Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121452975
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:6121452975.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. D. XX, XXX XX B., právne zastúpený JUDr. Jana Bezáková, advokát so sídlom Bakalárska
6, 971 01 Prievidza, IČO: 37 915 061, proti žalovanému D. C. E., D. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XXXX/X, XXX XX F. – G. D., o zaplatenie 3.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č.k. 17C/56/2021-156 z 17.02.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,-Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 25.11.2018 do
zaplatenia a II. súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal
žalovaného.

2. Po citovaní ust. § 657, § 517 ods. 1 Obč. zák., § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995Z.z., § 255 ods.
1 CSP svoje rozhodnutie v podstate vecne dôvodil tým, že žalobca sa podanou žalobou na žalovanom
domáhalzaplateniasumy3.000,-Eursprísl.,titulomnesplateniačastipôžičkyzústnedohodnutejzmluvy
o pôžičke, na základe ktorej dňa 24.11.2017 žalobca ako veriteľ prenechal žalovanému ako dlžníkovi
sumu 6.000,-Eur - zaslaním na účet žalovaného - bez uvedenia účelu platby, pričom na účet žalobcu
bola dňa 08.12.2017 prijatá platba vo výške 3.000,-Eur od exmanželky žalovaného s poznámkou, že
ide o vrátenie časti pôžičky, kde zvyšná časť z poskytnutej pôžičky do dnešného dňa vrátená nebola,

pričom splatnosť pôžičky bola dohodnutá na deň 24.11.2018. Neuznal obranu žalovaného, že suma
6.000,-Eur zaslaná žalobcom na jeho účet nebola pôžička, ale že išlo o sumu, ktorá mala slúžiť na
vzájomný obchod strán sporu - zaplatenie rezervačného poplatku na kúpu akciovej spoločnosti, hoc
z účtu žalovaného dňa 24.11.2017 odišla suma 5.000,-Eur a dňa 01.12.2012 suma 1.500,- Eur ako
platba rezervačného poplatku, tu sa opierajúc jednak o výpoveď samotného žalobcu, ako aj o ním
predložené čestné prehlásenie už teraz nebohého H. B., ktorý v ňom potvrdil, že bol osobne prítomný
pri dojednaní podmienok vrátenia zostatku pôžičky vo výške 3000,-Eur, ktorú dňa 24.11.2017 poskytol

žalobca žalovanému, kde žalovaný sa v jeho prítomnosti zaviazal zostatok pôžičky vo výške 3.000,-Eur
vrátiťvlehotejednéhorokaodjejposkytnutia.Nemaldôvodneuveriťpravdivostičestnéhoprehlásenia,aj
napriektvrdeniužalovaného,žesižalobcaanebohýB.vystavovalivzájomnečestnéprehlásenia.Silným
dôkazom o tom, že v spore išlo o pôžičku je aj platba z účtu exmanželky žalovaného dňa 08.12.2017na účet žalobcu s uvedením účelu platby - vrátenie časti pôžičky. O trovách konania rozhodol podľa
zásady úspechu.

3. Označený rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalovaný, majúc za to, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnym skutkový zistenia, že nateraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože že sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré nateraz uplatnené neboli a že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie žalovaného je v podstate zhrnutí jeho
argumentácie urobenej pred súdom prvej inštancie, v rámci ktorej spochybňuje účel platby tvrdiac, že

nešlo o pôžičku, ale že išlo o sumu, ktorá mu bola žalobcom poskytnutá na spoločný obchod. Namietal
pravdivosť čestného prehlásenia nebohého B., tu opätovne tvrdiac, že žalobca a nebohý B. si vzájomne
vystavovali čestné prehlásenia, pričom tí urobili spoločne dobrý obchod, na základe ktorého nebohý
B. zabezpečil svoju manželku a tú v odvolaní žalovaný navrhol vypočuť. Poprel aj skutočnosť, že bola
dohodnutá pôžička na dobu jedného roka. Napokon súdu prvej inštancie vytkol, že hoc mal byť sám
aktívny v rámci získania svedeckej výpovede jeho exmanželky, tú nakoniec nezabezpečil. Navrhol preto

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca vo svojej odvolacej replike navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť,
pretože žalovaný svoje tvrdenia ničím nepreukázal a ničím nepodložil.

5. Žalovaný vo svojej následnej odvolacej duplike v postate opisuje vzájomné vzťahy strán sporu a ako
aj ich vzťahy s iným osobami, prípadne inými subjektami a opisuje fungovanie žalobcu ako súdneho
znalca, čo má v širších súvislostiach preukazovať, že suma 6.000,-Eur zaslaná z účtu žalobcu na jeho
účet nebola pôžička, ale že mala slúžiť pri realizácii vzájomných obchodov.

6. Žalobca vo svojej následnej odvolacej triplike vyjadril nepochopenie, ako opis vzájomného vzťahu
strán sporu, prípadne vzťahov s inými osobami/subjektami, resp. opis jeho činnosti ako znalca súvisí
s prejednávanou vecou, keď on si v spore uplatňuje iba časť nevrátenej pôžičky s príslušenstvom.

7. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej
úradnej tabuli aj svojej webovej stránke najmenej 5 dní vopred (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že

odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte

s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, nedostatočnosťou doteraz zisteného skutkového
stavu, nevykonaním relevantných dôkazov a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec

správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi
uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuténie sú správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v podstate opakuje svoju prvoinštančnú argumentáciu a
prezentuje posudzovaný súdny spor cez prizmu ním opakovane prezentovaného právneho názoru na
vec a v reakcii naň vyvodzuje inú/odlišnú skutkovú a právnu súvislosť, na základe ktorej má za to,
že žaloba nie je dôvodná. Trvať treba potom na tom, že žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol
žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie a opätovné zdôvodnenie

ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už
vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení
napádaného rozhodnutia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu
prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

12. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a v súvislosti s odvolacími námietkami

žalovaného sa potom žiada dodať už len nasledovné.

13.PokiaľideonávrhučinenýažvodvolanínavypočutieD.B.akosvedka,kutomuodvolacísúduvádza,
že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.
Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného

útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie,
je obmedzené. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného
útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uviedol „až teraz“, nemohol v doterajšom priebehu
konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nebude môcť odvolací
súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z

nedbalosti.Inakpovedané,výsluchoznačenejsvedkynebybolprípustnýakonovotalenzapredpokladu,
že by bol žalovaný bezpochyby preukázal, že ho bez svojej viny nemohol v doterajšom konaní použiť.
Tento predpoklad však žalovaný úspešne nesplnil, dôsledkom čoho je bez ďalšieho jeho diskvalifikácia
v odvolacom konaní.

14. Pokiaľ ide o výsluch svedkyne I. E. pred súdom prvej inštancie, ku tomu odvolací súd uvádza,
že pravdou je (po vypočutí si zvukového záznamu z pojednávania z 09.12.2022, hoc v zápisnici o
pojednávaní je nesprávne uvedený dátum pojednávania 06.12.2022), že tak trochu dôkaznú iniciatívu,
ktorá patrí v prevažnej miere stranám sporu, prevzal prvoinštančný súd, výsledkom ktorej bol napokon
kostrbatý návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom označenej svedkyne, pričom následne

súd prvej inštancie pristúpil k písomnej výpovedi tejto svedkyne, avšak z dôvodu nedoručenia písomnej
výzvy, návrh na vykonanie dokazovania výsluchom tejto svedkyne na pojednávaní dňa 17.02.2023
zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo všeobecnej rovine do kategórie procesných vád
s ústavnoprávnymi dôsledkami možno zahrnúť aj problematiku tzv. „opomenutých dôkazov“, ktorá v
zásade zahŕňa aj takú procesnú situáciu, keď niektorá zo strán sporu navrhne vykonanie dôkazného

prostriedku, ktorý je zamietnutý bez vecného zdôvodnenia obsiahnutého v odôvodnení konečného
rozhodnutia a zodpovedajúceho povahe a závažnosti veci, prípadne je celkom opomenutý. V súvislosti
s touto odvolacou námietkou žalovaného odvolací súd potom považuje za rozhodujúce, že odvolateľ
pred súdom prvej inštancie sám vykonanie tohto dôkazného prostriedku nenavrhol a v odvolaní ani
len čo netvrdil, o to menej preukázal, ako opomenutie vykonania tohto dôkazného prostriedku mohlo

ovplyvniť jeho prípadný procesný úspech z pohľadu kľúčovej argumentácie súdu prvej inštancie. Navyše
zo zvukového záznamu z vyššie označeného pojednávania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by boli
objektívne spôsobilé založiť záver o pravdivosti tvrdení žalovaného o tom, že dôvodom, pre ktorý sám
žalovaný výsluch svojej exmanželky pred súdom prvej inštancie nenavrhol, boli vyhrážky zo strany
žalobcu.

15. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou. Pripúšťa sa aj bezhotovostný prevod na účet dlžníka. V spore
o vrátenie požičanej peňažnej čiastky má žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel
zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Ak sú
tieto skutočnosti preukázané, veriteľ uniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne existencie

právnej skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dlhu, zaťažuje dlžníka. V súdenej veci mal súd prvej
inštancie splnenie dôkazného bremena zo strany žalobcu o uzatvorení zmluvy o pôžičke, o reálnom
poskytnutí pôžičky žalobcom žalovanému a o nezaplatení časti pôžičky včas za preukázané výsluchom
žalobcu, výpisom z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva, že na účet žalovaného bola zaslaná suma 6.000,-Eur, čestným prehlásením p. B., v ktorom potvrdil, že bol osobne prítomný pri dojednaní podmienok
vrátenia zostatku pôžičky vo výške 3000,-Eur, ktorú dňa 24.11.2017 poskytol žalobca žalovanému, kde
žalovaný sa v jeho prítomnosti zaviazal zostatok pôžičky vo výške 3.000,-Eur vrátiť v lehote jedného

roka od jej poskytnutia ako i skutočnosťou, že na účet žalobcu bola dňa 08.12.2017 prijatá platba vo
výške 3.000,-Eur od exmanželky žalovaného s poznámkou, že ide o vrátenie časti pôžičky. Naproti
tomu mal za to, že uzatvorenie rezervačnej zmluvy ešte samo osebe nepreukazuje to, že nešlo medzi
stranami o zmluvu o pôžičke, a že časť rezervačného poplatku nezaplatil žalovaný zo sumy, ktorá mu
bola žalobcom poskytnutá ako pôžička. V tomto smere potom úvahu súdu prvej inštancie, na základe

ktorej ustálil unesenie dôkazného bremena žalobcom, za situácie, že žalovaný akosi rezignoval a ostal
kdesi na polceste v otázke ovplyvnenia jeho prípadného procesného úspechu v spore (ku tomu pozri
ešte raz body 13. a 14. odôvodnenia tohto rozhodnutia), nemožno hodnotiť ako zjavne neprimeranú,
nesprávnu a nemajúcu oporu v spise. Za tejto situácie potom s tvrdením žalovaného v odvolaní voči
rozsudku súdu prvej inštancie v časti namietaných skutkových vadách (nesprávne skutkové zistenia,
nedostatočnosťdoterazzistenéhoskutkovéstavuakoinevykonanierelevantnýchnavrhnutýchdôkazov)

a s tým súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia veci nemožno súhlasiť.

16. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel,
rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2
CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, vrátane vecne správneho závislého výroku o

náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nespochybneného), potvrdil.

17. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam. Preto na ďalšiu argumentáciu strán, zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú

už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu, nepovažoval odvolací súd za potrené reagovať špecifickou
odpoveďou a vôbec ju poňať do dôvodov svojho rozhodnutia.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Odvolací súd
nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci(§ 160 ods. 2
CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).