Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/108/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914213552
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6914213552.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E., a.s., IČO: N., Bratislava, W., proti žalovanému 1/
G. C., nar. XX. E. XXXX, T. č. XXX a žalovanej 2/ D. C., nar. XX. E. XXXX, U., J. XX, E., prechodne Q., R.
XX, obidvom zastúpeným advokátkou D.. E. P., P., W. XX, o zaplatenie 52 269,52 eura s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/49/2015, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2020 sp. zn. 11Co/226/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") rozsudkom z
24. septembra 2019 č. k. 13C/49/2015-252 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a

nerozdielne žalobcovi 52 269,52 eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 35 371,32
eura od 3. marca 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 73,36 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení jej
výšky.
1.1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy

60 301,62 eura, úroku z úveru zo sumy 35 371,32 eura vo výške 6,20 % ročne od 3. marca 2013 do
zaplatenia,úrokuzomeškania8,75%zosumy48467,52euraod3.marca2013dozaplateniaanáhrady
trov konania.
1.2. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo 14. mája 2019, okresný súd uznesením z 18. júna
2019 č.k. 13C/49/2015-236 podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP") konanie v časti o zaplatenie istiny 8 032,10 eura, úroku z úveru vo výške 6,2 % ročne zo sumy

35 371,32 eura od 3. marca 2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 13
096,20 eura od 3. marca 2013 do zaplatenia, zastavil. Predmetom sporu zostala suma 52 269,52 eura
spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 35 371,32 eura od 3. marca 2013 do zaplatenia.
1.3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 497
Obchodného zákonníka, § 151 ods. 1, § 228 ods. 1 CSP, § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z."). Na
základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel XX. marca XXXX
so žalovanými ako dlžníkmi zmluvu o úvere, na základe ktorej im poskytol hypotekárny úver 129 456,28
eura (3 900 000 Sk) na kúpu nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie
S. J. na liste vlastníctva č. XXXX ako C KN par. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, vrátane budovy č. súp. XXX stojacej na tejto parcele, C KN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a

nádvoria o výmere XX mX vrátane budovy č. súp. XXXX stojacej na tejto parcele, s možnosťou čerpania
tohto úveru do XX.XX.XXXX. V článku VII. zmluvy o úvere bolo dohodnuté zabezpečenie uspokojeniapohľadávky veriteľa z tejto zmluvy záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S. J. ako C KN parc.
č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a na tejto parcele stojaci rodinný dom č.

súp. XXX, C KN parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, C KN parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere
XX m2, C KN pacr. č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere XX m2, C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Dňa
31. marca 2005 bola medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovanými ako záložcami uzavretá
zmluva o zriadení záložného práva č. XXXX/XXXXXX/XXXX/N, k nehnuteľnostiam zapísaným na liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S. J. ako C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXX mX a na tejto parcele stojaci rodinný dom č. súp. XXX, C KN parc. č. XXXX/X, záhrady
o výmere XXX m2, C KN parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere XX m2, C KN parc. č. XXXX/X, záhrady
o výmere XXX m2, C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, C KN parc.
č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Dňa 8. júla 2009 bol medzi stranami sporu
uzavretý dodatok č. 2 k zmluve o úvere, ktorým sa zmenil článok VII. zmluvy o úvere tak, že dlžník sa

zaväzuje zabezpečiť úver zriadením záložného práva v prospech banky k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S. J. ako C KN parc.č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX mX a na tejto parcele postavený rodinný dom na Ul. C. XX, súp. č. XXX a sklad
súp. č. XXXX, C KN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, C KN parc. č. XXX/
X, zastavané plocha a nádvoria o výmere XXX m2, C KN parc. č. XXX/X, záhrady o výmere XXX m2.

Dňa 8. júla 2009 bola medzi žalobcom ako záložným veriteľom a žalovanými ako záložcami uzavretá
nová zmluva o zriadení záložného práva č. XXXX/XXXXXX/XXXX/N k nehnuteľnostiam zapísaným
zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie S. J. ako C KN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 a na tejto parcele postavený rodinný dom na Ul. C. XX, súp. č. XXX a sklad
súp. č. XXXX, C KN parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, C KN parc. č. XXX/X,

zastavané plocha a nádvoria o výmere XXX m2, C KN parc. č. XXX/X, záhrady o výmere XXX m2. Keďže
žalovaní úver nesplácali riadne a včas, žalobca listom z 24. novembra 2011 doručeným žalovaným 8.
decembra 2011 vyhlásil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere za splatnú k 23. novembru 2011 a
žalovaných vyzval na zaplatenie zvyšnej sumy úveru.
1.4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že medzi stranami nebol sporný dôvod

uplatnenia žalovaného nároku a spornou bola výška žalobou uplatneného nároku v kontexte obrany
žalovaných, že dražba založených nehnuteľností neprebehla zákonným spôsobom a je preto neplatná.
S touto obranou žalovaných sa súd prvej inštancie nestotožnil a považoval ju za irelevantnú. Otázku
platnosti, či neplatnosti dražby riešenú v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod
sp .zn. 14C/251/2013 nepovažoval súd primárne za predbežnú otázku vo vzťahu k nároku na zaplatenie

zostatku úveru, avšak jej vyriešenie pokladal pre svoje rozhodnutie za významné s ohľadom na
obranu žalovaných spochybňujúcou výšku žalovanej pohľadávky. Poukázal na skutočnosť, že konanie
vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 14C/251/2013 o neplatnosť dražby bolo
právoplatne skončené tak, že súd zamietol žalobu, z čoho vyplýva, že dražba nehnuteľností, ktorými
bola zabezpečená pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo zmluvy o úvere, ktorá sa konala 20. februára

2013 na Notárskom úrade JUDr. D. I. v S. J., bola vykonaná zákonným spôsobom a je platná. Keďže o
otázke neplatnosti dražby nehnuteľností tvoriacich záloh, ktorým bola zabezpečená pohľadávka žalobcu
zo zmluvy o úvere bolo už právoplatne rozhodnuté, súd prvej inštancie skonštatoval, že nemôže znova
riešiť to, o čom už bolo právoplatne súdom rozhodnuté. Rozhodnutím súdu o zamietnutí žaloby o
neplatnosť dražby bola popretá dôvodnosť celej obrany žalovaných v predmetnom spore týkajúcim sa

výšky uplatnenej pohľadávky. Z tohto dôvodu sa ďalej nezaoberal tvrdeniami žalovaných o nezákonnom
znižovaní najnižšieho podania až na 50% zo znalcom určenej ceny nehnuteľností 117 000 eur, ako ani s
obsahom mailovej komunikácie strán sporu ešte pred pristúpením žalobcu k realizácii záložného práva
predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, ktoré boli predmetom dokazovania v spore vedenom
pod sp. zn. 14C/251/2013, resp. boli relevantné v spore o určenie neplatnosti dražby a nie v predmetnom

spore. Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd považoval žalobou uplatnený nárok po čiastočnom
späťvzatí žaloby za dôvodný, a preto žalobe vyhovel. Žalobcovi v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods.
1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení neskorších
predpisov priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne.

2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") na odvolanie žalovaných
1/ a 2/ rozsudkom z 28. mája 2020 sp. zn. 11Co/226/2019 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a určil,
že žalobca má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorésú mu žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o ich výške.
2.1. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že námietky žalovaných uvedené v odvolaní

nepovažoval za opodstatnené. Žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky dovtedajšieho dokazovania, resp. s ktorými by sa súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal a nevysporiadal. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho
súdu správne považoval otázku platnosti dražby nehnuteľností za otázku, od riešenia ktorej závisí
výsledok sporu v prejednávanej veci a v dôsledku toho opakovane konanie prerušil (aj v nadväznosti na

podané dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu). Pri posudzovaní obrany žalovaných správne
vychádzal zo záverov uvedených v odôvodnení právoplatného rozsudku okresného súdu z 23. januára
2014 sp. zn. 14C/251/2013, ktorým bola zamietnutá žaloba o neplatnosť dražby a následne správne
z dôvodu, že žalovaní nárok žalobcu inak relevantne nepopierali, žalobe vyhovel. Tento záver súdu
prvej inštancie je plne v súlade s vykonaným dokazovaním pred okresným súdom a nie je výsledkom
nesprávneho právneho posúdenia. Argumentácia žalovaných, že súd prvej inštancie otázku, či dražba

založených nehnuteľností bola platná alebo nie, vyriešenú právoplatným rozhodnutím súdu v inej veci,
ktorá má prejudiciálny dôsledok v prejednávanom spore, je nesprávnym záverom, podľa odvolacieho
súdu neobstojí. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že otázka platnosti, či neplatnosti dražby
riešená v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 14C/251/2013 nie je
primárneotázkoupredbežnouvovzťahukuplatnenémunároku,alejejvyriešeniejeprejehorozhodnutie

významné vzhľadom na obranu žalovaných spochybňujúcu jeho výšku. Odvolací súd považoval za
nedôvodnú aj námietku žalovaných, že súd prvej inštancie mal ako predbežnú otázku skúmať, či zmluva
o vykonaní 2. opakovanej dražby z 18. decembra 2012, najmä jej dojednanie v článku IV. bode 4.2 a v
článku VI. boli v súlade so zmluvou o úvere, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a
vnútornými predpismi žalobcu. Zistil, že tieto skutočnosti boli predmetom dokazovania v spore vedenom

na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 14C/251/2013 o určenie neplatnosti dražby a po tomto
sa pridržiaval právneho názoru, že akékoľvek nové posúdenie právoplatne vyriešenej právnej otázky
v novom konaní tých istých strán (hoci aj v opačnom procesnom postavení) je neprípustné, pretože
by mohli byť vydané protichodné rozhodnutia o tej istej právnej otázke (v danom prípade o platnosti
dražby), čo by bolo v rozpore so základným princípom práva, a to princípom právnej istoty. V tejto

súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/133/2009 a sp.
zn. 1Cdo/44/2010. Vychádzal z toho, že aj keď predmetom konania v prejednávanej veci je nárok na
vrátenie úveru, v predchádzajúcom skončenom konaní strán sporu došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho
vzťahu, s ktorým tento nový nárok súvisí, je týmto riešením viazaný, z tohto dôvodu nesmie prijať iný
záver o tejto právnej otázke. Žalovaní, ktorí boli stranou konania (ako žalobcovia), v ktorom okresný súd

právoplatne rozhodol o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti dražby, sú týmto rozhodnutím, resp. jeho
výrokom viazaní, a preto sa nemôžu v tomto súdnom konaní, (ktorého predmetom je vrátenie zostatku
úveru) účinne brániť spochybňovaním skutočností, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Opačný
názor by bol v rozpore s ustanovením § 228 ods. 1 CSP a zároveň by negoval procesnú podmienku res
iudicata(§230CSP).Keďžežalovaníanivodvolacomkonanírelevantnýmidôkazminespochybnilinárok

žalobcu na úhradu 52 269,52 eura s príslušenstvom (odvolaciu obranu postavili takmer výlučne len na
skutočnostiach, ktoré sa týkali vykonanej dražby nehnuteľností), súd prvej inštancie správne rozhodol,
keď žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru vo výške 52 269,52
eura s príslušenstvom. Pri rozhodovaní o príslušenstve nároku súd prvej inštancie aplikoval správne
ustanovenia právneho predpisu a o výške úroku z omeškania rozhodol súladne s týmito právnymi

predpismi. Za dôvodnú nepovažoval ani odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
argumentáciou žalovaných uvedenou v písomnom vyjadrení z 10. mája 2019, táto sa zaoberala dražbou
a nie splácaním úveru. Odvolací súd neuveril tvrdeniu žalovaných, že žalobca neumožnil predaj
predmetu zálohu tretej osobe (za súčasnej zmeny úverového dlžníka, prípadne predčasného splatenia
zostatku úveru), k čomu odvolací súd poukázal aj na vyjadrenie zástupcu žalobcu na pojednávaní.

V konečnom dôsledku žalovanými popisované skutočnosti, (ktoré mali smerovať k predaju predmetu
zálohu tretej osobe, prípadnému prenájmu predmetu zálohu alebo jeho leasingu) sa udiali v rokoch
2009-2012ažalobcasinárokuplatnilžaloboudoručenousúduvoktóbri2014.Podľanázoruodvolacieho
súdu aj počas realizácie záložného práva mali žalobcovia dostatok časových a právnych možností, ako
dražbu nehnuteľností odvrátiť. Nie je tak na mieste namietať, že k tomuto nedošlo z dôvodov na strane

žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.2.2. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia") dovolanie podľa § 420
písm. f) CSP a navrhli, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
3.1. Dovolatelia odôvodnili podanie dovolania nedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu

vo vzťahu k viacerým podstatným okolnostiam, ktoré v konaní namietali v takej miere, že došlo k
porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Predovšetkým súdy prvej a druhej inštancie nezaujali žiadne
stanovisko k dôvodom, pre ktoré žiadali žalobu zamietnuť a to, že žalobca pri výkone záložného práva
nepostupoval v súlade s článkom VII. zmluvy o hypotekárnom úvere a článkom VI. zmluvy o zriadení
záložného práva tomu, ale zaoberali sa otázkou neplatnosti dražby. Nereagovali na ich tvrdenia, že ak
záložca a záložný veriteľ podmienili realizáciu výkonu záložného práva priamym predajom a vyhlásením

verejnej obchodnej súťaže predajom tým, aby pohľadávka záložného veriteľa bola plne uspokojená, bol
záložný veriteľ túto podmienku povinný dodržať aj pri predaji založených nehnuteľností na dobrovoľnej
dražbe.Uviedli,žeúverzabezpečilinehnuteľnosťami,ktorýchhodnotabolaoveľavyššiaakopohľadávka
žalobcu, aby v prípade, ak úver s príslušenstvom nesplatia, si mohol záložný veriteľ uspokojiť svoju
pohľadávku z predmetu záložnej zmluvy.

3.2. Žalobca na základe zmluvy o vykonaní 2. opakovanej dražby súhlasil s predajom zálohu za 50 %
ceny určenej znaleckým posudkom, ktorý vypracoval znalec O.. E. J. (č. XX/XXXX), t. j. za 58 500 eur.
Po odpočítaní trov dražby žalobca 2. marca 2013 započítal na úver výťažok dražby v sume 56 615 eur.
Z toho vyplýva, že žalovaní zaplatili žalobcovi spolu 133 423,35 eura. Žalovaní poukázali na to, že v
danom konaní mali súdy prihliadnuť na ich námietku, ak by žalobca na dražbe nesúhlasil s dražbou za

50 % ceny určenej znaleckým posudkom, jeho pohľadávka mohla byť uspokojená.
3.3. Dovolatelia ako ďalší dôvod zmätočnosti uvádzali, že súd prvej i druhej inštancie neprihliadali na
skutočnosti a nimi označené listiny, z ktorých vyplýva, že žalovaný 1/ stratil v roku 2009 zamestnanie,
úver splácali až do decembra 2010, že so žalobcom spolupracovali, požiadali ho o súhlas s prenájmom
predmetu záložného práva, súhlas na priamy predaj, poskytnutie konsolidačného úveru, s čím žalobca

nesúhlasil, k 23. novembru 2011 zosplatnil úver a následne pristúpil k výkonu záložného práva predajom
nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe. Podľa ich názoru odvolací súd na tieto skutočnosti súvisiace s
pohľadávkou žalobcu mal prihliadnuť, aj keď sa stali v rokoch 2009 - 2012 a žaloba bola súdu doručená
dňa 13. októbra 2014 (bod 9. odôvodnenia rozsudku súdu druhej inštancie). V predmetnej veci záložný
veriteľ svoju pohľadávku mal uspokojiť podľa zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru a zmluvou o

zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Ak žalobca súhlasil s predajom založených nehnuteľností
podcenuvrozporestýmitozmluvamiabolsivedomýtoho,žepredajomzálohujehopohľadávkanebude
uspokojená, má znášať dôsledky svojho rozhodnutia pri stanovení podmienok predaja založených
nehnuteľností v 2. kole dražby.
3.4. Porušenie princípu právnej istoty rozhodnutím odvolacieho súdu dovolatelia vidia v tom, že

za obdobie od 26. apríla do 2. marca 2013 žalovaní zaplatili žalobcovi spolu 133 423,35 eura.
Žalobca žalovaným poskytol úver vo výške 129 456,28 eura, žalobcovi zaplatili sumu 133 423,35 eura,
rozsudkom odvolacieho súdu boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi 52 269,52 eura s úrokom z omeškania,
23 284,50 eura (za obdobie od 3. marca 2013 do podania dovolania), teda zostatok úveru s úrokom z
omeškania do 8. septembra 2020 vo výške 75 554,02 eura. Okrem týchto súm (úrokov z omeškania

až do zaplatenia), žalovaní boli zaviazaní aj k náhrade trov konania o neplatnosti dražby, aj v konaní
o priznanie zostatku úveru. Súdy nereagovali ani na tú námietku žalovaných, že v registri bankových
úverov a záruk od roku 2009 dodnes sú vedení ako dlžníci a v dôsledku tejto skutočnosti im žiadna
banka neposkytla, ani v súčasnosti neposkytne úver.

4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že podanie žalovaných je zmätočné, vnútorne rozporné
a nespĺňa zákonom stanovené nároky. Žalovaní uvádzajú, že podané dovolanie je prípustné v zmysle
ustanovenia§420písm.f)CSP,avšaknamietajúnesprávneprávneposúdenievecisúdomprvejadruhej
inštancie bez toho, aby uviedli v čom spočíva nimi tvrdený nesprávny procesný postup súdov, ktorým
malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca žiada dovolací súd, aby dovolanie odmietol

podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpenáadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a
bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP nie

je prípustné, a preto je potrebné ho odmietnuť.

6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho

súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia

všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Za
porušenie práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava na ochranu ich
práv a právom chránených záujmov priznáva.

9. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie vo veci (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že
k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj
nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS

105/06, sp. zn. III. ÚS 330/2013, sp. zn. 4Cdo/3/2019, sp. zn. 8Cdo/152/2018, bod 26 odôvodnenia, sp.
zn. 5Cdo/57/2019, bod 9 a 10 odôvodnenia) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd
vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola
účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať k otázke, ktorá sa vzhľadom na právny
názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, alebo rôznymi závažnými deficitmi v

dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov
a pod.).

10. Medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom
chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a za porušenie tohto práva treba

považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť
súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi žaloby, ako
aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením tohto práva strany sporu na jednej strane a
nesplnením povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa

o dôvodoch rozhodnutia práve zvoleným spôsobom), odníma možnosť náležite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci riadnych i mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak
nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie, tak takáto vada zakladá aj prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

11. V konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na tom, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo
úplné, výstižné a presvedčivé. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielenpoukazomnavšetkyskutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávne
závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak

odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých
ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval, a prečo pod tieto
ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.12. Z obsahu dovolania v danej veci vyplýva, že dovolatelia namietali nedostatok dôvodov odvolacieho
rozhodnutia, pričom poukazovali najmä na to, že súd sa nezaoberal ich podstatnými tvrdeniami o tom,
že súd prvej inštancie neskúmal či postup žalobcu pri vykonaní dražby bol v súlade so zmluvou o

hypotekárnom úvere a so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, najmä s prihliadnutím
na to, že v týchto zmluvné strany dohodli ceny nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložného práva
tak, že záložný veriteľ tieto mohol predať priamym predajom alebo vo verejnej obchodnej súťaži iba za
takú cenu, aby pohľadávka veriteľa bola uspokojená.

13. V posudzovanom prípade podľa dovolacieho súdu obsah spisu nedáva podklad pre záver, že
odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v
zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu má všetky zákonom
vyžadované náležitosti (§ 393 CSP). Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia podrobne popísal obsah
podstatnýchskutkovýchtvrdenístránadôkazovvykonanýchvkonaní,vysvetlilakoichskutkovétvrdenia
a právne argumenty posúdil, citoval ustanovenia, ktoré aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne

závery. V odôvodnení zdôraznil, že medzi stranami nebol sporný dôvod uplatnenia nároku na úhradu
dlhu z úveru, sporná bola len jeho výška a to s ohľadom na obranu žalovaných, že dražba založenej
nehnuteľnosti, nebola vykonaná zákonným spôsobom.
13.1. Súd prvej inštancie a odvolací súd v odôvodneniach rozsudkov náležite reagovali na námietku
žalovaných, že súd mal ako podstatnú otázku skúmať, či zmluva o vykonaní opakovanej dražby

z 18. decembra 2013 bola v súlade so zmluvou o hypotekárnom úvere a so zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, ak nerešpektovala obmedzenie vo stanovovaní ceny. Odvolací
súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že tieto otázky boli posudzované už v konaní o neplatnosť dražby,
vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota prvej inštancie pod sp. zn. 14C/251/2013, a že z výsledku
tohto konania bolo potrebné v danej veci vychádzať. K tomuto záveru dospel napriek tomu, že v

uvedenom konaní sa neriešila priamo prejudiciálna otázka vo vzťahu k danému konaniu. Keďže s
týmito námietkami žalovaných sa už súd vysporiadal a otázka neplatnosti dražby medzi stranami už bola
právoplatne vyriešená, pre toto konanie bolo podstatné, že dražba bola platná, teda vykonaná v súlade
so zákonom aj pri zohľadnení obsahu zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, a že touto dražbou bol
získaný výťažok, z ktorého bolo na zníženie dlhu z predmetného úveru vyplatených 56 615 eur.

13.2. Súd prvej inštancie a odvolací súd tak náležite zdôvodnili, že vzhľadom na uplatnený nárok
na splatenie zostatku úveru, nebolo potrebné v konaní riešiť otázku, či žalobca v opakovanej dražbe
nezákonne znížil najnižšie podanie na 50 %, ak bolo v predchádzajúcom súdnom konaní rozhodnuté,
že postup žalobcu nespôsobil neplatnosť tejto dražby, pričom zdôraznil, že ani skutočnosť, že sa
zrealizovalo záložné právo a nedosiahol sa výťažok, ktorý by postačoval na úhradu zabezpečenej

pohľadávky, nie je dôvodom zániku dlhu vo zvyšnej časti.
13.3. Na dovolacie argumenty žalovaných dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa
§ 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa ich
predstáv, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Žalovaní neopodstatnene
namietajú, že im odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením rozhodnutia znemožnil,

aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Odvolacísúdvodôvodnenírozhodnutiaovecinemusídaťodpoveďnavšetkynámietkyuvedené
v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali
sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov
rozhodnutia súdu prvej inštancie (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/05). Vo veci nebolo potrebné,

aby sa odvolací súd vyjadroval k námietke žalovaných, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že
zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam pri výkone záložného práva priamym predajom
alebo vyhlásením verejnej obchodnej súťaže bol žalobca limitovaný pri určovaní ceny predávaných
nehnuteľností, keďže predmetom konania nebolo posudzovanie postupu žalobcu v dražbe, ale úhrada
zostatku nesplateného úveru, časť ktorého bolo okrem iného uhradená aj z výťažku verejnej dražby

(iného spôsobu realizácie záložného práva ako tých, pri ktorých bol podľa dovolateľov záložný veriteľ
obmedzený pri stanovovaní ceny založenej nehnuteľnosti).

14. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno podľa dovolacieho
súdu považovať to, že žalovaní sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožnili, a že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa ich predstáv. Samotnú skutočnosť, že dovolatelia so skutkovými a
právnymi závermi súdov vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasili
a nestotožnili sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420
písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konaniapred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnedožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. I. ÚS 50/04, sp. zn. I. ÚS 98/97, sp. zn. II.
ÚS 3/97, sp. zn. II. ÚS 251/03).

15. Dovolatelia namietali aj nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, ako aj nesprávne

vyhodnotenie a nevykonanie niektorých dôkazov. Najmä poukazovali na to, že odvolací súd náležite
nepreskúmal podmienky M. a.s., pre poskytovanie hypotekárnych úverov, čl. R.. zmluvy o poskytovaní
hypotekárneho úveru z 31. marca 2005 a článok VI. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z
8. júla 2009, v ktorých sú určené podmienky realizácie záložného práva a nezohľadnil obmedzenie práva
záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva pri priamom predaji a verejnej obchodnej súťaži,
ktoré sa podľa nich malo vzťahovať aj na verejnú dražbu. Tieto námietky dovolateľov, že súdy hodnotili

vykonané dôkazy nesprávne a skutkový stav riadne nezistili majú charakter námietky smerujúcej
proti hodnotenia dôkazov súdom a následne právnemu posúdeniu veci. Nesprávne vyhodnotenie
dôkazov, ktoré dovolatelia naznačujú, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za
vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Súdna prax sa ustálila na názore, že
ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto

dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania (R 42/1993,
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/85/2010, sp. zn. 1Cdo/18/2011, sp. zn. 3Cdo/268/2012, sp.
zn. 4Cdo/314/2012, sp. zn. 5Cdo/275/2013, sp. zn. 6Cdo/104/2010, sp. zn. 7Cdo/248/2012).

16. V prejednávanej veci z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, z ktorých dôkazov súd

vychádzal a ako ich hodnotil. Podľa názoru dovolacieho súdu zistené skutkové závery odvolacieho súdu
niesúsvojvoľné,neudržateľnéaleboprijatévzrejmomomyle,ktorýbypoprelzmyselapodstatuprávana
spravodlivý (riadny) proces. Tvrdenie dovolateľov, že prvoinštančný a aj odvolací súd nesprávne právne
posúdili dôsledky súhlasu žalobcu s dražbou založených nehnuteľností pod cenu určenú znalcom a v
rozpore so zmluvou o hypotekárnom úvere a so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,

je len spochybňovaním správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a kritikou jeho prístupu pri právnom
posudzovaní veci, ktoré významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania z dôvodu
zmätočnosti.

17. Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaných, ktorí namietali vady zmätočnosti podľa § 420

písm. f) CSP ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

18. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinili
žalovaní (§ 256 ods. 1 CSP), žalobcovi žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli (R

72/2018).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.