ani nezisťoval.

11. O povrchnosti celého procesu skúmania bonity svedčí aj to, že Zmluvy boli uzatvárane po sebe
s odstupom cca 1 roka, pričom v Zmluve 2 je celková výška záväzkov totožná ako v Zmluve 1, a to vo
výške 0 EUR, hoci žalovaný bol už v tej dobe povinný platiť minimálne splátky titulom Zmluvy 1.

12. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch bol pritom žalobca povinný pred

uzatvorením Zmlúv posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať Úvery, pričom
bol povinný zobrať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytol Úvery, ich výšku, príjem žalovaného a
aj účel Úverov.

13. Vo všeobecnosti možno uviesť, že zmyslom a účelom dotknutého ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s
§ 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta

povinný brať na zreteľ jeho existujúcu situáciu, najmä jeho príjmy a výdavky, tak aj skutočností, ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzatvorením zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti
očakávať, napríklad predpokladaný príjem a podobne. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je
pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie

úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa pritom vychádza z existujúceho
stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty,
že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napríklad možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že
cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje

záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so
žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti
spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme najmä ním
aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa

takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplne, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne

si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov domáci rozpočet,

a to tak stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver.
Preskúmať jeho konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť, vyživovaciu podobnosť a podobne. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k
posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

14. Vo vzťahu k povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver súd poukazuje aj na všeobecne akceptovanú judikatúru, a to napr. Rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 19CoCsp/14/2022 zo dňa 30. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 22CoCsp/19/2022 zo dňa 28. júna 2022, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
6Co/171/2016 zo dňa 27. októbra 2016, Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/72/2017

zo dňa 26. októbra 2017, pričom v zmysle uvedenej judikatúry vyplývajú tieto závery: Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné
skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore
s odbornou starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na
vytvorenie zdania väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší

úver, ako je schopný splácať. (...) Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi,
ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vôbec nepôsobí
odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona – Občianskeho zákonníka,a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na finančnom
trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože
pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo

postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od
neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie

úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
(...) Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou,
t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o

výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku
spotrebiteľskej insolventnosti.

15. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalobca nijako nepreukázal, že by ho zaujímala
bonita žalovaného a či žalovaný dokáže plniť záväzky z úverového vzťahu. Žalobca sa obmedzil len
na tvrdenie žalovaného, ktoré však žalovaný ani žiadnym spôsobom žalobcovi nepreukázal. Žalobca
už ďalej nezískaval informácie zo žiadnych iných relevantných zdrojov. Pre naplnenie dikcie § 7 ods.

1 Zákona o spotrebiteľských úveroch pritom nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o
výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie
zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania
a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku

spotrebiteľskej insolventnosti. Pokiaľ žalobca ako veriteľ využil takúto ľahkomyseľnosť, musí niesť
dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní si bonity žalovaného, životných nákladov a celkovej
schopnosti splácať úver.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočností o skúmaní schopnosti

žalovaného splácať Úvery a ani súdu žiadne doklady o predmetnom skúmaní nepredložil, je zrejmé,
že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalovaného
žalobca nepostupoval. Nezaujímali ho príjmy, overenie týchto príjmov a ani samotné výdavky
žalovaného, a to najmä to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru. Zároveň
si žalobca nepreveril údaje o žalovanom z verejne prístupných registrov, u jeho zamestnávateľa alebo

zo Sociálnej poisťovne, keďže k tejto skutočnosti žalobca súdu žiadne listiny nepredložil.

17.Bolopritomzákladnoupovinnosťoužalobcuvovzťahukbonitežalovanéhozískaťinformácieodneho
priamo a v jeho súčinnosti, a následne takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť
a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa pritom považujú

iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spôsob, akým žalobca posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver,
nebol podľa názoru súdu spôsobilý objektívne vytvoriť pravdivý obraz o žalovaného finančnej situácii,
a teda došlo k hrubému porušeniu základnej povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného splácať úver.

18. Napokon súd vyhodnotil predčasné zosplatnenie Úverov ako neúčinné, nakoľko v zmysle § 11 ods.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je zákonným dôsledkom porušenia povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou aj to, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od žalovaného jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

19. V nadväznosti na vyššie uvedené teda súd dospel k záveru, že Úvery je potrebné v zmysle § 11 ods.
2 v spojení s § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročné a bez poplatkov.
Žalovaný by teda mal za použitia vyššie spomenutej zákonnej fikcie (očistenia Úverov od úrokov apoplatkov) žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutých Úverov, t. j. sumu v celkovej výške 4.296,97 EUR (z
Úveru 1 sumu 2.762,67 EUR a z Úveru 2 sumu 1.534,30 EUR - súd považoval za poplatok aj sumy 44,90
EUR a 26,10 EUR, ktoré žalobca účtoval žalovanému ako súčasť úverovej istiny). Žalovaný doposiaľ

zaplatil žalobcovi sumu v celkovej výške 1.848,58 EUR (titulom Úveru 1 sumu 1.430,08 EUR a Úveru 2
sumu 418,50 EUR), a tak jeho dlh voči žalovanému predstavuje sumu v celkovej výške 2.448,39 EUR.

20. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby mal napokon súd za preukázanú zo Zmluvy
o postúpení.

21. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za sčasti dôvodnú a opodstatnenú a zaviazal
žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.448,39 EUR, pričom v prevyšujúcej časti
uplatneného žalobného nároku žalobu zamietol.

22. V nadväznosti na žiadosť žalovaného o prípadne splnenie si uloženej povinnosti plniť v splátkach

vo výške 50 EUR súd rozhodol tak, že tejto žiadosti vyhovel a určil, že žalovaný je oprávnený splniť si
uloženú povinnosť v mesačných splátkach vo výške 50 EUR, splatných vždy do 20. dňa toho ktorého
mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd tak rozhodol z dôvodu finančnej
a sociálnej situácie žalovaného (8 vyživovaných detí a hrubý príjem vo výške 900 EUR), ktorý zároveň

prejavil záujem uhradiť celý dlh. Sumu mesačnej splátky priznaného plnenia vo výške 50 EUR pritom
súd považoval vzhľadom na všetky okolností za primeranú a spravodlivú.

23. Z prisúdenej sumy súd priznal žalobcovi aj príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania, a to
v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadením č. 87/1995, a to

odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, keďže súd vyhodnotil oznámenia o vyhlásení
predčasnej splatnosti jednotlivých Úverov ako neúčinné. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z
omeškania bol teda žalobný návrh žalobcu zamietnutý.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP,

a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady pomerného úspechu v spore. Úspech žalobcu
predstavoval55%ajehoneúspech45%,apretomážalobcavovzťahukžalovanému nároknanáhradu
trov konania v rozsahu 10 % (rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu), ktorý mú súd priznal, tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý

ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu tohto rozsudku je možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.