Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 5T/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010676
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2123010676.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovanej: C. D.,

nar. XX.X.XXXX pre zločin krádež podľa § 212 odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno b), odsek 4
písmeno f) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona účinného do
31.7.2019, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. októbra 2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., adresa na doručovanie C. č. XX, F.

je vinná, že

v čase asi o 12:09 hod dňa 23.8.2018 na adrese T., T. R. X v budove I. pošty, po tom čo zahliadla
za pultom stojacu staršiu osobu vypisujúcu korešpondenciu , ktorá mala pri sebe vozík slúžiaci na
pridržiavanie sa pri chôdzi, na ktorom sa nachádzal košík na odkladanie veci, z čoho bolo obžalovanej
zrejmé, že táto osoba môže mať zníženú pozornosť, pohotovosť a obozretnosť, obžalovaná následne
pod vplyvom týchto vedomostí s vidinou ľahšieho uskutočnenia skutku a menšej pravdepodobnosti
odhalenia jej konania, využila vyšší vek a zdravotný stav tejto osoby - K.. Z. J., nar. XXXX, a z košíka
jej vozíka, ktorý K.. Z. J. slúžil na pridržiavanie sa pri chôdzi, jej odcudzila čiernu koženú peňaženku

v hodnote 20 Eur, v ktorej sa nachádzala platobná karta N. banky, a.s., dva preukazy poistenca C.
zdravotnej poisťovne, zákaznícke karty spoločnosti D. a S. a finančná hotovosť vo výške 40 Eur, čím
spôsobila K.. Z. J., trvale bytom T. škodu vo výške 60 Eur,
hoci obžalovaná bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 08.09.2016, sp. zn.
0T/154/2014, právoplatným dňa 09.02.2017, za prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona, § 212 ods. 2 písm. c), písm. f) Trestného zákona,

teda

prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe, čin spáchala
hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená a čin spáchala na
chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

čím spáchala

zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 31.7.2019.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona účinného do 31.7.2019, § 36 písm. l ) Trestného zákona, § 37
písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jej správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanej pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba
v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanej ukladá aj primeraná

povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaná povinná nahradiť poškodenej W.. A. T., nar. X.X.XXXX trvale
bytom T., ul. H. č. XXXX/XX, adresa na doručovanie písomností T., ul. E. J. škodu vo výške 60 €.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo 2Pv 484/18/2207-85 podanej na

súd dňa 22.3.2023 prejednal súd trestnú vec obžalovanej C. D..

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. októbra 2023 obžalovaná po poučení zo strany súdu podľa §
257 Trestného poriadku učinila vyhlásenie o svojej vine zo skutku jej obžalobou kladeného za vinu. Súd
podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste
a to: odpis RT zo dňa 19.10.2023, CESDAP zo dňa 20.10.2023. Dokazovanie k výroku o náhrade škody
súd nevykonal, keďže obžalovaná uznala základ a výšku škody uplatnenej poškodenou v tomto trestnom
konaní.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek
rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine
tohto rozsudku a po právnej stránke tieto kvalifikoval tak ako je uvedené v právnej vete výroku o vine.

Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať
podrobný obsah výpovede obžalovanej k výroku o treste a vykonaných listinných dôkazov. V rámci
záverovopreukázanýchskutkovýchzisteniachsúdnajednotlivédôkazyaznichvyplývajúceskutočnosti
poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa

príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný
obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd
svoje zistenia opiera.

K výroku o treste obžalovanej.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby

bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).

U obžalovanej súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
pretožesaktrestnejčinnostipriznalaaúprimnejuoľutovalaanahlavnompojednávaníučinilavyhlásenie
o svojej vine, ktoré súd prijal a jednu priťažujúca okolnosť, že už bola odsúdená. Súd teda pri rovnováhepoľahčujúcich a priťažujúcich okoností ukladal trest odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej
trestnej sadzby od 3 rokov do 10 rokov v znení Trestného zákona účinného do 31.7.2019.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovanej, jej zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,

v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k
riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým
sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda
z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej

prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé
potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä
na dosiahnutie nápravy obžalovanej a jej uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych
dôsledkov svojho konania je na ňu potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby vo výmere 3 rokov, s odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov.

S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval súd za potrebné
pôsobiť na obžalovanú trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho okamžitým výkonom, tak
ako to navrhol prokurátor. Je pravdou, že obžalovaná v minulosti bola už odsúdená a odsúdenie bolo
spojené i s výkonom trestu odňatia slobody, avšak posledný trest odňatia slobody, ktorý jej bol uložený

rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/154/2014 zo dňa 8.9.2016 a ktorý sa na nej vykonával,
bol jej uložený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného
zákona spáchaný v roku 2014, pričom z odpisu z registra trestov ako aj z registra priestupkov vyplýva,
že od tohto posledného odsúdenia obžalovaná nebola odsúdená a ani priestupkovo riešená. Súd mal
na hlavnom pojednávaní preukázané, že obžalovaná prijala kajúcny postoj k tu súdenej trestnej činnosti,

svoje konanie oľutovala, naviac táto je osobou vo veku 58 rokov a má zhoršený zdravotný stav, pričom
tento zdravotný diskomfort bolo vidieť i na hlavnom pojednávaní, keďže sa jej veľmi ťažko chodilo. Tiež
je potrebné upriamiť pozornosť, že skutok, za ktorý je súdená v tomto konaní, spáchala ešte v roku
2018, teda od jeho spáchania ku dňu rozhodnutia o ňom, uplynulo viac ako 5 rokov. Súd uzatvára,
že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny a ani nedôvodne

prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto, aby išlo skutočne o trest musí odsúdený
túto ujmu reálne pociťovať. Na druhú stranu neprimerane prísny trest bez zreteľa na individuálnu
prevenciu nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho,
aby obžalovaný zaujal k spáchaniu trestnej činnosti sebakritický postoj, čo sa v danej veci aj stalo
a potrestanie obžalovanej nepodmienečným trestom odňatia slobody súd, s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, postoj a život obžalovanej, pokladá za demoralizujúce. Podľa názoru súdu účelu
trestu míňa sa, ak by pri ukladaní trestu súd nezohľadnil započatú cestu rehabilitácie obžalovanej, jej
postoj k prejednávanej trestnej činnosti, zdravotný stav, vek ako aj faktor plynutia času, a uložil by tejto
nepodmienečný trest odňatia slobody vychádzajúc len zo zistenia, že táto bola už v minulosti odsúdená.

Súd zároveň obžalovanej určil maximálnu skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, ktorá je dostatočná na to, aby
bolo u obžalovanej zistené, či bude viesť riadny život alebo sa opätovne dopustí spáchania úmyselnej
trestnej činnosti. Zároveň bol obžalovanej určený aj probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej
dobe, ktorého súčasťou je uloženie povinnosti v skúšobnej dobe zaplatiť spôsobenú škodu.

Obžalovaná sa vzhľadom na uložený druh trestu ( trest odňatia slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu s probačným dohľadom) súdom upozorňuje, že počas celých päť rokov bude nad ňou visieť
„damoklov meč“, bude striktne sledované dodržiavanie predpisov zo strany obžalovanej, podmienok
probačného dohľadu vrátane uložených obmedzení. Akákoľvek úmyselná protiprávna činnosť a to sa
týka aj priestupkov závažnejšieho charakteru, ktorej by sa obžalovaná počas plynutia skúšobnej doby

dopustila, bola by dôkazom, že jej je ukradnuté rešpektovanie právnym štátom nastavených pravidiel
správania sa a mala by za následok rozhodnutie súdu , a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že
sa vykoná uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.Súd zároveň uložil obžalovanej povinnosť, zaplatiť poškodenej riadne a včas vyčíslenú škodu v sume
60 eur.

Poučenie:

I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)

II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste a náhrade škody možno podať odvolanie do 15 dní
od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené
osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).