Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121455263
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:6121455263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a členov senátu

Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.
B. C. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Ščurym, PhD., advokátom so sídlom v Čadci, Mierová 1725,
proti žalovanej D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., F. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Silviou Turcsányiovou,
advokátkou so sídlom v Trnave, Štefánikova 21/111, o zaplatenie 2 000,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3C/71/2021 – 176 zo dňa
16. septembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2 000,- eur
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 000,- eur od 01.07.2021 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 12.08.2021 domáhala, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 2 000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 2 000,- eur od 01.07.2021 do zaplatenia. Tvrdila, že dňa 10.07.2019 zaslala žalovanej na jej

bankový účet sumu 2 000,- eur ako pôžičku, ktorú jej vráti, resp. sa stane spoločníčkou vo svadobnom
salóne Carmen. Spoločníčkou v tomto salóne sa nestala, preto považovala poskytnutie finančných
prostriedkov žalovanej za pôžičku, ktorú je povinná jej vrátiť. Žalovaná nárok žalobkyne neuznávala.
Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Medzi stranami bolo nesporné, že dňa
10.07.2019 žalobkyňa zaslala na bankový účet žalovanej sumu 2 000,- eur, žalovaná ku dňu rozhodnutia
súdu túto sumu žalobkyni nevrátila, za poskytnutie 2 000,- eur požadovala žalobkyňa od žalovanej, že
sa stane spoločníčkou v salóne Carmen. Žalobkyňa ku dňu rozhodnutia súdu nie je spoločníčkou v

obchodnej spoločnosti žalovanej a žalobkyni zo strany žalovanej nebola predložená žiadna zmluva na
podpis týkajúca sa sumy 2 000,- eur, ktorú žalobkyňa zaslala žalovanej na jej bankový účet. Žalobkyňa
vyzvala žalovanú k zaplateniu sumy 2 000,- eur s tým, že dňa 02.07.2021 bola žalobkyni doručená
odpoveď na danú výzvu, v ktorej žalovaná uviedla, že neeviduje uvádzaný záväzok na vrátenie danej
pôžičky a tvrdený nárok neuznáva. Z čestného prehlásenia G. E., ako aj z jej výpovede na pojednávaní
mal súd za preukázané, že bola svedkom, ako sa žalobkyňa v práci prezentovala ako spoločníčka
v salóne Carmen. Žalobkyňa sa zúčastnila aj fashionshow s tým, že tam bola za salón Carmen.

Z sms komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou mal súd za preukázané, že žalovaná v marci 2019
požadovala od žalobkyne oznámiť rozmery stola s tým, že 28.03.2019 žalovaná sa pýtala žalobkyne
ohľadnepeňazí,čijejuždošli;žalobkyňaprisľúbila,žepošležalovanejtoľko,koľkosabudedať,žalovaná
sa dňa 05.04.2019 dožadovala informácie o tom, v akom štádiu sú peniaze s tým, že sa so žalobkyňoupotom porozprávajú o tom, akú zmluvu poradil žalovanej jej priateľ - akú zmluvu by bolo dobré, aby
žalobkyňa so žalovanou uzavreli; v 7/2019 žalovaná zaslala žalobkyni fotografiu svadobných šiat s
popisom „Keby vezmeme tieto biele a tie druhé capuccino“ na čo žalovaná odpísala „No sú krásne

oboje. Tak zoberme aj aj“, na čo zareagovala žalovaná dňa 09.07.2019 správou s textom „Tak mi tie
prasulky posli na môj účet teda“; dňa 08.10.2019 žalobkyňa zisťovala u žalovanej, či „nespravia nejakú
tú zmluvu ohľadom Carmenu alebo teda tých peňazí“, a to ešte pred odchodom žalobkyne, pretože
potom už nebude žalobkyňa doma a bude koniec roka, tak „nech je to na poriadku“, na čo žalovaná
zareagovala správou, že nemá problém, že veď jej to hneď hovorila; následne 14.10.2019 žalobkyňa

napísala žalovanej, aby sa nestresovala s tou zmluvou, že ak to žalovaná nestihne do „zajtra“, tak potom
vnovembri,keďžalobkyňapríde;dňa04.12.2019žiadalažalobkyňapožalovanej,abyjejvrátilapeniaze,
čo zaslala ako „zálohu na spoločníctvo v H. alebo pôžičku“ pre žalovanú späť, na čo jej žalovaná dňa
5.12.2019 odpovedala, že ona už časť peňazí investovala do šiat a „nejakých vecí okolo Carmenu“
s tým, že nie je možné, aby sa jej to za 3 mesiace vrátilo späť s tým, že určite vráti všetko, ale do
konca roka tie peniaze nezoženie, potrebuje čas a vrátia všetko aj s úrokom, len potrebujú čas lebo

to idú riešiť, dňa 22.01.2020 žalobkyňa zisťuje u žalovanej stav ohľadne vrátenia peňazí, na čo jej
žalovaná odpovedá, že to s partnerom riešia a určite dá žalobkyni vedieť, ak zoženú aspoň nejakú časť,
následne žalobkyňa zisťuje stav ohľadne vrátenia peňazí v dňoch 05.02.2020, 03.03.2020, 29.04.2020,
17.08.2020, 26.08.2020, 16.10.2020 s tým, že žalovaná jej oznamovala, že to riešia (05.02.2020), že do
2 mesiacov niečo pošlú a potom budú posielať po splátkach čo bude v ich silách (03.03.2020), že keď

jej povedala, že peniaze vráti, tak jej ich vráti (04.03.2020), že na prelome augusta-septembra pôjde jej
partner do banky a čo im dajú, tak žalobkyni hneď prepošle (04.05.2020), že robia čo môžu, peniaze sú
vrazené do šiat, nevykašlali sa na to a stále to riešia (16.10.2020), že všetko dostane späť, ale aby im
dalačas,robiačomôžu(02.02.2021),vsprávezodňa04.03.2020žalovanápíšežalobkyni,žežalobkyňa
„...vstúpila do niečoho ako tzv. investor..“ a bolo to rozhodnutie žalobkyne ísť do niečoho so žalovanou,

dňa 04.06.2021 oznamuje žalovaná žalobkyni, že do konca roka bude mať peniaze na účte, riešia
to. Z výpovede žalobkyne a žalovanej mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu neexistovala
konkrétnadohodaovyplácanízisku,avšakzvyjadreniažalobkynemalsúdzapreukázané,žežalobkyňa
na základe jej vkladu očakávala výplatu zisku. Žalobkyňa vypovedala, že nikdy sa so žalovanou
nedohodla, že prevezme celý salón Carmen, že malo to byť len spoločníctvo a ona len vložila peniaze.

Žalovaná na otázku, akú zmluvu jej poradil jej priateľ vypovedala, že priateľ jej poradil, aby to urobili
zatiaľ ako investíciu a žalobkyňa by bola vyplácaná raz štvrťročne, možno raz polročne. Nepamätala si
však to, či to odkomunikovala so žalobkyňou. Dňa 19.08.2020 bola do obchodného registra zapísaná
obchodná spoločnosť s ručením obmedzeným s obchodným menom Salón Carmen, s.r.o., kde jediným
spoločníkom a konateľom je žalovaná. Výzvou zo dňa 15.06.2021 žalobkyňa vyzvala žalovanú na

zaplatenie sumy 2 000,- eur do 30.06.2021. Listom zo dňa 29.06.2021 žalovaná prostredníctvom právnej
zástupkyne oznámila, že tvrdený nárok žalobkyne na vrátenie požičanej sumy 2 000,- eur neuznáva a
rozporuje aj tvrdený právny dôvod jeho vzniku. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 263 ods.
2, § 673 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, § 100 ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1,
ods. 2, § 456, § 458, § 517 ods. 2 a § 657 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.

z. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 10.07.2019 žalobkyňa poslala na
účet žalovanej sumu 2 000,- eur. Medzi stranami sporu nebola spísaná žiadna písomná dohoda/zmluva.
Rokovania medzi žalobkyňou a žalovanou prebiehali len v ústnej forme s tým, že žalobkyňa sa mala stať
spoločníčkouvpodnikanížalovanej.Uvedenénebolomedzistranamisporné.Faktomjeto,žežalobkyňa
sa mala stať spoločníčkou svadobného salónu Carmen, čo s prihliadnutím na to, že žalovaná nebola v

tom čase spoločníčkou obchodnej spoločnosti, ale svadobný salón Carmen prevádzkovala na základe
živnostenského oprávnenia, vyúsťuje do záveru, že mohlo ísť jedine o tiché spoločenstvo. V kontexte
stranami tvrdeného, prípadne v konaní preukázaného (žalovaná v sms správe zo dňa 04.03.2020
spomína, že žalobkyňa mala byť tzv. investor; na pojednávaní dňa 21.04.2022 žalovaná uviedla, že
priateľ jej poradil, že žalobkyňa by bola vyplácaná raz štvrťročne, resp. polročne; s prihliadnutím na

výpoveď žalobkyne, že sa so žalovanou nikdy nedohodla na tom, že prevezme celý salón Carmen,
pričom z toho, že vložila peniaze, očakávala nejaký zisk, ako i na základe toho, že žalovaná pri prvom
procesnom úkone /odpor proti platobnému rozkazu/ tvrdila, že zo začiatku malo ísť o tiché spoločenstvo)
súd uzavrel, že strany sporu v súvislosti s poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 2 000,- eur
mienili uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve podľa § 673 Obchodného zákonníka. Uvedený zmluvný

typ napokon tvrdila aj žalovaná vo svojom prvom písomnom podaní - odpore proti platobnému rozkazu
(cit. „...malo ísť o tiché spoločenstvo s tým, že budúcnosti, keď sa podnikanie rozbehne a začne prinášať
zisk, sa stane spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným...“). Vôľa strán sporu bola teda
uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve. Či sa strany sporu dohadovali aj na tom, že by sa žalobkyňanásledne v budúcnosti stala aj spoločníčkou v obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným (tak
tvrdila žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu), je pre rozhodnutie súdu irelevantné. V konaní
nebolo preukázané, že by suma 2 000,- eur bola žalovanej poskytnutá ako pôžička. Už samotná

argumentácia žalobkyne o požadovanom protiplnení (že sa stane spoločníčkou v salóne Carmen) to
vylučuje. Reálne síce žalobkyňa zaslala tieto peniaze na účet žalovanej, právnym dôvodom však nebola
dohoda o pôžičke, ale peniaze boli poskytnuté žalovanej v súvislosti s budúcou účasťou žalobkyne
ako tichej spoločníčky na podnikaní žalovanej. Súd dal za pravdu žalobkyni, že je možné zmluvu o
pôžičke dohodnúť aj ústne a nie je potrebná písomná forma, na druhej strane je potrebné poukázať na

to, že v súdenom prípade žalovaná dohodu o pôžičke popiera, čím je toto tvrdenie sporné a žalobkyni
sa nepodarilo svoje skutkové tvrdenie o dohode so žalovanou, že jej poskytne pôžičku, preukázať.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvu mala pripraviť práve žalovaná (komunikácia zo dňa
08.10.2019 a 14.10.2019 a zo správy zo dňa 05.04.2019 vyplýva, že konkrétny typ zmluvy mal poradiť
priateľ žalovanej). Žalovaná tvrdila, že tá, ktorá odsúvala uzatvorenie zmluvy, bola práve žalobkyňa,
pričom poukazovala na sms správu zo dňa 14.10.2019. Súd sa však s týmto tvrdením po oboznámení sa

s obsahom správ zo dňa 08.10.2019 a 14.10.2019 nestotožnil. V kontexte so správou zo dňa 08.10.2019
je potrebné vyložiť správu zo dňa 14.10.2019 tak, že napriek naliehaniu zo strany žalobkyne na uzavretie
zmluvy ohľadne Carmenu a ubezpečeniu zo strany žalovanej, že s tým nemá problém, žalovaná nestihla
do 14.10.2019 túto zmluvu vypracovať a predložiť ju žalovanej na podpis. V ďalších správach už o tom,
že by bolo dobré uzatvoriť zmluvu sa nezmieňuje ani jedna z nich. Z vykonaného dokazovania, najmä

z sms komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou nevyplynulo, že by žalovaná žiadala po žalobkyni,
aby sa dostavila podpísať nejakú zmluvu. Žalovaná toto po žalobkyni nežiadala ani v čase, keď jej
žalobkyňa oznámila, že chce peniaze vrátiť (prvýkrát to bolo správou zo dňa 04.12.2019) a žalovaná
sa o tom v sms správach nezmienila ani následne. Dokonca 19.08.2020 založila žalovaná ako jediná
spoločníčka spoločnosť s ručením obmedzeným s názvom Salón Carmen, s.r.o., a to bez akejkoľvek

účasti žalobkyne. Nebolo teda preukázané, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo z dôvodov na strane
žalobkyne. Žalovaná tvrdila, že preto súhlasila s vrátením peňazí, lebo bola pod tlakom. Z vykonaného
dokazovania, najmä sms komunikácie je zrejmé, že takáto argumentácia žalovanej neobstojí, keďže
obsah sms správy zo dňa 04.12.2019, ktorou žalobkyňa prvýkrát žiadala o vrátenie peňazí, nemožno
hodnotiť ako nátlakový, a to isté sa dá uviesť aj o nasledujúcich správach, ktoré žalobkyňa zasielala

žalovanej – žalobkyňa komunikuje so žalovanou slušne, v kamarátskom duchu, dokonca si vzájomne
blahoželajú k sviatkom. Ani raz v sms správach, ktoré žalovaná zaslala žalobkyni počnúc správou zo dňa
04.12.2019,nežiadalažalovanápožalobkyni,abyuzatvorilasňouzmluvu.Takmervovšetkýchsprávach
napísaných po 04.12.2019, posledná správa je datovaná 04.06.2021, žalovaná sľubuje žalobkyni, že
jej peniaze vráti. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná sa k vráteniu peňazí postavila

odmietavo po tom, čo bola oslovená zo strany právneho zástupcu žalobkyne. Dôvodom zmeny názoru
podľa žalovanej bolo, že sa so žalobkyňou nedalo dohodnúť. Súd poukázal na to, že nemožno vytknúť
žalobkyni, že začala uplatňovať svoje práva napokon súdnou cestou, keďže od 12/2019 do 6/2021,
t. j. 1,5 roka jej žalovaná neplnila dlh vo výške 2 000,- eur ani len čiastočne, pričom nie je nereálne
za 1,5 roka sumu 2 000,- eur hoci aj v splátkach vrátiť. Nemožno totiž zabúdať na skutočnosť, že

plynutie času môže spôsobiť premlčanie práva, čím by žalobkyňa ohrozila vymoženie svojej pohľadávky
vznesením námietky premlčania zo strany žalovanej, čo v konečnom dôsledku žalovaná aj v tomto
súdnom konaní (nedôvodne) využila. V každom prípade je zrejmé, že žalobkyňa zaslala žalovanej sumu
2 000,- eur, aby sa žalobkyňa stala tichou spoločníčkou na podnikaní žalovanej. Je teda preukázaný
právny dôvod poskytnutia peňažných prostriedkov a na túto sumu 2 000,- eur je potrebné hľadieť ako

na preddavok (podľa § 498 Občianskeho zákonníka - na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý
účastník, hľadí sa ako na preddavok). Odhliadnuc od toho, že na platné uzavretie zmluvy o tichom
spoločenstve je potrebná písomná forma (§ 673 ods. 2 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka)
je zrejmé, že k uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve nedošlo - zmluva nevznikla, keďže podľa §
673 ods. 1 Obchodného zákonníka nebola medzi zmluvnými stranami dohoda o podstatnej náležitosti

- určenie výšky zisku, vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorú sa
podnikateľ zaväzuje platiť tichému spoločníkovi (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 6Obo/95/98, Ro
104/99). Je zrejmé aj to, že žalobkyňa sa nestala tichou spoločníčkou, no a keďže od 04.12.2019,
keď žalobkyňa po prvýkrát požiadala žalovanú o vrátenie sumy 2 000,- eur, pričom žalovaná túto
požiadavku žalobkyne akceptovala dňa 05.12.2019, t. j. súhlasila s vrátením peňazí, od 05.12.2019

bolo zrejmé, že zmluva o tichom spoločenstve (a ani iná zmluva) medzi žalobkyňou a žalovanou,
ktorá by sa týkala sumy 2 000,- eur, uzatvorená nebude. Preddavok vo výške 2 000,- eur sa stal
bezdôvodným obohatením, nakoľko odpadol právny dôvod, na ktorého základe žalobkyňa túto sumu
poukázala na účet žalovanej, a to dňom 05.12.2019, kedy žalovaná akceptovala žiadosť žalobkyne ovrátenie sumy 2 000,- eur. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol
(§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniká okamihom, kedy odpadol právny dôvod už poskytnutého
plnenia, v tomto prípade dňom 05.12.2019. K uvedenej argumentácii dal súd do pozornosti rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/256/2010 zo dňa 28.09.2011, príp. rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 28Cdo/20/2014. V súvislosti s námietkou premlčania preto súd uzatvoril, že subjektívna 2-
ročná a zároveň aj objektívna 3-ročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
začala plynúť dňa 05.12.2019 a subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 05.12.2021. Nakoľko žaloba
bola podaná dňa 12.08.2021, žalobkyňa právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 000,-

eur uplatnila včas a námietka premlčania zo strany žalovanej bola teda uplatnená nedôvodne. Keďže
bolo preukázané, že žalovaná ku dňu rozhodnutia súdu nezaplatila žalobkyni sumu 2 000,- eur, súd ju
k tejto povinnosti zaviazal, a to vrátane úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 2 000,- eur
od 01.07.2021, nakoľko mal za preukázané, že žalovaná bola k 01.07.2021 so zaplatením danej sumy
jednoznačne v omeškaní vzhľadom na to, že výzvou zo dňa 15.06.2021 bola vyzvaná na zaplatenie

danej sumy do 30.06.2021, čo neurobila. V súvislosti s argumentáciou žalovanej, a síce že žalobu
treba zamietnuť z dôvodu nepreukázania zmluvy o pôžičke poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 13Cob/94/2018 zo dňa 28.11.2018, keď žalobkyňa tvrdí požičanie peňazí a z toho
dôvodu žiada o vrátenie peňazí s tým, že ak si žalobkyňa uplatňuje nárok ako zmluvný, nemôže ho
súd priznať ex offo ako nárok z bezdôvodného obohatenia, súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1934/2001, v zmysle ktorého „...pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie
na základe skutkových zistení, umožňujúcich podradiť uplatnený nárok po právnej stránke pod inú
hmotnoprávnu normu, než ako ju uvádza žalobca, je povinnosťou súdu podľa príslušných ustanovení
vec posúdiť a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu na to, aký právny dôvod požadovaného plnenia
uvádza žalobca. Ak na základe zisteného skutkového stavu možno žalobcovi priznať plnenie, ktorého

sa domáha, hoci z iného právneho dôvodu, než ako žalobca svoj nárok po právnej stránke kvalifikoval,
súd nemôže žalobu zamietnuť, ale musí žalobcovi plnenie priznať. Prekročením návrhu a porušením
dispozičnej zásady konania by bolo iba priznanie iného plnenia, než ktoré žalobca v žalobnom petitu
požadoval, alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, než ktorý bol tvrdený v žalobe
a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní. V danom prípade bol žalobou uplatnený nárok na

peňažné plnenie, vychádzajúce zo skutkového tvrdenia, že na základe zmluvy o nájme nebytových
priestorov žalovaná užívala nebytové priestory, avšak žalobcovia za to od nej nedostali dohodnuté
protiplnenie (nájomné). Ak je podľa názoru súdu nájomná zmluva neplatná a iný dôvod užívania nie
je tvrdený, nie je zmenou skutkového stavu vymedzeného v žalobe, ak súd posúdi nárok žalobcov na
zaplatenie požadovanej sumy podľa hmotnoprávnych noriem upravujúcich nárok na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia.“. Hoci sa nepreukázalo uzatvorenie zmluvy o pôžičke, plnenie bolo možné
priznať na základe iného právneho dôvodu - bezdôvodného obohatenia a to na základe skutkového
stavu tvrdeného žalobkyňou od začiatku počnúc žalobou a následne precizovaným v replike, a síce že
žalobkyňa zaslala na účet žalovanej dňa 10.07.2019 sumu 2 000,- eur, aby sa stala spoločníčkou v
salóne Carmen, pričom keďže sa žalobkyňa spoločníčkou nestala, požiadala žalovanú o vrátenie danej

sumy, čo sa nestalo; v replike žalobkyňa uviedla, že za peniaze požadovala protiplnenie (spoločníctvo
v Carmen), čo sa nestalo, a že žalovaná jej nepredložila zmluvu na podpis. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná, keďže súd
vyhovel žalobe v celom rozsahu, preto jej prináleží nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, uplatniac odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h). Uviedla, že v celom rozsahu neuznáva uplatnený nárok a
zároveň popiera právny dôvod jeho vzniku tak, ako bol uvedený žalobkyňou či ako ho vymedzil súd. Súd
posudzoval iný, než žalobou vymedzený a uplatnený nárok, žalobkyňou tvrdený počas celého konania.
Žalobkyňa po celú dobu tvrdila nárok uplatnený zo zmluvy o pôžičke. Až súd, ktorý porušil procesnú

rovnosť strán, vyslovil právne posúdenie o bezdôvodnom obohatení a postavil sa do procesného
postavenia žalobcu. Žalovaná opísala skutkový stav ako ho vnímala ona, žalobkyňa však aj naďalej
zotrvávala na svojom tvrdení o nároku zo zmluvy o pôžičke. Až keď sa súd vyslovil, že by mohlo ísť
o bezdôvodné obohatenie, tak žalovaná začala špekulatívne meniť a prispôsobovať svoje vyjadrenia a
tvrdenia. Napriek tomu sa žalobkyňa stále vracala k tvrdeniam o zmluve o pôžičke. Súd pri hodnotení

skutkovéhostavuišielnadrámeczákonaabezpodkladuvovykonanomdokazovanívytvorilzáverotom,
že žalovaná suma mala byť preddavkom na zmluvu o tichom spoločenstve. Zo žiadneho vykonaného
dôkazu však nevyplynulo, že malo ísť len o preddavok na zmluvu, ktorej uzavretie sa malo udiať v
budúcnosti. V konaní neboli stranami predostreté rovnaké skutkové tvrdenia. Žalobkyňa zotrvávala nasvojich tvrdeniach o nároku zo zmluvy o pôžičke. Ohľadom týchto tvrdení neuniesla dôkazné bremeno.
Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uniesla len žalovaná a napriek tomu jej to bolo na ťarchu a v
neprospech a úspech v spore dosiahla žalobkyňa aj pri neunesení dôkazného bremena. V danej

veci nešlo len o právnu kvalifikáciu uplatneného nároku na základe rovnakých skutkových okolností
(pokiaľ by rovnaké boli). Kvalitatívne odlišné skutkové tvrdenia vedú k uplatňovaniu a posudzovaniu
nároku z titulu zmluvného plnenia a kvalitatívne odlišné z titulu bezdôvodného obohatenia. Ide tiež o
vymedzenie a vedenie dokazovania v spore, keďže iné dôkazy je potrebné vykonávať k uplatňovaniu
zmluvného nároku, k jeho základu a výške a iné k atribútom bezdôvodného obohatenia. Súd tak svojim

postupom spôsobil právnu neistotu, o čom sa vedie spor, a teda akým spôsobom a akými dôkaznými
prostriedkami sa má vykonávať dokazovanie vo veci a čoho sa má týkať obrana žalovanej, v ktorej
rovine ide o zabezpečenie možnosti strany sporu konať pred súdom v rámci ústavného práva na
spravodlivý proces. Žalovanej tak znemožnil riadne sa brániť, táto zamerala svoju procesnú obranu
na vyvrátenie žalobou uplatneného zmluvného nároku na vrátenie pôžičky a súd svojvoľne zo žaloby
tvrdeného skutkového stavu posudzoval nárok ako bezdôvodné obohatenie, načo nebola zameraná

obrana žalovanej. Žalovaná sa tak nebránila procesnému útoku zo strany žalobkyne, ale zo strany
okresného súdu. Okresný súd na nezmenenú žalobu v skutkovej i právnej rovine aplikoval iný, než
žalobou vymedzený skutkový a právny titul zmluvného plnenia – zmluvu o pôžičke, a to bezdôvodné
obohatenie cez ust. § 451 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/94/2018 zo dňa 28. 11. 2018, na závery odbornej literatúry

a na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/84/2017 zo dňa 10.10.2018. Podľa žalovanej
neobstojí ani tvrdenie o zásade iura novit curia, ktorá nie je bezbrehá a má svoje limity. V opačnom
prípade by účastníci mohli podávať blanco žaloby s tým, že v podstate by nebolo nutné ani uvádzať
skutkové tvrdenie a počkať na obranu žalovaného a na to súd vyhodnotí žalovaným predložené dôkazy
a sám aký skutkový základ z toho vyvodí. Žalobkyňa ako žalobný dôvod uviedla vrátenie pôžičky,

k tomu smerovala svoje tvrdenia a predkladané listinné dôkazy. Následne s prihliadnutím na vývoj
dokazovaniapostupnezačalasvojeskutkovétvrdeniamodifikovať,avšakbezzmenyžalobyažalobného
dôvodu. Nič to však nemení na tej skutočnosti, že ako žalobný dôvod uviedla nárok na vrátenie pôžičky.
Na tomto domnelom nároku žalobkyňa postavila svoje skutkové tvrdenia a vytvorila tak kauzu celého
sporu. Na to žalovaná zamerala svoju obranu a dokazovanie. Následne žalobkyňa svoje tvrdenia

neustála a nedokázala preukázať existenciu pôžičky a toto neunesenie dôkazného bremena vlastných
skutkových tvrdení nesmie ísť na vrub žalovanej, ktorá od počiatku trvá na neexistencii pôžičky a
z toho vyplývajúcich práv či záväzkov. Zásada iura novit curia sa má uplatniť v tom smere, že súd
vyhodnotí existenciu vzťahu zo zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou a či žalobkyňa má
nárok na vrátenie pôžičky tak, ako to uvádzala a tvrdila v žalobe a na základe čoho si uplatnila aj

svoj nárok. Akékoľvek iné závery je nutné považovať za prehodnocovanie opísaného skutkového stavu
deja a bude to zásah do zásady rovnosti strán, keď žalovaná svoju procesnú obranu zamerala na
preukázanie neexistencie zmluvy o pôžičke. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom
návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd
v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán a prisúdiť

viac než čoho sa domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom,
čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než ako bol predmet konania
vymedzený v žalobe. Nie je porušením viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok,
ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia,
preto právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Strana sporu je však povinná skutkovo

vymedziť uplatnený nárok, teda opísať skutkový dej, z ktorého uplatnený nárok vyvodzuje. Právne
posúdenie zistených skutkových okolností a ich podradenie pod určitú právnu normu je práve úlohou
súdu. Vadou konania bolo to, že nedošlo k zmene žaloby procesne súladným spôsobom a napriek tomu
súd konal o kvalitatívne inom nároku než bol uplatnený žalobou. Žalobou bol uplatnený nárok z pôžičky,
no súd hodnotil nárok z bezdôvodného obohatenia. Súd fakticky zmenil predmet sporu bez toho, aby

došlo ku kvalifikovanej zmene žaloby. Dôsledkom toho bola tá skutočnosť, že žalovaná sa zamerala
na dokazovanie neexistencie zmluvy o pôžičke, no súd hodnotil dôkazy len cez optiku bezdôvodného
obohatenia. Súd hrubo zasiahol do procesnej rovnosti strán, keď zámerne nebral do úvahy tvrdenia
žalobkyne o skutkových okolnostiach v žalobe, ale tie si nahradil vlastnými závermi čiastočne prevzatými
od žalovanej a čiastočne dotvorenými. Žalovanú tak postavil do situácie, že síce uniesla dôkazné

bremeno ohľadom svojich tvrdení, ale nebola v spore úspešná, pretože súd neposudzoval nárok ako si
ho uplatnila žalobkyňa. Porušenie zásady rovnosti strán je zjavné aj v tom, že žalovaná je aj v odvolaní
nútená sa brániť nie voči tvrdeniam žalobkyne ale voči záverom vytvoreným súdom v napadnutom
rozsudku. Okresný súd bez toho, aby mal procesne súladne zmenenú žalobu, si žalobu fakticky zmenilpodľa svojho posúdenia v prospech žalobkyne na úkor žalovanej. V tejto súvislosti žalovaná poukázala
na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.05.2018 sp. zn. 5Co/311/2017. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predmetom sporu bol

nárok na vrátenie pôžičky. Z toho dôvodu malo byť aj zisťovanie skutkového stavu zamerané výlučne
na zisťovanie jej existencie, platnosti, obsahu. Toto zistenie súd vykonal, no bez právneho dôvodu a
procesnenesúladnýmpostupomišielďalej,keďzačalposudzovaťexistenciuinéhozmluvnéhotypu,jeho
platnosť a obsah. Súd tak síce zisťoval skutkový stav, ale opomenul, že je viazaný žalobným návrhom.
Aj keď je to nad rámec sporu, nebolo to predmetom dokazovania a nemalo to byť ani predmetom

posudzovaniasúdom.Zvykonanéhodokazovanianevyplynulo,žežalovanásumamalabyťpreddavkom
na v budúcnosti uzavretú zmluvu, tento záver je svojvoľný a nesprávny. Žalobkyňa a žalovaná sa už v
marci dohodli na tichom spoločenstve, jeho obsahu, ako vyplýva zo správy z marca v roku 2019. Od
počiatku si boli obidve vedomé potreby písomnej formy, čo vyplýva zo správy z 05.04.2019. Navyše
žalobkyňa po celú dobu vykonávala práva z tichého spoločenstva, keď sa prezentovala ako tichý
spoločník žalovanej. Tvrdenie o tom, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť v budúcnosti, neobstojí najmä

s poukazom na to, že žalobkyňa po celú dobu požívala práva tichého spoločníka a splnila vkladovú
povinnosť. Neobstojí teda tvrdenie o preddavku a v budúcnosti uzavretej zmluve. I keď žalobkyňa a
žalovaná následne komunikovali o potrebe uzavrieť písomnú zmluvu a tak zhojiť nedostatok spočívajúci
v absencii písomného zachytenia ich dohody, zmluvu reálne uzavreli a obe plnili už od marca 2019.
Zároveň vzájomná komunikácia o potrebe písomnej formy svedčí o tom, že žalobkyňa od počiatku mala

vedomosť o potrebe písomnej formy a nič jej nebránilo návrh zmluvy predostrieť žalovanej. Súd tak
svojvoľne a v rozpore s vykonanými dôkazmi išiel nad rámec predmetu sporu, skutkový stav zisťoval a
hodnotil nesprávne a svojvoľne vyslovil záver o preddavku, i keď na existenciu a najmä obsah zmluvy o
tichom spoločenstve dokazovanie zamerané nebolo. Súc si vedomý toho, že súd hodnotí dôkazy voľne a
vo vzájomných súvislostiach, súd si nesmie dotvárať skutkový stav a skutkové zistenia podľa vlastného

uváženia bez ohľadu na vykonané dôkazy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa mal obmedziť na hodnotenie a posudzovanie zmluvy
o pôžičke, ktorú ako predmet sporu tvrdila žalobkyňa. V tomto smere urobil jednoznačný záver o
nepreukázaní zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie však išiel ďalej a začal posudzovať zmluvu o
tichom spoločenstve, ktorú v rámci procesnej obrany uviedla žalovaná a vytvoril skutkový záver o

preddavku bez opory v dôkazoch a následne zašiel až k posudzovaniu bezdôvodného obohatenia
a jeho premlčania. Súd prvej inštancie sa mal obmedziť na právne posúdenie existencie zmluvy o
pôžičke a s prihliadnutím na to, či by žalobkyňa v tomto smere uniesla dôkazné bremeno, rozhodnúť. V
tomto smere súd prvej inštancie urobil správny právny záver, keď vyslovil, že sporové strany zmluvu o
pôžičke nikdy neuzavreli a nebola preukázaná jej existencia. Súd prvej inštancie neposúdil správne ani

zmluvu o tichom spoločenstve a neobstojí ani záver o preddavku. Žalobkyňa a žalovaná sa dohodli na
zmluve o tichom spoločenstve v marci 2019. Následne došlo zo strany žalobkyne k splneniu si vkladovej
povinnosti a požívaniu práv, keď aj navonok zastupovala predmetný svadobný salón. Ako vyplýva aj zo
správy z 05.04.2019, obe si boli vedomé potreby písomnej formy, napriek tomu k písomnému zachyteniu
obsahu ich dohody nedošlo. Je právne irelevantné, či žalovaná predložila alebo nepredložila žalobkyni

návrhy zmlúv, nakoľko žalobkyni od počiatku nič nebránilo, aby ona zabezpečila písomné návrhy zmlúv.
Keďže sa tak nestalo a sporové strany neuzavreli zmluvu písomne, v dôsledku nedostatku formy bola
táto zmluva o tichom spoločenstve od počiatku neplatná. Závery o bezdôvodnom obohatení považuje
žalovaná za nadbytočné, nakoľko žalobkyňa si neuplatnila nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ale
z titulu tvrdenej zmluvy o pôžičke. Aj v tomto smere však súd urobil nesprávny záver o začiatku plynutia

subjektívnejlehoty,nakoľkozosprávyz05.04.2019akoajzcelejkomunikáciemedzisporovýmistranami
je zrejmé, že mali vedomosť o potrebe písomnej formy. A teda táto lehota začala plynúť najneskôr
od 06.04.2019. Je právne irelevantné, kedy si začala uplatňovať žalobkyňa nárok na vrátenie peňazí,
podstatné je kedy si ho, s prihliadnutím na svoju vedomosť, uplatniť mohla, a to bolo 06.04.2019. Už
v tento deň vedela, že zmluva má byť písomná, kto bol príjemcom peňazí aj v akej výške. Z hľadiska

začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamžik, kedy sa oprávnený dozvedel o
skutkovýchokolnostiach,zktorýchmožnoodvodiťvznikbezdôvodnéhoobohateniaato,ktohozískal.Ak
ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z absolútne neplatnej zmluvy, je teda (okrem vedomosti o
osobe povinnej) rozhodné, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach zakladajúcich dôvod
neplatnosti zmluvy. V nadväznosti na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy konania
v rozsahu 100 %, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie.3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila písomne a uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí
s napadnutým rozsudkom a stotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie. Žalovaná si interpretuje
konanie na súde prvej inštancie „po svojom“, keď si nepamätá, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie

výsluchom strán sporu k poskytnutiu vkladu tichého spoločníka, pričom sa tak stalo na pojednávaní
dňa 21.04.2022. Žalovaná pri odpovedi na otázky právneho zástupcu žalobkyne vôbec nepoprela
vklad žalovanej vo výške 2 000,- eur, ani že by sa jednalo o vklad spoločníčky pani B., podrobne
odpovedala vo vzťahu k tomuto vkladu a aj k tomu, prečo nebola v decembri 2019 podpísaná zmluva
o tichom spoločenstve. Preto nemôže byť pravdivé tvrdenie žalovanej, že vôbec nebolo vykonané

dokazovanie vo vzťahu ku vkladu tichého spoločníka zo strany žalobkyne do podnikania žalovanej.
Odvolanie žalovanej pôsobí veľmi špekulatívne, keď obsahuje veľké množstvo úskokov, ktorými sa
snaží navodiť dojem, že bojuje so súdom prvej inštancie a nie so žalobkyňou ako stranou sporu.
Žalobkyňa súdu skutkovo opísala, aký spôsobom vnímala vzťah so žalovanou, keď jej najskôr poskytla
vklad do podnikania vo výške 2 000,- eur a keď jej žalovaná vstup do podnikania neumožnila na
základe riadnej písomnej zmluvy, tak žalobkyňa túto následne považovala za pôžičku. Túto skutočnosť

uviedla, preukázala a súd potom tieto skutkové okolnosti premietol do aplikácie práva a vyhodnotil
zaplatenú sumu ako bezdôvodné obohatenie, čo je v poriadku, pretože súd aplikuje konkrétne právo
na skutkové okolnosti. Neobstojí tvrdenie žalovanej, že sa nemohla brániť a svoju obranu smerovať
proti bezdôvodnému obohateniu. Žalovaná si nesprávne interpretuje aj citované rozhodnutia a odbornú
literatúru. Pokiaľ žalovaná uvádza, že vzťah medzi stranami sporu nebol záväzkový, tak je na omyle,

pretože plnenie, ktoré poskytla žalobkyňa žalovanej by viedlo k uzatvoreniu záväzku zmluvy o tichom
spoločenstve, aj keď napokon táto písomne nebola uzatvorená. Preto žalobkyňa, rovnako tak žalovaná
bez právneho vedomia, pokladala zaplatenú sumu za pôžičku, čo aj skutkovo interpretovala v sms
správach. Obe strany sporu vypovedali spontánne, avšak žalovaná výpovede tendenčne menila, aby
dokázala vzťah so žalobkyňou ozrejmiť ako pre ňu nevýhodný v snahe predostrieť, že ona doplatila na

to, že žalobkyňa nevstúpila do jej podnikania. Táto skutočnosť sa prejavuje v tom smere, že žalovaná
obracia kartu tak, že žalobkyňa jej bola povinná predložiť návrh na uzatvorenie zmluvy o tichom
spoločenstve, čo však nie je pravda, pretože zmluvu o tichom spoločenstve odporučil žalovanej jej
priateľ (od ktorého žalobkyňa mimochodom tiež vymáha sumu 21 000,- eur), a preto mala práve
žalovaná nachystať návrh zmluvy o tichom spoločenstve, čo však evidentne špekulatívne neurobila

v decembri 2019. Žalovaná v odvolaní neustále dookola uvádza tie isté skutkové okolnosti, avšak
rôznym spôsobom ich vyhodnocuje a tendenčne upravuje vo svoj prospech. Súd prvej inštancie už
na pojednávaní dňa 03.03.2022 vyslovil svoj predbežný právny názor a zákonné ustanovenia, ktoré
pripadajú do úvahy, a teda smer, akým sa bude celé konanie uberať a viesť dokazovanie. Žalovaná bola
s týmto právnym názorom súdu oboznámená, bola jej daná možnosť vyjadriť sa k nemu, pričom mala

dostatok času na to, aby sa zamerala na preukázanie skutočností aj ohľadne bezdôvodného obohatenia.
Súd žalobkyni nepriznal viac, ako žiadala, a preto nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že by súd rozhodol
nad rámec podanej žaloby a tým porušil zásadu rovnosti strán. Súd prvej inštancie sa veľmi pedantne
vysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi, pričom tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy, ktorú jasne
a zrozumiteľne premietol do rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo 643/2000 zo

dňa 23.01.2002 a sp. zn. 21Cdo 4520/007 zo dňa 11.12.2009 žalobkyňa uviedla, že neobstojí tvrdenie
žalovanej, že konanie má inú vadu, nakoľko podľa jej názoru malo dôjsť k zmene žaloby. Podľa odbornej
literatúry nepôjde o zmenu v skutkovom stave vtedy, ak dôjde síce k zmene právneho dôvodu, ale bez
zmeny v skutkovom stave. Je totiž vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu
normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že zotrváva na odôvodnení svojho odvolania a
nepovažuje za hospodárne ho opakovane rozsiahlo uvádzať a vzhľadom na to, že vyjadrenie žalobkyne

neobsahuje žiadnu vecnú či právnu argumentáciu relevantnú pre toto konanie, dovoľuje si len v krátkosti
poukázať na odôvodnenie podaného odvolania. Následne zopakovala podstatnú argumentáciu zo
svojho odvolania.

5. Žalobkyňa v duplike k replike žalovanej uviedla, že ju považuje za úplne zbytočnú, pretože

obsahuje totožné odstavce prekopírované z jej odvolania. Žalovaná absolútne nereagovala ani na jediný
argument, ktorý žalobkyňa uviedla vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej.6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že suma 2 000,- eur, ktorú
dňa 10.07.2019 poslala žalobkyňa na účet žalovanej, je bezdôvodným obohatením žalovanej, ktoré je
povinná žalobkyni vydať, pretože uvedenú sumu poskytla žalobkyňa žalovanej s tým, že v budúcnosti
sa žalobkyňa stane tichou spoločníčkou na podnikaní žalovanej, avšak k uzatvoreniu zmluvy o tichom

spoločenstve podľa § 673 Obchodného zákonníka nedošlo, a preto je potrebné nazerať na poskytnutú
sumu ako na preddavok, ktorý sa stal bezdôvodným obohatením, nakoľko odpadol právny dôvod, na
ktorého základe žalobkyňa túto sumu poukázala na účet žalovanej. Námietku premlčania vyhodnotil súd
ako nedôvodnú, keďže subjektívna 2-ročná a zároveň aj objektívna 3-ročná premlčacia doba podľa §
107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 05.12.2019 a subjektívna premlčacia doba

uplynula dňa 05.12.2021, pričom žaloba bola podaná dňa 12.08.2021, teda včas.

8. Podstata odvolacích argumentov žalovanej bola koncentrovaná na tvrdenia o tom, že žalobkyňa si
uplatňovala nárok zo zmluvy o pôžičke, ktorý však súd prvej inštancie posúdil bez zmeny žaloby ako
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom nešlo len o právnu kvalifikáciu uplatneného nároku,

ale súd priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol predmet konania vymedzený v žalobe.
Súd fakticky zmenil predmet sporu bez toho, aby došlo ku kvalifikovanej zmene žaloby, dôsledkom
čoho bolo porušenie rovnosti strán sporu. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaná suma
mala byť preddavkom na v budúcnosti uzavretú zmluvu a súd urobil nesprávny záver aj o začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko zo správy z 05.04.2019 ako aj z celej komunikácie medzi

sporovými stranami je zrejmé, že mali vedomosť o potrebe písomnej formy a premlčacia doba začala
plynúť najneskôr od 06.04.2019.

9. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, t. j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď

apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

12. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva vnesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.

Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v

celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovanej dodáva
nasledovné:

15. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobkyni uplatnený nárok na zaplatenie sumy
2 000,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože uvedenú sumu poskytla žalobkyňa žalovanej

s tým, že v budúcnosti sa žalobkyňa stane tichou spoločníčkou na podnikaní žalovanej, avšak
k uzatvoreniu zmluvy o tichom spoločenstve podľa § 673 Obchodného zákonníka nedošlo, a preto
je potrebné nazerať na poskytnutú sumu ako na preddavok, ktorý sa stal bezdôvodným obohatením,
nakoľko odpadol právny dôvod, na ktorého základe žalobkyňa túto sumu poukázala na účet žalovanej.

16. Podľa žalovanej súd posudzoval iný, než žalobou vymedzený a uplatnený nárok, keď žalobkyňa po
celú dobu tvrdila nárok uplatnený zo zmluvy o pôžičke a zákonom predpokladaným spôsobom k zmene
žaloby nedošlo. Tieto odvolacie námietky žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

17. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na základe

žaloby. Iba formálne spôsobilá žaloba je základným predpokladom vecného prejednania veci. Okrem
všeobecných náležitostí musí žaloba obsahovať aj osobitné náležitosti žaloby, ktorými okrem iného
sú pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a žalobný návrh. Pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť
oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene

s iným skutkom. Judikatúra považuje za rozhodujúce skutočnosti údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby
bolojasné,očomanaakompodklademásúdrozhodnúť.Žalobcamusívžalobeuviesťtakéskutočnosti,
ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Civilné sporové
konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná súd), a preto žalobca nie je povinný uplatnený

nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Medzi osobitné podstatné
náležitosti žaloby patrí aj žalobný návrh - petit. Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom
(petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi).
Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so
skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný

návrh (viď R 14/2021).

18. Žalobný návrh žalobkyne znel na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 2 000,-
eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.07.2021 do zaplatenia. Súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom uložil žalovanej presne tú povinnosť, ktorej uloženia sa žalobkyňa domáhala,

číže neprekročil žalobný návrh a v tomto smere nedošlo zo strany súdu prvej inštancie k žiadnemu
nesprávnemu procesnému postupu, ani k vade konania.19. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila skutkovo tým, že: „dňa 10.07.2019 zaslala žalovanej na jej
bankový účet sumu vo výške 2 000,- eur ako pôžičku, ktorú jej vráti, resp. sa stane spoločníčkou
vo svadobnom salóne Carmen. Keďže sa žalobkyňa spoločníčkou v tomto salóne nestala, považoval

poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej za pôžičku, ktorú je povinná vrátiť.“. Z uvedeného
opísania rozhodujúcich skutočností už v samotnej žalobe (skutkových tvrdení žalobkyne) je zrejmé, že
žalobkyňa od začiatku tvrdila, že poskytla žalovanej žalovanú sumu s tým, že sa stane spoločníčkou
v svadobnom salóne H. a keďže sa tak nestalo, považovala ju za pôžičku. Žalobkyňa teda už
v samotnej žalobe skutkovo zdôvodnila poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej tým, že sa stane

spoločníčkou v svadobnom salóne, k čomu však nedošlo. Súd tak neposudzoval iný, než žalobou
vymedzený a uplatnený nárok, ako namietala žalovaná. Tiež nie je pravdou, že žalobkyňa po celú dobu
tvrdila nárok uplatnený zo zmluvy o pôžičke. Zo žaloby je zrejmé, kedy, akú sumu a za akým účelom
žalobkyňa žalovanej poskytla, no keďže sa nestala spoločníčkou v svadobnom salóne, považovala ju
za pôžičku, čo je však už právne posúdenie uplatneného nároku žalobkyňou, ktoré nie je obligatórnou
náležitosťou žaloby, a ktorým ani súd nebol viazaný.

20. Podľa § 140 ods. 1, 2 CSP je zmenou žaloby návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

21. Žalobkyňa sa od začiatku konania domáha rovnakého nároku – zaplatenia sumy 2 000,- eur s
príslušenstvom. K zmene žaloby z jej strany tak podľa § 140 ods. 1 CSP nedošlo. Žalobkyňa sa
uplatneného nároku domáhala na tých skutkových tvrdeniach, kedy (10.07.2019) a za akým účelom
(stane sa spoločníčkou v svadobnom salóne Carmen) poskytla žalovanej uvedenú sumu s tým, že
spoločníčkou sa nestala. Takto skutkovo vymedzený nárok (opísanie rozhodujúcich skutočností) nebol

v priebehu konania podstatne zmenený, ani doplnený, a preto ani podľa § 140 ods. 2 CSP nedošlo
kzmenežaloby,oktorejbymalsúdpodľa§142CSProzhodovať.Pokiaľnedošloknaplneniuočakávania
žalobkyne, že sa za žalovanej poskytnutú sumu stane spoločníčkou v svadobnom salóne Carmen,
v dôsledku čoho ju považovala za pôžičku, avšak súd uplatnený nárok vyhodnotil ako bezdôvodné
obohatenie, ku ktorému došlo na strane žalovanej na úkor žalobkyne, ide tak zo strany žalobkyne, ako aj

zo strany súdu iba o právne posúdenie uplatneného nároku, ktorým, pokiaľ ide o posúdenie žalobkyňou,
súd nie je viazaný, a pokiaľ ide o posúdenie súdom, ide o právne posúdenie veci, ktoré, okrem toho,
že je správne, neznamená, že by súd priznal žalobkyni plnenie na základe iných skutkových okolností,
než ktoré uvádzala. Súd žalobkyňou uvádzané skutkové tvrdenia v spojení s výsledkami dokazovania
iba právne posúdil, nepriznal žalobkyni ani viac, ani na základe iného skutkového deja, než aký bol už

opísaný v podanej žalobe. Ani v tomto smere tak súd prvej inštancie nepostupoval nesprávne a nezaťažil
konanie žiadnou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Súd pri hodnotení skutkového stavu nešiel nad rámec zákona ani v tom, že by bez podkladu vo
vykonanom dokazovaní vytvoril záver, že žalovaná suma mala byť preddavkom na zmluvu o tichom

spoločenstve. Súd prvej inštancie správne zistil ten skutkový stav, že žalobkyňa poskytla žalovanej sumu
2 000,- eur. Z vykonaného dokazovania tiež zistil, že ešte niekoľko mesiacov po tom, čo žalobkyňa
žalovanej uvedenú sumu poskytla, sa obe bavili o tom, že by nejakú zmluvu uzatvoriť mali. Obe tak mali
spočiatku záujem zmluvu uzatvoriť. Pokiaľ teda žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné prostriedky skôr,
než uzavreli akúkoľvek zmluvu, pričom túto mienili uzatvoriť, je jednoznačne potrebné na poskytnutú

sumu hľadieť ako na preddavok. Tento záver je znovu „len“ právnym posúdením veci, nie dotváraním
si skutkového deja súdom prvej inštancie bez akéhokoľvek podkladu. Odvolací súd zdôrazňuje, že
aj v tomto je právne posúdenie správne. Ak žalovaná uvádzala, že zo žiadneho vykonaného dôkazu
nevyplynulo, že malo ísť len o preddavok na zmluvu, ktorej uzavretie sa malo udiať v budúcnosti, je toto
jej tvrdenie z vyššie uvedených dôvodov neopodstatnené.

23. Od podania samotnej žaloby bolo zrejmé, čo je predmetom sporu a na základe akých skutkových
tvrdení, ku ktorých podstatnej zmene v ďalšom priebehu konania nedošlo, pričom už v rámci prvého
úkonu žalovanej (odpor proti platobnému rozkazu) táto potvrdila, že jej žalobkyňa poskytla sumu 2 000,-
eur a ďalej uviedla, že „Tak ako aj sama uvádza (žalobkyňa - poznámka súdu), malo ísť o tiché

spoločenstvo s tým, že v budúcnosti, keď sa podnikanie rozbehne a začne prinášať zisk, sa stane
spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným.“. Už z prvotného vyjadrenia žalovanej je zrejmé,
že vedela čo je predmetom konania, vedela, na základe akého skutkového základu si žalobkyňa
nárok uplatňuje a vedela tak, aj čoho sa má jej obrana týkať, pričom sa aj aktívne bránila a samavypovedala aj o okolnostiach týkajúcich sa možnej účasti žalobkyne na podnikaní v svadobnom salóne
Carmen. Odvolacie námietky žalovanej o nemožnosti brániť sa voči uplatnenému nároku tak vo svetle
jej písomných podaní a aj vykonaného dokazovania, vrátane výpovede žalovanej, neobstoja.

24. Nedôvodné a neopodstatnené jej aj tvrdenie žalovanej, že zásada iura novit curia sa má uplatniť
v tom smere, že súd vyhodnotí existenciu vzťahu zo zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou
a či žalobkyňa má nárok na vrátenie pôžičky, tak ako to uvádzala a tvrdila v žalobe a na základe čoho
si uplatnila aj svoj nárok, a akékoľvek iné závery je nutné považovať za prehodnocovanie opísaného

skutkového stavu deja a bude to zásah do zásady rovnosti strán. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že
z textu žaloby je zrejmé aj skutkové tvrdenie o poskytnutí žalovanej sumy za účelom, že žalobkyňa sa
mala stať spoločníčkou v svadobnom salóne Carmen, k čomu nedošlo. Pokiaľ žalobkyňa svoje plnenie
v dôsledku toho, že sa spoločníčkou nestala, považovala za pôžičku, ide o jej pre súd nezáväzné právne
posúdenie veci. Ak by malo platiť tvrdenie žalovanej, že zásada iura novit curia sa má uplatniť v tom
smere, že súd vyhodnotí existenciu vzťahu zo zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanou a či

žalobkyňa má nárok na vrátenie pôžičky a akékoľvek iné závery je nutné považovať za prehodnocovanie
opísaného skutkového stavu deja, znamenalo by to viazanosť súdu právnym posúdením uplatneného
nároku stranou sporu, čo je neprípustné a v rozpore s ustálenou súdnou praxou. Platí, že nie je
porušením viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania.
Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto právna kvalifikácia nie

je obligatórnou náležitosťou žaloby. Toto napokon uvádzala aj samotná žalovaná, avšak s nesprávnou
interpretáciou toho, čo je skutkové vymedzenie uplatneného nároku a čo je jeho právnym posúdením.

25. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, správne zistil
skutkový stav a tento aj správne právne posúdil a nedopustil sa ani žalovanou namietaného porušenia

princípu rovnosti strán sporu.

26. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že sa so žalovanou už v marci 2019 dohodli na tichom spoločenstve a od
počiatku si boli obidve vedomé potreby písomnej formy zmluvy a žalobkyňa vykonávala práva z tichého
spoločenstva a splnila vkladovú povinnosť, tak nie že pri uvedenom tvrdení neobstojí tvrdenie o tom,

že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť v budúcnosti, práve naopak. Pokiaľ by si obe strany sporu dohodli
podmienky tichého spoločenstva už v marci 2019, súc si vedomé potreby písomnej zmluvy, niet iného
logického vysvetlenia, než že ju mali uzavrieť neskôr, t. j. v budúcnosti. To, že strany sporu mali zmluvu
uzavrieť v budúcnosti, vyplýva aj z ich sms komunikácie, keď žalovaná sa dňa 05.04.2019 dožadovala
informácie o tom, v akom štádiu sú peniaze s tým, že sa so žalobkyňou potom porozprávajú o tom, akú

zmluvu poradil žalovanej jej priateľ - akú zmluvu by bolo dobré, aby žalobkyňa so žalovanou uzavreli.
Vyjadrenie žalovanej v apríli 2019, že potom sa porozprávajú, akú zmluvu žalovanej poradil jej priateľ,
ktorú by bolo dobré uzavrieť, vyvracia tvrdenia žalovanej v odvolaní o tom, že už v marci sa dohodli na
tichom spoločenstve a tiež si boli vedomé potreby písomnej zmluvy. Obsah vyjadrenia žalovanej v sms
správe zároveň nemožno interpretovať inak, než že zmluvu mienili uzatvoriť neskôr, t. j. z hľadiska času

zaslania uvedenej sms správy v budúcnosti. Vo svetle uvedeného tvrdenia je potom správne aj právne
posúdenie poskytnutia sumy 2 000,- eur žalobkyňou žalovanej ako preddavku na zmluvu, ktorá sa mala
podľa správy z apríla 2019 uzatvoriť neskôr, avšak do poskytnutia peňazí uzatvorená nebola.

27. Podľa žalovanej strany zmluvu reálne uzavreli a obe plnili už od marca 2019, hoc následne

komunikovali o potrebe uzavrieť písomnú zmluvu a tak zhojiť nedostatok spočívajúci v absencii
písomnéhozachyteniaichdohody.Uvedenétvrdeniežalovanejvšakvkonanípredsúdomprvejinštancie
nebolo ničím preukázané, naopak bolo vyvrátené, keďže ako bolo uvedené vyššie, ešte v apríli 2019
žalovaná komunikovala o potrebe uzatvoriť zmluvu „potom“ bez jej konkrétneho označenia. Okrem
toho, že na platné uzavretie zmluvy o tichom spoločenstve je potrebná písomná forma, je zrejmé, že k

uzavretiu zmluvy o tichom spoločenstve nedošlo, resp. nebolo preukázané, že by k jej uzavretiu došlo,
pretožežalovanánielenženepreukázala,aleanilenneuviedlakonkrétnetvrdenieotom,akobolaurčená
výška zisku, vyplývajúca z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania, ktorá je podľa § 673 ods.
1 Obchodného zákonníka podstatnou náležitosťou zmluvy. Okrem toho ani tvrdenie žalovanej o tom,
že obe strany sporu plnili v zmysle zmluvy už v marci 2019 nemôže zodpovedať skutočnosti, keď bolo

preukázané,žežalobkyňapreviedlasumu2000,-eurnaúčetžalovanejažvjúli2019.Anitvrdenie,žena
existenciu a najmä obsah zmluvy o tichom spoločenstve dokazovanie zamerané nebolo, nezodpovedá
skutočnosti. Obe strany sporu boli v konaní vypočuté a aj k okolnostiam o možnej účasti žalobkyne ako
spoločníčky na podnikaní žalovanej.28. Napokon žalovaná namietala aj nesprávnosť právneho posúdenia začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby súdom prvej inštancie, keď podľa nej zo správy z 05.04.2019 ako aj z celej komunikácie

medzi sporovými stranami je zrejmé, že mali vedomosť o potrebe písomnej formy a teda táto lehota
začala plynúť najneskôr od 06.04.2019. Podľa žalovanej je právne irelevantné, kedy si žalobkyňa začala
uplatňovať nárok na vrátenie peňazí, podstatné je, kedy si ho s prihliadnutím na svoju vedomosť
uplatniť mohla, a to bolo 06.04.2019. Už v tento deň vedela, že zmluva má byť písomná, kto bol
príjemcom peňazí aj v akej výške. Aj táto námietka žalovanej je zjavne nedôvodná a v rozpore tak

so skutkovými zisteniami, ako aj s právnou úpravou premlčania. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pokiaľ je
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia konštruovaný tak, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, nemôže začať plynúť ešte

pred poskytnutím plnenia, ktoré je bezdôvodným obohatením toho, kto ho prijal. Žalobkyňa poskytla
žalovanej plnenie dňa 10.07.2019. Nárok na vydanie tohto plnenia jej tak nemohol vzniknúť skôr, než
vôbec k plneniu došlo, a preto pred dňom 10.07.2019 nemohla začať plynúť ani premlčacia doba. Táto
začala plynúť až momentom, keď bolo zrejmé, že zmluva o tichom spoločenstve uzatvorená nebude
tak, ako začiatok plynutia premlčacej doby ustálil súd prvej inštancie, na ktoré právne závery odvolací

súd v podrobnostiach odkazuje, a to vrátane záveru, že nárok žalobkyne bol uplatnený včas, t. j. skôr,
než premlčacia doba uplynula.

29. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a to aj pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, keď súd prvej

inštancie správne vyhodnotil, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a preto jej priznal plnú náhradu
trov konania.

30. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, a preto jej odvolací súd priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).