Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/45/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5622010197
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:5622010197.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 27.
9. 2023 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e spod obžaloby obžalovaného C.. I. C., nar.
XX. X. XXXX v J., trvale bytom E. XXXX/XX, B. C., pre skutky

že
1/
dňa 24. 02. 2021 v poobedňajších hodinách v mieste trvalého pobytu navštívil K. T., nar. XX. XX. XXXX,
trvalo bytom X. XXX/X, B. C. a oznámil mu potrebu spoločnej návštevy notárskeho úradu za účelom
podpisu splnomocnenia C.. I. C. na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávky K. T., na ktorého
udelení sa už skôr dohodli, pričom v tejto súvislosti navštívili Notársky úrad JUDr. Mileny Geškovej so
sídlom Ul. 1. mája 1960/54, Liptovský Mikuláš, kde K. T. k podpisu namiesto splnomocnenia predložil

darovaciu zmluvu uzatvorenú na základe § 628 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), na základe ktorej mu K. T.
ako darca daroval svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 vo vzťahu k celku na parcele registra „E“ s
prideleným parcelným číslom: 1639, o výmere: 5621 m2, druh pozemku - orná pôda, zapísanej na liste
vlastníctva číslo: XXXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre okres
Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie G. a ďalej mu k podpisu predložil čestné

vyhlásenie, v ktorom K. T. vyhlasuje, že sú vo vzťahu osôb navzájom si blízkych v intenciách § 116
Občianskeho zákonníka, pričom K.S. T., konajúc v presvedčení, že mu k podpisu boli predložené listiny
s textom predtým s C.. I. C. dohodnutým, k nim bez oboznámenia sa s ich obsahom pripojil svoj podpis a
pred poverenou zamestnankyňou notárskeho úradu uznal podpis za vlastný, pričom C.. I. C. darovaciu
zmluvu spolu s návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa 26.
02. 2021 predložil Katastrálnemu odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš a potom, čo Katastrálny
odbor Okresného úradu Liptovský Mikuláš vo veci dňa 19. 03. 2021, pod č. V 761/2021 rozhodol o

prerušení vkladového konania, mu dňa 19. 04. 2021 predložil aj čestné vyhlásenie spolu s vyjadrením sa
k veci, na základe ktorých Katastrálny odbor Okresného úradu Liptovský Mikuláš dňa 28. 04. 2021 vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech C.. I. C. povolil, čím svojím konaním uviedol
K. T. do omylu a na jeho škodu sa obohatil o spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, čím mu svojím
konaním podľa odborného vyjadrenia spôsobil škodu vo výške 74.947,- eur,

2/
v presne nezistený deň v období mesiacov marec a apríl 2021 potom, čo bolo K. T. oznámené
rozhodnutie Katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 19. 03. 2021, č. V
761/2021 jeho doručením, z obsahu ktorého sa K. T. dozvedel, že dňa 24. 02. 2021 namiesto
splnomocnenia podpísal darovaciu zmluvu na parcelu registra „E“ s prideleným parcelným číslom: 1639,
o výmere: 5621 m2, druh pozemku - orná pôda, vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/3 vo vzťahu k
celku, zapísanej na liste vlastníctva číslo: XXXX, vedenom Katastrálnym odborom Okresného úradu

Liptovský Mikuláš pre okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie G. tohto vmieste jeho trvalého pobytu navštívil, pričom K. T. po upozornení na skutočnosť, že mu bolo doručené
rozhodnutie Katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš o prerušení vkladového konania
oznámil, že toto by bolo aj tak zastavené, pričom poukazujúc na náklady vkladového konania pokúsil

sa od K. T. vylákať sumu 400,- eur, v súvislosti s ním deklarovanou potrebou úhrady poplatkov v
rámci vkladového konania, na základe čoho mu K. T. odovzdal peňažnú hotovosť vo výške 300,- eur
s prísľubom dodatočného doplatenia rozdielu vo výške 100,- eur, čím K. T. spôsobil škodu vo výške
300,- eur,

ktorými mal spáchať

v bode 1/, 2/
pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/, d/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zákona.

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky pod bodom 1/ a 2/, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd odkazuje poškodeného K. T., nar. XX. XX. XXXX v B. C., trvale
bytom B. C., X. XXX/X, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na C.. I. C. obžalobu za pokračovací zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/, d/ Tr. zákona v časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr.
zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutkov uvedených v

obžalobe. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevyužil právo na odopretie výpovede a k veci
vypovedal. Na hlavnom pojednávaní vypovedal v podstatných okolnostiach zhodne ako v prípravnom
konaní. V tom čase mal K. T. problém s exekútormi, keď exekútor začal konať úkony smerujúce k
predaju podielu na dome, ktorý vlastnil. V decembri 2020 obžalovaný oslovil exekútora, aby vyčíslil dlh.
Následne obžalovaný oslovil príbuzných s tým, že by bola škoda, ak by sa dom predal na dražbe a

ak sa nájde príbuzný, ktorý dlh vyplatí a zároveň zriadi pre K.Š. vecné bremeno, právo doživotného
bývania, tak sa dom zachráni. Za účelom komunikácie s exekútorom mu K. T. vystavil plnú moc. Ozval
sa syn I. s tým, že do toho ide. Má svoju právničku, s ktorou to porieši. Exekučný dlh vyplatil a prepísal
podiel na dome na seba. Potom sa obžalovaný stretol s K., ktorý mu vravel, že dom zachránil, ale
je nešťastný, ako sa k nemu správajú príbuzní, vrátane syna I.. Zároveň mu povedal, že obžalovaný

je jediný, kto mu pomohol v ťažkých chvíľach a že sa mu chce nejako odvďačiť, a ten prevod, čo im
vtedy nevyšiel s pozemkom, urobia znovu, s čím obžalovaný súhlasil. Obžalovaný pripravil zmluvu a
čestné prehlásenie, ktoré mu nechal doma. K podpisu uvedenej zmluvy došlo doma u K. T.. Obžalovaný
mu písomnosti deň predtým priniesol. O podpise zmlúv sa s K.S. T. bavili dlhšie. Obžalovaný mu ich
doniesol na podpis. On ich nasledujúci deň podpísal a na ďalší deň išli na notársky úrad. O tom, že sa

rozprávali o uzavretí darovacej zmluvy, svedčí aj výpoveď K. T., podľa ktorej sa obžalovaného opýtal,
na čo mu bude pozemok, keď sa tam nebude stavať. Obžalovaný sa s K. T. pred uzavretím zmluvy
rozprávali o predmetnom pozemku. K. T. mu povedal, že je mu k ničomu, že tam rastie tráva, chce
sa mu odmeniť, s tým, že jeho syn dostal rodinný dom za nepomerne nižšiu cenu, než aká bola jeho
hodnota. O tom, aké bolo využitie tohto pozemku, svedčili doklady z predchádzajúceho vkladového

konania. Uvedené doklady, a to predovšetkým vyjadrenie architektky mal K. T. u seba po dobu asi dvoch
rokov, a z toho bolo zrejmé, že k pozemku nie je prístup, že sa nachádza v časti v ochrannom pásme,
ale do budúcna sa po vysporiadaní na pozemku môže stavať. Nie je pravdivé tvrdenie K.S. T., že zmluvu
podpísal na notárskom úrade. Na notárskom úrade prehlasoval svoj podpis za vlastný. S K. T. vošli
do budovy, kde sedí notárka. Obžalovaný mu povedal, nech to ide overiť, po čom obžalovaný vyšiel

von z budovy, asi po 10 minútach vyšiel von aj K. s tým, že je to vybavené. Odovzdal mu papiere, na
ktoré sa pozrel. Boli zviazané, videl osvedčovaciu doložku. Papiere zobral, sadli do auta a odviezol K. T.
domov. K zmluve z roku 2021 uviedol, že rozhodnutia v katastrálnom konaní sa doručujú do vlastných
rúk, teda aj rozhodnutie o prerušení konania, aj o povolení vkladu. Utajiť by sa to dalo tým spôsobom,
že by mu K. T. podpísal plnú moc na zastupovanie v katastrálnom konaní, čím by celá komunikácia

bola doručená obžalovanému a K. T. by sa o tom nedozvedel. Takú plnú moc si obžalovaný nenechalvystaviť. Asi dva týždne po podpise zmluvy sa stretol s K., ktorý mu povedal, že si ho zavolal syn I. s
tým, že podiel na pozemku chce on sám pre seba a že na neho vyvíja nátlak. V súvislosti s uvedeným
prevodom nikdy od poškodeného nežiadal peniaze, ani mu ich nedal. Tvrdenia K. T. týkajúce sa sumy

300,- eur si odporujú. V jednom prípade tvrdí, že peniaze mu dal za účelom zastavenia katastrálneho
konaniaavovýpoveditvrdí,žepeniazemudalpredpodpisomdarovacíchzmlúv.Eštevtendeňprebehla
medzi obžalovaným a K. T. komunikácia, obžalovaný mu povedal, že prinesie návrh na vklad, keď v
iný deň prišiel k nemu, nebol doma, tak išiel na kataster a zaniesol to, nakoľko podľa zákona nebol
potrebný jeho podpis. Po podpise zmluvy sa s K. T. stretol v priebehu jedného týždňa asi dva až trikrát.

Je nelogické tvrdenie K. T., že mal podpísať pre obžalovaného splnomocnenie na vymáhanie dlhu od
N., keďže mal správu od exekútora, že N. je nemajetná. Obžalovaný sa spoznal s K. T.Á. asi 6 - 7
rokov dozadu, prvýkrát prišiel za ním s tým, že potrebuje pomôcť, pretože ho jedna rómka N. pripravila
o veľa peňazí, aby jej dal peniaze, tak si požičal peniaze od viacerých ľudí, vrátane bánk. Z dokladov,
ktoré mal obžalovaný k dispozícii, sa dozvedel, že N. bola za uvedený skutok odsúdená, išiel návrh
na exekúciu, pričom exekútor sa vyjadril, že je nemajetná. Obžalovaný povedal poškodenému, že z

týchto peňazí nebude nič. Tiež mu pomohol aj v konaní, v ktorom ho peňažné ústavy žalovali o vrátenie
požičaných peňazí, ako predstaviteľ združenia na ochranu spotrebiteľov, v tomto konaní mu zachránil asi
13 000 - 14 000,- eur. Rovnako mu pomohol zachrániť jeho dom, na ktorý bola vedená exekúcia. V čase
uzatvorenia darovacej zmluvy, ktorá je predmetom konania, mal K. T. podiel aj na inom pozemku, preto
nie je pravdivé jeho tvrdenie, že obžalovaný ho chcel zbaviť jeho majetku. Obžalovaný na otázku, ako

prebiehala komunikácia, resp. príprava listín medzi ním a K. T., uviedol, že niektoré veci mu pripravoval
obžalovaný, niekedy K.S. T. prišiel už s pripravenou listinou s tým, aby sa obžalovaný na ňu pozrel.
Pokiaľ listiny pre K. T. pripravoval obžalovaný postup bol taký, že keď to vyhotovil, dal mu to, aby si to
prečítal, aby to odsúhlasil a až následne podpísal. Vždy sa stalo, že K.S. T. si prečítal všetky listiny, ktoré
mu obžalovaný pripravil. Po povolení vkladu mu K.S. T. telefonoval s tým, či by súhlasil s odstúpením

od zmluvy, na čo obžalovaný zareagoval tak, že keby prišiel skôr, tak by s tým súhlasil, ale potom ho
ohováral jeho syn. S K. T. sa stretával nielen za účelom pomoci pri príprave listín, ale aj zo súkromných
dôvodov, časom sa skamarátili. Ak bolo treba, tak ho odviezol autom, chodili na kávu, v čase podpisu
darovacej zmluvy obžalovaný bol blízkou osobou pre K.Š. T., v tomto smere poukázal na judikatúru
súdov. V danom období bol jediný, kto K. pomáhal, jeho rodina ho odvrhla. Zachránil mu peniaze a

strechu nad hlavou. K. T. previedol na obžalovaného vlastníctvo k pozemku z toho dôvodu, že mu bol
vďačný, synovia v tom čase na neho kašľali a chcel sa obžalovanému odmeniť za pomoc.

Svedok, poškodený K. T., vypovedal na hlavnom pojednávaní v podstatných okolnostiach zhodne, ako
v prípravnom konaní. Vo výpovedi uviedol, že obžalovaný prišiel ku nemu domov s tým, že mu podpíše

splnomocnenie, aby urobil nejaké kroky proti rómke, ktorá mu dlhovala peniaze. Počas rozhovoru v tento
deň sa rozprávali aj o poli, svedok si už presne nepamätal, ako začala diskusia o tomto pozemku, vie,
že mu C. vtedy povedal, že to pole nechce. V ten deň chcel od neho obžalovaný 400,- eur s tým, že
mu povedal, že je to na kolky a sekretárku, možno povedal, že je to na prepis. V ten deň sa svedok
- poškodený obžalovaného opýtal na čo potrebuje to pole, pričom on mu povedal, že ho nepotrebuje.

Na otázku, z akého dôvodu sa opýtal obžalovaného na čo potrebuje pole uviedol, že v minulosti mal
poškodený exekúciu na dom, dom bol vtedy zablokovaný, ale to pole mu stále vŕtalo v hlave. Na otázku,
z akého dôvodu sa ho v ten deň opýtal na čo potrebuje pole uviedol, že on sa ho možno predtým
opýtal ako je to s tým poľom, preto sa ho na to opýtal. Bolo mu to tiež divné, prečo za ním vtedy prišiel,
lebo exekúciu už mal vtedy v poriadku. Keby vedel, že chce to pole, tak ho z domu vyhodí. V ten deň

dal poškodený obžalovanému 300,- eur, viac mu nedal, aj keď peniaze mal. Po pár dňoch poškodený
opravoval auto, a vtedy prišiel za ním obžalovaný s tým, že chce od neho splnomocnenie, aby mohol
vymáhať peniaze od rómky. Prišiel za ním s tým, že idú k notárke, potom išli spolu do budovy, kde je
notárka, vyšla nejaká pani, boli na chodbe v prítmí, nebolo tam ani svetla, boli tam fotelky, nízky stôl, kde
obžalovaný rozložil papiere a ukázal mu, kde má podpísať. Svedok - poškodený bol skutočne v tom, že

podpisuje splnomocnenie, nemal so sebou ani okuliare, nevidel poriadne, čo podpisuje. Potom mu dal
ešte ďalšie podpísať, čo tiež nevedel, čo podpisuje, nakoľko na to riadne nevidel. Nevie, aké dokumenty
podpisoval. Obžalovaný šiel do kancelárie, zaplatil poplatok a ak sa nemýli, tak svedok podpisoval aj
do knihy niečo, čo tá pani priniesla, všetko vonku na chodbu. V kancelárii vôbec neboli, v kancelárii
bol len obžalovaný zaplatiť. Po nejakom čase mu prišiel z katastra list, o ktorý sa nezaujímal, potom sa

dostal k tomu papieru, prečítal si ho a zistil, že obžalovaný si dovolil prepísať jeho pole na katastri. So
synom išiel na kataster a tam mu ukázali, čo podpísal, bola to darovacia zmluva a čestné prehlásenie,
že sú v nejakom rodinnom pomere. Kataster na základe toho čestného prehlásenia prepísal to pole.
Na otázku, aby sa bližšie vyjadril k okolnostiam podpisu u notárky uviedol, že najskôr mu dali podpísaťlistinu, ktorá mala asi tri strany, potom podpísal druhú listinu, ktorá mala asi dve strany. Po podpise týchto
listín išli dnu do kancelárie a tam podpisoval do knihy o overovaní podpisov. Pri podpise listín nepočítal,
koľko strán majú listiny, je pravdou, že potom dodatočne, po nazretí do listín na katastri, zistili počet

strán. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi svedka - poškodeného
z prípravného konania zo dňa 06. 09. 2021, kedy svedok uviedol, že oni ani nevošli do kancelárie, len
ostali na chodbe v prítmí. K odstráneniu rozporov svedok uviedol, že možno vtedy, keď vypovedal na
polícii, mal čerstvejšie spomienky či bol alebo nebol v kancelárii. V čase výsluchu na súde si to už
presne nepamätal. Obžalovaný napísal poškodenému dopis, ktorý poškodený rozposlal príbuzným, na

ktorý sa ozval syn I.. Tento následne vyplatil dlh poškodeného u exekútora. Po tom, ako sa zachránil
dom vyplatením dlhu v exekúcii, svedok - poškodený nemal žiadny postoj k obžalovanému, myslel si,
že tým je ich spolupráca ukončená. Na otázku, či potrebuje okuliare pri oprave motorového vozidla,
uviedol, že pri zváraní má dioptrické okuliare, inak okuliare pri oprave auta nepotrebuje, nemá problém
s prečítaním bežného textu aj bez okuliarov, len si text trochu odtiahne od seba. Primárka na očnom
oddelení mu tak urobila oči, že nenosí vôbec okuliare. Poškodenému bol doručený rozsudok, ktorým

mu súd priznal sumu viac, ako 30 000,- eur, ktoré mu má vrátiť N., nepamätá si presne, kedy mu bol
rozsudok doručený. Po tom, ako mu bol doručený rozsudok, to dal exekútorovi, ktorý zistil, že N. nemá
žiadny majetok. Asi možno dva roky po tejto správe od exekútora prišiel za ním obžalovaný s tým, že
pôjdu k notárke podpísať papiere. Na otázku, z akého dôvodu chcel splnomocniť obžalovaného, aby ho
zastupoval pri vymáhaní dlhu N., keď už mal správu od exekútora o jej nemajetnosti, uviedol, že chcel,

aby mu pomohol. Pod pomocou si predstavoval, aby tie peniaze od nej vymohol, aby urobil nejaké kroky.

Svedkyňa D. E. vypovedala na hlavnom pojednávaní v podstatných okolnostiach zhodne ako v
prípravnom konaní. Uvedená svedkyňa pracuje na Notárskom úrade JUDr. Mileny Geškovej v
Liptovskom Mikuláši, pričom ako zamestnanec, poverený notárom, vykonala legalizáciu podpisov K. T..

Svedkyňa po nahliadnutí do darovacej zmluvy a čestného prehlásenia uviedla, že postup overovania
podpisu bol taký, že prišiel pán s tým, že potrebuje overiť podpis, svedkyňa vyžiadala občiansky preukaz,
pán sa dvakrát podpísal, to znamená v tomto prípade musel dotyčný pán vedieť, že podpisuje dve
listiny, čo mu uviedli. Svedkyňa si nepamätala, či v tomto konkrétnom prípade bolo povedané, že overuje
podpis ku zmluve aj k vyhláseniu. V období, keď došlo k overeniu podpisu, sa na chodbe nachádzal

stolík, ktorý slúžil na podpisovanie, pri stolíku boli fotelky, na stolíku sa nenachádzalo osvetlenie, ale
nad stolíkom bolo v chodbe bežné osvetlenie. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť
zápisnice o výpovedi svedkyne z prípravného konania zo dňa 30. 09. 2021, kedy svedkyňa uviedla,
že jej, ako pracovníčke, boli predložené už podpísané listiny, nepodpisovali ich pred ňou, to znamená,
klient jej dal listiny, predložil svoj občiansky preukaz a vzhľadom na pandemickú situáciu počkal na

chodbe. Svedkyňa šla do kancelárie overiť podpisy, zviazať zmluvy, vystavila účtovný doklad, vyšla von
za klientom, kde majú stolík, a tam mu odovzdala overené listiny a pred ňou sa podpísal do osvedčovacej
knihy dvakrát, pričom bol upozornený, že podpisuje dvakrát preto, že jeden podpis je ku zmluve a druhý
podpis k prehláseniu. Tento postup pri legalizácii podpisov bol v tom čase bežným, na základe toho
s určitosťou mohla uviesť, že takto postupovala aj v prípade týchto dvoch úkonov, ktorých sa výsluch

týka. K odstráneniu rozporov svedkyňa uviedla, že je možné, že si v čase skoršieho výsluchu lepšie
pamätala tam uvádzané okolnosti. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o
výpovedi svedkyne z prípravného konania zo dňa 11. 11. 2021, kedy svedkyni bola položená otázka
aby sa vyjadrila, či ide o štandardný postup, že pred klientom vždy verbalizujú o aký druh právneho
úkonu ide, napr. zmluva, prehlásenie, splnomocnenie a pod., alebo v komunikácii s klientom používajú

len všeobecné upozornenie, že do osvedčovacej knihy sa bude podpisovať dvakrát. Na uvedenú otázku
odpovedala, že zvyčajne klientov upozorňuje, že podpisuje viackrát do knihy z dôvodu, že overuje viac
odlišných druhov listín, zvyčajne klientov konkrétne upozorní, že sa do knihy podpisuje viackrát z dôvodu
odlišných druhov listín, ktoré v prípade, ako bolo u K. T., že ide o dve listiny, tieto aj výslovne uvedie,
teda, že ide o jeden podpis ku zmluve a jeden podpis k prehláseniu. K rozporom vo svojej výpovedi

svedkyňa uviedla, že určite v čase, keď bola vypočúvaná na polícii, neklamala o uvedenej okolnosti.
V prípade, ak klient po upozornení, že podpisuje viac druhov listín, oznámi na notárskom úrade, že
odmietne podpísať do osvedčovacej knihy, tak mu to vyznačí ako chybný zápis a listinu mu vydajú bez
osvedčovacej doložky.

Svedok I. T. vypovedal na hlavnom pojednávaní v podstatných okolnostiach zhodne, ako v prípravnom
konaní. Vo výpovedi uviedol, že niekedy v decembri 2020 jeho, ako aj jeho súrodencov, kontaktoval pán
C. ohľadom exekúcie na majetok jeho otca. Svedok sa nevedel vyjadriť k predchádzajúcemu vzťahu
medzi pánom C. a jeho otcom v súvislosti s vecou vymáhania peňazí od rómky, nikto nebol v tom obdobíochotný pomôcť otcovi okrem pána C.. K vysporiadaniu vlastníctva vo vzťahu k domu, k vyplateniu dlhu
v exekúcii došlo definitívne niekedy vo februári alebo v marci 2021. Asi mesiac na to mu volal otec, že
má problém. V období po tom, ako ho otec kontaktoval, do príchodu na kataster, s otcom nekomunikovali

ohľadom týchto vecí. Svedok sa ohľadom podpísania listiny otcom dozvedel len sprostredkovane, a
to od otca. S otcom zisťovali, či má nejaké doklady, nemal nič pri sebe, tak nevedel, čo podpisoval.
Svedok sa nevedel vyjadriť, prečo sa mu s týmto problémom otec v tom období ozval. Predtým s otcom
nemali bežnú komunikáciu, ako zomrel svedkov brat, tak otec na nich zanevrel. Na katastri zistili, že
otec podpísal darovaciu zmluvu. V rámci konania na katastri podal spoluvlastník odpor s tým, že sa to

najskôr malo ponúknuť na prevod inému vlastníkovi. Svedok o tejto veci komunikoval za spoluvlastníka
s pánom T. na základe toho, že otec podpísal aj listinu, že je blízky príbuzný, tak to na katastri prešlo.
Od pracovníčky na katastrálnom úrade sa dozvedeli, že prebieha konanie, ona kontaktovala ďalšieho
spoluvlastníka ako sa to dá riešiť cez námietku a táto následne bola podaná. Svedok sa následne snažil
skontaktovať s pánom C., ale nepodarilo sa mu to. Od otca má informácie, že raz za ním prišiel pán C.
s tým, že potrebuje 300,- eur, aby to dal do poriadku, nevedel uviesť dátum, kedy to bolo, ale bolo to

po zápise na katastri. S otcom sa dostavil na kataster po vklade spoluvlastníckeho práva. Na otázku, z
akého dôvodu sa obrátili na kataster, keď podľa vyjadrenia otca nevedel, čo podpísal, svedok uviedol,
že sa nevie k tomu presne vyjadriť.

Svedkyňa S. Y. vypovedala na hlavnom pojednávaní v podstatných okolnostiach zhodne, ako v

prípravnom konaní. Vo výpovedi uviedla, že obžalovaného pozná iba z toho, že bol pri jej výsluchu. K.
T. pozná viac, ako 50 rokov. Je to jej dlhoročný známy, kamarát. K. T. sa jej prvýkrát zmienil o pánovi
C. pred koronou, asi pred štyrmi rokmi. Má vedomosť, že pred koronou malo dôjsť aj k darovaniu poľa
od K. T. na pána C.. Svedkyňa čítala tie papiere, ktoré prišli K. z katastra, bolo tam napísané, že K.S. T.
daroval pole pánovi C. ako na rodinného príslušníka a tiež bolo napísané na darovacej zmluve, že sa to

dá vrátiť. Ohľadom týchto záležitostí komunikovala len s K. T., nevedela uviesť, či medzi K. T. a pánom
C. bol aj iný problém. Tiež má vedomosť o tom, že pán C. si pýtal od K. T. peniaze na kolky, nevedela
uviesť v akej sume, ale bolo to pred darovaním toho poľa. Ku vzťahu medzi K. T. a pánom C. uviedla,
že asi keď sa K. na neho obrátil, tak mu veril, tak asi mali dobrý vzťah, ale po tom, ako prišli tie papiere
z katastra, už to nebol dobrý vzťah. Keď prišiel K. z katastra list, tak bol nahnevaný. Svedkyňa nevedela

uviesť, ako ďalej pokračovala záležitosť vo veci vymáhania dlhu od ženy, ktorá dlhovala peniaze K. T..
V osobnom kontakte s pánom C. bola iba jedenkrát pri výsluchu na polícii, nebola pri žiadnom jednaní
medzi K. T. a pánom C., ani pri podpisovaní žiadnych dokumentov v tejto záležitosti. Svedkyňa nahliadla
do rozhodnutia okresného úradu, katastrálny odbor, o prerušení vkladového konania, pod č. V 761/2021,
k čomu uviedla, že to nie je tá listina, ktorú čítala, pretože na tej listine bolo hore strojom napísané, že

do 30 dní sa dá darovacia zmluva vrátiť, resp. zrušiť. V tej listine bolo napísané, že malo ísť o rodinného
príslušníka, čo nie je uvedené v listine, ktorá jej bola predložená.

Znalkyňa C.. X. T., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vypovedala na hlavnom
pojednávaní zhodne, ako v znaleckom posudku. Vo výpovedi uviedla, že u svedka - poškodeného

K. T. nebola zistená v minulosti žiadna duševná porucha, ani choroba. Aktuálne bola zistená mierna
kognitívna porucha, ktorá nemá u menovaného žiadny vplyv na objektívne posúdenie reálnej udalosti.
Svedok - poškodený nebol nikdy psychiatricky liečený, v čase vypracovania znaleckého posudku chápal
zmyseltrestnéhokonaniaajeschopnýúčastinahlavnompojednávaní.Osobnosťsvedka-poškodeného
je bez zjavnej patologickej štruktúry, sú zvýraznené rysy impulzivity a narcizmu. Na základe záverov

konzultanta - klinického psychológa osobnosť vyšetrovaného je bez výrazných psychopatologických
prejavov a čŕt, usudzujú na veľmi spoločenskú, zhovorčivú a reaktívnu povahu, impulzívnejšieho typu,
so zníženou schopnosťou regulovať správanie, vnútorné podnety a impulzy. U menovaného nie je
podstatne znížená schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne správne reprodukovať prežité
udalosti. Zistená mierna kognitívna porucha môže túto schopnosť mierne znížiť, ale nepodstatnou

mierou. Na základe psychologického vyšetrenia schopnosť správne vnímať, zapamätať a následne
reprodukovať prežité udalosti je mierne narušená v dôsledku vyššie uvedeného kognitívneho deficitu,
no nie závažného charakteru. Na základe psychologického vyšetrenia dispozície vyšetrovanej osoby
k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu neboli zistené. Výpoveď svedka je možné považovať za
vierohodnú, sklony k vymýšľaniu neboli zistené. Rovnako sa u menovaného nepotvrdili sklony účelovo

spracovať skutočnosti. Znalkyňa nezistila účelové tendencie, rovnako na základe psychologického
vyšetrenia sa nezistila väčšia miera ovplyvniteľnosti výpovede konania a rozhodovania tretími osobami.
Mierna kognitívna porucha, ktorá bola zistená u poškodeného, nemá žiadny vplyv na rozpoznávanie
správnosti právnych úkonov, ktorých sa zúčastnil.ObžalovanýC..I.C.adresovalpoškodenémuK.T.listz26.3.2021,označenýakoukončeniespolupráce
a zastupovania. Z jeho obsahu vyplýva, že vzhľadom k udalostiam posledných dní a neserióznemu

konaniu poškodeného obžalovaný týmto ukončuje spoluprácu a zastupovanie osoby poškodeného
Združením v spotrebiteľských sporoch.

Obžalovaný C.. I. C. spolu s poškodeným K. T. adresovali I. T. list (bez uvedenia dátumu), označený ako
návrh na riešenie exekučných konaní týkajúcich sa spoločnej nehnuteľnosti. Z jeho obsahu vyplýva, že

je spoluvlastníkom s najväčším podielom (jedna polovica) nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XXX v katastri G., pričom sa ocitol vo viacerých exekučných konaniach, ktorých výsledkom je snaha
exekútora vykonať dražbu a predať rodinný dom s pozemkami v Palúdzke, ktorej spoluvlastníkom je I. T..
Prípadnádražbasatýkaajostatnýchspoluvlastníkov.Zuvedenéhodôvodusaobrátilinaspoluvlastníkov
s návrhom na zaplatenie celkového dlhu v exekučných konaniach (Ex 250/18 suma 7.803,26 eur, Ex
47/18 suma 10.810,97 eur), pričom K. T. na spoluvlastníkov, ktorí vyplatia dlžné sumy prepíše vlastníctvo

jednej polovice rodinného domu s pozemkom v Palúdzke, pričom by v tomto dome dožil.

Na základe generálneho plnomocenstva splnomocniteľ K. T. splnomocnil C.. I. C. na zastupovanie
splnomocniteľa v plnom rozsahu v akýchkoľvek právnych úkonoch. Splnomocnenie je datované dňa 28.
11. 2018.

V exekučnej veci vedenej pod sp. zn. Ex 47/18 súdny exekútor JUDr. Mgr. Vladimír Zachar upovedomil
K. T. listom zo dňa 18. 4. 2018 ako povinného v označenej exekučnej veci (o vymoženie pohľadávky
9.660,- eur s príslušenstvom), že vykoná v prospech oprávneného exekúciu predajom nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. G.. Označený súdny exekútor doručil upovedomenie

o začatí exekúcie predajom nehnuteľností listom zo dňa 23. 11. 2020 I. T., I. T. a E. T. z toho
dôvodu, že v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie dňa 18. 4. 2018 neboli spoluvlastníkmi
nehnuteľností. Označený exekútor dňa 23. 11. 2020 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
predajom nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele jednej polovice zapísaných na liste vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie G..

Na základe žiadosti I. T. podanej prostredníctvom jeho právnej zástupkyne zo dňa 19. 1. 2021 súdny
exekútor v exekučných veciach vedených pod sp. zn. Ex 47/18 a Ex 250/18 vyčíslil pohľadávky,
ktoré je potrebné uhradiť, aby bolo exekučné konanie ukončené. Listom zo dňa 4. 2. 2021 súdny
exekútor v označených exekučných veciach upovedomil K. T. o ukončení exekúcie z dôvodu, že

vymáhané pohľadávky s príslušenstvom boli vymožené. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor č. V 556/2021 zo dňa 17. 2. 2021 bol povolený vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam zapísaným v katastrálnom území G. na LV č. XXX v prospech
I. T. a S. T. v podiele jednej polovice v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov na základe kúpnej
zmluvy uzavretej medzi K.S. T. ako predávajúcim a I. T. a S. T. ako kupujúcimi.

ZobsahuspisuvedenéhonaOkresnomúrade,katastrálnyodborpodč.V761/2021vyplývanasledovné:
Dňa 24. 2. 2021 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi darcom K. T. a obdarovaným C.. I. C., ktorou
darca daroval obdarovanému podiel o veľkosti 1/3-iny na pozemku, parc. č. 1639 o výmere 5.621 m2,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G.. Z osvedčenia o pravosti podpisu

na uvedenej listine vyplýva, že K. T. uznal podpis na uvedenej listine za vlastný. Na základe uvedenej
darovacej zmluvy obdarovaný C.. I. C. doručil Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor
dňa 26. 2. 2021 návrh na vklad vlastníckeho práva, ktorého prílohou bola darovacia zmluva. Vkladové
konanie bolo vedené pod č. V-761/2021. K návrhu pripojil potvrdenie o úhrade správneho poplatku
v sume 66,- eur. Dňa 16. 3. 2021 spoločnosť Tatraforest Slovakia, s.r.o., doručila Okresnému úradu

Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor námietku relatívnej neplatnosti v konaní vedenom na Okresnom
úrade Liptovský Mikuláš pod č. V-761/2021. Námietku odôvodnili tým, že ako spoluvlastník pozemku
parc. č. 1639 neobdržali ponuku na výkup predmetného pozemku. Rozhodnutím Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor zo dňa 19. 3. 2021 bolo konanie o vklade do katastra nehnuteľností
prerušené a účastníkom konania bola určená lehota 30 dní od doručenia uvedeného rozhodnutia na

vyjadrenie stanoviska k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu námietkou v katastrálnom
konaní o povolení vkladu. Uvedené rozhodnutie bolo doručované K. T., C.. I. C., pričom podľa doručenky
bolo C.. I. C. doručené dňa 24. 3. 2021. Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor dňa 19. 3.
2021 vyzval spoločnosť Tatraforest Slovakia, s.r.o., aby v určenej lehote preukázala doručenie námietkyrelatívnej neplatnosti účastníkom konania. Tatraforest Slovakia listom zo dňa 25. 3. 2021 oznámila K.
T. a C.. I. C. podanie námietky relatívnej neplatnosti vo vkladovom konaní vedenom pod č. V-761/2021.
Uvedené oznámenie prevzal K. T. dňa 1. 4. 2021. Oznámenie o námietke relatívnej neplatnosti bolo

zasielané poštou aj C.. I. C., podľa oznámenia doručovateľa uvedená zásielka nebola prevzatá v
odbernej lehote. Dňa 19. 4. 2021 C.. I. C. doručil na základe výzvy Okresnému úradu Liptovský Mikuláš
vyjadrenie. Z jeho obsahu vyplýva, že neakceptujú namietanú relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy.
V čase prerušenia konania, ako aj do dňa podania vyjadrenia domnelý oprávnený Tatraforest Slovakia,
s.r.o., sa voči jeho osobe nedovolal relatívnej neplatnosti - nebolo mu doručené ani žiadne podanie

domnelého oprávneného. Na základe uvedeného neboli dané zákonné podmienky na prerušenie
konania a malo byť vydané rozhodnutie o povolení vkladu. Vo vyjadrení uviedol, že darovacia zmluva
je platná a nie sú zákonné podmienky pre tvrdenie o porušení predkupného práva. Poukázal tiež na
skutočnosť, že podľa judikatúry súdov sa za blízke osoby môžu považovať aj právnická osoba vo vzťahu
kinejfyzickejosobealeboosoby,medziktorýminemusíbyťžiadenpríbuzenskývzťahasúnapr.dobrými
kamarátmi alebo dokonca ani nemusia byť kamarátmi, ale z ich vzájomného vzťahu vyplýva určitý

spôsob podpory, pomoci, odkázanosti. C.. I. C. predložil čestné prehlásenie K. T.Á., že považuje osobu
C.. I. C. za osobu sebe navzájom blízku, čo potvrdil aj C.. I. C.. Keďže ide o prevod blízkej osobe a nie je
dané predkupné právo Tatraforest Slovakia, s.r.o., a nie sú dané dôvody na prerušenie konania, C.. I. C.
žiadal, aby správny orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva. Z obsahu čestného vyhlásenia
datovaného dňom 24. 2. 2021 vyplýva, že K. T. čestne vyhlásil, že vo vzťahu k C.. I. C. sú osoby

navzájom blízke v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Je si vedomý právnych následkov podania
nepravdivého čestného vyhlásenia v prípade, ak sa preukáže nepravdivosť skutočností tvrdených v
čestnom vyhlásení zaväzuje sa nahradiť celú škodu tým spôsobenú. Z osvedčenia o pravosti podpisu na
uvedenej listine vyplýva, že K. T. uznal podpis na uvedenej listine za vlastný. Rozhodnutím Okresného
úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor zo dňa 28. 4. 2021 pod č. V-761/2021 bol povolený vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam zapísaným v katastrálnom území G.K.,
LV č. XXXX, pozemok parcela registra E 1639 v prospech C.. I. C. na základe darovacej zmluvy uzavretej
medzi K. T. ako darcom a C.. I. C. ako obdarovaným.

Z obsahu spisu vedeného na Okresnom úrade, katastrálny odbor pod č. V-450/2018 vyplýva, že dňa 2.

2. 2018 bola uzatvorená rovnaká darovacia zmluva medzi tými istými zmluvnými stranami s rovnakým
predmetom zmluvy. Na základe uvedenej darovacej zmluvy C.. I. C. doručil Okresnému úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva, a to dňa 5. 2. 2018. Rozhodnutím
Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 2. 2018 bolo uvedené konanie prerušené a účastníkom
konania bola určená lehota 30 dní od doručenia rozhodnutia na odstránenie nedostatkov v návrhu na

vklad a jeho príloh. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom prevodu je poľnohospodársky
pozemok mimo zastavaného územia obce s výmerou väčšou ako 2000 m2. Pri jeho prevode je
nevyhnutné postupovať v súlade so zákonom 140/2014 Z. z. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský
Mikuláš zo dňa 5. 4. 2018 bolo konanie o návrhu na vklad pod č. V-450/2018 zastavené. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že účastníci konania v určenej lehote neodstránili všetky nedostatky v návrhu

na vklad a jeho príloh, a to zákonným spôsobom nevydokladovali správnemu orgánu oprávnenie
obdarovaného nadobudnúť predmetný pozemok.

Podľa potvrdenia realitnej kancelárie Residence bola stanovená trhová hodnota pozemku parc. č. 1639
zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. G. na 40,- eur za m2, podiel jednej tretiny bol vyčíslený v trhovej cene

74.947,- eur.

Podľa oznámenia notárskeho úradu JUDr. Mileny Geškovej zo dňa 7. 9. 2021 boli úradné hodiny
označeného notárskeho úradu nasledovné: pondelok: 7.30 - 15.30 hod., utorok: 7.30 - 15.30 hod.,
streda: 7.30 - 16.30 hod., štvrtok: 7.30 - 15.30 hod., piatok: 7.30 - 15.30 hod. Úradné hodiny boli

platné aj dňa 24. 2. 2021. V osvedčovacej knihe na str. 48 a 49 sa nachádzajú podpisy pod por. č. O
pridelené NCRop 171956/2021 a 171975/2021. Osvedčenie pravosti podpisu pod por. č. 171956/2021
bolo registrované dňa 24. 2. 2021 o 14.05 hod. s popisom Darovacia zmluva medzi darcom K.S. T. a
obdarovaným C.. I. C. k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXXX. Osvedčenie o pravosti podpisu
pod por. č. 171975/2021 bolo registrované dňa 24. 2. 2021 o 14.07 hod. s popisom Čestné vyhlásenie,

že vo vzťahu k C.. I. C. sú osoby navzájom blízke.

Dňa 16. 9. 2021 bola vykonaná ohliadka miesta činu. Podľa zápisnice miesto ohliadky sa nachádza v B.
C. L. A.. X. C. XX. Objektom je chodba pred notárskym úradom JUDr. Geškovej, ktorá sa nachádza navyvýšenom prízemí oproti vchodovým dverám do budovy Coop Jednota. V chodbe po oboch stranách sa
nachádzajú plné drevené dvere vedúce do kancelárií. V chodbe sa na strope nachádza päť neónových
svietidiel, ktoré 1. - 3. a 5. v čase ohliadky sú rozsvietené, štvrté nesvieti. Vo vzdialenosti 8 metrov od

dverí do chodby pred notárskym úradom sa pri stene vľavo nachádza konferenčný stolík, po ktorého
oboch stranách sú dve kreslá. Z opačnej strany chodby sa od konferenčného stolíka vo vzdialenosti 22
metrov nachádzajú drevené jednokrídlové dvere s pevnými časťami po oboch stranách a navrchu.

Vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané, že sa stali skutky pod bodom 1/ a 2/ obžaloby, právne

kvalifikované ako pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/, d/ Tr. zákona v časti v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.

V prvom rade je potrebné sa vyjadriť k námietke obhajoby, že všetky úkony vykonané v rámci
prípravného konania, vrátane podania obžaloby, sú nezákonné. Uvedená argumentácia je založená
na tvrdení, že úkony v rámci prípravného konania vykonával prokurátor Mgr. Volkovics, ktorý bol

rozhodnutím okresného prokurátora vylúčený z vykonávania úkonov v prebiehajúcom trestnom konaní.
Nielen v trestnom poriadku, ale aj v Ústave Slovenskej republiky je zakotvená požiadavka nestrannosti
prokurátora. Z rozhodovania musí byť vylúčený orgán činný v trestnom konaní a teda aj prokurátor
pre chýbajúcu nestrannosť, resp. ak nie je dôveryhodný v otázke svojej nezaujatosti. V prejednávanej
veci je daný antagonizmus na tom základe, že pôvodne dozorujúci prokurátor Mgr. Volkovics podal

trestné oznámenie na obžalovaného pre podozrenie z inej trestnej činnosti a už týmto úkonom vznikli
pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Prokurátor k uvedenej námietke uviedol, že okresný prokurátor rozhodol o vylúčení prokurátora Mgr.
Volkovicsa zo dňa 18. 1. 2023, pričom dal do pozornosti, že v danej trestnej veci už v minulosti pôvodne
dozorujúci prokurátor rozhodol o svojom nevylúčení z vykonávania úkonov. Proti tomuto uzneseniu

obžalovaný sťažnosť nepodal. V prejednávanej veci k vzniku dôvodov, na základe ktorých nastalo
antagonistické postavenie medzi prokurátorom ako poškodeným a obžalovaným ako podozrivým v inej
trestnej veci došlo až na základe vznesenia obvinenia zo dňa 30. 11. 2022, pričom k začatiu trestného
stíhania došlo 8. 7. 2022. V uvedenej veci prokurátor Volkovics podával trestné oznámenie 23. 6. 2021
nie na obžalovaného, ale na neznámeho páchateľa.

Uvedenú námietku doručil súdu obžalovaný dňa 11. 5. 2023. Na základe obsahových náležitostí
uvedenej námietky súd vyzval okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, aby
predložil súdu listiny preukazujúce dátum vzniku dôvodu vylúčenia prokurátora Okresnej prokuratúry
Liptovský Mikuláš Mgr. Petra Volkovicsa z vykonávania úkonov trestného konania vo veci vedenej

pod sp. zn. 2 Pv 159/21 (pod uvedenou sp. zn. bola podaná obžaloba v prejednávanej trestnej veci -
poznámka samosudcu). Z listín predložených prokurátorom vyplýva, že uznesením zo dňa 18. 1. 2023
prokurátor Mgr. Peter Volkovics sa nevylúčil z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci pod
č. 2 Pv 159/21. Označený prokurátor podal dňa 23. 6. 2021 trestné oznámenie adresované OR PZ v
Liptovskom Mikuláši. Z jeho obsahu vyplýva, že podáva trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Z

obsahu trestného oznámenia vyplýva, že neznámy páchateľ v elektronickom podaní bez kvalifikovaného
elektronického podpisu identifikovaného ako C.. I. C., uvádza tvrdenia, obsahom ktorých mohlo dôjsť k
spáchaniu trestnej činnosti. Podozrenie, že by mohlo ísť o totožnú osobu pôvodcu nadobudol z obsahu
jednotlivých podaní vychádzajúc v tejto súvislosti najmä z predpokladu, že skutočnosť, že na konkrétnu
fyzickú osobu bolo podané jedno či viacero trestných oznámení nie je informáciou verejne dostupnou a

disponuje ňou primárne oznamovateľ trestného oznámenia, či oznámený, prípadne osoba, ktorej takúto
informáciu zveril. Mimo C.. I. C. pritom prokurátor nemá vedomosť o tom, že by na jeho osobu podával
trestné oznámenie ešte niekto iný. Vyšetrovateľ OR PZ v Ružomberku uznesením zo dňa 8. 7. 2022
pod ČVS: ORP-155/VYS-RK-2022 začal trestné stíhane v bode 1/ pre prečin krivého obvinenia podľa
§ 345 ods. 1 Tr. zákona a v bode 2/ pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm. c/ Tr. zákona

na tom skutkovom základe, že
v bode 1/ doposiaľ neznámy páchateľ v elektronickom podaní bez kvalifikovaného elektronického
podpisu zaslanom z presne nezisteného miesta dňa 21. 6. 2021 v čase o 16.05 na G..N..D. z emailovej
adresy I..Q. lživo obvinil Mgr. Petra Volkovicsa, prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš
z toho, že mal od doposiaľ nezistenej osoby požadovať úplatok vo výške 5.000,- eur za zastavenie

nezákonného trestného stíhania v doposiaľ nezistenej trestnej veci,
v bode 2/ nezistený páchateľ vystupujúci na sociálnej sieti Facebook pod užívateľským menom I. G.
dňa 22. 4. 2021 vo verejnom príspevku zdieľanom na oficiálnom facebookovom profile Mesta Liptovský
Mikuláš s počtom obyvateľov 9610 z presne nezisteného miesta uviedol nepravdivé informácie o tom, žena Okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši pôsobí skupina zločincov, ktorá falšuje dôkazy, vydiera
ľudí a berie úplatky s tým, že tak označil prokurátora Mgr. Petra Volkovicsa a JUDr. Jozefa Gondžura,
pričom tieto informácie boli spôsobilé značnou mierou ohroziť ich vážnosť u spoluobčanov a poškodiť ich

v zamestnaní. Vyšetrovateľ OR PZ v Ružomberku uznesením zo dňa 30. 11. 2022 pod ČVS: ORP-155/
VYS-RK-2022 vzniesol obvinenie C.. I. C. pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zákona
na skutkovom základe, že v písomnej sťažnosti zo dňa 26. 4. 2021, doručenej na podateľňu odboru
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši dňa 28. 4. 2021 proti uzneseniu
vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia pod ČVS: ORP-67/1-VYS-LM-2021 a v elektronickom

podaní bez kvalifikovaného elektronického podpisu zaslanom z presne nezisteného miesta dňa 21. 6.
2021 v čase o 16.05 na e-mailovú adresu G..N..D. z emailovej adresy I..Q. lživo obvinil Mgr. Petra
Volkovicsa, v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš z toho, že
mal od C.. I. C. požadovať úplatok vo výške 5.000,- eur za zastavenie nezákonného trestného stíhania
v doposiaľ nezistenej trestnej veci. Uznesením okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský
Mikuláš zo dňa 24. 3. 2023 pod č. 2 Pv 159/21/5505 bolo zrušené uznesenie prokurátora Okresnej

prokuratúry Liptovský Mikuláš 2 Pv 159/21 o nevylúčení zo dňa 18. 1. 2023, proti ktorému podal C..
I. C. dňa 27. 1. 2023 sťažnosť. Súčasne rozhodnutím okresného prokurátora bol prokurátor Okresnej
prokuratúry Liptovský Mikuláš Mgr. Peter Volkovics vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania
vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Pv 159/21/5505.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že námietka obžalovaného spočívajúca
v nezákonnosti trestného stíhania z dôvodu vylúčenia prokurátora Mgr. Petra Volkovicsa nie je
dôvodná. V prvom rade súd dáva do pozornosti, že v konaní pred súdom majú strany trestného
konania, t. z. aj prokurátor a obžalovaný rovnaké postavenie. Podaním obžaloby sa stranou trestného
konania tak stáva aj prokurátor, ktorý v dôsledku rovnakého postavenia s ostatnými stranami v

konaní nedisponuje v tomto štádiu trestného konania žiadnymi rozhodovacími oprávneniami podľa
Tr. poriadku. Z uvedeného vyplýva, že v štádiu súdneho konania neprichádza do úvahy možnosť
vznášať námietku zaujatosti obžalovaného voči prokurátorovi a naopak. V nadväznosti na vyššie
uvedené dôvody prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš vydaním uznesenia zo dňa 18.
1. 2023 (o svojom nevylúčení) nepostupoval správne, pretože v danom čase už na C.. I. C. bola

v prejednávanej trestnej veci podaná obžaloba a z uvedeného dôvodu prokurátor s prihliadnutím
na zásadu ich rovnakého postavenia nemá žiadne rozhodovacie oprávnenia v trestnom konaní s
dopadom na právne postavenie obžalovaného. Rovnaká argumentácia je tak použiteľná aj vo vzťahu k
následnému rozhodnutiu okresného prokurátora o vylúčení Mgr. Volkovicsa). Odhliadnuc od uvedeného
súd bol povinný skúmať, či dozor nad dodržiavaním zákonnosti v rámci prípravného konania vykonával

nestranný a nezaujatý prokurátor. Možno súhlasiť s tým, že podanie trestného oznámenia vytvára taký
vzťah medzi osobou podávajúcou trestné oznámenie a osobou, voči ktorej trestné oznámenie smeruje,
že objektívne vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti prokurátora v trestnom konaní proti osobe, na
ktorú prokurátor podal trestné oznámenie. V okolnostiach prejednávanej veci súd skúmal, kedy vznikli
dôvodyprevylúčenieprokurátoraMgr.Volkovicsazvykonávaniaúkonovtrestnéhokonaniavpredmetnej

trestnej veci. Je pravdou, že prokurátor podal trestné oznámenie nepochybne pred podaním obžaloby
v prejednávanej trestnej veci, avšak z obsahu trestného oznámenia jednoznačne vyplýva, že trestné
oznámenie je podané na neznámeho páchateľa. V čase podania trestného oznámenia prokurátor Mgr.
Volkovics nedisponoval takými poznatkami, na základe ktorých mohol s istotou a bez pochybností
tvrdiť, že páchateľom trestnej činnosti (pre ktorú podával trestné oznámenie) je práve a výlučne

obžalovaný. Prokurátor ako poškodený v označenej trestnej veci sa dozvedel o osobe podozrivej zo
spáchania uvedeného skutku až na základe uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, ku ktorému
preukázateľnedošlopopodaníobžalobyvprejednávanejtrestnejveci.Zuvedenýchskutočnostívyplýva,
že dôvod na prípadné vylúčenie prokurátora z vykonávania úkonov v prejednávanej trestnej veci nastal
až po podaní obžaloby v prejednávanej veci, avšak z dôvodov vyššie uvedených (rovnaké postavenie

strán v konaní pred súdom) neprichádza do úvahy rozhodovanie o jeho vylúčení z vykonávania úkonov
trestného konania.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané,
že dňa 24. 2. 2021 obžalovaný spoločne s poškodeným sa dostavili na notársky úrad JUDr. Mileny
Geškovej, uvedenú skutočnosť vo svojej výpovedi potvrdili tak obžalovaný, ako aj poškodený. Ich

výpovede sa rozchádzajú pri objasnení otázky, za akým účelom sa na notársky úrad dostavil poškodený,
resp. aký právny úkon bol poškodeným na notárskom úrade vykonaný. Vykonaným dokazovaním a
to výpoveďou svedkyne Vajdákovej v spojení so správou notárskeho úradu mal súd jednoznačne
preukázané, že poškodený pred poverenou zamestnankyňou notárskeho úradu uznal podpis darcunachádzajúci sa na darovacej zmluve, ako aj jeho podpis na čestnom prehlásení za vlastný. Uvedená
okolnosť je jednoznačne preukázaná aj obsahom osvedčovacej doložky na predmetných listinách.
Listinným dôkazom a to darovacou zmluvou mal súd preukázané, že dňa 24. 2. 2021 bola uzatvorená

darovacia zmluva medzi darcom K. T. a obdarovaným Mgr. Jaroslavom Micenkom, ktorou darca daroval
obdarovanému spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny na pozemku, parc. č. 1639 o výmere 5.621 m2,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G.. Listinným dôkazom a to čestným
vyhlásenímmalsúdpreukázané,žeK.T.dňa24.2.2021čestnevyhlásil,ževovzťahukC..I.C.súosoby
navzájom blízke v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu vedeného Okresným

úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pod č. V 761/2021 mal súd preukázané, že obžalovaný
po uzatvorení darovacej zmluvy doručil dňa 26. 2. 2021 na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností spolu s darovacou zmluvou, pričom
Okresný úrad Liptovský Mikuláš, v označenej veci dňa 19. 3. 2021 rozhodol o prerušení vkladového
konania a následne dňa 19. 4. 2021 obžalovaný doručil Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor svoje vyjadrenie spolu s čestným vyhlásením. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš,

katastrálny odbor dňa 28. 4. 2021 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
vyššie uvedenej nehnuteľnosti v prospech obžalovaného.

Podľa skutkovej vety obžaloby v bode 1/ obžalovaný sa mal dopustiť podvodného konania voči
poškodenému na tom základe, že sa skôr dohodli na zastupovaní poškodeného obžalovaným vo veci

vymáhania pohľadávky poškodeného, za účelom podpisu tohto splnomocnenia obžalovaný oznámil
poškodenému v inkriminovanom období potrebu návštevy notárskeho úradu, kde obžalovaný predložil
poškodenému namiesto splnomocnenia darovaciu zmluvu a súčasne mu k podpisu predložil aj
čestné vyhlásenie, že sú vo vzťahu osôb navzájom si blízkych podľa § 116 Občianskeho zákonníka.
Poškodený tak mal byť uvedený do omylu, že na základe predchádzajúcej dohody s obžalovaným

mu obžalovaný predložil k podpisu splnomocnenie za účelom vymáhania pohľadávky, pričom v
skutočnosti mu boli predložené k podpisu darovacia zmluva a čestné vyhlásenie. Uvedená skutková
veta obžaloby (v otázke uvedenia poškodeného do omylu) sa opiera výlučne o výpoveď poškodeného.
Podľa ustálenej súdnej praxe ak má byť výpoveď svedka jediným dôkazom, na ktorom je založený
odsudzujúci rozsudok, výpoveď takého svedka musí byť jednoznačná, určitá, presvedčivá a nesmie

byť spochybnená, či dokonca vyvrátená inými dôkazmi. Výpoveď svedka - poškodeného K. T. nespĺňa
uvedené kritériá. Poškodený vo výpovedi v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní pripustil,
že bezprostredne pred podpisom darovacej zmluvy s obžalovaným komunikoval o otázke možného
prevodu vlastníctva nehnuteľnosti, ktorá je predmetom obžaloby (ktorú skutočnosť vo svojej výpovedi
uvádzal aj obžalovaný), sám pripustil, že sa opýtal obžalovaného, na čo potrebuje pole. Uvedená

výpoveď poškodeného prinajmenšom preukazuje, že pred príchodom na notársky úrad poškodený
komunikoval s obžalovaným o možnom prevode vlastníctva k predmetnému pozemku. Uvedenému
skutkovému zisteniu nasvedčuje aj výpoveď poškodeného, že obžalovaný mal od neho v tom čase
žiadať peňažné prostriedky na prepis, resp. kolky, pričom prepisom je v okolnostiach súdenej veci
možné rozumieť práve zmenu vlastníctva k pozemku. Ani z výpovede poškodeného ani z iných

dôkazov neboli preukázané žiadne iné právne vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným, ktoré by
mohli vyústiť do „prepisu“. Tvrdenie poškodeného a tým aj skutková veta obžaloby, že obžalovaný
mal poškodeného v skutočnosti zastupovať vo veci vymáhania dlhu voči N. (a za účelom podpisu
splnomocnenia sa dostavil na notársky úrad), je spochybnené výpoveďou samotného poškodeného,
podľa ktorej poškodený v značnom časovom odstupe pred údajným spáchaním súdeného skutku už

disponoval informáciou od súdneho exekútora o nemajetnosti N.. Preto je nelogické jeho tvrdenie
o záujme naďalej vymáhať od nej dlh. Vnútorný rozpor vo výpovedi poškodeného je založený aj
tým, že na jednej strane tvrdí, že obžalovaný mu povedal, že ide podpisovať splnomocnenie a v
ďalšej časti výsluchu uvádza, že ide podpisovať papier bez jeho konkrétneho vymedzenia. Výpoveď
poškodeného o tom, že darovaciu zmluvu a čestné prehlásenie o blízkom vzťahu s obžalovaným

podpisoval na notárskom úrade, je prakticky vyvrátené výpoveďou svedkyne E. ako osoby poverenej
notárom vykonávať úkony notárskej činnosti, ako aj obsahom osvedčovacej doložky, podľa ktorých
poškodený pred notárom na predmetných listinách uznal svoj podpis za vlastný, t. j. nepodpisoval
uvedené listiny pred notárom. Naviac z výpovede svedkyne E. vyplýva, že poškodený v rámci procesu
osvedčovania podpisu bol oboznámený s tým, že jeden podpis sa vzťahu k zmluve a druhý podpis sa

vzťahu k čestnému prehláseniu. Už na základe uvedených informácií poškodený musel mať vedomosť,
že predmetom osvedčovania sú konkrétne druhy listín, a to zmluva, resp. čestné prehlásenie, pričom
už len pojmové označenie uvedených listín sa zásadne odlišuje od prípadného splnomocnenia. Súd
tiež dáva do pozornosti, že u poškodeného nebola znaleckým vyšetrením zistená žiadna duševnáchoroba,resp.porucha,vplyvomktorejbybolaschopnosťsvedka-poškodenéhosprávnevnímaťprežité
udalosti v podstatne miere znížená, resp. pôsobením ktorej by svedok - poškodený nedokázal pochopiť
význam právnych úkonov. Tvrdenie poškodeného, že pri podpisovaní listín na notárskom úrade sa

nemohol oboznámiť s ich obsahom aj pre absenciu okuliarov, je spochybnené jeho vlastnou výpoveďou,
podľa ktorej nemá problém s prečítaním bežného textu bez okuliarov. Ani tvrdenie poškodeného o
nedostatočnom osvetlení pri notárskom úrade v čase podpisovania nie je preukázané žiadnym ďalším
dôkazom a je spochybnené nielen výpoveďou svedkyne E. (ktorá označila spôsob osvedčovania na
chodbe za bežný), ale aj následným vykonaním ohliadky na uvedenom mieste. Po začatí vkladového

konania bolo poškodenému preukázateľne doručené uznesenie o prerušení vkladového konania, avšak
po uvedenom úkone neuvádzal skutočnosti, o ktorých vypovedá v trestnom konaní, pričom k podaniu
trestného oznámenia pristúpil až po rozhodnutí o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech
obžalovaného. Je pritom zarážajúce, že poškodený sa nedomáhal civilnoprávnej ochrany napriek jeho
závažnému tvrdeniu, že darovaciu zmluvu podpísal bez jeho vedomia, t. j. nemal vôľu takýto úkon učiniť.
V súvislosti s výpoveďou svedka I. T., otca poškodeného súd dáva do pozornosti, že poškodený mu

oznámil, že nevedel, čo podpisuje a napriek uvedenému svedok vedel, že sa má obrátiť na kataster
nehnuteľností. Výrok o vine nemôže byť založený len na podozrení, dohadoch, či domnienkach, ale
konkrétnymi dôkazmi musí byť jednoznačne a spoľahlivo preukázaná vina obžalovaného. Výrok o vine
obžalovaného pri konfrontácii s vyššie uvedenými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného
dokazovania nemôže obstáť.

Prichádzajú tak do úvahy viaceré verzie priebehu skutkového deja, a to nielen alternatíva v zmysle
obžaloby,aleajalternatíva,žepoškodenýK.T.vedomepoznajúcobsahlistínpodpísaldarovaciuzmluvu,
ako aj čestné vyhlásenie. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pokiaľ v konkrétnej prejednávanej veci
prichádzajú do úvahy na základe vykonaného dokazovania viaceré alternatívy priebehu skutkového

deja, je potrebné sa na základe vyhodnotenia dôkazov prikloniť k tej verzii skutkového deja, ktorá je
pre obžalovaného priaznivejšia. Uvedenými úvahami sa súd spravoval aj v konkrétnej prejednávanej
veci pri posudzovaní otázky, či bol poškodený obžalovaným uvedený do omylu spôsobom opísaným
v obžalobe. Naviac poškodený pripustil, že pred podpisom darovacej zmluvy mu obžalovaný pomáhal
pri riešení exekúcie vedenej proti poškodenému, obzvlášť po tom ako exekútor doručil upovedomenie

o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (rodinného domu), ktorého bol poškodený podielovým
spoluvlastníkom. Aktivita obžalovaného zameraná na oslovenie ostatných spoluvlastníkov s návrhom
na vyplatenie dlhu vymáhaného v exekúcii je preukázaná listinným dôkazom a potvrdená aj výpoveďou
svedka I. T.. Svedok I. T. vo výpovedi tiež potvrdil, že s poškodeným po určitý čas neudržiavali
žiadny kontakt (v období pred uzavretím darovacej zmluvy). Nie je preto vylúčené, že poškodený sa

chcel odvďačiť obžalovanému za uvedené aktivity v období, kedy nekomunikoval so svojim blízkym
príbuzným. Nemožno tiež prehliadnuť, že poškodený už v minulosti ako darca uzavrel s obžalovaným
ako obdarovaným darovaciu zmluvu vo vzťahu k tej istej nehnuteľnosti, konanie o návrhu na vklad bolo
zastavené.

Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na znenie skutkovej
vety je daná vecná aj časová súvislosť medzi skutkami pod bodom 1/ a 2/ obžaloby, pričom skutku
pod bodom 2/ sa mal obžalovaný dopustiť po doručení rozhodnutia Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor o prerušení konania o návrhu na vklad vo vyššie označenej veci, keď mal
verbalizovať poškodenému, že konanie o návrhu na vklad bude zastavené, súčasne mal predstierať

potrebu nákladov v rámci vkladového konania a za tým účelom vylákať od poškodeného peňažné
prostriedky. Skutková veta obžaloby v naznačenom smere sa má opierať o výpoveď poškodeného,
paradoxne samotný poškodený pripustil, že obžalovaný od neho žiadal vyčíslené peňažné prostriedky
pred príchodom na notársky úrad, t. j. pred začatím vkladového konania, pričom tieto mu aj odovzdal
v sume 300,- eur. Uvedenou výpoveďou je zásadne spochybnené skutkové tvrdenie v obžalobe, podľa

ktorého obžalovaný žiadal peňažné prostriedky od poškodeného až po doručení rozhodnutia o prerušení
konania. Obžalovaný súčasne poprel, že od poškodeného prevzal uvedené peňažné prostriedky.
Nemožno prehliadnuť, že skutok pod bodom 2/ podľa obžaloby má predstavovať spolu so skutkom pod
bodom1/čiastkovéútokyjednéhopokračovaciehotrestnéhočinupodvodu,pričomzákladomkonania(aj
v bode 1/ aj v bode 2/) mal byť zámer obžalovaného predstierať pred poškodeným na notárskom úrade

podpissplnomocnenianazastupovanievovecivymáhaniapohľadávky,niedarovacejzmluvyačestného
prehlásenia. Vzhľadom na dôvody rozhodnutia súdu o skutku pod bodom 1/ obžaloby neprichádza do
úvahy iné rozhodnutie ani vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby.Postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne D. C.
ako nepodstatný pre rozhodnutie súdu. Navrhovaným dôkazom sa majú objasňovať okolnosti, ktoré
mali nastať v priebehu vkladového konania, t. j. po uzavretí darovacej zmluvy, dokazovanie však bolo

zamerané na preukázanie, či obžalovaný spôsobom uvedeným v bode 1/ uviedol poškodeného do
omylu. Zistený skutkový stav vyplývajúci z doposiaľ vykonaných dôkazov umožňuje prijať rozhodnutie
súdu o podanej obžalobe.

Postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku súd oslobodil obžalovaného pre skutky uvedené v bode 1/

a 2/, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Súd odkázal poškodeného K. T. D. nárokom na náhradu škody na civilný proces, pretože obžalovaný
bol oslobodený spod obžaloby za skutky pod bodom 1/ a 2/, v súvislosti s ktorými si poškodený uplatnil
nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,

v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem
výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa

odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.