Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 9, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121201278
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5121201278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v spore žalobcu: Roľnícke Družstvo
Terchová, Nová Farma Krasňany, Krasňany, IČO: 00 210 994, zastúpený advokátom Mgr. JUDr. Anton
Kušnír, so sídlom Jána Reka 13, Žilina, IČO: 31 074 863, proti žalovanému: T. U., so sídlom Stráža 54,
Dolná Tižina, IČO: 48 090 263, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s. r. o., Sládkovičova
13, Žilina, IČO: 47 232 072, o zaplatenie 17.963,17 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/12/2021-388 z 27.09.2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

17.064,27 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a ktorým žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e.

Vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, odvolaním nenapadnutom, ponecháva rozsudok súdu
prvej inštancie nedotknutý.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 3 ods. 1,2,3,4, § 5 ods. 1,2,3,4, § 6 ods.

1,2 z. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, § 415, § 420 ods. 1, 3 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 17.064,27 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku do
zaplatenia 17.963,17 eur žalobu zamietol a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Vychádzal z toho, že žalobca so žalovaným uzatvoril 01.01.2019 písomnú
zmluvu o nájme nebytových priestorov, a to maštale M1 postavenej na parc. CKN č. 310 k. ú. U. o výmere
92 m2 a nádvoria o výmere 30 m2, pričom v zmluve sa nájomca zaviazal využívať predmetné priestory
výlučne pre svoju potrebu bez možnosti dať ich do užívania/podnájmu tretej osobe. Dňa 25.12.2019 v

prenajatýchpriestorochvypukolpožiar,kedysavnichnachádzalisosúhlasomžalovanéhocudzieosoby,
ktoré v prenajatých priestoroch uskutočnili stretnutie pri príležitosti vianočných sviatkov na prelome
dní 24. a 25.12.2019. Z dôvodu požiaru došlo k zhoreniu/poškodeniu ohňom prenajatej nehnuteľnosti
- celej maštale M1, a to nielen v časti prenajatej žalovanému, ale aj v zostávajúcej časti, ktorá bola
prenajatá nájomcovi T. B. a nájomcovi LZ CAR, s.r.o., ktoré osoby tiež boli z nájmu z dôvodu požiaru a
jeho následkov vylúčené. Za účelom zistenia dôvodov vzniku požiaru vypracovalo Okresné riaditeľstvo
hasičského záchranného zboru v Žiline odborný posudok, v zmysle ktorého k vzniku požiaru došlo

jednou z troch verzii, a to z dôvodu nevyhovujúceho technického stavu dymovodu, keďže pri ohliadke
miesta zapojenia kolena rúry dymovodu prechádzajúcej cez stenu bolo zistené, že tieto nie sú do seba
zasunuté, resp. nedbanlivostné konanie neznámej osoby v súvislosti s prevádzkovaním spotrebiča na
tuhé palivo, napr. horľavina pri vykurovacom telese (nedodržanie bezpečnostnej vzdialenosti horľavýchlátok od krbovej vložky na tuhé palivo) a iné, resp. nedbanlivostné konanie neznámej osoby v súvislosti
s manipuláciou s otvoreným ohňom, so zábavnou pyrotechnikou, pri fajčení a pod. Vo veci bol ďalej
vypracovaný znalecký posudok, ktorý určil všeobecnú hodnotu škody spôsobenej požiarom na 33.100,-

eur ako aj znalecký posudok z odboru požiarna ochrana, z ktorého vyplýva, že ohnisko vzniku požiaru
bolo priestorom, ktorý mal v prenájme žalovaný a ohnisko vzniku požiaru ako aj popis šírenia požiaru sa
prítomnými poukazuje na správnosť verzie, s ktorou zisťovateľ príčiny vzniku požiaru pracoval, a to je
tepelnévznieteniehorľavýchlátokztitulunedostatočnejodstupovejvzdialenostiodtepelnéhospotrebiča
- uzavretého krbu, pričom to mohli byť aj olejové škvrny na podlahe premiešané s nečistotou, pričom nie

je možné vylúčiť ako možnosť vzniku požiaru aj zlý technický stav dymovodu. Vychádzajúc z uvedeného
pravdepodobné príčiny požiaru uvedené v odbornom vyjadrení majú súvis s nedbalostným konaním
nájomcu a ľudí nachádzajúcich sa v priestoroch dielne bezprostredne pred jeho vznikom, inak povedané
príčinou vzniku požiaru je nedbanlivostné konanie nájomcu a ľudí nachádzajúcich sa v priestoroch dielne
bezprostredne pred vznikom požiaru. Rozdiel medzi výškou vyčíslenej škody 33.100,- eur a úhradou
poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., u ktorej bola predmetná nehnuteľnosť žalobcom poistená,

a ktorá mu uhradila 27.206,89 eur, odpočítajúc spoluúčasť 33,19 eur, predstavuje rozdiel na škode
zhorenej nehnuteľnosti 5.893,11 eur v neprospech žalobcu. Ďalšia škoda súvisiaca s odstraňovaním
následkov požiaru predstavovala faktúrami vyfakturované a žalobcom uhradené služby za znalecký
posudok a demolačné, triediace služby, odvod a ekologické uskladnenie odpadu, ktorý odpad vznikol v
súvislosti s odvozom sute zo zhoreniska, ktorá suť ostala ako dôsledok vzniknutého požiaru z prenajatej

nehnuteľnosti a jeho následkom, a to nielen v časti nehnuteľnosti, ktorá bola prenajatá žalovanému,
ale aj vo vzťahu k ďalšej časti nehnuteľnosti, ktorá bola prenajatá ďalším nájomcom v sume 9.991,71
eur (faktúra č. 201516, č. 201/2020, č. 1020200098, č. 1020200100, č. 1020200101, č. 1020200118, č.
472020, č. 23/2020). Keďže predmetná maštaľ (jej časť) bola prenajatá ešte ďalším dvom uvedeným
nájomcom, žalobca si uplatňoval aj ušlý zisk za neuhradenie predmetu nájmu v trvaní 205 dní odo

dňa požiaru do platby poisťovne, na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s T. B., čo predstavovalo
384,16 eur a na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s LZ CAR, s.r.o., čo predstavovalo 795,51 eur,
teda spolu ušlý zisk 1.179,45 eur. Vychádzajúc z uvedeného žalobcovi vznikla škoda vo výške 5.893,11
eur, 9.991,71 eur, t. j. spolu 15.884,82 eur a ušlý zisk predstavoval 1.179,45 eur, súčet ktorých súm
predstavuje 17.064,27 eur, ktoré súd žalobcovi ako dôvodne uplatnené priznal a vo zvyšku jeho žalobu

zamietol. Vypracovateľ odborného posudku na pojednávaní ako svedok uviedol, že predmetnú budovu
podpálil niekto, kto v miestnosti bol, či už vykuroval alebo prikladal do pece alebo tam fajčil, alebo robil
niečo s otvoreným ohňom. Ďalej uviedol, že sa pýtal L. K. a L. X., čo tam robili v noci, na čo mu povedali,
že tam robili nočnú žúrku, pili, fajčili, zabávali sa, pričom v peci sa kúrilo, avšak nevedeli sa vyjadriť ako
začala maštaľ horieť, keďže sa zobudili až ráno na dym. Žalovaný svedkovi povedal, že pec namontoval

sám a že revíznu správu nemá a komín nečistil, pričom revízna správa by bola dokladom o tom, že
uvedená pec bola zapojená s dymovodom správne a že je aj bezpečná. Ďalej svedok uviedol, že za
škodu, ktorá vznikla žalobcovi zodpovedá niektorý z týchto troch avšak nevedel ktorý. Ďalej súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že právny vzťah medzi stranami bol založený nájomnou zmluvou,
v ktorej bolo výslovne uvedené, že nájomca sa zaväzuje využívať prenajaté priestory výlučne pre svoju

potrebu, bez možnosti dať ich do užívania/nájmu tretej osobe a súčasne sa zaviazal využívať prenajaté
priestory len k účelom dohodnutých zmluvou a zabezpečiť ochranu majetku prenajímateľa tak, aby
nedošlo k jeho poškodeniu, odcudzeniu alebo zničeniu, pričom v opačnom prípade zodpovedá v plnom
rozsahu za spôsobenú škodu, keď pri využívaní objektu plne zodpovedá za požiarnu ochranu a v plnom
rozsahu plní úlohy v zmysle zák. č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi. Vychádzajúc z vyššie

uvedeného, napriek tomu, že žalovaný poznal obsah nájomnej zmluvy, ktorú sa zaviazal dodržiavať, v
rozporesjejobsahomadojednanýmipodmienkamidalbezvedomiaasúhlasuprenajímateľaneodborne
do prenajatej časti namontovať vykurovacie zariadenie, ku ktorému pred jeho sprevádzkovaním nedal
vyhotoviť revíznu správu, nečistil komín, napriek čomu ho využíval a kúril v ňom tak ako aj jeho
priatelia a bez súhlasu prenajímateľa minimálne dňa 25.12., kedy vznikol požiar, poskytol tretím osobám

L. K. a L. X. predmetnú nehnuteľnosť na oslavu - žúrku. Vychádzajúc z uvedeného nesporného
konštatovania (potvrdeného svedkom) mal preukázané, že žalobca minimálne v uvedených dvoch
bodoch porušil ustanovenia zmluvy (nevylučujúc aj zákon), ktoré konanie žalovaného možno považovať
za protiprávny úkon. Spôsobenie škody nebolo sporné a preukazujú ju naviac posudky ako aj pripojená
fotodokumentácia a vypočutý svedok. Tak isto mal preukázanú výšku škody znaleckým posudkom, ktorá

nebola žalovaným žiadnym spôsobom spochybňovaná. Poukázal aj na odborný posudok Okresného
riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Žiline, obsahujúcom tak isto ako aj výpoveď svedka,
príčiny vzniku požiaru, z ktorého mal preukázané, že požiar vznikol v súvislosti s pobytom a činnosťou
osôb L. K. a L. X., ktorí v uvedený deň v maštali žúrovali a v súvislosti s uvedeným žúrovanímpoužívali pec na tuhé palivo alebo manipulovali s otvoreným ohňom, ktoré konštatovania v odbornom
posudku neboli spochybňované. Požiar teda vznikol v súvislosti účasťou a konaním uvedených osôb
nachádzajúcich sa so súhlasom žalovaného a v rozpore so zmluvou v prenajatej maštali, ktorú využívali

na súkromné účely, kedy v súvislosti s uvedeným účelom (žúrovaním) využívali pec/manipulovali s
otvoreným ohňom, čo bolo príčinnou vzniku požiaru a preukázaného následku - zapálenia a zhorenia
maštale. Nájomnou zmluvou bolo jednoznačne zakázané žalovanému prenajímať časť maštale tretím
osobám, čo porušil, na základe čoho zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená tretími osobami. O
trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 CSP vychádzajúc z toho, že žalobca bol v majoritnej

časti úspešný (neúspešný v zanedbateľnej časti), priznal mu proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, podľa obsahu z
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá
a priznaný mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania. Mal za to, že odôvodnenie

rozsudku nie je presvedčivé a zároveň je nezrozumiteľné, nakoľko nie je možné vyvodiť, aké závery
viedli súd k rozhodnutiu vo veci samej. Súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli
najavo ani s ním podanými námietkami, pričom skutkový stav vyhodnotil jednostranne, čím porušil jeho
právo na spravodlivý súdny proces. Nezaujal stanovisko k rozhodujúcej otázke, a to účelu nájomnej
zmluvy, pretože žalobca v priebehu konania tvrdil, že mu dal do nájmu maštaľ, pričom tieto priestory

tak nemal využívať a svojvoľne zmenil dohodnutý účel nájmu. Skutočný účel nájom potvrdila štatutárna
zástupkyňažalobcuvosvojejvýpovedi,keďuviedla,žeprenajatúčasťmaštalebudeužívaťakoskladové
priestorystavebnéhomateriálu.Rovnakovymedzenýúčelnájmu,t.j.využívaniepredmetnýchpriestorov
maštale pre svoju potrebu, obsahovali aj ďalšie dve nájomné zmluvy, kde podľa vymedzeného účelu
mali nájomcovia využívať pre svoju potrebu v prenajatých priestoroch maštaľ na chov dobytka, avšak

skutočným so žalobcom dohodnutým účelom ich nájomných zmlúv bola oprava motorových vozidiel,
vykonávaná s vedomím a súhlasom žalobcu, keď štatutárna zástupkyňa sa nevedela vyjadriť pri
svojej výpovedi, prečo v zmluvách nebol dohodnutý skutočný účel nájmu. Skutočný účel nájmu bol
uvedený nájomcami aj v odbornom posudku OR hasičského a záchranného zboru. Súd jeho návrh na
výsluch uvedených svedkov, v ktorom by potvrdili uvedené skutočnosti, zamietol. Nebytové priestory

možno prenajať len na účel, na ktorý sú určené v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom
povolení, pričom zmena účelu podľa § 85 Stavebného zákona vyžaduje rozhodnutie stavebného úradu
o zmene užívania nebytového priestoru a nájomná zmluva, ktorej účel nájmu je dohodnutý v rozpore
so stavebným určením nebytového priestoru je absolútne neplatná pre rozpor s ust. § 39 OZ, keď
náhradyškodysanemôžedomáhaťten,ktoneplatnosťprávnehoúkonuspôsobilamôžesadomáhaťlen

náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia. Podľa odborného posudku stavba maštale nezodpovedala
preduzavretímnájomnýchzmlúvaninajzákladnejšímpožiadavkámprotipožiarnejochrany,keďženosnú
konštrukciu stavby tvorili drevené hranoly, bočné steny heraklitové dosky, strop bol z drevených dosiek,
t. j. všetko z materiálov s nízkou odolnosťou proti vzniku požiaru. Stavba mala byť vybavená stabilným
zariadením a počtom hasiacich prístrojov v každej jej časti, oddelených stenou s požiarnou odolnosťou,

rovnako ako konštrukčné prvky strechy a mal byť zabezpečený zdroj vody pre prípad požiaru, ktoré
požiadavky však maštaľ nespĺňala, keď žalobca ako vlastník budovy nepredložil projekt a technickú
správu k tejto budove ani žiadnu dokumentáciu o jej protipožiarnej ochrane, z ktorého dôvodu žalobca
zodpovedá za škodu vzniknutú požiarom nehnuteľností. V priebehu konania namietal výšku škody,
keďže ju žalobca nepreukázal relevantnými dôkazmi. Pokiaľ škodu len čiastočne uhradila poisťovňa v

sume 27.206,89 eur, bolo to z dôvodu, že v poistnej zmluve a vo Všeobecných zmluvných podmienkach
predmetná nehnuteľnosť nebola poistená na výšku hodnoty nehnuteľnosti 33.100,- eur, ale na nižšiu
sumu, ktorá zodpovedala poistnému plneniu 27.206,89 eur. Suma 280,- eur, ktorá bola priznaná ako
náhrada škody za vypracovaný znalecký posudok nie je škodou ani ušlým ziskom, ale ide o náklady
konania žalobcu súvisiace so žalobným návrhom, ktoré mu môže súd priznať v rámci rozhodovania

o trovách konania. Pokiaľ žalobca mal vynaložiť náklady na demoláciu zostatku maštale a ekologické
uloženie odpadu v sume 9.711,70 eur, táto nebola preukázaná relevantnými dôkazmi a vychádzala len z
predložených faktúr, na ktorých sa nachádza aj príjmový doklad o ich úhrade, pričom už počas konania
sa dožadoval, aby k nim boli predložené relevantné dôkazy o oprávnenosti fakturácie od dodávateľov
pokiaľ ide o demolačné práce, triedenie odpadu a manipulačné práce, súpis vykonaných prác, stavebný

denník, prípadne iný relevantný dôkaz. Čo sa týka odvozu odpadu žiadal, aby boli predložené dôkazy,
v ktorých dňoch bol odpad vyvezený na skládku a potvrdenie správcu skládky o tomto odvoze. Tieto
dôkazy však neboli predložené a súd sa s jeho návrhmi ani nezaoberal. Pritom obidvaja vývozcovia
odpadu vykonali odvoz a dodanie na skládku odpadu v počte spolu 1.027 najazdených km, pričomvzdialenosť medzi zhorenou nehnuteľnosťou v obci U. a skládkou odpadu v Čadci je za cestu na
skládku a späť 80 km, to pri vykonaných 1.027 najazdených kilometrov znamená, že odvod odpadu
bol realizovaný takmer 13-krát. Správca skládky preukázal, že odvoz odpadu mu bol doručený len 5

dovozmi, o čom vyhotovil 5 faktúr, z ktorého dôvodu výšku žalobcom požadovaných nákladov 9.991,70
eur súvisiacich s demoláciou stavby a odvozom odpadu na skládku v Čadci nepreukázal. Pokiaľ sa
žalobca domáhal ušlého zisku 1.179,45 eur z dôvodu ,že v dôsledku zhorenia nehnuteľnosti nemohol
poberať nájomné od ďalších nájomcov, k zániku nájmu dochádza aj zánikom nehnuteľnosti požiarom
a z toho dôvodu žalobca nemá nárok na platenie nájomného. Pokiaľ porušil svoju povinnosť tým, že

umožnil užívanie prenajatých priestorov tretím osobám, ktoré zavinili vznik požiaru a zhorenie celej
nehnuteľnosti, podľa § 683 ods. 1 OZ nájomca síce zodpovedá aj za škody spôsobené osobami, ktoré
zavinili vznik požiaru, avšak podľa jeho ods. 2 domáhať sa náhrady škody možno len do 6 mesiacov od
vrátenia prenajatej veci, inak nárok zanikne. Ide o prekluzívnu lehotu, t. j. jej uplynutím právo žalobcu
na náhradu škody zaniklo, k čomu mal súd prihliadnuť z úradnej povinnosti.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že tento síce rozporoval jeho
tvrdenia, avšak na podporu svojich tvrdení nepredložil ani jeden protidôkaz napriek tomu, že na
to bol súdom aj vyzývaný, a preto súd vychádzal z nepopretých dôkazov ním predložených, a
to konkrétne fotodokumentácie. Výšku žalovanej škody preukázal znaleckými posudkami, listinnými
dôkazmi, resp. výsluchmi svedkov a strán, keď žalovaný nepredložil žiaden iný znalecký posudok, resp.

iný dôkaz, ktorým by účinne spochybnil ním predložené dôkazy. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu
žalovaného na pojednávaní sa žalovaný stotožnil s výškou zistenej škody, v dôsledku čoho súd bol
povinný vychádzať z nej ako nespornej skutočnosti. Žalovaný sa nezúčastnil všetkých pojednávaní a
jeho zástupca opustil pojednávanie po výsluchu svedka X., teda pred ukončeným dokazovaním bez
toho, aby uviedol ďalšie návrhy na dokazovanie, a preto súd ani nemohol nahradiť dôkaznú pasivitu

žalovaného. Navrhované výsluchy svedkov k otázkam účelu užívania predmetu nájmu nesmerovali k
vyvráteniu záverov znalcov ani k vyvráteniu otázky zavinenia, resp. príčinnej súvislosti medzi porušením
povinnosti a vzniknutou škodou, a preto bolo dôvodné aj z hľadiska hospodárnosti konania ich vykonanie
odmietnuť. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pri svojich tvrdeniach, a preto nemôže v odvolaní
tvrdiť, že dôvodne namieta výšku uplatnenej škody, keď súd nenahradzuje dôkaznú aktivitu strán a

rozhoduje na základe preukázaných skutočností. Žalovaný si preto zamieňa vlastnú procesnú pasivitu
s porušením práva na spravodlivý súdny proces napriek tomu, že bol v konaní zastúpený, čo zákon
trestá neúspechom v spore. Súd účel nájomnej zmluvy dostatočne skúmal počas konania vykonaním
dôkazu, t. j. oboznámením sa s obsahom nájomnej zmluvy ako aj výsluchom strán, na základe
ktorých považoval účel nájmu za nesporný a zákonný. Samotný účel nájmu nie je pre preukázanie

materiálnych znakov nároku na náhradu škody zásadný, keďže zásadným boli skutočnosti ako
existencia právneho vzťahu (nájomná zmluva), porušenie právnej povinnosti (inštalácia vykurovacieho
telesa bez splnenia predpísaných technických požiadaviek vrátane revízií) a príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou (vznik požiaru v dôsledku používania predmetného
vykurovacieho telesa). Tvrdenia žalovaného, že medzi stranami sporu nebol zákonný nájomný vzťah je

ibanepodloženýmšpekulatívnymtvrdením,pretožeuvedenéžalovanýnikdynerozporoval,nepreukázal,
a preto aj jeho tvrdenie o relevantnosti žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia je nesprávne,
nakoľko zničením nehnuteľnosti jeho protiprávnym konaním nemohlo u neho vzniknúť bezdôvodného
obohatenie podľa § 451 OZ, ale jeho konaním vznikla na majetku žalobcu škoda, za ktorú je povinný
znášať zodpovednosť.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní.
Neopodstatnené je tvrdenie žalobcu, že na pojednávaní súhlasil s výškou škody, keďže sa vyjadroval len
k súdom upresňovanému nároku žalobcu. V rámci procesnej obrany namietal výšku nákladov 9.991,71
eur za prepravu odpadu z dôvodu, že žalobca ju preukazoval len z jednotlivých faktúr vyhotovených

odvozcami, pričom žiadnym iným relevantným dôkazom napriek dôkaznej povinnosti vykonanie týchto
prác nepreukázal. Samotná fakturovaná suma nie je bez preukázania opodstatnenosti faktúry dôkazom,
na ktorom možno založiť rozhodnutie. Na pojednávaní jeho právny zástupca požiadal o jeho odročenie
z dôvodu, že sa musí zúčastniť konania v trestnej veci, pričom pojednávaciu miestnosť opustil pred
výsluchom svedka X., ktorého výsluch navrhol, napriek čomu k výsluchu došlo a keďže zástupca

prítomný nebol vychádzal súd z toho, že nie je možné zistiť, či má ďalšie návrhy na dokazovanie, ktorý
postup súdu je nevysvetliteľný.5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na predtým uvedených skutočnostiach,
s výškou škody a že rozporoval iba samotný nárok, mal toto za odporujúce jeho vyjadreniam počas
celého konania.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil. V časti odvolaním nenapadnutej ho ponechal nedotknutý.

7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220

ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ
vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a
prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd uvádza, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že skutočným účelom nájmu bolo užívanie predmetnej časti
maštale ako skladovacích priestorov stavebného materiálu, uvedené je v rozpore s jazykovým
vyjadrením účelu nájmu v písomnej zmluve, ktorý je pre výklad smerodajný (§ 35 ods. 2 OZ), t. j. že sa

nebytové priestory budú užívať ako maštaľ. V súvislosti s uvedeným neobstojí námietka žalovaného,
že nebytové priestory boli prenajaté na iné účely ako boli stavebne určené, z ktorého dôvodu by mala
byť zmluva neplatná pre rozpor s § 39 OZ. Zmluva pritom obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa
§ 3 ods. 3 z. č. 116/1990 Zb. pre absenciu ktorých by mohla byť neplatnou, keď užívanie nebytového
priestoru v rozpore so zmluvou môže byť len výpovedným dôvodom zmluvy zo strany prenajímateľa (§ 9

ods. 2 písm. a/ z. č. 116/1990 Zb.). Vykonaným dokazovaním pritom bolo preukázané a medzi stranami
nebolo sporné, že to bol práve žalovaný, ktorý porušil zmluvnú povinnosť a umožnil tretím osobám
užívanie nebytových priestorov, ktoré bolo príčinou požiaru a vzniknutej škody, za ktorú v zmysle zmluvy
žalovaný zodpovedá (čl. III., čl. VI. ods. 2 písm. b/ zmluvy. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že práve žalovaný
pri využívaní objektu plne zodpovedá za požiarnu ochranu a v plnom rozsahu plní úlohy v zmysle zák. č.

314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi (čl. VI. ods. 2 písm. c/ zmluvy), preto v tejto súvislosti jeho obrana
spočívajúca v tom, že stavba maštale nezodpovedala pri uzatvorení nájomných zmlúv požiadavkám
protipožiarnej ochrany, neobstojí.
Vzhľadom na uvedené by ani výsluchy navrhnutých svedkov nemohli objasniť skutočnosti potrebné
pre rozhodnutie vo veci, a preto v zmysle zásady hospodárnosti neboli správne súdom prvej inštancie

vykonané.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalším odvolacím námietkam žalovaného
krajský súd dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti (čl. 8, § 149,
§ 150 ods. 1 CSP) čo znamená, že strana je povinná svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi,
t. j. má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, nenaplnenie ktorej znamená stratu sporu. Žalobca

svoje tvrdenia o výške škody preukazoval predloženými listinnými dôkazmi, a to pri nákladoch na
demoláciu zostatku maštale a ekologické uskladnenie odpadu faktúrami od dodávateľov, ktorí ich
vykonali s pripojenými príjmovými dokladmi o ich zaplatení, pričom ak žalovaný tvrdil, že boli fakturované
nesprávne, nepodporil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, keď súd sám z vlastnej iniciatívy dôkazy
nevykonáva, a preto žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca si

predmetnúnehnuteľnosťdalpoistiťnanižšiusumuakozodpovedalajejhodnote,apretomujupoisťovňa
v plnom rozsahu nevyplatila, uvedené je pre posúdenie veci irelevantné, vzhľadom k tomu, že žalovaný
zodpovedá v plnom rozsahu za škodu spôsobenú v príčinnej súvislosti s porušením jeho povinností bez
ohľadu na to, či by žalobca dal nehnuteľnosť poistiť, resp. nie, keď výška vyplateného poistného plnenia
je dôležitá len pre posúdenie zostávajúceho rozsahu nároku žalobcu. Pokiaľ žalovaný namietal sumu

280,- eur za znalecký posudok, ktorá mohla byť žalobcovi podľa neho priznaná len v rámci rozhodovania
o trovách konania, odvolací súd uvádza, že konanie začína doručením žaloby, pričom uvedená suma na
znalecký posudok bola vynaložená pred tým, a preto nemôže predstavovať žalovaným tvrdené náklady
konania žalobcu. O uvedenú sumu sa znížila hodnota aktív žalobcu, pretože došlo k zmenšeniu (úbytku)jeho majetku, t. j. škode na ňom. Na vec nemožno aplikovať ani ust. § 683 ods. 1, 2 OZ a jeho 6-mesačnú
prekluzívnu lehotu, keďže k vráteniu predmetu nájmu žalovaným nedošlo, pretože došlo k jeho zničeniu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04)
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03).

9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného, či
už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, včetne nároku na náhradu trov konania priznaného žalobcovi podľa § 255 ods. 2 CSP

vzhľadom na jeho majoritný úspech vo veci.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému aj v odvolacom konaní ho priznal
taktiež v plnom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).