Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216010301
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8216010301.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
MariánaSninskéhoaJUDr.LucieBašistovej,naverejnomzasadnutíkonanomdňa24.10.2023,vtrestnej
veci obžalovaného A. B., pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/,
ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 2T/144/2016 zo dňa 14.07.2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom výroku
o treste.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného A. B. vinným zo spáchania zločinu
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona (v znení
účinnom do 30.04.2011 podľa zákona č. 547/2010 Z.z.) a to na tom skutkovom základe, že

- ako konateľ obchodnej spoločnosti Stav Polz, s.r.o., so sídlom podnikania C., D. E. XX, dňa 20.
01. 2011 zriadil v Československej obchodnej banke, a.s., pobočka C., D. E. X ako jediný oprávnený

disponent bežný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorý boli dňa 08. 03. 2011 z bežného účtu
obchodnej spoločnosti Sell Out S.R.L., so sídlom podnikania F., G. H. XX, D. I. XXXX/XXXX, ktorému
prináleží ÍBAN: J., vedeného v banke Intesa Sanpaolo SP A, pobočka Rím, Viale Citta D Európa
847, zo strany doposiaľ nestotožnenej osoby, za použitia kanálu „remote banking“ bezhotovostne
prevedené finančné prostriedky vo výške 44.800,- €, pričom aj napriek vedomosti, že s uvedenou
zahraničnou spoločnosťou nikdy neobchodoval a preto nebol zákonný dôvod na prijatie akýchkoľvek

finančných prostriedkov od tejto obchodnej spoločnosti, s cieľom zatajenia existencie týchto finančných
prostriedkov, pochádzajúcich zo spáchania podvodnej trestnej činnosti doposiaľ neznámou osobou
na území Talianskej republiky, vrátane ich zaistenia na účely trestného konania, dňa 08. 03. 2011 v
pobočke Československej obchodnej banky, a.s., C., D. E. X uskutočnil výber finančnej hotovosti vo
výške 7.000,- €, dňa 09. 03. 2011 uskutočnil prostredníctvom bankomatu, nachádzajúceho sa v C., ul.
Duklianska výber finančnej hotovosti vo výške 2.000,- €, dňa 10. 03. 2011 uskutočnil prostredníctvom

bankomatov, nachádzajúcich sa v Bardejove na uliciach Komenského č. 43, Slovenská č. 18 a Radničné
Námestie č. 7 celkom 6 hotovostných výberov finančných prostriedkov v celkovej výške 8.000,- €
a dňa 11.03.2011 prostredníctvom internet bankingu, poskytnutím autorizačných údajov, umožnil K.
L. za účelom poskytnutia mu pôžičky, previesť na jeho bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedený
v Československej obchodnej banke, a.s., so sídlom podnikania Bratislava, Michalská č. 18 finančné
prostriedky vo výške 10.000,- €, čím takto na škodu obchodnej spoločnosti Sell S.R.L., so sídlom

podnikania Taliansko, Via Austrália 15, Rím získal pre seba prospech vo výške 44.800,- €.Za to mu súd uložil podľa § 233 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. 1/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona,
§ 39 ods. 1 Tr. zákona a § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona výkon uloženého trestu mu podmienečne odložil a uložil mu probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil mu skúšobnú dobu v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona mu uložil obmedzene spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa§51ods.4písm.j/Tr.zákonamuuložilajpovinnosťspočívajúcuvpríkazepodrobiťsavskúšobnej
dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/95/2011 zo dňa
16.09.2011, a to vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorým bol obžalovanému uložený trest
povinnej práce vo výmere 250 hodín, premenený na trest na odňatia slobody vo výmere 125 dní
so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia; rozsudok
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/99/2012 zo dňa 18.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 1To/42/2013 zo dňa 09.07.2014, a to vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu,
ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením pre jeho
výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trestný rozkaz Okresného súdu
Bardejov, sp. zn. 0T/39/2016 zo dňa 12.08.2016, a to vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorým
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky výroky na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalkrajskýprokurátorodvolanie,ktoréajpísomne
odôvodnil. V písomných dôvodoch po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým

podľa jeho obsahu napadol len výrok o treste, uviedol, že s výrokom rozsudku súdu pokiaľ ide o výrok
o treste, sa nestotožňuje, považuje ho za nezákonný a to z dôvodov nesprávne a teda nezákonne
uloženého súhrnného trestu, ako aj z dôvodu neuloženia trestu prepadnutia majetku. Podľa § 2 ods.
1 Tr. zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré

zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Podľa § 2 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon
účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa § 58 ods.
1 Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom
na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia

slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť
závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu
alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu. Podľa § 58 ods. 2 Tr. zákona účinného v čase spáchania
skutkutrestprepadnutiamajetkusúduložíbezsplneniapodmienokuvedenýchvodseku1,akodsudzuje
páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

aleboprekurzorov,ichdržanieaobchodovaniesnimipodľa§172ods.2,3alebo4alebo§173,trestného
činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného činu obchodovania s deťmi podľa §180 ods. 2 alebo 3
alebo §181, trestného činu vydierania podľa §189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa
§190 ods. 1. 3, 4 alebo 5 alebo §191 ods. 3 alebo 4, trestného činu nátlaku podľa § 192 ods. 3 alebo
4, trestného činu podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestného činu

legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania
a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných,
pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 1, trestného činu
výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestného činu skrátenia dane a poistného
podľa § 276, trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277, trestného činu nezaplatenia

dane podľa § 278 ods. 2 alebo 3, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach
na označenie tovaru podľa § 279 ods. 2 alebo 3, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej
skupiny podľa § 297, trestného činu teroru podľa § 313 alebo 314, trestného činu prijímania úplatkupodľa § 328 ods. 2 alebo 3 alebo § 329 ods. 2 alebo 3, trestného činu podplácania podľa § 334 ods. 2
alebo § 335 ods. 2, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6, trestného činu prevádzačstva podľa §

355 alebo 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie
podľa § 368, trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania
mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestného činu terorizmu a niektorých foriem účasti na
terorizmepodľa§419apáchateľnadobudolmajetokaspoňvznačnomrozsahutrestnoučinnosťoualebo
z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. Podľa § 58 ods. 1 Tr. zákona účinného v čase rozhodovania

o skutku trest prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a
pomery páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje
na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo
sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
Podľa § 58 ods. 2 Tr. zákona účinného v čase rozhodovania o skutku trest prepadnutia majetku súd
uloží bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného

činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa §173 ods. 3, trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 179, trestného
činu zverenia dieťaťa do moci iného podľa §180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestného činu vydierania
podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestného činu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1. 3, 4 alebo 5 alebo §191
ods. 3 alebo 4, trestného činu nátlaku podľa §192 ods. 3 alebo 4, trestného činu nepovolenej prevádzky

lotérií a iných podobných hier podľa § 230 ods. 2, 3 alebo 4, trestného činu legalizácie výnosu z trestnej
činnosti podľa § 234, trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných
papierov podľa § 270, trestného činu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených
peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 1, trestného činu výroby a držby falšovateľského náčinia
podľa § 272 ods. 3, trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 3 alebo ods. 4, trestného

činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 3 alebo ods. 4, trestného činu daňového podvodu
podľa § 277a ods. 2 alebo ods. 3, trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2 alebo
3, trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa
§ 279 ods. 2 alebo 3, trestného činu teroru podľa § 313 alebo § 314, trestného činu prijímania úplatku
podľa § 328 ods. 2, trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej

uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6, trestného činu prevádzačstva podľa §
355 alebo § 356, trestného činu kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestného činu výroby detskej pornografie
podľa § 368. trestného činu rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestného činu ohrozovania
mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3, trestného činu teroristického útoku podľa § 419, trestného činu
niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, trestného činu financovania terorizmu podľa § 419c

alebo trestného činu cestovania na účel terorizmu podľa § 419d a páchateľ nadobudol majetok aspoň
v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z výnosu z trestnej činnosti. Podľa § 58 ods. 3 Tr. zákona
účinného v čase rozhodovania o skutku trest prepadnutia majetku súd uloží bez splnenia podmienok
uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa za spáchanie trestného činu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

§172 ods. 7 alebo 8 alebo §173 ods. 4, trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa §
233 ods. 3 alebo 4, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §
296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, trestného
činu prijímania úplatku podľa § 328 ods. 3 alebo § 329 ods. 3 alebo trestného činu podplácania podľa
§ 334 ods. 2. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že uloženie trestu prepadnutia

majetku je v prípade uznania viny v zmysle právnej kvalifikácie uvedenej v rozsudku obligatórne a preto
jeho neuložením prvostupňovým súdom došlo k porušeniu zákona. V súvislosti s trestom prepadnutia
majetku poznamenal, že v prípravnom konaní došlo na základe príkazu prokurátora OP Bardejov
sp. zn. Pv XXX/XX-4 zo dňa 14.03.2011 (č. I. 16-18 vyš. spisu) podľa § 95 Tr. poriadku k zaisteniu
peňažných prostriedkov na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX spol. STAV POLZ, spol. s.r. o., kde

na bankovom účte bola zaistená suma 17 752,19 eur, pričom predmetom trestu prepadnutia majetku by
teda mali byť vyššie spomenuté finančné prostriedky. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona

pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ
trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobnépomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto
majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu
takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný. Podľa § 42 ods. 1 Tr.

zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie

byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty
čestnýchtitulovavyznamenaní,treststratyvojenskejainejhodnosti,trestprepadnutiamajetku,peňažný
trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach,
ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Má za
to, že výrok prvostupňového súdu, ktorým zrušil rozsudok OS Bardejov sp. zn. 2T/95/2011 zo dňa
16.09.2011, rozsudok OS Bardejov sp. zn. 2T/99/2012 zo dňa 18.09.2013 v spojení s rozsudkom KS

v Prešove sp. zn. 1To/42/2013 zo dňa 09.07.2014 a trestný rozkaz OS Bardejov, sp. zn. 0T/39/2016
zo dňa 12.08.2016 je nesprávny a to vzhľadom k tomu, že uloženie súhrnného trestu prichádzalo
do úvahy len k rozsudku OS Bardejov sp. zn. 2T/95/2011 z 16.09.2011, nakoľko len skutok v tomto
rozsudku je v súbehu so skutkom, zo spáchania ktorého bol obž. A. B. uznaný napadnutým rozsudkom
za vinného. Skutky, za ktoré bol obž. A. B. odsúdený rozsudkom OS Bardejov sp. zn. 2T/99/2012

a trestným rozkazom OS Bardejov sp. zn. 0T/39/2016 boli spáchané v recidíve, potom čo bol dňa
16.09.2011 vyhlásený odsudzujúci rozsudok OS Bardejov sp. zn. 2T/95/2011. S poukazom na vyššie
citované zákonné ustanovenie súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
S poukazom na vyššie uvedené výhrady má teda za to, že skorším rozsudkom je v tomto prípade
iba rozsudok OS Bardejov sp. zn. 2T/95/2011 z 16.09.2011, ktorým bol uložený trest povinnej práce v

trvaní 250 hodín, kde bol nariadený výkon časti náhradného trestu odňatia slobody 125 dní v ústave
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. V napadnutom rozsudku súd ukladal
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov. Pokiaľ je
referenčným (skorším) trestom trest povinnej práce, tak uloženie podmienečného trestu sa javí ako trest
nie miernejší, avšak pokiaľ by pri posudzovaní miernosti trestu bolo brané do úvahy, že došlo k premene

trestu povinnej práce (250 hodín) na trest nepodmienečný (125 dní), tak uloženie podmienečného trestu
odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov trestom miernejším v žiadnom
prípade nie je. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na druhy trestov ukladaných rozsudkom OS
Bardejov sp. zn. 2T/99/2012 a trestným rozkazom OS Bardejov sp. zn. 0T/39/2016, ktorých výroky
boli podľa jeho názoru nezákonne zrušené, avšak podstatnou skutočnosťou je, že súdy A. B. ukladali

tresty nepodmienečné. Ako to vyplýva z vyššie uvedených zákonných ustanovení, trest plní funkciu
ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
(zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Osobu páchateľa ako aj jeho postoj k

trestnej činnosti však podľa môjho názoru treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Podľa ustálenej
súdnej judikatúry z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obvineného má veľký význam celkový spôsob
života a správanie obvineného pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému
činu. (R 11/1965). Vo vzťahu k obžalovanému A. B. možno uviesť, že ide o recidivistu, ktorý má
evidovaných 17 záznamov v odpise RT a 15 záznamov o spáchaní priestupku. Z aspektu zákonnej

sadzbystanovenejpretrestnýčinlegalizáciepríjmuztrestnejčinnostipodľa§233ods.3Tr.zákona(7-12
rokov) sa teda prvostupňovým súdom uložený podmienečný trest odňatia slobody, aj napriek aplikácii
§ 39 ods. 1 Tr. zákona javí ako neprimerane mierny a teda za nespravodlivý. Úvahy súdu pri ukladaní
trestu aj za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona nepovažuje za správne. Keďže podľa zákona (§ 39 ods.
1 Tr. zákona) ide o mimoriadne zníženie trestu, pre takýto postup musia byť zistené také mimoriadne

okolnosti a pomery na strane páchateľa, ktoré sú mimoriadne, niečím výnimočné a nevyskytujú sa
v iných obdobným prípadoch. Za okolnosti prípadu je potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré
majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy
páchateľa. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a teda ide o okolnosti, ktoré
charakterizujú páchateľa ako objekt trestu. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

sazhodnotípodobneakovýznamokolnostíprípadu.Zhľadiskatohtoustanoveniasavyžaduje,abyišloo
pomerytakéhocharakteru,zktorýchjezjavné,žetrestodňatiaslobodyuloženývrámcizákonnejtrestnej
sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Takéto mimoriadne okolnosti
prípadu (odhliadnuc od doby, ktorá uplynula od spáchania skutku a dĺžky trestného konania) však podľajeho názoru v predmetnej veci absentujú. Vek obžalovaného ani jeho zdravotný stav nie sú podľa jeho
názoru relevantnými výnimočnými mimoriadnymi okolnosťami (pomery páchateľa) v zmysle § 39 ods.
1 Tr. zákona. Osoba obžalovaného A. B. práve s poukazom na jeho trestnú minulosť nedáva reálny

základ, aby uloženie, nie však tak mimoriadne nízkeho (ako to aplikoval súd) trestu pociťoval podstatne
citeľnejšieakoinípáchatelia.Nastraneobžalovaného,okrempriznaniasaooľutovaniaadĺžkytrestného
konania nevidí žiadne mimoriadne okolnosti. Osoba obžalovaného ako aj okolnosti skutku nemôžu
vytvárať predpoklady pre aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v takej podobe (uloženie
„len“ podmienečného trestu odňatia slobody) ako to učinil prvostupňový súd. Záver o primeranosti je

daný vtedy, pokiaľ sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom
jeho realizácie. Páchateľa môže so spravodlivosťou a teda so spoločnosťou zmieriť spravodlivý trest.
S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove podľa § 322 ods. 3 Tr.
poriadku zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/144/2016 zo dňa 14.07.2023
v neprospech obžalovaného A. B. tak, že mu uloží súhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej
sadzby so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku a súčasne

zruší rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/95/2011 zo dňa 16.09.2011 vo výroku o treste, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách ust.

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako je správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku (obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257
ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku a bol podľa odseku 5 poučený o tom, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné
a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.

c/ Tr. poriadku) preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní
dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy, pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd,

bolo vykonané v rozsahu zodpovedajúcom pre rozhodnutie o odvolaním napadnutom výroku rozsudku
v posudzovanom prípade a aj vzhľadom na to, že odvolacie konanie tvorí spolu s rozhodovaním
okresného súdu na hlavnom pojednávaní jeden celok, nakoľko predmet konania je totožný, krajský
súd preto v celosti na jeho argumentáciu prezentovanú v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
odkazuje.

V ďalšej časti odôvodnia tohto rozhodnutia preto krajský súd už len reaguje na dôvodné odvolacie
námietky krajského prokurátora – vo vzťahu k výrokovej časti napadnutého rozsudku týkajúcej sa
súhrnného trestu odňatia slobody uloženého obžalovanému a chýbajúcemu rozhodnutiu o zaistených
finančných prostriedkoch na učte obžalovaného A. B. v Československej obchodnej banke, a.s.,

pobočka C., D. E. X, číslo XXXXXXXXXX/XXXX vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Tieto zistenia sa potom odzrkadlili v dôvodoch, pre ktoré krajský súd napadnutý rozsudok v celom
výroku o treste musel zrušiť a to pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť
alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie, aj preto, že vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení
napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
a napokon aj preto, že bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona - podľa
321 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Tr. poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti teda krajský súd zistil vo vzťahu k výroku o druhu a výmere trestu
uloženého obžalovanému A. B., také skutočnosti, napĺňajúce porušenie Trestného zákona, ktoré by ho
viedli k záveru o potrebe tento výrok v celosti naprávať a to v neprospech obžalovaného, bez zachovania
tzv. dvojinštančnosti trestného konania a teda možnosti obžalovaného sa - prípadne uloženému(novému-inému) druhu a výmery trestu odvolacím súdom, pokiaľ by bol s trestom a spôsobom
jeho výkonu nespokojný v rámci odvolacieho konania - vyjadriť, no najmä možnosti sa vyjadriť pri
rozhodnutí o zaistených finančných prostriedkoch na spornom účte obžalovaného - k absentujúcemu

(chýbajúcemu) ďalšiemu výroku (výrokovej vete) v napadnutom rozsudku ako samostatného druhu
trestu, resp. alternatívne chýbajúcemu výroku (výrokovej vete) ako samostatne uloženej sankcie vo
forme ochranného opatrenia.

V prvom rade je potrebné osvedčiť námietke prokurátora týkajúce sa zjavnej nepreskúmateľnosti (o aké

dôkazy a skutočnosti z nich plynúce sa opieral) pri svojom postupe okresný súd pri ukladaní druhu
a výmery, konkrétne súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému, ktorého ukladanie upravujú
pravidlá uvedené v ustanovení § 42 ods. 1, 2 Tr. zákona za použitia zásad pre ukladanie trestu úhrnného
podľa § 41 ods. 1 a 2 Tr. zákona a napokon aj spôsobu výkonu takto uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol

súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov
a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol taký
trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

Podľa § 42 ods. 3 Tr. zákona, ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je
takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený alebo ak skorší rozsudok bol vydaný
súdom iného členského štátu Európskej únie.

Z výroku o treste napadnutého rozsudku plynie, že okresný súd mal za to, že sú splnené
zákonom predpokladané podmienky pre ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému,
čo nevyhnutne predpokladá existenciu viacčinného súbehu trestných činov – skutkov navzájom sa
zbiehajúcich spolu so skutkom, trestným činom kladeným za vinu obžalovanému A. B. v posudzovanom
prípade, tento záver však nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Malo ísť o trestnú činnosť, pre ktorú bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 2T/95/2011 zo dňa 16.09.2011, rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/99/2012 zo dňa
18.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/42/2013 zo dňa 09.07.2014 a
trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 0T/39/2016 zo dňa 12.08.2016.

Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvšaknaterazniejezistiteľné,čiajreálnevovšetkýchoznačených
prípadoch boli splnené podmienky pre záver o existencii viacčinného súbehu trestných činov, aj keď
zjavne relevantné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť potvrdili, resp. vyvrátili na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14.07.2023 vykonané boli, keďže okresný súd sa oboznámil s hore označenými trestnými

vecami Okresného súdu Bardejov, včítane trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1T/27/2012.

Inak povedané odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje nevyhnutné skutočnosti plynúce z hore
odsudzujúcich rozsudkov, na podklade ktorých by bolo možné zistiť, porovnať, kedy boli obžalovaným
A. B. trestné činy, ktoré spolu s trestným činom v tomto prípade, reálne spáchané (dátum, resp. obdobie),

tak aby bolo možné bez rozumných pochybností aj ustáliť, (s čím spája časť odvolacej argumentácie
aj prokurátor), že viacčinný súbeh týchto trestných činov nebol tzv. prerušený vyhlásením (oznámením)
niektorého z právoplatných odsudzujúcich rozsudkov obžalovanému, ktoré spolu s nimi spojenými
trestnýmispisminahlavnompojednávaníokresnýsúdoboznámil,kdestýmtozistenímjemožnénateraz
spájať pochybnosti o správnosti zistení, o ktoré mal okresný súd oprieť výrok v napadnutom rozsudku

o súhrnom treste.

Tu je totižto nutné uviesť, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý je vo viacčinnom súbehu
s trestnými činmi, za ktoré už bol predtým odsúdený viacerými rozhodnutiami (rozsudkami, trestnýmirozkazmi) a tieto trestné činy boli spáchané skôr, ako bolo súdom prvého stupňa vyhlásené prvé z nich,
je povinnosťou súdu - tak, ako to učinil aj v tomto prípade okresný súd - pri ukladaní súhrnného trestu
zrušiť výroky o trestoch vo všetkých predchádzajúcich rozhodnutiach, ktoré sú v pomere uvedenom v

ustanovení § 42 ods. 1 Tr. zákona, a páchateľovi uložiť súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa trestnú
činnosť (t. j. za všetky trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu).

Taktiež bude úlohou okresného súdu aj jednoznačne ustáliť, či niektoré z odsúdení, ktoré považuje
okresný súd za relevantné pri ukladaní súhrnného trestu ne/spĺňa kritéria odsúdenia, ktoré je takej

povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený (§ 42 ods. 3 Tr. zákona).

Napokon bude úlohou okresného súdu, pokiaľ budú splnené podmienky pre ukladanie súhrnného trestu
v posudzovanom prípade, či bude súčasne potrebné aj aplikovať ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona, rešpektujúc
pritom prokurátorom zvýrazňované pravidlo, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený
skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Tr. zákona).

Ďalším relevantným zistením, ktoré považoval krajský súd za podstatnú chybu, ktorú nebolo možné
napraviť v rámci odvolacieho konania, keďže by výrok rozsudku dopĺňal o výrok (výrokovú vetu), ktorá
v rozsudku (asi nedopatrením) chýba, aj napriek tomu, že intervenujúci prokurátor navrhol v záverečnej
reči na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.07.2023 s odvolaním sa na záverečnú reč prednesenú

pôvodne na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.05.2022 – rozhodnúť o zaistených finančných
prostriedkoch (na učte spol. STAV POLZ, spol. s.r.o., obžalovaného A. B. v Československej obchodnej
banke, a.s., pobočka C., D. E. X, číslo XXXXXXXXXX/XXXX) na podklade príkazu prokurátora OP
Bardejov sp. zn. Pv XXX/XX-4 zo dňa 14.03.2011 (na č.l. 16-18 spisu) podľa § 95 Tr. poriadku, kde na
bankovomúčtebolazaistenásuma17752,19eur, –uloženímďalšiehodruhutrestu–trestuprepadnutia

majetku podľa v tom čase platného ust. § 58 ods. 3 Tr. zákona. Aj v tomto prípade z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je zistiteľné, aké dôvody, úvahy viedli okresný súd, ak o prednesom návrhu
prokurátora nerozhodol.

Bude preto úlohou okresného súdu v ďalšom postupe o označenom návrhu krajského prokurátora

rozhodnúť,natomtomiestevšakkrajskýsúddávadopozornostiokresnéhosúdunálezPlénaÚstavného
súdu SR pod č. PL. ÚS 1/2021 zo dňa 27.09.2023 publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 402/2023,
ktorým bolo vyslovené, že ustanovenia § 58 ods. 2 a 3 Tr. zákona nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods.
4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Za danej situácie je potrebné skúmať, či boli
splnené podmienky pre ukladanie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona alebo

podmienkypreukladanieochrannéhoopatreniavoformezhabaniačastimajetkupodľa§83aTr.zákona.

Ďalej krajský súd si neosvojil námietku krajského prokurátora, že v posudzovanom prípade nie sú
splnené podmienky pre aplikáciu moderačného ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a teda pre
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, až

v takom rozsahu ako ho aplikoval okresný súd v posudzovanom prípade, okrem iného aj z dôvodu, že
v posudzovanom prípade zjavne existujú zásadné prieťahy v prebiehajúcom trestnom konaní, ktoré nie
je možné dávať za vinu samotnému obžalovanému.

Z obsahu spisu je na teraz zistiteľné, že od samotného spáchania skutku (08.03.2011) kladeného

za vinu obžalovanému ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu dňa 24.10.2023 malo uplynúť cca
dvanásť rokov a sedem mesiacov a od podania obžaloby dňa 27.06.2016 sedem rokov a štyri mesiace,
kde v posudzovanom prípade bolo okresným súdom doposiaľ nariadených 27 termínov hlavného
pojednávania, v rámci ktorých bolo reálne vykonané dokazovanie na ôsmich pojednávaniach, pričom
len v jednom prípade bol obžalovaný neprítomný na nariadenom termíne hlavného pojednávania bez

ospravedlnenia, ktoré dodatočne ospravedlnil zo zdravotných dôvodov.

Za danej situácie krajský súd s prihliadnutím aj na dôkaznú obtiažnosť hodnotenej trestnej veci, ktorá
zjavne bola ovplyvnená jednak existenciou cudzieho prvku v podobe poškodenej strany (Talianska
republika), ktorú bolo potrebné prostredníctvom justičnej spolupráce s justičnými orgánmi Talianskej

republiky vypočuť na hlavnom pojednávaní, či potrebe vypočuť aj svedkov (K. L.), ktorých prítomnosť
na úkonoch hlavného pojednávania nebolo možné dlhodobo zabezpečiť, či napokon po kompletnom
vykonaní všetkých dostupných dôkazov procesnou sudkyňou, napokon obžalovaný A. B. opäť vykonal
vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, aj napriek všetkým uvádzaným skutočnostiammá krajský súd za to, že v posudzovanom prípade prebieha trestné konanie už neprimerane dlho, bez
toho, aby na dobe prebiehajúceho konania mal zásadný podiel svojím správaním počas dokazovania
samotný obžalovaný, načo by mal následne aj okresný súd reagovať určitou formou satisfakcie v

podobe mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom. (Pozri
primerane R 46/2017, R 10/2011, či rozsudok NS SR sp.zn. 5To/14/2015 zo dňa 3. marca 2016).

Na záver nad rámec doposiaľ uvedeného k vyjadreniu obžalovaného k odvolaniu krajského prokurátora,
kde namietal v podstate spáchanie skutku v znení tak, ako sa mu kladie za vinu a opätovne predstavil

podstatné dôvody svojej obrany, krajský súd zvýrazňuje, že v tomto štádiu konania po vyhlásení
obžalovaného A. B. o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku prieskumná kompetencia
odvolacieho súdu je obligatórne zúžená len na prieskum existencie porušenia práva na obhajobu
obžalovaného z titulu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku.

V nadväznosti na uvedené je na mieste poukázať na rozhodnutie NS SR pod č. R 17/2014 publikované

v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR :

I. Ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po poučení, v intenciách § 257 ods. 1 Tr. poriadku, vyhlási,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň je poučený podľa § 257 ods. 2, t.j. aj v
rozsahu ods. 5 tohto ustanovenia, jeho vyhlásenie po primeranom postupe podľa § 333 ods. 3 písm. c),

písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Tr. poriadku pokrýva aj podstatu inkriminovaného skutku, vrátane
subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu [§ 333 ods. 3 písm. c)
Tr. poriadku], právnu kvalifikáciu skutku [§ 333 ods. 3 písm. f) Tr. poriadku], ako aj uznanie viny za
spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin [§ 333 ods. 3 písm. h) Tr. poriadku].

II. Ak súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného postupom podľa § 257 ods. 7 Tr.
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku [§ 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku], v dôsledku čoho súd
podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody,
zákon pripúšťa odvolanie len proti týmto výrokom, nie však proti výroku o vine, ktorý sa oznámením
rozsudku stáva právoplatným, v dôsledku čoho je tiež prieskumná povinnosť (a právo) odvolacieho súdu

limitovaná ustanovením § 317 ods. 1 Tr. poriadku). Primerane tiež pozri (Zo súdnej praxe : ZSP pod
č. 38/2021).

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto uznesenia a teda postupom podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku odvolací súd vec súdu prvého stupňa

vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.