Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203760
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5116203760.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a
členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobkyne: C. Y., rod. J., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Janka Chorvátová PhD., so sídlom P.
O. Hviezdoslava 68, Žilina, IČO: 37 982 770, proti žalovanému: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Y., P.
XXX/X, zastúpený advokátkou: JUDr. Anna Kubovičová, so sídlom Tatranská 300/8, Považská Bystrica,

IČO: 35 658 011, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/33/2016-412 z 11.08.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že bezpodielového spoluvlastníctvo strán vyporiadava
nasledovne:
I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje hnuteľné veci:
- nábytok v spálni v hodnote 300,- eur,
- sedacia súprava v hodnote 100,- eur,

- mikrovlnná rúra v hodnote 20,- eur,
- rýchlovarná kanvica v hodnote 5,- eur,
spolu veci v hodnote 425,- eur.
II. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje hnuteľné veci:
- plazmový televízor v hodnote 0,- eur,
- drevený nábytok v jedálni a obývačke v hodnote 3.500,- eur,

- záhradný nábytok v hodnote 50,- eur,
- nábytok v spálni z masívu v hodnote 1.000,- eur,
- štiepačka dreva v hodnote 100,- eur,
- cirkulár v hodnote 300,- eur,
spolu hnuteľné veci v hodnote 4.950,- eur.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 8.563,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1,3, § 150 OZ
vyporiadal rozvodom 22.02.2013 právoplatne zaniknuté bezpodielového spoluvlastníctvo strán konania
tak, že
I. do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci:
- nábytok v spálni v hodnote 300,- eur,
- sedacia súprava v hodnote 100,- eur,

- mikrovlnná rúra v hodnote 20,- eur,
- rýchlovarná kanvica v hodnote 5,- eur,
spolu veci v hodnote 425,- eur,II. žalovanému prikázal do výlučného vlastníctva hnuteľné veci:
- plazmový televízor v hodnote 0,- eur
- drevený nábytok v jedálni a obývačke v hodnote 3.500,- eur,

- záhradný nábytok a záhradná hojdacia lavica v hodnote 3.500,- eur,
- nábytok v spálni z masívu v hodnote 1.000,- eur,
- štiepačka dreva v hodnote 100,- eur,
- cirkulár v hodnote 300,- eur,
spolu hnuteľné veci v hodnote 8.400,- eur,

III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 10.288,- eur v lehote do troch dní po
právoplatnosti rozsudku,
IV. žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Pokiaľ išlo o určenie zostatkovej ceny hnuteľných vecí, vychádzal z výpovedi strán a z toho, že ani jedna
zo strán nenavrhla doplniť dokazovanie a nariadiť znalecké dokazovanie na ich zostatkovú hodnotu a
ani nebol predložený žiaden listinný dôkaz, z ktorého by mal preukázané, aká je ich zostatková hodnota.

Preto vychádzal z ust. § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a vychádzal z takej zostatkovej ceny, ktorá bola nižšia
uvedená stranou konania práve z dôvodu, že do tejto nižšej sumy nebol medzi stranami spor, a pokiaľ
žalobkyňa alebo žalovaný uvádzali vyššiu zostatkovú cenu, tak táto bola už medzi nimi sporná. Strany sa
dohodli na zostatkovej hodnote plazmového televízora 0,- eur, dreveného nábytku v jedálni a obývačke

3.500,- eur, záhradného nábytku a záhradnej sedacej hojdacej lavice 3.500,- eur, nábytku zo spálne
- masív 1.000,- eur, štiepačky na drevo 100,- eur a cirkuláru 300,- eur, pričom všetky tieto veci sa
nachádzali u žalovaného, a preto ich aj do jeho vlastníctva prikázal, aj keď s tým nesúhlasil práve
z dôvodu, že od doby prerušenia manželského spolužitia ich využíval výlučne on. Žalovanému teda
boli prikázané hnuteľné veci v hodnote 8.400,- eur, z ktorých bol povinný polovičnú sumu 4.200,- eur

zaplatiť žalobkyni. Vychádzajúc z výpovede syna strán konania J. Y. mal za to, že nábytok v spálni
vrátane postele predstavuje masu BSM, pričom žalovaný nerozlišoval jeho jednotlivé súčasti a uviedol
zostatkovú cenu 300,- eur, ku ktorej sa žalobkyňa nevyjadrila (vyjadrovala sa len k cene postele) tak
vychádzal z ceny uvedenej žalovaným a mal za to, že nábytok zo spálne má zostatkovú cenu 300,-
eur a prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobkyne vrátane postele. Predmetom vyporiadania bola aj

sedacia rohová súprava, pri ktorej žalovaný uvádzal zostatkovú hodnotu 700,- eur a žalobkyňa 100,-
eur, a tak dospel k záveru, že do výšky 100,- eur ide o nesporné skutkové tvrdenie, preto za túto
zostatkovú cenu ju prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Keďže žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, že pri mikrovlnnej rúre a rýchlovarnej kanvici sa jedná o darované veci, obidve prikázal
do jej výlučného vlastníctva za zostatkovú hodnotu 20,- eur a 5,- eur , teda spolu veci v zostatkovej

hodnote 425,- eur, z čoho polovičná suma predstavovala 215,- eur. Pri motocykle Suzuky, motorovom
vozidle Fiat a Toyota strany uviedli, že do BSM nepatria a nie sú predmetom vyporiadania, tak isto
ako rýchlovarná kanvica, záhradný gril a jazdecký poník. Pri automatickej práčke, koženej sedačke,
kuchynskej linke so spotrebičmi, záclonách so závesmi, chladničke, mrazničke, nebolo preukázané, že
kudňuvyporiadaniaexistujú,apretoichdomasyBSMnezahrňoval.Pokiaľžalovanýžiadalvyporiadaťaj

šijací stroj, nebolo preukázané, že by tvoril masu BSM. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni 4.200,- eur a žalobkyňa žalovanému 212,50 eur, tak že pri vzájomnom
započítaní bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 3.987,50 eur. Ďalej boli predmetom vyporiadania
finančné prostriedky, kde sa strany zhodli, že mali dva bankové účty vo Y. I. L. jeden na meno žalobkyne,
kde bol zostatok ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva 3.971,- eur, s ktorou výškou

súhlasil aj žalovaný a na meno žalovaného 16.572,- eur, kde taktiež došlo k dohode medzi stranami o
výške zostatku finančných prostriedkov. Z týchto spoločných prostriedkov tak bola povinná žalobkyňa
zaplatiť žalovanému polovicu 1.985,50 eur na vyporiadanie jeho podielu a žalovaný žalobkyni polovicu
8.286,- eur, pričom pri započítaní týchto súm rozdiel činí 6.300,50 eur, ktorú bol povinný zaplatiť žalovaný
žalobkyni, t. j. bol povinný zaplatiť žalobkyni 3.987,50 eur pri hnuteľných veciach a 6.300,50 eur pri

peňažných prostriedkoch, t. j. spolu 10.278,- eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Pri peňažných prostriedkoch 16.570,- eur žalovaný uviedol, že všetky boli investované do rodinného
domu v F., ktorý mali záujem predať za čo najvyššiu cenu, v dôsledku čoho sa cena domu zlepšila a
bola navýšená o 40.000,- eur. Dôkazné bremeno, že peňažné prostriedky boli investované do rodinného
domu, ktorý bol predaný po rozvode manželstva, bolo na žalovanom. Tento na pojednávaní 16.11.2016

uvádzal, že investície boli 7.000,- až 8.000,- eur, čo je rozdielna suma od sumy, ktorú uvádzal na
pojednávaní 29.09.2021, kde uvádzal 16.572,- eur. V konaní zároveň predložil aj čestné vyhlásenie z
28.11.2016, kde uviedol, že v rodinnom dome po rozvode vynakladal finančné prostriedky na opravy a
údržbu a tieto špecifikoval a podľa výpočtu išlo o sumu 9.250,- eur, pričom súd nezohľadňoval nákupdreva za tri roky od rozvodu v sume 2.400,- eur, ďalej platenie daní za odpad, za psa a za dom 300,-
eur a mesačné platby za odber elektrickej energie 126,- eur x 32 mesiacov, spolu 4.032,- eur. Mal za to,
že uvedené položky nemajú nič spoločné s vyporiadaním BSM. Pri položkách, ktoré uvádzal žalovaný

v čestnom vyhlásení predstavujúcich 9.250,- eur poukázal na to, že ide o sumu taktiež rozdielnu oproti
sume 16.572,- eur a zároveň vychádzal aj z toho, že v konaní nebolo preukázané, že nešlo len o bežnú
opravu a údržbu rodinného domu, v ktorom po odchode žalobkyne výlučne sám býval žalovaný a či
išlo o investície. Mimo vlastného vyjadrenia žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol doplniť
dokazovanie na preukázanie toho, že tieto peňažné prostriedky 16.572,- eur boli skutočne použité na

investície do rodinného domu a nie len pre jeho osobnú spotrebu. Pokiaľ sa k veci vyjadrovali synovia
strán, tak L. Y. v písomnom vyjadrení uviedol len toľko, že žalovaný natrel fasádu a určite neboli na dome
nutné tie opravy a úpravy ako ich žalovaný tvrdí. Ďalší syn J. Y. vo svedeckej výpovedi k rekonštrukčným
prácam na dome uviedol, že tam bola robená kanalizácia, odpad, strecha, fasáda, vstup do domu,
vchodové dvere, v jedálni boli praskliny, zatekalo tam, všetko bolo opravené, robila sa kôlňa a práce sa
vykonávali na plote a išlo o veľa prác a hrubý odhad ceny je 15.000,- - 20.000,- eur. Avšak ani z tejto

svedeckej výpovede, ktorá je rozdielna oproti vyjadreniu druhého syna nevyplýva, či išlo o investície,
ale len o bežnú údržbu a potrebné opravy rodinného domu, ktoré vykonával žalovaný, ktorý ale tento
rodinný dom užíval sám a ani to, z akých peňazí boli práce a materiál zaplatené. Zároveň svedok
uviedol, že za rekonštrukciu žalovaný podľa dohody dostal vyššiu sumu z kúpnej ceny ako žalobkyňa
pri predaji. Pokiaľ išlo o predložené čestné vyhlásenia z týchto nevyplýva to, že by išlo o investície,

a nie len o bežnú opravu a údržbu, ani to, aká bola cena týchto vykonávaných prác. Keďže žalovaný
nepreukázal tvrdené skutočnosti o tom, že sumu 16.572,- eur spotreboval na prácach na rodinnom
dome, ktorý patril do BSM, vychádzal z toho, že tieto peňažné prostriedky, ktoré existovali ku dňu
rozvodumanželstva,súpredmetomvyporiadania.Pokiaľžalobkyňauviedla,žepredmetomvyporiadania
je ďalšia suma 8.000,- eur, ktorá zostala v plastovej fľaši pri krbe, v tomto smere neuniesla dôkazné

bremeno, že táto suma ku dňu zániku BSM existovala a spotreboval ju výlučne žalovaný, z ktorého
dôvodu ju pri vyporiadaní nezohľadnil. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby predmetom vyporiadania boli aj
náklady na štúdium, ktoré mala žalobkyňa počas trvania manželstva, pričom išlo o sumu 1.500,- eur
ročne a štúdium trvalo 5 rokov, preto žiadal vyporiadať spolu sumu 7.500,- eur, mal za to, že tieto
nespĺňajú podmienky ust. § 150 OZ, keďže každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného

majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok a tá skutočnosť, že počas trvania manželstva žalobkyňa
študovala, nie je zhodnotenie jej výlučného majetku, a preto súd na tieto tvrdené výdavky žalobkyne
pri vyporiadaní neprihliadal. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby predmetom vyporiadania bola hodnota tovaru,
ktorý bol prevedený medzi C. Y. - FLEX a spoločnosťou Profimarket, s.r.o. vo výške 200.000,- eur, z
ktorej si nárokoval polovicu, keďže bol zakúpený zo spoločných prostriedkov, súd vychádzal z vyjadrenia

oboch strán, že žiadna obchodná spoločnosť ani živnosť nie je predmetom vyporiadania a poukázal na
súdnu prax, podľa ktorej podnikajúci manžel je povinný nahradiť do bezpodielového spoluvlastníctva
takú sumu, ktorá by sa rovnala pozitívnemu rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu
zániku BSM, pričom žalovaný takto vyporiadanie vykonať nežiadal a ani nenavrhol v tomto smere doplniť
dokazovanie. Preto pokiaľ žalovaný žiadal vyporiadať cenu za predaný tovar medzi žalobkyňou ako

živnostníčkou a obchodnou spoločnosťou, kde boli spoločníčkmi, nejde o vec, ktorá je predmetom BSM
tak ako to vyplýva z § 143 OZ a ani nemôže byť predmetom vyporiadania tovar, ktorý bol predmetom
zmluvného vzťahu medzi dvoma podnikateľskými subjektami, preto túto cenu tovaru nevyporiadal ani
nezohľadňoval pri vyporiadaní. Pokiaľ žalobkyňa žiadala, aby pri vyporiadaní BSM bola zohľadnená v
jej prospech suma 10.000,- eur, o ktorú viacej nadobudol žalovaný oproti nej pri výplate kúpnej ceny pri

predaji rodinného domu s pozemkami, vychádzal z toho, že v konaní nebolo preukázané, že by zmluva
zo dňa 26.06.2015 bola neplatná pre rozpor s ust. § 37, prípadne § 39 OZ, t. j. že by ju žalobkyňa
neuzavrelaslobodne,vážne,určiteazrozumiteľne,keďžežalovanýbyjuzainýchpodmienoknepodpísal
a dom by sa nepredal, keď vypočutý svedok, Ing. E. G., ktorý vyhotovoval kúpnu zmluvu uviedol, že
žalobkyňa sa vyjadrila tak, nech je to prepracované ako žiada žalovaný. Vychádzajúc z uvedeného mal

za to, že žalobkyňa nepreukázala to, že medzi stranami nedošlo k dohode o rozdelení kúpnej ceny za
rodinný dom, ktorý patril do BSM a jej tvrdenie, že bola prinútená podpísať zmluvu v takomto znení je
nedôveryhodné, nakoľko jej nič nebránilo neuzavrieť kúpnu zmluvu a rodinný dom bol by predmetom
vyporiadania v súdnom konaní. Ďalej poukázal na to, že samotný žalovaný uvádzal, že dostal vyššiu
sumu práve z dôvodu, že vykonával práce na rodinnom dome a tento zveľadil, poopravoval a zvýšil jeho

cenu na sumu 160.000,- eur z čoho dospel k záveru, že skutočnosť, že žalovaný po rozvode vykonával
práce na rodinnom dome, či už to boli opravy alebo údržba, alebo investície, ako aj tá skutočnosť, že sa
sám podieľal na týchto prácach, bola v dostatočnom rozsahu zohľadnená pri vyporiadaní kúpnej ceny za
tento rodinný dom podľa dohody strán konania, kedy žalovaný nadobudol vyššiu sumu ako žalobkyňa.Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva tak,
že žalovanému uložil povinnosť titulom vyporiadania zaplatiť sumu 10.288,- eur v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP, keďže ani jedna zo

strán nemala vo veci plný úspech, ale len čiastočný.

2. Proti výroku uvedeného rozsudku II., III. podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
d/ a f/ CSP žalovaný a žiadal ich zmeniť tak, že budú zrušené a priznať mu nárok na náhradu trov
konania. Poukázal na to, že nemá námietky voči výroku I., ktorým súd v rámci vyporiadania prikázal

veci žalobkyni avšak namietal prikázanie záhradného nábytku a záhradnej hojdacej lavice v zostatkovej
hodnote 3.500,- eur do jeho výlučného vlastníctva, keďže ich nedrží. Záhradný nábytok si zobral syn
J., keď sťahoval žalobkyňu k nemu domov a záhradná hojdacia lavica bola stará, nefunkčná a bola
vyhodená. Už v rámci vyjadrenia k žalobe nesúhlasil s tým, že stál 3.500,- eur, keďže zaň zaplatili
6.000,- korún, teda 200,- eur a nábytok nemôže mať po 18 rokoch takúto hodnotu. Dôkazné bremeno
je na žalobkyni a táto nijakým relevantným spôsobom sumu 3.500,- eur nepreukázala, pričom on stav

záhradného nábytku preukázal svojou výpoveďou, svedkom J. Y. ako aj čestným vyhlásením p. L.,
ktorému rodinný dom predali. Syn J. Y. ako svedok uviedol, že záhradný nábytok a záhradná lavica boli
úplne zničené a tieto zostali na dvore rodinného domu, pričom pokiaľ ide o sedenie, toto si zobral domov
a má ho v pivnici, proti ktorej výpovedi na pojednávaní 04.04.2019 žalobkyňa nemala žiadne námietky.
Svedok potvrdil, že išlo o úplne staré veci pri dome, sám si kládol otázku, kto by ich chcel, preto by bolo

kontraproduktívne dávať ich ohodnocovať, keď aj p. L. vo svojom vyhlásení z 28.11.2011 uviedol, že
stará hojdacia lavica bola zlikvidovaná. Z uvedeného vyplýva, že si ich nezobral a nemá ich, a preto
je nespravodlivé, aby mu boli prikázané, keď od začiatku ich nechcel a tvrdil, že keď bude žalobkyňa
zotrvávať na ich cene, nech sú prikázané jej a nech mu vyplatí polovicu z ňou uvádzanej hodnoty. Mal za
to, že záhradný nábytok a záhradná hojdacia lavica mali byť z predmetu vyporiadania BSM vylúčené ako

neexistujúce. Ďalším dôvodom na podanie odvolania bol výrok napadnutého rozhodnutia o povinnosti
výplaty z jeho strany, ktorá je vzhľadom na vyššie uvedené vysoká, keďže súd mu neuznal jeho tvrdenia,
že prostriedky, ktoré mal na účte ku dňu zániku manželstva a BSM použil na zhodnotenie nehnuteľností,
ktoré mali strany v BSM, a to rodinného domu s príslušenstvom v F. č. XXX. Tieto prostriedky investoval
aj za žalobkyňu do spoločného majetku a teda zhodnotil aj jej majetok, keďže bolo preukázané, že o

rodinný dom na trhu nebol za navrhovanú cenu 120.00,- eur ani prostredníctvom realitnej kancelárie
záujem. Preto ho zrekonštruoval a takto zhodnotenú nehnuteľnosť ponúkol na trhu za vyššiu cenu, o
čom svedčí čestné prehlásenie z 10.09.2019 od Ing. R., jeho výsluch, výsluch svedka J. Y., samotná
kúpna zmluva, čestné vyhlásenie E. Y. z 28.11.2016, H. R. z 28.11.2016, E. O. z 24.11.2016, list otca
žalobkyne. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu, že nepriniesol žiadny relevantný dôkaz (účtovné,

fakturačnédoklady,faktúryapod.),pretožezvykonanéhodokazovaniajedokladomsamotnádosiahnutá
kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy z 26.06.2015, kde došlo k jej navýšeniu na 160.000,- eur. Žalobkyňa
by týmto spôsobom získala profit dvakrát, pretože by dostala nielen peniaze z titulu vyššej kúpnej ceny,
ale aj výplatu zo sumy 16.572,- eur. Nehnuteľnosť zhodnotil o 40.000,- eur, čo je rozdiel v kúpnej cene,
ktorú vďaka rekonštrukcii sa mu podarilo dosiahnuť, pričom mal za to, že práve kúpna cena je dôkazom

preinvestovaných nákladov, ktoré aj syn, ktorý sa venuje realitnej činnosti, odhadol na min. 15.000,-
- 16.000,- eur, pričom hradil aj náklady na udržiavanie nehnuteľnosti, ktoré špecifikoval v čestnom
vyhlásení z 28.11.2016, kde mesačné náklady na energie predstavovali 4.032,- eur za 32 mesiacov,
len za drevo zaplatil 2.400,- eur, keď nové dvere stáli 1.200,- eur, oprava, striekané fasády a pod.
2.500,- eur, v ktorej súvislosti uviedol, že išlo o rekonštrukciu, ktorú vykonával zväčša sám za pomoci

brigádnikov O., ktorý potvrdil stavanie drevenej kôlne za garážou, pričom svedok R. potvrdil v čestnom
vyhlásení, že žalovaný natrel fasády, štíty rodinného domu, opravoval oplotenie, postavil drevenú kôlňu
za garážou, pričom mnohé pokladničné doklady si neuchoval a znalecké dokazovanie v tomto smere
nebolo možné realizovať, pretože nový majiteľ si už robil zásahy do nehnuteľnosti, preto mal za to, že
výpočet vyrovnávajúceho podielu je nesprávny v jeho neprospech a v tejto časti žiadal rozsudok zrušiť s

tým, že nebude zaviazaný k žiadnej výplate. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa priznala svoje štúdium,
ktoré sa financovalo z prostriedkov patriacich do BSM vo výške 5.000,- eur, ktorú súd do vyporiadania
nepojal, hoci profit z toho mala žalobkyňa. Tak isto nezohľadnil predaj tovaru vo výške 200.000,- korún,
ktorý získala len žalobkyňa po tom ako predala zásoby podnikateľa - fyzická osoba - C. Y. - FLEX,
z ktorých prostriedkov mu nič nevyplatila. Súčasne poukázal na to, že je starobný dôchodca a jeho

dôchodok predstavuje 405,- eur, preto výpočet vyporiadacieho podielu uvedený vo výroku III. je pre
neho likvidačný a žiadal ho určiť v splátkach. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal napadnuté
rozhodnutie v časti II. a III. zmeniť tak, že z bodu II. bude zrušený výrok - záhradný nábytok, záhradná
hojdacia lavica v hodnote 3.500,- eur a zrušený celý výrok III. napadnutého rozhodnutia.3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť, v celom rozsahu sa stotožniac s jeho skutkovými a právnymi závermi. Uviedla,

že nie sú pravdivé jeho tvrdenia, že po opustení spoločnej domácnosti si mohla z rodinného domu zobrať
čo chcela, pretože na dverách domu vymenil zámky. Kvalitný masívny záhradný nábytok s hojdačkou pri
odchode zostal na terase rodinného domu nepoškodený a funkčný, pričom žalovaný klame, pokiaľ tvrdí,
že si ho zobral ich spoločný syn po jej odsťahovaní. Poukázala na to, že pri oceňovaní vecí patriacich
do BSM sa vychádza z ich stavu ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, avšak z ceny v čase,

kedy sa vysporiadanie vykonáva. Následné opotrebenie výlučne žalovaným musí ísť na jeho ťarchu,
pričom hnuteľné veci, ktoré si odniesol a ktoré má do dneška vo svojej dispozícii je nevyhnutné prikázať
do jeho výlučného vlastníctva tak ako to učinil aj súd prvej inštancie. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že spoločné
úspory 16.752,- eur použil na zhodnotenie rodinného domu, mala za to, že údržba spoločného rodinného
domu po rozvode a jej vysťahovaní sú nákladom na jeho údržbu a bežné opravy tak ako to správne
vyhodnotil súd. V dome býval a veci v ňom používal žalovaný a opotreboval ich spoločný majetok,

preto je spravodlivé, aby aj náklady a výdavky na to znášal sám. Žalovaný pritom nepredložil žiadnu
listinu, napr. pokladničný doklad, faktúru s potvrdením o úhrade, ktorou by preukázal nákup materiálu
na opravu domu, preto sú jeho tvrdenia ohľadne zhodnotenia domu klamstvom, čo nemôže vyvrátiť ani
svedecká výpoveď ich spoločného syna J. či susedov alebo kamarátov žalovaného. Očakáva sa, že
potom čo on aj s priateľkou užívali všetky veci a zariadenia dal vymaľovať interiér domu zamestnancovi

ich obchodnej spoločnosti Profimarket, s.r.o., ktorý túto prácu vykonal počas pracovnej doby, pričom
žalovaný na vymaľovanie interiéru zobral farby z obchodnej spoločnosti, v ktorej je s ňou spoločníkom,
a tak isto ako aj so synom L.. Rovnako aj na omaľovanie spoločného domu použil fasádne farby a
potrebné pomôcky z tejto obchodnej spoločnosti, čo je aj zdokumentované, pričom tak isto konal bez jej
súhlasu ako aj ostatných spoločníkov. Dom s pozemkami sa podarilo predať drahšie z titulu rastu cien

za nehnuteľnosti. Súd správne ustálil, že žalovanému bolo jeho „zhodnotenie“ domu, úpravy a údržbu
zohľadnené pri uzatváraní kúpnej zmluvy na rodinný dom s pozemkami, ktoré boli predané za 160.000,-
eur, a z ktorej sumy si žalovaný vynútil čiastku kúpnej ceny v sume 90.000,- eur. Žalovaný klame aj keď
uvádza, že náklady na elektrickú energiu a drevo hradil sám, keďže si ich bral z tržieb ich spoločnej
firmy, čo je vedené v pokladničnej knihe. Tak isto nepreukázal doklad za dvere v hodnote 1.200,- eur ani

stierku a farbu na fasádu za ďalších 2.500,- eur, ktoré si zobral z predajne z obchodnej spoločnosti bez
súhlasu ostatných spoločníkov. Pokiaľ žalovaný namietal predaj tovaru zo živnosti C. Y. - FLEX za sumu
200.000,- eur, inde uvádza, že sa jedná o 200.000,- korún, čo je však irelevantné, pretože uvedené
peniaze sa previedli do spoločnosti Profimarket, s.r.o. Žalovaný je spoluvlastníkom v spoluvlastníckom
podiele 2/3 novostavby rodinného domu, v ktorom žije so svojou partnerkou, ktorá taktiež sa podieľa

na nákladoch, preto mala za to, že by bolo nespravodlivé, aby peniaze z bankových účtov a prisvojené
majetky slúžili 9 rokov od rozvodu len žalovanému a ona by sa mala uspokojiť iba s ich majetkovým
vysporiadaním formou splátok.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne ďalej uviedol, že záhradný nábytok sa do J.

nesťahoval, zostal na pozemku v F., odkiaľ si ho následne previezol syn J. k sebe. Ak žalobkyňa trvá
na sume 3.500,- eur k čomu nepredložila žiadny relevantný doklad, žiadal prikázať záhradný nábytok
a záhradnú hojdaciu lavicu jej s tým, že jemu bude vyplatená polovica z tejto sumy. Pokiaľ si záhradný
nábytok odviezol syn J., tento si mohla u neho žalobkyňa kedykoľvek zobrať. Je pravdou, že vymenil
nielen zámok, ale celé dvere, nakoľko staré sa už rozpadávali a za nové zaplatil 1.200,- eur. Do domu

vstúpiť žalobkyni nebránil. Tovar z firmy E. Y. - FLEX bol prevedený na firmu C. Y. - FLEX a následne
sa previedol na firmu Profimarket, ktorý žalobkyňa predala spolu so synom L. a peniaze z predaja si
nechali. Pritom firma C. Y. - FLEX bola vedená na fyzickú osobu, t. j. jej majetok mal byť v bezpodielovom
spoluvlastníctve, pri ktorom mala byť správne uvedená suma 200.000,- korún.

5. Na nariadenom pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie.
Žalovaný zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní a vo svojich vyjadreniach. Pri záhradnom
nábytku uviedol, že sa jedná sa o nábytok starý, ktorý nemá v súčasnosti žiadnu hodnotu, pričom na
fotke, ktorú predložila žalobkyňa, na ktorom sa nachádza pred rodinným domom syna J. tak vyzerá
preto, že ho natrel. V čase nadobudnutia mohol stáť 4.000,- až 6.000,- korún, v súčasnosti má nulovú

hodnotu. Pokiaľ žalobkyňa má za to, že záhradný nábytok je taký kvalitný, nech si ho nechá a vyplatí
mu polovicu. Mal za to, že treba vysporiadať aj náklady na štúdium žalobkyne. Čo sa týka investícií
poukázal na dôkazy, ktoré boli vykonané pred prvostupňovým súdom, ktoré ich vynaloženie preukazujú,
a to jednak výpoveď syna J. ako aj čestné prehlásenia od kupujúceho a ľudí, ktorí mu pri rekonštrukciáchpomáhali. Tak isto žiadal, aby predmetom vysporiadania BSM bola aj suma 200.000,- korún za prevod
tovaru, ktorý uskutočnila žalobkyňa ako fyzická osoba podnikateľ na spoločnosť Profimarket.
Žalobkyňa na nariadenom pojednávaní taktiež zotrvala na svojich vyjadreniach, poukázala na to, že v

priebehu prvostupňového konania sa so žalovaným dohodli, že žiaden majetok z firmy ani zo živnosti
nebude predmetom vyporiadania BSM, a to vo vzťahu k 200.000,- korunám, ktoré žiadal vyporiadať
žalovaný. Záhradný nábytok nie je obyčajný, ale z kvalitného tíkového dreva, ktorého nákupná cena bola
1.500,- eur, pričom k tomu, v akom sa nachádza stave priložila fotografiu z roku 2015 pred rodinným
domom syna J., kde sa nachádza.

Svedok J. Y. na nariadenom pojednávaní pre odstup času zotrval na svojich predchádzajúcich
svedeckých výpovediach. Pri vypratávaní domu po rozvode rodičov si záhradný nábytok zobral k sebe
a doposiaľ sa u neho v pivnici nachádza, jednalo sa o 10-12 ročný nábytok využívaný na terase, kde
na neho svietilo slnko a vplývali poveternostné vplyvy, z ktorého dôvodu sa jednalo o polorozpadnuté
drevo s nulovou hodnotou. Drevená záhradná hojdačka zostala pri dome keď sa predal a nový majiteľ ju
vyhodil ako aj všetky ostatné zbytočné veci, takže neexistuje. Nový majiteľ dal ešte ponuku rodičom, aby

si prišli niečo z týchto vecí zobrať, keďže ich inak vyhodí. Avšak títo o to nemali záujem, keďže to boli
haraburdy. Ďalej uviedol, že rekonštrukcie na dome boli nutné, a to z hľadiska sanácie domu, pretože
sa musela urobiť nová kanalizácia, kuchynské odpady, zatekalo do jedálne, kotolňa bola pokazená a
bol problém s kotlom, na fasáde boli praskliny, všetko bolo treba revitalizovať. Čo sa týka sumy, koľko
to mohlo stáť, zotrval na tom, čo uviedol na predchádzajúcich výsluchoch, keďže si to už nepamätal.

On videl otca len pracovať, nevidel, že by otec niečo objednával, platil, pričom na dome pracoval len
otec. Mal vedomosť o štúdiu matky, aj že mohlo stáť okolo 5.000,- eur, keďže rodičia sa pred ním o
tom rozprávali. Čo sa týka sumy 200.000,- korún, ktoré mala matka získať za prevod tovaru ako fyzická
osoba podnikajúca pod názvom C. Y. - FLEX vedel o tom, že rodičia sa na prevode tohto tovaru do
spoločnosti Profimarket dohodli, avšak či táto spoločnosť matke niečo vyplácala, o tomto nevedel nič,

keďže do ekonomických záležitostí nebol zainteresovaný.
Svedok L. Y., ďalší syn strán konania uviedol, že záhradný nábytok bol v čase rozvodu rodičov v dobrom,
normálnom stave, kde sa v súčasnosti nachádza nevedel, ani akú má zostatkovú hodnotu. Mama si z
domu záhradný nábytok ani hojdačku zobrať nemohla, keďže k nemu prístup nemala. Čo sa stalo so
záhradnou hojdačkou nevedel, keďže po tom, čo prišiel do rodinného domu, veci už boli odvezené. Po

upustení spoločnej domácnosti matkou otec natrel rodinný dom, pričom vnútro natieral ich zamestnanec
farbami z firmy Profimarket v pracovnej dobe a vonkajšiu fasádu natieral fasádnou farbou taktiež z firmy
Profimarket otec, čo vedel z toho dôvodu, že mu to hovoril pri miešaní fasádnej vláknovej farby. Otec za
materiály neplatil. Vedel o štúdium matky, keďže sa rodičia o ňom pred ním rozprávali a mohlo stáť okolo
1.500,- korún za semester, keď matka študovala 5 rokov. Vedel o prevode tovaru matkou ako fyzickou

osobou podnikajúcou pod menom C. Y. - FLEX na spoločnosť Profimarket, s.r.o. na jej rozbehnutie avšak
nevedel, či matke bolo za to niečo dávané. Čo sa týka rozsahu opráv a údržby domu žalovaným, to
či tam bola robená nová kanalizácia, uviedol, že nie, lebo tam bola čistička odpadových vôd, taktiež
na fasáde neboli praskliny, boli tam len mikrotrhliny, na ktoré sa práve používala vláknová farba. Otec
na kuchyni opravoval podlahu, aby tam nezatekalo, pričom materiál zobral z firmy Profimarket. Ešte

paletami vybil vysunutú časť garáže, kde bol kôň. Z kuchyne išla odpadová rúra do čističky odpadových
vôd, ktorá sa upchávala, preto v tomto mieste, kde to bolo upchaté, to rozbili, vyčistili, tak že sa rozbila
dlažba, vysekalo sa to a úsek sa opravil a znova sa to dalo do pôvodného stavu. Uvedené robil s otcom.
Vchodové dvere sa zakupovali, ale nevedel, či to bolo pred alebo po rozvode, čo sa týkalo dôvodu ich
výmeny, toto nevedel uviesť, otec si robil úpravy podľa svojej úvahy. Na dome otec vykonával práce

z dôvodu, že tam chcel ostať bývať, robil to pre seba. Dom si otec nenechal z toho dôvodu, že sa
odsťahoval za svojou priateľkou. Najskôr dom predával brat J., tomu sa nedarilo, potom bola oslovená
firma RED, a vtedy to už išlo rýchlo. Otec po odchode mamy zo spoločnej domácnosti žil v rodinnom
dome 3 roky.

6. Odvolací súd sa oboznámil s rozvodovým rozsudkom z č.l. 5 - 7, výpisom z Y. L. č. l. 8-9, 139-145,
kúpnouzmluvouzč.l.35-37,trestnýmoznámenímzč.l.38-39,lekárskousprávouzč.l.40,81,výpisomzo
živnostenského registra žalobkyne z č.l. 70-74, zápisnicou zo stretnutia z 28.03.2014 z č.l. 82, čestným
vyhlásenímzč.l.83-86,92,rozhodnutímovyrubenípoplatkuzakomunálnyodpadzč.l.87-89,príjmovým
dokladom z č.l. 90-91, mailom z č.l. 93, stanoviskom k návrhu na vyporiadanie BSM a schválením účasti

spoločníka v obchodnej spoločnosti z č.l. 94-95, mailom z č.l. 96-97, 148,150, rozhodnutím OU Žilina
o zastavení priestupkového konania voči žalovanému z č.l. 98-99, fotodokumentáciou z č.l. 100-109,
listom R. R. z č.l. 146, peňažným denníkom z č.l. 151-200, 219-223, zoznamom prijatých faktúr z č.l.
201, fotodokumentáciou z č.l. 204-208,221, PN z č.l. 222, lekárskou správou z č.l. 223-225, daňovýmpriznaním z č.l. 305-310, fotodokumentáciou z prílohovej obálky z č.l. 311, čestným prehlásením z č.l.
335,338,341,344,372,daňovýmpriznanímzč.l.375-387,listomzč.l.394-399,rodnýmlistomzč.l.458.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní (§
384 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP) vec preskúmal v celom rozsahu z vymedzených dôvodov (§ 379 písm.
c/, § 380 ods. 1 CSP) a a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil,
keďže neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389
ods. 1 CSP) a súčasne podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP rozhodol o nároku

strán na náhradu trov celého konania.

8. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania, pri tvrdeniach žalovaného, že do bezpodielového
spoluvlastníctva patrí nábytok v obývacej izbe a spálni v byte v J. L. vychádzal z výpovede syna strán
J., ktorý uviedol, že nábytok v obývacej izbe patril jemu, ale nábytok v spálni, vrátane postele si zakúpila
žalobkyňa v čase trvania manželstva. Keďže žalovaný nerozlišoval jednotlivé časti nábytku v spálni

a uviedol zostatkovú cenu 300,- eur, ku ktorej sa žalobkyňa nevyjadrila (vyjadrovala sa len k cene
postele) tak vychádzal z ceny uvedenej žalovaným a prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobkyne
(vrátane postele). Pokiaľ žalovaný tvrdil, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí aj rohová sedacia
súprava so zostatkovou hodnotou 700,- eur, žalobkyňa uviedla 100,- eur, v ktorej časti ide o nesporné
skutkové tvrdenie podľa § 151 ods. 1 CSP, a preto ju za túto zostatkovú hodnotu prikázal do jej výlučného

vlastníctva. Žalovaný ďalej tvrdil, že medzi hnuteľné veci, ktoré si žalobkyňa kúpila počas manželstva
patrí aj mikrovlnná rúra a rýchlovarná kanvica, čo žalobkyňa poprela, pretože jej ich mal darovať syn
a netvoria preto bezpodielového spoluvlastníctvo, avšak neuviedla ktorý ani inak nepreukázala, že išlo
o dar, aj keď dôkazné bremeno bolo na jej strane, preto ich prikázal do jej výlučného vlastníctva za
zostatkovú hodnotu 20,- a 5,- eur uvedenú žalovaným, ktorú žalobkyňa nenamietala. Žalobkyňa teda

nadobudla hnuteľné veci v hodnote 425,- eur, z čoho je povinná sumu 212,50 eur zaplatiť žalovanému.

9. Pri motocykle Suzuki, motorovom vozidle Fiat, Toyota, rýchlovarnej kanvici, záhradnom grile,
jazdeckom poníkovi obe strany uviedli, že do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria. Pri automatickej
práčke,koženejsedačke,kuchynskejlinkesospotrebičmi,záclonáchsozávesmi,chladničke,mrazničke

nebolonepreukázané,žekudňuvyporiadaniaexistujú,apretoichodvolacísúddomasyBSMnezahrnul.
Pokiaľ žalovaný žiadal vyporiadať šijací stroj, žalobkyňa poprela, že by patril do bezpodielového
spoluvlastníctva, pričom dôkazné bremeno bolo na žalovanom, ktorý ho neuniesol, a preto šijací stroj
taktiež nebol predmetom vyporiadania. Predmetom vyporiadania nebola ani suma 8.000,- eur, ktoré sa
mali podľa tvrdení žalobkyni nachádzať v plastovej fľaši pri krbe, keďže jej existenciu potvrdzoval len

syn L., zatiaľ čo syn J. o nej žiadnu vedomosť nemal a žalovaný ich existenciu popieral, preto žalobkyňa
dôkazné bremeno o ich existencii neuniesla a odvolací súd k nej pri vyporiadaní neprihliadal. Pokiaľ
žalobkyňa žiadala, aby bola v jej prospech zohľadnená suma 10.000,- eur, o ktorú viacej nadobudol
žalovaný oproti nej pri výplate kúpnej ceny za predaný rodinný dom, odvolací súd sa pri nej v celom
rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie, na ktoré ako správne odkazuje.

10. Odvolací súd pri rozhodovaní ďalej vychádzal z toho, že žalovaný zostatkovú hodnotu záhradného
nábytku 3.500,- eur tvrdenú žalobkyňou namietal vo vyjadrení z 12.12.2016, keď ako aj na nariadenom
pojednávaní uviedol, že bol zakúpený za 6.000,- Sk (200,- eur), a preto nemôže mať zostatkovú
hodnotu uvádzanú žalobkyňou, ale po 18 rokoch 50,- eur. Žalobkyňa ňou tvrdenú zostatkovú hodnotu,

ani zostatkovú hodnotu uvedenú na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom, 1.500,- eur nijak
nepreukázala, preto mal za nespornú zostatkovú hodnotu 50,- eur, ktorá ako najnižšia bola uvedená
žalovaným z dôvodu, že do nej nebol medzi stranami spor, vychádzajúc z ust. § 151 ods. 1 CSP,
podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné,
pričom pokiaľ žalobkyňa uvádzala vyššiu zostatkovú hodnotu, tak toto už medzi stranami sporné

bolo. Nevychádzal z nulovej hodnoty, ktorú aj následne žalovaný a syn J. uvádzal, prihliadnuc na
fotodokumentáciu, z ktorej taktiež vyplýva jeho stav a zostatková hodnota, prihliadnuc aj k výpovedi
syna L., že tento v čase rozvodu bol v dobrom, normálnom stave. Za uvedenú zostatkovú hodnotu
50,- eur prikázal záhradný nábytok nachádzajúci sa u syna J. do výlučného vlastníctva žalovaného,
keďže tento býva v rodinnom dome a môže ho na rozdiel od žalobkyne, ktorá býva v byte, využiť. Pri

drevenej hojdacej lavici mal z vyjadrenia žalovaného, čestného vyhlásenia J. L., ktorý zakúpil rodinný
dom, výsluchu syna J. preukázané, že táto bola po predaji rodinného domu zlikvidovaná a neexistuje,
preto ju nevyporiadaval. Ďalej odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že strany konania
sa dohodli na zostatkovej cene plazmového televízora 0,- eur, dreveného nábytku v jedálni a obývačke3.500,- eur, nábytku v spálni z masívu 1.000,- eur, štiepačky dreva 100,- eur a cirkulára 300,- eur,
pričom všetky veci ako potvrdil žalovaný sa nachádzajú u neho, a preto ich taktiež prikázal do jeho
výlučného vlastníctva, a to aj v prípade, že s tým nesúhlasil (okrem nábytku v spálni z masívu) z

dôvodu, že od doby prerušenia manželského spolužitia tieto veci výlučne užíva, s ohľadom na dobu,
ktorá uplynula od rozvodu manželstva či oddeleného bývania manželov, pretože u neho došlo k ich
amortizácii. Vychádzajúc z uvedeného žalovanému boli prikázané hnuteľné veci v hodnote 4.950,- eur,
z čoho je povinný sumu 2.475,- eur zaplatiť žalobkyni, tak po vzájomnom započítaní sumy 212,50 eur
je povinný titulom vyporiadania hnuteľných vecí žalovaný žalobkyni zaplatiť 2.262,50 eur.

11. Ďalej mal odvolací súd preukázanú a medzi stranami nespornú existenciu dvoch účtov vo Y. I. L.,
jeden na menom žalobkyne so zostatkom ku dňu zániku BSM, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva 3.971,- eur, predstavujúcich príjem žalobkyne, t. j. masu BSM a druhý účet na
meno žalovaného so zostatku ku dňu zániku BSM 16.572,- eur predstavujúcich taktiež spoločné financie
nadobudnuté za trvania manželstva, teda tvoriace masu BSM. Žalobkyňa bola preto povinná vyplatiť

žalovanému polovicu z týchto spoločných peňazí, 1.985,50 eur na vyporiadanie jeho podielu a žalovaný
žalobkyni taktiež polovicu 8.286- eur na vyporiadanie jej podielu, čo pri vzájomnom započítaní týchto
súm 8.286,- mínus 1.985,50 je rozdiel 6.300,50 eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni
pri vyporiadaní finančných prostriedkov. Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni
2.262,5 eur pri hnuteľných veciach a 6.300,5 eur pri peňažných prostriedkoch, takže je povinný zaplatiť

titulom vyporiadania BSM žalobkyni spolu 8.563,- eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, keďže väčšina hnuteľných vecí značnej hodnoty je v jeho dispozícií, tak isto ako aj finančné
prostriedky, a preto nie je na strane žalobkyne dôvod, aby na vyplatenie na ňu pripadajúceho podielu
čakala, resp. aby tento bol zo strany žalovaného zaplatený v splátkach.

12. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že peňažné prostriedky vo výške 16.572,- eur boli investované do
rodinného domu, aby sa zvýšila jeho predajná cena, dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení, že
boli použité na rekonštrukciu domu a nielen na nevyhnutné opravy spojené s tým, že rodinný dom od
odchodu žalobkyne výlučne užíval, bolo na jeho strane. Súd prvej inštancie pritom správne konštatoval,
že žalovaný sám uvádzal rozdielne náklady, a to vyjadrení zo 16.11.2016 vo výške 7.000,- až 8.000,-

eur, v čestnom vyhlásení z 28.11.2016 9.250,- eur, pričom ani odvolací súd nezohľadnil nákup dreva za
tri roky od rozvodu v sume 2.400,- eur, platenie daní, za odpad, za psa a za dom 300,- eur a mesačné
platby za odber elektrickej energie 126,- eur x 32 mesiacov, spolu 4.032,- eur, keďže na uvedené položky
sa vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 150 OZ nevzťahuje, lebo sú spojené
s užívaním domu po odchode žalobkyne žalovaným. Dokazovaním nebolo preukázané, či išlo len o

bežnú opravu a držbu rodinného domu, v ktorom po odchode žalobkyne žalovaný výlučne sám býval
a či išlo o investície, pričom uvedené sa nepodarilo objasniť ani výsluchom synov strán J. a L., ktorý
každý inak uvádzal rozsah prác vykonávaných žalovaným, pričom syn J. nemal vedomosť o tom, že by
otec za materiál platil, keďže ho videl na dome len pracovať a syn L. pri svojom výsluchu uviedol, že
otec za materiál neplatil, keďže si ho bral zo spoločnej firmy Profimarket, s.r.o., čo tvrdila aj žalobkyňa,

keď žalovaný iné listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že spoločné financie vo výške 16.572,-
eur boli investované do rodinného domu v priebehu celého konania nepredložil, t. j. takto zistené
skutočnosti nevyvrátil, keď ich investovanie nevyplýva ani z ním predložených čestných prehlásení.
Preto tieto peňažné prostriedky, ktoré existovali ku dňu zániku BSM boli predmetom vyporiadania. Pokiaľ
žalovaný poukazoval, že predmetom vyporiadania mali byť aj náklady na štúdium žalobkyne, krajský súd

poukazuje na ust. § 150 OZ, podľa ktorého každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho majetok, pričom štúdium žalobkyne za jej majetok považovať nemožno, a
teda sa jedná o financie spotrebované za trvania manželstva, ktoré sa nevyporiadavajú, tak isto ako ani
spotrebované náklady na záujmy žalovaného. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že predmetom vyporiadania nebola
hodnota tovaru, ktorý bol prevedený medzi C. Y. - FLEX ako podnikajúcou fyzickou osobou a spoločnosť

Profimarket, s.r.o. v hodnote 200.000,- Sk (6.639,- eur), keďže bol zakúpený zo spoločných prostriedkov,
z obsahu spisu vyplýva jednoznačné vyjadrenie obidvoch strán konania, že žiadna obchodná spoločnosť
ani živnosť nie je predmetom vyporiadania, preto v tejto časti k vyporiadaniu ani dôjsť nemohlo, pričom
vykonaným dokazovaním, a to predloženými listinami ani výsluchmi synov strán vyplatenie tejto sumy
žalobkyni uvedenou spoločnosťou preukázané nebolo, keď dôkazné bremeno je na strane žalovaného.

Z výpovede syna L. vyplynulo, že tento tovar bol prevedený na spoločnosť Profimarket, s.r.o, kde sú
spoločníkmionakoajžalobkyňaažalovanýzaúčelomjejrozbehnutia,zčohovyplýva,žežalobkyňahov
čase zániku BSM ani nevlastnila, a preto ani tento tovar, ani údajná kúpna cena predmetom vyporiadania
nemohli byť.Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak
ako je uvedené vo výrokovej časti.

13. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 2 CSP a žiadnej strane ho nepriznal vzhľadom k tomu, že obidve mali v spore úspech len čiastočný.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).