Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/155/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123011800
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123011800.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdenéhonapodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,osťažnostiodsúdenéhoproti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.06.2023, č. k. 2PP/44/2023-42, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 05.10.2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a
§ 67 ods. 1 Trestného zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom
D. E. XXX/XX, F., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, z 18.05.2023

na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu
Levice č. k. 4T/1/2016-833 z 23. októbra 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k.
1To/88/2017 - 897 z 20. februára 2018 podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30.
apríla 2022 vo výmere 10 (desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, ktorý na základe uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn. 2Nt/102/2022
zo 17. januára 2023 vykonáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia.

2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti.
3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil ručne písaným podaním zo dňa 25.07.2023, v ktorom uviedol,
že uznesenie a jeho odôvodnenie považuje za nesprávne. Nestotožňuje sa s názorom sudcu ani
prokurátora, že nespĺňa druhú materiálu podmienky. Poukazuje na to, že prvú a druhú materiálu
podmienku určuje zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a nie Trestný zákon. Obidve

materiálne podmienky preukazuje ústav, a to vo vyhodnotení. Pre súd je uvedené vyhodnotenie pri
rozhodovaní prvoradé, avšak sudca ho spochybňuje a vyvracia. Žiada krajský súd, aby napadnuté
uznesenie zrušil a rozhodol sám a podmienečne ho prepustil z výkonu trestu odňatia slobody.
4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,
v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd

zistil nasledovné.7. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia uvedeného v
odôvodnení prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa

formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu odňatia slobody) a prvú materiálu podmienku
(vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie), nespĺňa
druhú materiálu podmienku (dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného po jeho
podmienečnom prepustení na slobodu).
8. K splneniu prvej materiálnej podmienky v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa

uviedol, že je pravdou, že odsúdený je druhýkrát vo výkone trestu odňatia slobody, avšak trest po
započítaní väzby vykonáva už osem rokov a počas týchto ôsmich rokov boli výkyvy v jeho správaní v
ústave Želiezovce v roku 2018, inak bolo jeho správanie na požadovanej úrovni. Sedem disciplinárnych
odmien svedčí o tom, že odsúdený nie len prispôsobil svoje správanie podmienkam výkonu trestu
odňatia slobody, ale pridal aj niečo navyše, za čo si vyslúžil tieto disciplinárne odmeny. Odsúdený je
pracovne zaradený, úspešne ukončil rekvalifikačný kurz a v dvoch ústavoch na výkon trestu odňatia

slobody sa angažoval v samospráve odsúdených.
9. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky poukázal súd prvého stupňa na trestnú minulosť
odsúdeného, keď na neho bolo vplývané a súdy mu ukladali podmienečné tresty odňatia slobody, z
výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený, avšak s ohľadom na
aktuálny stav možno konštatovať, že odsúdený si z toho nevzal ponaučenie, nesplnilo to svoj účel,

dopustil sa závažnejšej trestnej činnosti, za ktorú mu bol uložený relatívne vysoký trest, konkrétne desať
rokov a šesť mesiacov. Aj napriek skutočnosti, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody osem
rokov, doposiaľ je jeho postoj taký, že tejto trestnej činnosti sa nedopustil a na verejnom zasadnutí
povedal, že použil všetky opravné prostriedky dostupné na území Slovenskej republiky a podal sťažnosť
na Európsky súd pre ľudské práva.

10.Preskúmanímkonania,ktorépredchádzalovydaniunapadnutéhouzneseniasťažnostnýsúdzistil,že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne
realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
11. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené

skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú
tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním
splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného.
12. Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia

slobody je nevyhnutné, aby odsúdený počas tohto výkonu svojim správaním preukázal polepšenie,
čo nemožno bez ďalšieho stotožniť len s dobrým správaním sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody a zároveň je potrebná aj danosť reálneho predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude
odsúdený viesť riadny život.
13. Pri vyhodnotení materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie je potrebné posúdiť všetky

okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj
k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie
sa vo výkone trestu odňatia slobody. Je preto správny postup prvostupňového súdu, ktorý komplexne
posudzoval osobnosť odsúdeného, trestnú minulosť, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú
prognózu odsúdeného.

14. Sťažnostný súd len opakuje, že osoba odsúdeného vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť
(opakované páchania trestnej činnosti úmyselnej povahy, 4krát súdne trestaný, opakovaný výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody, 1krát podmienečne prepustený) nedáva sťažnostnému súdu
dostatočnú záruku, že prišlo k polepšeniu odsúdeného (na rozdiel od názoru prvostupňového súdu)
a jeho u neho daný predpoklad, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia

slobody bude viesť riadny život. Aj keď je správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody
v súlade s ústavným poriadkom (avšak nebolo tomu tak vždy – boli u neho zaznamenané nedostatky
v dodržiavaní ústavného poriadku) s poukazom aj na jeho predchádzajúci výkon nepodmienečného
trestu odňatia slobody a gradáciu v páchaní trestnej činnosti z hľadiska jej závažnosti (obzvlášť
závažný zločin), je dôvodné konštatovať jeho prispôsobenie sa režimu výkonu trestu odňatia slobody

a nie vnútornú zmenu v jeho hodnotovej orientácii. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že na
nápravu odsúdeného a uvedomenie si negatívnych dôsledkov jeho konania nemali vplyv žiadne
z doposiaľ vykonaných trestov, pretože sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti rôzneho druhu, pričom
prvostupňový súd nekonkretizoval, v čom vidí polepšenie sa odsúdeného a pod obsah tohto pojmupodradil dobré správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a plnenie cieľov stanovených
programom zaobchádzania. Je nevyhnutné zohľadniť, že odsúdenému boli poskytnuté viaceré šance,
a to aj v podobe podmienečných trestov odňatia slobody, či podmienečného prepustenia, ktoré nevyužil,

a preto niet sa prečo domnievať, že práve podmienečné prepustenie z aktuálneho výkonu trestu odňatia
slobody, po zohľadnení vyššie uvedených kritérií uvedených v bode 13. tohto uznesenia, splní svoj
zákonom sledovaný účel.
15. Za daného stavu veci sťažnostný súd zdieľa názor súdu prvého stupňa súdu, že podmienečným
prepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobodybynebolnaplnenýjedenzozákladnýchúčelov

trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
16. Za vyššie popísanej situácie má aj sťažnostný súd vážne a dôvodné pochybnosti o tom, že
odsúdený v prípade podmienečného prepustenia povedie riadny život, a preto je namieste konštatovať,
že odsúdený nespĺňa všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie a prvostupňový súd
správne žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietol. Len dobré správanie odsúdeného
v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je dostačujúce na vyslovenie predpokladu, že bude

na slobode viesť riadny život.
17. K sťažnosti odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že ústav na výkon trestu odňatia slobody neskúma
splnenie formálnej podmienky a materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie, len poskytuje
hodnotenie k návrhu na podmienečné prepustenie, v ktorom opisuje správanie odsúdeného počas
výkonu trestu odňatia slobody. Splnenie zákonných podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody je kompetentný posudzovať výlučne súd. Pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd síce vychádza z hodnotenia riaditeľa, ktoré je jedným
z podkladov pre vydanie rozhodnutia o podmienečnom prepustení odsúdeného, nakoľko reflektuje
správanie odsúdeného počas výkonu trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, avšak je na
zvážení súdu, či si odporúčania uvedené v hodnotení osvojí a pri zohľadnení a zhodnotení všetkých

skutočností návrhu vyhovie alebo nie. Súd nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzanými závermi
a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, z ktorého
vyplývaajmenejpriazniváresocializačnáprognózaastrednérizikorecidívytrestnejčinnostiodsúdeným.
18. Rovnako je nesprávna úvaha odsúdeného, že materiálne podmienky podmienečného prepustenia
určuje zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Súd o návrhu odsúdeného na

podmienečné prepustenie rozhoduje na základe § 66 Trestného zákona, ktoré určuje hmotnoprávne
podmienky podmienečného prepustenia, a to formálnu podmienku (vykonanie potrebnej časti trestu
odňatia slobody) a dve materiálne podmienky (vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal odsúdený polepšenie a je možné od odsúdeného dôvodne očakávať vedenia
riadneho života po jeho podmienečnom prepustení na slobodu), pričom tieto podmienky musia byť na

pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení splnené kumulatívne, teda súčasne.
19.Spoukazomnavyššieuvedené,sťažnostnýsúdzamietolsťažnosťodsúdeného,nakoľkotátonebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.