Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/66/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623010236
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5623010236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.

Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4. októbra 2023, o
odvolaní obžalovaného A. F. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 21T/45/2023 zo
dňa 20. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. 21T/45/2023 zo dňa 20.7.2023 v časti - vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine

obžalovaného A. F., nar. XX.XX.XXXX v Q. K., trvale bytom
H. XXXX/XX, Q. K., t.č. vo väzbe
v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. k) Tr. zák., § 37 písm. m)
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného A. F. na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom, sp.zn. 21T/45/2023 zo dňa 20.7.2023 uznal obžalovaného

A. F. vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s použitím § 139 písm. a)
Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 26.11.2022 v čase o 15:05 hod. na Hurbanovej ulici v Liptovskom Mikuláši, pri bývalej predajni
RADKA, chytil zozadu rukou okolo krku mal. M.B., nar. XX.X.XXXX a odtiahol ho takto do uličky medzi
budovami polikliniky a bývalej predajne Radka, kde ho pustil a hneď vzápätí mu išiel rukou do vrecka,
z ktorého mu odcudzil mobilný telefón zn. Samsung GalaxyJ6+, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, so SIM

kartou s tel. č. : XXXX/XXX XXX, s ktorým následne odišiel preč, pričom pred odchodom mu povedal,
že ak ho udá na políciu, tak sa má po piči a skutku sa dopustil napriek tomu, že mu mal. M.B., nar.
XX.X.XXXX, ešte pred skutkom povedal, že má 15 rokov, a týmto konaním spôsobil majiteľke mobilnéhotelefónu C. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Ulica X. K. XXXX/XX, Q. K., škodu vo výške 60,-Eur, mal. M.B.,
nar. XX.X.XXXX, nebola spôsobená žiadna škoda.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti obžalovaného podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., §
36 písm. k) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. odsúdil na trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. F. proti výroku o treste, a to ihneď po jeho
vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Zahlásené odvolanie obžalovaný zdôvodnil
prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 14.8.2023, doručeným Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš dňa 17.8.2023, a to nasledovne:

Naďalej trvá na tom, že v jeho prípade sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu

odňatia slobody pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestu odňatia slobody postupom podľa § 39
ods. 1 Tr. zák., a to z nasledovných konkrétnych dôvodov:
- poškodenému, resp. jeho zákonnému zástupcovi nahradil spôsobenú škodu v konaní pred súdom,
- vinu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval,
- pri širšom výklade posudzovania jeho veku v čase spáchania skutku bol vo veku blízkom veku

mladistvého,
- je otcom dvoch maloletých detí a v júli 2023 sa im s manželkou narodilo tretie dieťa (na tieto
skutočnosti poukazovala už jeho manželka v liste) a za tejto situácie trest odňatia slobody uložený mu vo
výmere 7 rokov by bol pre neho neprimerane prísny. Trest odňatia slobody v takejto vysokej výmere by
nepriaznivo pôsobil na sociálne a rodinné zázemie nielen jeho, ale predovšetkým jeho blízkych osôb a to

manželky a maloletých detí, na výchove a výžive ktorých sa nielen chce, ale predovšetkým má povinnosť
zúčastňovať. Preto s ohľadom na tieto skutočnosti a ozaj nie v snahe bagatelizovať a alibisticky sa snažiť
o zníženie trestu, požadoval, resp. navrhoval, aby ich súd zvážil pri uložení výmery trestu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti, ktorými odôvodňoval zníženie výmery trestu, dal
nazváženiesúduajuloženieochrannéholiečeniajehoosobevhodnouaprimeranouformouajvzhľadom

na jeho tvrdenia uvedené v prípravnom konaní a v konaní o uložení väzby ohľadne skutočnosti, že v
čase spáchania skutku bol konzumentom omamných látok.
Považuje za potrebné zopakovať aj skutočnosti, ktoré prezentoval v záverečnej reči. Ospravedlnil sa a
skutky oľutoval. Prejavil vôľu absolvovať liečenie, taktiež mal ťažšiu životnú krízu. O svoje deti sa staral
tak, aby mali všetko, čo potrebujú a nič im nechýbalo. Za ten čas, čo strávil vo väzbe, si uvedomil svoje

chyby a činy, ktorých sa dopustil, veľmi ľutuje. Na záver by sa rád ešte vyjadril, že urobil všetko, čo bolo
v jeho silách, aby vyrovnal svoj dlh voči spoločnosti a poškodenému.
Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec
mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie alebo zmenil tak, že aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 1
Tr. zák. uloží trest v nižšej výmere pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia

slobody za súčasného zohľadnenia ustanovenia § 39 ods. 3 Tr. zák.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.

Verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného proti napadnutému rozsudku okresného súdu (konkrétne

len proti výroku o treste) sa konalo za prítomnosti obžalovaného, obhajcu a prokurátora. Prokurátor v
rámci konečného návrhu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr.
por., nakoľko rozsudok okresného súdu vo výroku o treste považuje za zákonný a správny. Obhajca
obžalovaného totožne s písomne podaným odvolaním a jeho dôvodmi žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť vo výroku o treste a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne nech sám odvolací

súd uloží obžalovanému trest aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný v rámci konečného
návrhu primárne opätovne spáchanie trestnej činnosti oľutoval a ospravedlnil sa. Ďalej chcel zopár vecí
uviesť na pravú mieru. Protiprávneho konania sa dopustil pod vplyvom drog, nebol pri zmysloch, rád
by sa dal liečiť. Znovu dal do pozornosti odvolacieho súdu, že v období skutku mal ťažkú životnú krízu.
Momentálne je otcom troch maloletých detí. O svoju rodinu sa staral tak, aby mali všetko, čo potrebujú

a nič im nechýbalo. Za ten čas, čo je vo väzbe, si uvedomil svoje chyby, činy, ktorých sa dopustil a tieto
veľmi ľutuje. Keď sa na to pozrie z pohľadu otca, je si istý a veľmi ho trápi, že jeho manželka bude na
všetko sama a bude to mať naozaj ťažké. Má 21 rokov a to je vek, ktorý nie je ďaleko od hranice veku
mladistvého. V hlave teraz nemá nič iné, len aby bol čo najskôr doma s rodinou, bol im oporou a žilriadnym a usporiadaným životom. Na záver by rád ešte raz pripomenul, že urobil všetko, čo bolo v jeho
silách,abyvyrovnalsvojdlhvočispoločnostiapoškodenémuastalsazodpovednýmmanželomaotcom.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu
na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Pri preskúmaní
prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú takej povahy, že by mohli byť dôvodom
na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne zistil, že odvolanie podané obžalovaným A.

F. bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, proti výroku rozsudku, proti
ktorému je odvolanie prípustné (proti výroku o treste), pričom odvolanie obžalovaného súd vyhodnotil
ako čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, ako na tieto poukázal obžalovaný.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu primárne zistil, že procesný postup súdu prvého
stupňa, ktorý predchádzal napadnutému výroku o treste, bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim

ustanoveniam Trestného poriadku. S ohľadom k tomu, že obžalovaný A. F. na hlavnom pojednávaní
pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o priznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolací
súd preskúmal zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia
obžalovaného. Zistil, že v tomto smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné
ustanovenie. Obžalovaný dal vyhlásením o vine dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta

skutkové a právne závery obžaloby. Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so
zákonom a stalo sa nemenným. Zákonným bol potom ďalší postup súdu prvého stupňa, keď nevykonal
dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne uloženia trestu obžalovanému
A. F.. Vyhlásenie o vine obžalovaným a jeho priznanie k spáchanej trestnej činnosti má oporu aj
v ďalších v prípravnom konaní vykonaných dôkazoch. Priznanie obžalovaného podporujú výpovede

svedka poškodeného mal. M.B. a svedkyne poškodenej C. H.. Poškodený mal. M.B. v rámci svojej
výpovede podrobne popísal okolnosti a spôsob spáchania skutku obžalovaným. Svedkyňa poškodená
C. H. je matkou mal. M.B. a vypovedala o tom, ako jej syn mal. M.B. bezprostredne po skutku popísal,
čo sa mu malo stať (v tomto smere výpoveď svedkyne C. H. v podstatných bodoch korešponduje s
výpoveďou mal. M.B. k samotnému skutku). Obžalovaného, ako páchateľa lúpeže, svedok poškodený

mal.M.B.opoznalužkrátkoposkutkuvrámcirekognície,akotovyplývazozápisniceotomtoprocesnom
úkone, ktorej prílohu tvorí fotodokumentácia. Časť skutku je dokumentovaná v rámci kamerového
záznamu, ktorý je súčasťou spisového materiálu a súčasne je z neho vyhotovená fotodokumentácia.
Zápisnica o vydaní veci, ktorá je súčasťou spisu, dokumentuje vydanie mobilného telefónu, ktorý je
predmetom skutku lúpeže, obžalovaným. Mobilný telefón bol následne vrátený svedkyni poškodenej

C. H., ako jeho vlastníčke. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj právna kvalifikácia skutku ako zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s použitím § 139 písm. a) Tr. zák., keď obžalovaný
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati.
Obžalovaný v čase lúpeže mobilného telefónu mal vedomosť o veku svedka poškodeného mal. M.B.,
nar. XX.X.XXXX, ako to vyplynulo z výpovede svedka poškodeného mal. M.B. Predmetný skutok bol

spáchaný v súvislosti s vekom svedka poškodeného mal. M.B., nakoľko vzhľadom na vek maloletého
poškodeného obžalovaný mohol očakávať účinnejšie pôsobenie použitia násilia na jeho osobu s cieľom
získať jeho mobilný telefón a tiež mohol od poškodeného očakávať obmedzenú schopnosť brániť sa
jeho násiliu vzhľadom na vek maloletého poškodeného.

Ohľadne následného rozhodnutia okresného súdu o uložení trestu obžalovanému, odvolací súd
predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne dôkazy vykonané ohľadne rozhodnutia
o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti z týchto dôkazov správne zistené
a dôležité pre uloženie trestu obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť. Na základe dôkazov

vykonaných okresným súdom bolo možné v danej veci spoľahlivo rozhodnúť o uložení zákonného a
spravodlivého trestu obžalovanému.

Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému rešpektoval zásady pre ukladanie trestov upravené
v ustanovení § 34 Tr. zák., osobitne ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., keď predmetné zákonné

ustanovenie bližšie konkretizuje, že pri ukladaní trestu je potrebné prihliadnuť najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.V rámci skúmania existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd prvého stupňa u obžalovaného
A. F. správne zistil dve poľahčujúcej okolnosti. Podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t.j. že obžalovaný sa priznal
k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie úprimne oľutoval (ohľadne tejto poľahčujúcej okolnosti,

aj keď ju okresný súd správne slovne konštatuje v odôvodnení rozsudku, vo vzťahu k zákonnému
označeniu tejto poľahčujúcej okolnosti použil nesprávne ustanovenie § 36 písm. j/ Tr. zák.) a podľa § 36
písm. k) Tr. zák., teda obžalovaný dobrovoľne nahradil v priebehu trestného konania celú spôsobenú
škodu. Správne u obžalovaného zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j.
obžalovaný bol už odsúdený pre spáchanie trestného činu (a v tejto súvislosti správne poukázal na

predchádzajúceodsúdenieobžalovanéhotrestnýmrozkazomOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,sp.zn.
2T/53/2021 zo dňa 30.12.2021, právoplatným dňa 29.1.2022, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a bol mu uložený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a výkon tohto mu bol podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 1 rok a 8 mesiacov do 29.9.2023, ako aj zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na dobu 2 roky a 6 mesiacov; toto predchádzajúce odsúdenie obžalovaný zahladené

nemá a tejto aktuálne súdenej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby
práve tohto predchádzajúceho podmienečného odsúdenia). V prípade prevahy poľahčujúcich okolností
(pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 2:1), okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému
správne ďalej aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. (zníženie hornej hranice zákonom určenej
trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu). Vychádzajúc zo zásad pre ukladanie trestov

podľa § 34 Tr. zák., osobitne zohľadniac podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. najmä spôsob spáchania činu
(chytenie maloletého poškodeného zozadu rukou okolo krku a odtiahnutie ho do uličky medzi budovami
a následné odcudzenie mobilného telefónu z jeho vrecka), jeho následok (spôsobenie škody vo výške
60,-Eur bez ujmy na zdraví maloletému poškodenému ), zavinenie (úmyselné spáchanie trestného
činu), pohnútku (snahu bezpracne a neoprávnene získať majetkový prospech), priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, ako už boli tieto v podrobnostiach uvedené vyššie (pri prevahe poľahčujúcich
okolností v pomere 2 : 1) a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy (keď obžalovaný
má v odpise z registra trestov jeden záznam o spáchaní trestného činu, a to menej závažnej trestnej
činnosti inej povahy vo forme prečinu, za spáchanie ktorého bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a v minulosti sa dopustil menej závažného

protiprávneho konania majetkovej povahy vo forme priestupku proti majetku) a tiež osobitne berúc
do úvahy skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu, ďalej zohľadniac účel
trestu, zásady individuálnej a generálnej prevencie, stavu veci a zákonu zodpovedá uloženie trestu
odňatiaslobodyobžalovanémunadolnejhranicizákonomurčenejtrestnejsadzbytrestuodňatiaslobody
vo výmere 7 (sedem) rokov, aký trest obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť správne uložil okresný

súd.

U obžalovaného neprichádza do úvahy požitie aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d) Tr. zák., t.j.
že obžalovaný spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, ako to správne uzatvoril okresný
súdnastr.4odôvodnenianapadnutéhorozsudku.Vsúvislostistoutopoľahčujúcouokolnosťouajkrajský

súd upriamuje pozornosť na to, že takúto poľahčujúcu okolnosť možno použiť iba za podmienky, že
skutočnosť, ak páchateľ spáchal trestný čin vo veku blízkom k veku mladistvých, malo vplyv na jeho
rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť vo vzťahu ku konkrétne spáchanej trestnej činnosti. Osoba blízka
vekumladistvýchjeosoba,ktorádovŕšila18.roksvojhovekuaneprekročila21rokovsvojhoveku.Pritom
jepotrebnéuviesť,žeakopoľahčujúcuokolnosťjumožnovziaťdoúvahylenzapodmienky,ževekosoby

mal vplyv na spáchanie trestného činu (ako príklad možno uviesť, že osoba blízka veku mladistvých ešte
nie je dostatočne spoločensky uvedomelá, napr. v otázke platenia daní). V konkrétnostiach tejto veci
obžalovaný v čase spáchania skutku nepochybne neprekročil vek 21 rokov. Avšak vek obžalovaného
nemal vplyv na spáchanie tohto trestného činu pokiaľ ide o jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť.
Osoba vo veku 21 rokov (a to aj platí aj vo vzťahu k obžalovanému) je schopná dostatočne si uvedomiť,

že je spoločensky neprípustné a trestné kradnúť, resp. s použitím násilia lúpiť a už vôbec nie vo
vzťahu k dieťaťu a v opačnom prípade sa vystavuje riziku trestnoprávneho postihu (navyše za situácie,
keď obžalovaný pred spáchaním tohto zločinu už bol odsúdený pre spáchanie trestnej činnosti a mal
skúsenosti s trestnoprávnym postihom za spáchanie trestnej činnosti a bol aj postihnutý za spáchanie
priestupku).

Krajský súd si je vedomý, že obžalovaný v tejto trestnej veci na hlavnom pojednávaní pred okresným
súdom učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd prijal a
obžalovaného uznal vinným v zmysle podanej obžaloby. Krajský súd si je vedomý tiež toho, že vtakomto prípade vyhlásenia o vine obžalovanému môže byť uložený trest odňatia slobody aplikujúc
ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, teda znížený až o jednu tretinu pod
dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody (Stanovisko trestnoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44 publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 5/2017). Aj v prípade vyhlásenia viny však obžalovaný automaticky nemá
nárok na postup pri ukladaní trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per
analogiam, teda ukladanie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby
trestu odňatia slobody zníženého až o jednu tretinu. Nakoľko sa jedná len o možnosť, súd musí vždy

skúmať, či sú tu splnené zákonné podmienky pre postup pri ukladaní trestu podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. V danom prípade krajský súd zistil konkrétne skutočnosti, pre ktoré u
obžalovaného nezodpovedalo stavu veci a zákonu ukladanie trestu odňatia slobody aplikujúc zákonné
ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Ako vyplýva z odpisu z registra trestov
na obžalovaného, ako aj výpisu z centrálnej evidencie priestupkov, v prípade obžalovaného sa jedná
o osobu s opakovanými sklonmi k protiprávnemu konaniu či už vo forme páchania priestupkov, ako aj

trestných činov. Obžalovaný sa protiprávneho konania dopúšťa opakovane, od svojho mladého veku,
ukladané sankcie za spáchané protiprávne konania si u neho dostatočne nesplnili svoj účel a náležite
neviedli k jeho prevýchove a náprave. Obžalovaný už má z minulosti v centrálnej evidencii
priestupkov záznam o spáchaní priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v platnom znení krádežou tovaru v obchode, za čo mu bola uložená pokuta vo výške

100,- Eur. U obžalovaného dopúšťanie sa protiprávneho konania z hľadiska závažnosti má gradujúcu
tendenciu, a to najskôr spáchanie priestupku proti majetku, aktuálne je už súdený pre spáchanie zločinu
lúpeže, zároveň obžalovaný bol v podstate v nedávanej minulosti právoplatne odsúdený pre menej
závažné protiprávne konanie, a to spáchanie prečinu a aktuálne je súdený pre spáchanie zločinu.
Trestnej činnosti, pre ktorú je obžalovaný súdený v tomto trestnom konaní, sa dopustil v skúšobnej

dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský
Mikuláš pod sp.zn. 2T/53/2021, teda ani hrozba výkonu trestu odňatia slobody pre prípad porušenia
podmienečného odsúdenia nevedením riadneho života v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
nebola pre obžalovaného dostatočnou, aby v skúšobnej dobe nepáchal ďalšiu trestnú činnosť. Nemožno
opomenúť ani povahu tejto aktuálne súdenej trestnej činnosti, keď obžalovaný sa neštítil spáchať

trestný čin lúpeže, teda majetkovú a násilnú trestnú činnosť na dieťati. Zohľadniac vyššie konkrétne
uvedené skutočnosti, v prípade ak by obžalovaný neučinil vyhlásenie o vine, neprichádzalo by u
neho do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody na úplne dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia
slobody, ale vo vyššej výmere. To, že obžalovaný učinil vyhlásenie o vine, bolo u neho správne v
konečnom dôsledku zohľadnené tak, že mu bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej

sadzby trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Nemožno totiž pri ukladaní trestu dať na rovnakú
úroveň páchateľa trestného činu, ktorý učinil vyhlásenie, že je vinný (v dôsledku čoho nebolo nutné
na hlavnom pojednávaní vykonávať dokazovanie ohľadne rozhodnutia o vine) a páchateľa, ktorý na
hlavnom pojednávaní nevyhlásil, že je vinný (v ktorom prípade je potrebné na hlavnom pojednávaní
vykonaťajdokazovanietýkajúcesarozhodnutiaovine)avyhlásenie,žeobžalovanýjevinný,jepotrebné

zohľadniť v prospech obžalovaného pri ukladaní trestu.

Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou obžalovaného, že v jeho prípade sú splnené
zákonné podmienky na ukladanie mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v súlade so zásadou individualizácie trestu zákon umožňuje vo
výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby (§ 39 ods. 1
Tr. zák.). Jedná sa o prípady uloženia trestu páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej
sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa v tom smere, že

by bolo neprimerane prísnym. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, najmä za
predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich
okolností. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré
nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste. Mimoriadne okolnosti vo svojej
podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré

sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v ojedinelých prípadoch. Súd pri
rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti nasvedčujúce mimoriadnym
okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj odôvodniť, prečo považuje uloženie trestu v rámci
trestnej sadzby za neprimerané.Obžalovaný v tomto prípade pri ukladaní trestu žiadal aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák.
vzhľadom na jeho pomery. Uvedené obžalovaný konkretizoval tak, že je otcom troch maloletých

detí, pričom sa chce podieľať na ich výchove a výžive, počas výkonu trestu odňatia slobody na
tieto zostane ich matka sama. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že už z názvu ustanovenia §
39 Tr. zák. „Mimoriadne zníženie trestu“ vyplýva, že musí ísť o také pomery páchateľa, ktoré sa
vyznačujúsvojoumimoriadnosťou,výnimočnosťou,napr.skutočnosť,žesapáchateľsámstaráoviacero
osôb, ktoré sú naňho odkázané, ťažká, nevyliečiteľná choroba páchateľa, tiež nie je vylúčené, aby

pomermipáchateľabolsúhrnviacerýchokolností,ktorébyinaksamostatnenapĺňaliznakypoľahčujúcich
okolností. Obžalovaným uvádzaná skutočnosť, že je otcom troch maloletých detí, na ktoré bude počas
jeho výkonu trestu odňatia slobody ich matka sama, v zmysle vyššie uvedeného výkladu u obžalovaného
neodôvodňujú aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák., a teda mimoriadne zníženie trestu obžalovanému pod
dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Takáto skutočnosť, že otec
troch maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody a na ich výchovu zostala sama matka, nie

je ničím výnimočným a ojedinelým v našej spoločnosti. Pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti,
obžalovaný môže vo výkone trestu odňatia slobody pracovať a takto si voči maloletým deťom plniť
vyživovaciu povinnosť. Ak mal obžalovaný skutočný záujem starať sa o maloleté deti, mal žiť riadny
život a nedopúšťať sa trestnej činnosti. Súčasne vzhľadom na všetky skutočnosti, na ktoré musí súd
v zmysle zákona prihliadať pri ukladaní trestu obžalovanému, ďalej krajský súd dospel k záveru, že

ukladanie trestu obžalovanému v rámci zákonom určenej trestnej sadzby v tomto konkrétnom prípade
nepovažuje za neprimerané. Ak obžalovaný ďalej žiadal trest odňatia slobody mimoriadne znížiť z
dôvodu, že sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti, jej spáchanie úprimne oľutoval a dobrovoľne nahradil
škodu, nejedná sa o poľahčujúce okolnosti takého významu a rozsahu, aby odôvodňovali mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody. Ako už bolo vyššie krajským súdom uvedené, poľahčujúca okolnosť,

že obžalovaný skutok spáchal vo veku blízkom veku mladistvého, u obžalovaného daná nie je. U
obžalovaného neprichádza do úvahy mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody ani podľa § 39 ods. 1
písm. c) Tr. zák. za súčasného uloženie ochranného liečenia, nakoľko obžalovaný trestný čin nespáchal
v stave zmenšenej príčetnosti.

Krajský súd však musel zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a opätovne rozhodnúť o uložení
trestu obžalovanému tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď okresný súd pochybil,
ako to už bolo uvedené vyššie v správnom označení poľahčujúcej okolnosti, že obžalovaný sa k
spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (okresný súd vo výroku rozsudku
nesprávne uviedol § 36 písm. j/ Tr. zák. a správne mal uviesť § 36 písm. l/ Tr. zák.) a odstrániť zistené

pochybenie okresného súdu. Nakoľko okresný súd obžalovanému uložil inak správny trest, krajský súd
obžalovanému uložil totožný trest s okresným súdom, jedine vo výroku o treste odstránil toto zistené
pochybenie.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.